Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 11/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2021 v senáte

zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Ľuboša

Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom

JUDr. Borisom Bednárom, advokátska kancelária, Štefánikova 873/9, Poprad, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaniach vedených pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra

2020 doručená ústavná sťažnosť (ďalej aj

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

l Nt 1/2015 (ide však o konanie vedené na Okresnom súde v Prešove, pozn.), sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. .

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 13. januára 2015

na Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný súd“) návrh na povolenie obnovy trestného

konania vedeného pod sp. zn. . Dňa 6. apríla 2018 okresný súd vo veci sp. zn.

l Nt 1/2015 rozhodol tak, že návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania zamietol. Dňa

11. apríla 2019 sťažovateľ na krajskom súde podal sťažnosť pre nečinnosť súdu, návrhy

na odňatie a prikázanie veci a námietku zaujatosti a 10. apríla 2019 aj trestné oznámenie

proti senátu krajského súdu.

3. Dňa 16. apríla 2019 uznesením sp. zn. krajský súd rozhodol, že

senát predsedu JUDr. Jozefa Janíka nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného

konania. Podaním zo 4. mája 2019 sťažovateľ podal sťažnosť proti predmetnému uzneseniu.

Dňa 17. júla 2019 okresný súd uznesením sp. zn. rozhodol, že opravuje

a dopĺňa zápisnicu z verejného zasadnutia zo 6. apríla 2018. Sťažovateľ podal na krajskom

súde sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu zo 17. júla 2019 a podaním z 15. augusta

2019 sťažovateľ podal na krajskom súde návrh na odňatie a prikázanie veci a tiež námietku

zaujatosti senátu JUDr. Jozefa Janíka.

4. Dňa 28. júla 2020 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

vo veci vedenej pod sp. zn. rozhodol, že neodníma trestné veci odsúdeného

vedené na krajskom súde tomuto súdu. Krajský súd uznesením

z 10. augusta 2020 zamietol sťažnosť sťažovateľa zo 16. apríla 2019. Podaním z 24. augusta

2020 sťažovateľ podal krajskému súdu a najvyššiemu súdu námietky.

5. Sťažovateľ poukazuje na to, že podaním z 5. novembra 2015 vo veci sp. zn.

a sp. zn. bola tiež vznesená námietka zaujatosti senátu

krajského súdu a 22. decembra 2015 podal „Návrh odsúdeného na odňatie a prikázanie

veci podľa .“. Podaním z 25. marca 2015 a zo 7. mája 2017 bola

vznesená námietka zaujatosti senátu krajského súdu a aj návrh na odňatie veci krajskému

súdu. Sťažovateľ uvádza, že dosiaľ príslušný súd o jeho procesných návrhoch zákonne

nerozhodol a rozhodovanie na prvom stupni vo veci obnovy konania od roku 2015 do roku

2018 bolo neúmerne dlhé a taktiež krajský súd rozhodoval o jeho sťažnosti proti uzneseniu

súdu viac ako jeden rok. Krajský súd procesný postup vykonáva spôsobom, ktorým

dochádza k procesnej manipulácii s vecou, vo veci nekoná a mení namietané senáty

v rozpore so zákonom, na základe čoho dochádza k nezákonným prieťahom v konaní.

6. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že jeho základné právo

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru konaním krajského súdu vo veci sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. porušené boli.

II.

Právna úprava a ústavnoprávne východiská ústavného súdu

7. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

12. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu

na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu

návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu

domáha ( v spojení s požiadavkami vyplývajúcimi

z ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené

môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Ústavný

súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne

platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú

zastúpené zvoleným advokátom (m. m. , , ,

, ).

13. Tvrdenia o porušení iných ustanovení , ktoré sťažovateľ uvádza

v odôvodnení sťažnosti mimo petitu, je potrebné považovať iba za súčasť jeho argumentácie

(, ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Ústavná sťažnosť neobsahuje úplný a vykonateľný petit, ktorý by bol

východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu.

15. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu sp. zn. a tiež krajského súdu v rámci konania o obnove

pôvodného trestného konania (pozri bod 2) pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. .

16. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (m. m. a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

17. Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že jeho judikatúra sa ustálila v tom, že

základným účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v (a obdobne aj v dohovoru) je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno

porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach

a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej

neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ).

18. Podľa ak sa skončilo trestné stíhanie vedené

proti určitej osobe právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo

právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok

pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.

19. V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do právoplatného rozhodovania

o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie

je aplikovateľný v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (rovnako to platí, pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej

sa práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote – pozri napr. Sablon v. Belgicko,

2004), pretože nejde o rozhodovanie o trestnom obvinení alebo hmotnom práve

a o odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím

vo veci (mutatis mutandis , , ).

20. Takéto rozhodnutie týkajúce sa práv sťažovateľa bolo už totiž vydané

v pôvodnom konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. a toto rozhodnutie

predstavuje prekážku veci rozhodnutej, ktorú nemožno prerokovať znova. Právna neistota

sťažovateľa v tomto konaní bola odstránená uvedeným právoplatným rozhodnutím.

21. Prekážka veci rozhodnutej odpadne len za predpokladu nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, keď by okresný súd a krajský súd

bez ďalšieho návrhu vec samú znovu prerokoval. V tomto štádiu by už preto išlo

o rozhodovanie o trestnom obvinení a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote

právoplatným rozhodnutím o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní,

a prichádzala by teda do úvahy aj aplikovateľnosť v časti týkajúcej sa

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a rovnako aj práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

22. Pri obnove konania aj podľa ( Trestného

poriadku a nasl.) môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa ( dohovoru porušené len v štádiu po nadobudnutí

právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania (mutatis mutandis ).

23. S ohľadom na už uvedené (v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou praxou

ústavného súdu) neprichádza do úvahy, aby ústavný súd procesný postup okresného súdu

a krajského súdu v označených konaniach (namietaných nepochybne iba v rámci obnovy

pôvodného trestného konania) mohol kvalifikovať ako porušenie základného práva

sťažovateľa garantovaného a práva garantovaného

dohovoru.

24. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

25. Ústavný súd na základe už uvedeného už len ako „obiter dictum“ poukazuje na

to, že v dôvodoch sťažnosti sťažovateľ namieta aj to, že podaním z 5. novembra 2015

vo veci sp. zn. a sp. zn. vzniesol námietku zaujatosti senátu

krajského súdu, 22. decembra 2015 podal „Návrh odsúdeného na odňatie a prikázanie veci

podľa “, podaním z 25. marca 2015 a zo 7. mája 2017 vzniesol

námietku zaujatosti senátu krajského súdu a podal návrh na odňatie veci krajskému súdu

a tvrdí, že dosiaľ príslušný súd o týchto procesných návrhoch zákonne nerozhodol.

26. Na tieto tvrdenia sťažovateľa ústavný súd prihliadal ako na súčasť jeho

argumentácie porušenia základného práva garantovaného a práva

garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru. I táto argumentácia však je skutkovo a právne

nedôvodná.

27. Ústavný súd na tomto mieste poukazuje na časť odôvodnenia uznesenia

najvyššieho súdu sp. zn. z 28. júla 2020, ktorým podľa § 23 ods. 1 Trestného

poriadku trestné veci odsúdeného , , vedené

na krajskom súde pod sp. zn. , , sa tomuto súdu

neodnímajú. V podstatnom svoje rozhodnutie najvyšší súd odôvodnil tým, že krajský súd

vedie konania odsúdeného pod sp. zn.:

„2Tos/76/2018 rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného proti zamietajúcemu návrhu

na povolenie obnovy konania Okresný súd Prešov, - rozhodnutie o sťažnosti

odsúdeného proti uzneseniu sudcov Krajského súdu v Trenčíne ()

o nevylúčení, - rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu

Okresného súdu Prešov o oprave a doplnení zápisnice o verejnom zasadnutí.“

28. Ako prvoradé sa javilo vyjadriť presvedčenie, respektíve sa stotožniť

s argumentáciou krajského súdu obsiahnutou v uznesení zo 16. apríla 2019 (č. 1. 336).

Obsahom predmetného uznesenia bolo okrem iného aj vyjadrenie sa krajského súdu

k prieťahom v tomto konaní. Súd konštatoval, že predmetnú trestnú vec značne predlžujú

opakovane vznášané námietky zaujatosti na sudcov prvého a druhého stupňa. Okrem

predmetných námietok sa v spise nachádza množstvo podaní týkajúcich sa návrhov

na odňatie a prikázanie veci, či dokonca podané trestné oznámenie.

29. Aj podľa názoru najvyššieho súdu je možné stotožniť sa so závermi krajského

súdu, že v posudzovanej veci ide o účelové a obštrukčné uplatňované podania, cieľom

ktorých je predlžovanie konania o obnove konania. Aj samotné námietky týkajúce sa

skutočnosti, že dosiaľ nebolo rozhodnuté o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu

o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania, nemajú racionálny základ, pretože

k odďaľovaniu rozhodnutia o sťažnosti dochádza práve na základe účelovej činnosti

odsúdeného. Zo spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený reaguje sťažnosťou takmer

na akýkoľvek úkon súdu. Podanie trestného oznámenia na konajúceho sudcu (resp. sudcov)

vo všeobecnosti automaticky nezakladá dôvod, pre ktorý by sudca mal byť vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci, pretože každý prípad je potrebné posudzovať

individuálne a zisťovať, či existuje zákonný dôvod na vylúčenie sudcu. Námietka zaujatosti

uplatnená stranou v konaní voči sudcovi (sudcom), ktorí vec prejednávajú a rozhodujú,

sa nemôže zakladať na hypotézach, domnienkach alebo subjektívnych pocitoch strany

v trestnom konaní, pretože potom by sa mohlo stať, že strana v trestnom konaní, v danom

prípade odsúdený, by účelovo podával trestné oznámenia, resp. námietky zaujatosti

na konajúceho sudcu (resp. sudcov) s cieľom dosiahnutia jeho vylúčenia z prejednávania

a rozhodovania veci s kalkuláciou, že týmto postupom dosiahne to, že jeho vec prejedná

a rozhodne iný sudca, resp. sudcovia, ktorí podľa jeho subjektívneho názoru sa javia ako

„vhodnejší“. Práve osobnosť sudcu musí byť zárukou spravodlivého, nestranného

a objektívneho súdneho konania.

30. Na predmetné podanie reagovali sudcovia trestnoprávneho kolégia krajského

súdu. Osobitne sudcovia vo veci konajúceho senátu JUDr. Jozefa Janíka vyjadrili svoju

nezaujatosť, resp. že nie sú vylúčení uznesením sp. zn. zo 16. apríla 2019.

Ostatní sudcovia trestnoprávneho kolégia vyjadrili svoju nezaujatosť na (čl. 347 ‒348)

spisu. Sudca JUDr. Peter Tóth bol vo veci vylúčený, pretože v nej rozhodoval v prvom

stupni. Vzhľadom na uvedený obsah podaní, ako aj na príslušné vyjadrenia sudcov najvyšší

súd uzatvára, že z rozhodovania jednotlivých sudcov nevyplýva ani len podozrenie, že by

mohli byť vo veci zaujatí. Práve naopak, je možné konštatovať ich nezaujatosť aj napriek

neúmernému, ba až šikanóznemu zaťaženiu zo strany odsúdeného. V zmysle

horeuvedeného, procesný postup vyčítaný odsúdeným nemôže byť dôvodom na odňatie

a prikázanie veci.

31. Je potrebné pripomenúť, že najvyšší súd na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015

rozhodol, že podľa trestné veci odsúdeného

sp. zn. a sp. zn. sa krajskému súdu neodnímajú.

32. Ako uviedol najvyšší súd, „v konaní o odňatí a prikázaní veci sa nebude

zaoberať otázkami, ktoré odsúdený v jednotlivých návrhoch uviedol, pretože

na zodpovedanie týchto otázok nie je kompetentný. O spomínaných otázkach bude súd

rozhodovať v rámci konania o obnove.“.

33. „Po analýze predmetných podaní a spisového materiálu je možné zo strany

najvyššieho súdu vysloviť záver, že neboli zistené také skutočnosti, ktoré by vyvolávali

potrebu na vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu v Trenčíne...

Najvyšší súd preto po vyhodnotení všetkých okolností prípadu poukazujúc na vyššie

citované právne úvahy konštatuje, že neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

obavu zo zaujatého konania a rozhodovania sudcov Krajského súdu v Trenčín v trestných

veciach odsúdeného. Zároveň je možné konštatovať, že predmetné závery vyslovené

v danom rozhodnutí sa rovnako vzťahujú aj na podania sťažovateľa (č. 1 338, 364), ktorými

inicioval konania na krajskom súde pod. sp. zn a .

Na podklade vyššie uvedených skutočností rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.“

34. Z uvedeného je zrejmé, že v odôvodnení sťažnosti uvedené námietky sťažovateľa

nielenže sa nepremietli do petitu sťažnosti, ale zjavne sú v plnom rozsahu neopodstatnené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2021

Peter Molnár

predseda senátu