Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 544/2016
PDF · 207.65 KB
No categories available
II. ÚS 544/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Nt 1/2015 a jeho
uznesením z 8. apríla 2015 a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 Tos 37/2015 a jeho uznesením z 10. septembra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. decembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Nt 1/2015 a jeho uznesením z 8. apríla 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného
súdu“) a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Tos 37/2015 a jeho uznesením z 10. septembra 2015 (ďalej aj „napadnuté
uznesenie krajského súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým uznesením
zamietol sťažnosť sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, ktorým
okresný súd nevylúčil na námietku zaujatosti vznesenú sťažovateľom sudcu
JUDr. Rastislava Vargu z úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej proti
sťažovateľovi. Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol: „Senát krajského súdu,
ktorému bola v zmysle § 32 ods. 5 písm. c/ Tr.por. a rozvrhu práce pridelená vec na
rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného, nezistiac dôvody na zamietnutie sťažnosti odsúdeného
podľa § 193 ods. 1 písm. a/, b/ Tr.por., na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por.
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku
predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr.por. vyplýva, že dôvodom pre vylúčenie sudcu sú
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k veci alebo osobám, ktorých
sa úkon dotýka alebo ďalším subjektom tam uvedeným. Ide o taxatívne vymenované dôvody,
v dôsledku ktorých môže dôjsť k pochybnostiam o nestrannosti (nezaujatosti) sudcu pri
prejednávaní a rozhodovaní konkrétnej veci. Musí pritom ísť o konkrétne skutočnosti,
z ktorých by sa dala vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti sudcov, ktorých nestrannosť je
namietaná pre ich pomer k prejednávanej veci alebo pre ich pomer k osobám, ktorých sa
úkon priamo dotýka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo k inému
orgánu činnému v trestnom konaní.
V posudzovanej veci vo vzťahu k JUDr. Rastislavovi Vargovi, samosudcovi
okresného súdu v tomto štádiu trestného konania, po podaní návrhu odsúdeného
o povolenie obnovy konania, na základe obsahu spisu i na základe jeho vyjadrenia, ako aj
argumentov uvedených v námietke odsúdeného, neboli zistené také konkrétne skutočnosti
predpokladané v citovanom zákonnom ustanovení, na základe ktorých by bolo možné mať
pochybnosti o jeho zaujatosti a vysloviť záver o jeho vylúčení. Dôvodom pre vylúčenie
sudcu v zmysle § 31 ods. 1 Tr.por. by mohli byť odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti
pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka.
Z vyjadrenia JUDr. Rastislava Vargu v napadnutom uznesení je však dostatočne
a jednoznačne zrejmé, že nemá žiadny pomer (osobný vzťah) nielen k prejednávanej veci,
ale ani k odsúdenému a iným procesným stranám a osobám uvedeným v citovanom
zákonnom ustanovení. Nebol teda zistený žiadny pomer namietaného sudcu k veci, žiadne
rodinné, či iné blízke, alebo aj nepriateľské vzťahy k odsúdenému alebo ďalším subjektom
uvedeným v ustanovení § 31 ods. 1 Tr.por. a ani odsúdený neuviedol opodstatnené
a podložené skutočnosti, ktoré by mohli vzbudzovať pochybnosti o zaujatosti namietaného
sudcu JUDr. Rastislava Vargu.
Za takú skutočnosť nemožno totiž považovať okolnosť, že odsúdený nesúhlasí
so zákonom predpokladaným procesným postupom súdu, týkajúcim sa návrhov odsúdeného.
Námietka zaujatosti nie je mimoriadnym opravným prostriedkom, na podklade ktorého by
bolo možné preskúmavať správnosť právoplatných rozhodnutí súdu. Nesúhlas odsúdeného
s procesným postupom súdu, nemožno preto samo osebe považovať za okolnosť
odôvodňujúcu pochybnosti o zaujatosti sudcu okresného súdu, navyše o námietke zaujatosti
strany (teda aj odsúdeného), dôvodom ktorej je len procesný postup orgánov činných
v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa v zmysle § 32 ods. 6 Tr.por. ani nekoná, a preto
nemôže byť ani dôvodom na vyslovenie záveru o vylúčení namietaného sudcu
JUDr. Rastislava Vargu. Odsúdený totiž v posudzovanej veci môže vyjadriť svoj nesúhlas
s procesným postupom i s následným rozhodnutím, pokiaľ bude vydané v jeho neprospech,
v podanom opravnom prostriedku pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, ktorý sa ho
priamo týka, tiež preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je
nesprávny, alebo že chýba. V posudzovanej veci však nielenže nebolo vydané rozhodnutie
o jeho návrhu, ale nedošlo ani k predneseniu návrhu odsúdeným (§ 295 Tr. por.) a ani
k vykonaniu dokazovania (napr. výsluchom odsúdeného a ním navrhnutých dôkazov) až
ktoré by bolo v zmysle § 61a Tr. por. dôvodom na vyhotovenie zvukového záznamu
verejného zasadnutia v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie,
pretože odsúdený bezprostredne po otvorení verejného zasadnutia vzniesol námietku
zaujatosti. Nejde teda o okolnosť odôvodňujúcu pochybnosti o zaujatosti namietaného
sudcu okresného súdu, a preto nemôže byť ani dôvodom na vyslovenie záveru o jeho
vylúčení.
Z ustanovení §§ 3 ods. 3, ods. 4 a 51 ods. 1 zákona č.757/2004 Z. z. je zrejmé nielen
to, že zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol
určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o
prejednávanej veci a že zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so
zákonom a s rozvrhom práce, ale aj to, že veci určené podľa predmetu konania sa v súlade
s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom
pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
V posudzovanej veci bol návrh odsúdeného o povolenie obnovy konania pridelený sudcovi
JUDr. Rastislavovi Vargovi v súlade so zákonom a s rozvrhom práce okresného súdu
náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených ministerstvom. Nesúhlas odsúdeného so znením zápisnice z verejného
zasadnutia z 24.03.2015, taktiež nemožno samé osebe považovať za okolnosť odôvodňujúcu
pochybnosti o zaujatosti sudcu okresného súdu a nemôže byť ani dôvodom na vyslovenie
záveru o jeho vylúčení. Krajský súd preto dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne, pritom jasne, zrozumiteľne a dostatočne zdôvodnené, preto nepovažoval
sťažnostné námietky odsúdeného za opodstatnené a neakceptoval ich.
Krajský súd na základe uvedených dôvodov sťažnosť odsúdeného
podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.“
3. Podľa sťažovateľa krajský súd a okresný súd rozhodovali v tejto veci bez
vyriešenia predbežnej otázky, či zápisnica z verejného zasadnutia z 23. marca 2015
zodpovedá skutočnému priebehu verejného zasadnutia, či je objektívna a pravdivá. Bez
vyriešenia tejto predbežnej otázky krajský súd a okresný súd nemohli zákonne a spravodlivo
rozhodnúť vo veci námietky zaujatosti sudcu.
3.1 Napadnuté uznesenie krajského súdu a napadnuté uznesenie okresného súdu sú
podľa mienky sťažovateľa neobjektívne, porušujú zásady trestného konania, porušujú
Trestný poriadok a nie sú spravodlivé.
3.2 Napadnuté uznesenie krajského súdu a napadnuté uznesenie okresného súdu
podľa sťažovateľa nielen potenciálne, ale reálne vykazujú znaky neobjektívnosti a zaujatosti
voči sťažovateľovi, keďže podľa presvedčenia sťažovateľa krajský súd a okresný súd pred
rozhodnutím nerozhodli o predbežnej otázke v konaní.
3.3 V konaniach pred všeobecnými súdmi boli podľa vyjadrenia sťažovateľa
závažným spôsobom porušené ustanovenia Trestného poriadku a rozhodnutia neboli
vyhotovené na základe správneho a pravdivého zistenia skutkového stavu veci, ktorým by
sa vec objasnila.
3.4 Napadnuté uznesenie krajského súdu a napadnuté uznesenie okresného súdu nie
sú podľa názoru sťažovateľa riadne a zákonne odôvodnené podľa § 168 Trestného poriadku,
nevychádzajú z objektívneho a pravdivého skutkového stavu veci. Krajský súd sa podľa
sťažovateľa zákonne nevysporiadal s námietkami odsúdeného v sťažnosti proti
napadnutému uzneseniu okresného súdu. Napadnuté uznesenie okresného súdu a napadnuté
uznesenie krajského súdu trpia podľa sťažovateľa vadou a sú nepreskúmateľné. Konanie
okresného súdu a krajského súdu je podľa sťažovateľa v rozpore s už uvedenými
ustanoveniami Trestného poriadku.
4. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa , ,
občan SR, právo na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, postupom a uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa 08.04.2015
sp. zn. 1Nt/1/2015 a postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.09.2015
sp. zn. 3 Tos/37/2015-142 porušené boli.
2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.09.2015 sp. zn. 3 Tos/37/2015-
142 a uznesenie Okresného súdu v Prešove zo dňa 08.04.2015 sp. zn. 1Nt/1/2015 sa zrušuje
a vec sa vracia Okresnému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 1.000,- EUR, ktoré je povinný
zaplatiť Krajský súd v Trenčíne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
alternatívne
1. Základné právo sťažovateľa , ,
občan SR, právo na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.09.2015
sp. zn. 3 Tos/37/2015-142 porušené bolo.
2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.09.2015 sp. zn. 3 Tos/37/2015-
142 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 1.000,- EUR, ktoré je povinný
zaplatiť Krajský súd v Trenčíne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
III.
K namietanému porušeniu ústavných práv postupom a napadnutým uznesením
okresného súdu
7. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných
práv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.
7.1 Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným
právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné
súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že
všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je
ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou
a zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až
vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis
II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,
že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu
dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť
odmietnuť (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).
7.2 Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti napadnutému
uzneseniu okresného súdu sťažnosť, o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský
súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom prípade
nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom uznesení okresného súdu,
keďže sťažnosť predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv sťažovateľa
vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný
súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.
K namietanému porušeniu ústavných práv postupom a napadnutým uznesením
krajského súdu
8. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či
vzhľadom na námietky sťažovateľa smerujúce proti postupu a napadnutému uzneseniu
krajského súdu toto vykazuje známky potenciálneho porušenia ústavných práv sťažovateľa
alebo naopak, či sú námietky sťažovateľa vzhľadom na postup krajského súdu a obsah
napadnutého uznesenia zjavne neopodstatnené. Z uvedeného dôvodu by nebolo ani
potenciálne možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie označených
práv sťažovateľa.
8.1 Posudzujúc procesný postup krajského súdu v konaní o sťažnosti sťažovateľa,
ústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci sťažovateľovej sťažnosti konal zákonom
predpísaným procesným postupom (§ 192 a nasl. Trestného poriadku). Postup krajského
súdu plne korešpondoval so zákonnými požiadavkami kladenými na postup nadriadeného
súdu a požiadavkami kladenými ústavou a dohovorom na procesný postup všeobecného
súdu.
8.2 Z formálneho hľadiska nemožno napadnutému uzneseniu krajského súdu pre
účely posudzovania dodržania dikcie čl. 46 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru nič vytknúť.
Napadnuté uznesenie krajského súdu spĺňa požiadavky vyplývajúce z príslušnej zákonnej
reglementácie formálnej kvality rozhodnutia nadriadeného súdu tejto procesnej formy.
8.3 Čo sa týka skutkových a právnych záverov, a teda aj interpretácie a aplikácie
ustanovení Trestného poriadku krajským súdom a aj odôvodnenia napadnutého uznesenia
krajského súdu, ústavný súd uzatvára, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil
v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia krajského súdu nič ústavne
nekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.
Krajský súd nijako nevybočil z medzí určených čl. 46 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Krajský súd ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil skutkové zistenia a svoj právny
názor, aplikoval a interpretoval príslušné právne normy Trestného poriadku v súlade s ich
znením, obsahom i duchom.
8.4 Krajský súd zároveň odpovedal na ťažiskové otázky dôležité pre spravodlivé
rozhodnutie veci, pričom k možnosti vylúčenia sudcu z úkonov trestného konania pre jeho
zaujatosť uviedol: „V posudzovanej veci vo vzťahu k JUDr. Rastislavovi Vargovi,
samosudcovi okresného súdu v tomto štádiu trestného konania, po podaní návrhu
odsúdeného o povolenie obnovy konania, na základe obsahu spisu i na základe jeho
vyjadrenia, ako aj argumentov uvedených v námietke odsúdeného, neboli zistené také
konkrétne skutočnosti predpokladané v citovanom zákonnom ustanovení, na základe
ktorých by bolo možné mať pochybnosti o jeho zaujatosti a vysloviť záver o jeho vylúčení.
Dôvodom pre vylúčenie sudcu v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. by mohli byť odôvodnené
pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,
ktorých sa úkon priamo dotýka. Z vyjadrenia JUDr. Rastislava Vargu v napadnutom
uznesení je však dostatočne a jednoznačne zrejmé, že nemá žiadny pomer (osobný vzťah)
nielen k prejednávanej veci, ale ani k odsúdenému a iným procesným stranám a osobám
uvedeným v citovanom zákonnom ustanovení. Nebol teda zistený žiadny pomer namietaného
sudcu k veci, žiadne rodinné, či iné blízke, alebo aj nepriateľské vzťahy k odsúdenému alebo
ďalším subjektom uvedeným v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. por. a ani odsúdený neuviedol
opodstatnené a podložené skutočnosti, ktoré by mohli vzbudzovať pochybnosti o zaujatosti
namietaného sudcu JUDr. Rastislava Vargu. Za takú skutočnosť nemožno totiž považovať
okolnosť, že odsúdený nesúhlasí so zákonom predpokladaným procesným postupom súdu,
týkajúcim sa návrhov odsúdeného.“
8.5 Krajský súd reagoval aj na námietku sťažovateľa týkajúcu sa znenia zápisnice
a uviedol: „Nesúhlas odsúdeného so znením zápisnice z verejného zasadnutia z 24.03.2015,
taktiež nemožno samé osebe považovať za okolnosť odôvodňujúcu pochybnosti o zaujatosti
sudcu okresného súdu a nemôže byť ani dôvodom na vyslovenie záveru o jeho vylúčení.“
8.6 Postup a napadnuté uznesenie krajského súdu sú v tomto smere ústavne
konformné, nie sú svojvoľné (arbitrárne) alebo ústavne neudržateľné pre zjavné pochybenia
alebo omyly v posudzovaní skutkového stavu alebo obsahu aplikovanej právnej úpravy.
Právne závery krajského súdu sú jasné a vzhľadom na skutkový stav udržateľné
a odôvodnené.
9. Závery krajského súdu a ich odôvodnenie, ako aj postup krajského súdu v konaní
je teda nutné považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný
súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať. Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol
sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2016