Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)Uznesenie_1Nt-1-2015.pdf
PDF · 71.52 KB
Case nature
Area
Subarea
1Nt/1/2015
Uznesenie
Okresný súd Prešov samosudca Mgr. Marián Polaček v Prešove dňa 6.4.2018 na verejnom zasadnutí konanom podľa § 402 ods. 1 Trestného poriadku takto
rozhodol:
ods. W.. Q. K.,
nar. XX.X.XXXX, rod. priezvisko K., trvale bytom B., Y.. M. Č.. XXXX/XA, t.č. mieste trvalého bydliska.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku sa návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 1T/24/2007, rozsudku sp. zn. 1T/24/2007 zo dňa 27.8.2008, v spojení s uznesením bývalého Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn. 5To 30/2008 zo dňa 24.2.2009, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 13.1.2015 bol na Okresný súd Prešov doručený návrh na povolenie obnovy konania podaný ods. W.. Q. K. (K. podľa návrhu).
V návrhu poukazuje na jeho odsúdenie bývalým Vojenským obvodovým súdom v Prešove, jeho rozsudkom zo dňa 27.8.2018, sp. zn. 1T/24/2007 s tým, že bol uznaný vinným z prečinu neuposlúchnutie rozkazu podľa § 393 ods. 1 Trestného zákona a za to mu bol uložený peňažný trest 6.000,- Sk a náhradný trest odňatia slobody na 1 mesiac. Uvedeného trestného činu sa mal dopustiť tak, že dňa 31.10.2006 v čase o 07.00 hod. v B., ako vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Poprad, nenastúpil do služobnej pohotovosti v zásahovej skupine OR PZ Poprad, ktorú mal vykonávať do 19.00 hod. toho istého dňa a do ktorej bol určený na základe rozkazu riaditeľa OR PZ v Poprade č. 50 č.p. ORP-444/VO-2006 zo dňa 21.9.2006 a plánu služieb č.p. ORP-72-30/JKP-2006 zo dňa 2.10.2006, s ktorým bol riadne a včas oboznámený. V trestnom konaní bolo súdom dokazovanie vyhodnotené, že jeho priamym nadriadeným bol B.. R.. M. Č.. Jeho priamym nadriadeným v čase spáchania skutku bol W.. W.. B. V., ktorý mu prideľoval spisy, riadil jeho činnosť, navrhoval mu odmeny a podával podnety na disciplinárne konanie, určoval ho do služieb, dával mu pokyny, podpisoval mu služobné cesty a vysielal ho na výjazdy k spáchaným trestným činom. W.. B. V. nebol v konaní vypočutý a jeho výpoveď ako jeho priameho nadradeného, by mohla v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine. V trestnom konaní sa skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, opieral o plán služieb č.p. ORP-72-30/JKP-2006. Plán služieb, ktorý je súčasťou obžaloby spracoval mjr. V. X.. V čase spáchania skutku nebol W.. V. X. jeho nadriadeným a nepracoval ako, vyšetrovateľ na UJKP PZ v Poprade. V trestnom konaní nebol W.. V. X. vypočutý a jeho výpoveď by mohla v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Rozhodnutie súdu sa opiera o objektívnu stránku trestného činu a to, že trestnosť skutku mala nastať dňa 31.10.2006 v čase od 07.00 hod. do 19.00 hod., keď ako vyšetrovateľ UJKP PZ Poprad nenastúpil do služobnej pohotovosti v zásahovej skupine OR PZ Poprad, ktorá bola inou zložkou Policajného zboru SR, s iným policajným zaradením, miestom činnosti a druhom policajnej práce ako je práca a zaradenie vyšetrovateľa PZ.
K spáchaniu predmetného skutku, vzhľadom na objektívnu a subjektívnu stránku konania podľa § 393 Trestného zákona, došlo dňa 20.10.2006, na porade u riaditeľa UJKP PZ Poprad, B.. R.. M. Č., kde odmietol nastúpiť do zásahových skupín OR PZ Poprad a kde ho osobne požiadal, pred inými vyšetrovateľmi PZ, aby mu vydal priamy rozkaz na nástup do zásahových skupín OR PZ Poprad, pretože sa domnieval, že žiadne rozkazy na nástup do služobnej pohotovosti v zásahovej skupine OR PZ Poprad neboli vyšetrovateľom UJKP PZ v Poprade písomne a ústne vydané, pričom postupoval v súlade s § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. (základné práva a povinnosti policajta), ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Zotrvanie na splnení rozkazu mu nebolo nadriadeným písomne ani inak potvrdené. Vyššie uvedené skutočnosti súdu skôr neznáme, by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Ďalej odcitoval ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
Na záver potom uviedol, že svedectvá W.. W.. B. V. a W.. V. X.É. a skutočnosť, že skutok odmietnutia nástupu do služobnej pohotovosti v zásahovej skupine OR PZ Poprad nastal v inom dni, čase, za iných okolností, pohnútky a motívu, sú skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, teda, že svojim konaním nespáchal trestný skutok. Preto potom navrhol, aby súd povolil obnovu konania.
Tak ako to vyplýva zo zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 15.2.2018 (čl. 253), o termíne verejného zasadnutia sa odsúdený dozvedel dňa 26.2.2018. Tohto verejného zasadnutia sa nezúčastnil, o čom svedčí listina uvedená na čl. 273. Preto potom súd rozhodol, že verejné zasadnutie sa vykoná v jeho neprítomnosti v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku. Z toho dôvodu potom odsúdený ani nebol vypočutý. Za tohto stavu sa potom prečítali listinné dôkazy, a to návrh na povolenie obnovy konania, rozsudok bývalého Vojenského obvodového súdu v Prešove, uznesenie bývalého Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR.
Tak ako to vyplýva z návrhu, odsúdený poukazuje na to, že neboli vypočutí svedkovia W.. B. V. F. W.. V. X., ktorí by mohli svojimi výpoveďami spolu s inými dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Podľa názoru súdu títo svedkovia boli odsúdenému známi aj v prípravnom konaní, keď sa jeho trestná vec vyšetrovala. Títo svedkovia boli známi aj na hlavnom pojednávaní. Ďalej k tomu súd uvádza, že keďže išlo v tej dobe o vyšetrovateľa, bolo mu známe, že v prípravnom konaní sa vykonávajú dôkazy v prospech aj neprospech, že dôkazy sa vykonávajú aj na základe toho, že niektorá zo strán takýto dôkaz navrhne (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Ako vyšetrovateľ vedel o tom, kto je jeho nadriadeným a za takého stavu potom mu nič nebránilo aby týchto svedkov navrhol vypočuť, či už v prípravnom konaní alebo potom na hlavnom pojednávaní.
V ďalšom potom súd dodáva, že tento vedel za aký skutok je trestne stíhaný, preto potom jeho tvrdenie, že skutok nastal v inom dni, čase, za iných okolností, pohnútky a motívu je bezpredmetné.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktorá skončila právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré, by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom nepomere s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Podľa názoru súdu v tomto prípade nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti, ktoré by sami o sebe alebo spolu s inými dôkazmi mali za následok iné rozhodnutie. Tak ako je to uvedené vyššie, obaja svedkovia boli známi už v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. To, že ich obžalovaný nenavrhol vypočuť v tej dobe, nemôže byť dôvodom na to, aby títo svedkovia boli vypočutí pri obnove konania.
Podľa názoru súdu v tomto prípade nevyšli najavo také nové skutočnosti, ktoré by boli súdu skôr neznáme, a ktoré by mohli či už sami osebe, alebo s ostatnými dôkazmi mať za následok iné rozhodnutie o vine resp. o treste.
Preto potom súd považoval návrh za účelový a zamietol ho, keďže nezistil podmienky obnovy podľa § 394 Trestného poriadku.
Preto bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia, ktorú je možné podať u tunajšieho súdu. Včas podaná sťažnosť má odkladný účinok.