Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 544/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 8. apríla 2015 a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 10. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. decembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 8. apríla 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného

súdu“) a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 10. septembra 2015 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým uznesením

zamietol sťažnosť sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, ktorým

okresný súd nevylúčil na námietku zaujatosti vznesenú sťažovateľom sudcu

JUDr. Rastislava Vargu z úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej proti

sťažovateľovi. Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol: „Senát krajského súdu,

ktorému bola v zmysle a rozvrhu práce pridelená vec na

rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného, nezistiac dôvody na zamietnutie sťažnosti odsúdeného

podľa , , na neverejnom zasadnutí podľa

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku

predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Z ustanovenia vyplýva, že dôvodom pre vylúčenie sudcu sú

odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k veci alebo osobám, ktorých

sa úkon dotýka alebo ďalším subjektom tam uvedeným. Ide o taxatívne vymenované dôvody,

v dôsledku ktorých môže dôjsť k pochybnostiam o nestrannosti (nezaujatosti) sudcu pri

prejednávaní a rozhodovaní konkrétnej veci. Musí pritom ísť o konkrétne skutočnosti,

z ktorých by sa dala vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti sudcov, ktorých nestrannosť je

namietaná pre ich pomer k prejednávanej veci alebo pre ich pomer k osobám, ktorých sa

úkon priamo dotýka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo k inému

orgánu činnému v trestnom konaní.

V posudzovanej veci vo vzťahu k JUDr. Rastislavovi Vargovi, samosudcovi

okresného súdu v tomto štádiu trestného konania, po podaní návrhu odsúdeného

o povolenie obnovy konania, na základe obsahu spisu i na základe jeho vyjadrenia, ako aj

argumentov uvedených v námietke odsúdeného, neboli zistené také konkrétne skutočnosti

predpokladané v citovanom zákonnom ustanovení, na základe ktorých by bolo možné mať

pochybnosti o jeho zaujatosti a vysloviť záver o jeho vylúčení. Dôvodom pre vylúčenie

sudcu v zmysle by mohli byť odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka.

Z vyjadrenia JUDr. Rastislava Vargu v napadnutom uznesení je však dostatočne

a jednoznačne zrejmé, že nemá žiadny pomer (osobný vzťah) nielen k prejednávanej veci,

ale ani k odsúdenému a iným procesným stranám a osobám uvedeným v citovanom

zákonnom ustanovení. Nebol teda zistený žiadny pomer namietaného sudcu k veci, žiadne

rodinné, či iné blízke, alebo aj nepriateľské vzťahy k odsúdenému alebo ďalším subjektom

uvedeným v ustanovení a ani odsúdený neuviedol opodstatnené

a podložené skutočnosti, ktoré by mohli vzbudzovať pochybnosti o zaujatosti namietaného

sudcu JUDr. Rastislava Vargu.

Za takú skutočnosť nemožno totiž považovať okolnosť, že odsúdený nesúhlasí

so zákonom predpokladaným procesným postupom súdu, týkajúcim sa návrhov odsúdeného.

Námietka zaujatosti nie je mimoriadnym opravným prostriedkom, na podklade ktorého by

bolo možné preskúmavať správnosť právoplatných rozhodnutí súdu. Nesúhlas odsúdeného

s procesným postupom súdu, nemožno preto samo osebe považovať za okolnosť

odôvodňujúcu pochybnosti o zaujatosti sudcu okresného súdu, navyše o námietke zaujatosti

strany (teda aj odsúdeného), dôvodom ktorej je len procesný postup orgánov činných

v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa v zmysle ani nekoná, a preto

nemôže byť ani dôvodom na vyslovenie záveru o vylúčení namietaného sudcu

JUDr. Rastislava Vargu. Odsúdený totiž v posudzovanej veci môže vyjadriť svoj nesúhlas

s procesným postupom i s následným rozhodnutím, pokiaľ bude vydané v jeho neprospech,

v podanom opravnom prostriedku pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, ktorý sa ho

priamo týka, tiež preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení

o konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je

nesprávny, alebo že chýba. V posudzovanej veci však nielenže nebolo vydané rozhodnutie

o jeho návrhu, ale nedošlo ani k predneseniu návrhu odsúdeným ( ) a ani

k vykonaniu dokazovania (napr. výsluchom odsúdeného a ním navrhnutých dôkazov) až

ktoré by bolo v zmysle dôvodom na vyhotovenie zvukového záznamu

verejného zasadnutia v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie,

pretože odsúdený bezprostredne po otvorení verejného zasadnutia vzniesol námietku

zaujatosti. Nejde teda o okolnosť odôvodňujúcu pochybnosti o zaujatosti namietaného

sudcu okresného súdu, a preto nemôže byť ani dôvodom na vyslovenie záveru o jeho

vylúčení.

Z ustanovení §, a ods. 1 je zrejmé nielen

to, že zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol

určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o

prejednávanej veci a že zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so

zákonom a s rozvrhom práce, ale aj to, že veci určené podľa predmetu konania sa v súlade

s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom

pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených

ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

V posudzovanej veci bol návrh odsúdeného o povolenie obnovy konania pridelený sudcovi

JUDr. Rastislavovi Vargovi v súlade so zákonom a s rozvrhom práce okresného súdu

náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených ministerstvom. Nesúhlas odsúdeného so znením zápisnice z verejného

zasadnutia z 24.03.2015, taktiež nemožno samé osebe považovať za okolnosť odôvodňujúcu

pochybnosti o zaujatosti sudcu okresného súdu a nemôže byť ani dôvodom na vyslovenie

záveru o jeho vylúčení. Krajský súd preto dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne

správne, pritom jasne, zrozumiteľne a dostatočne zdôvodnené, preto nepovažoval

sťažnostné námietky odsúdeného za opodstatnené a neakceptoval ich.

Krajský súd na základe uvedených dôvodov sťažnosť odsúdeného

podľa ako nedôvodnú zamietol.“

3. Podľa sťažovateľa krajský súd a okresný súd rozhodovali v tejto veci bez

vyriešenia predbežnej otázky, či zápisnica z verejného zasadnutia z 23. marca 2015

zodpovedá skutočnému priebehu verejného zasadnutia, či je objektívna a pravdivá. Bez

vyriešenia tejto predbežnej otázky krajský súd a okresný súd nemohli zákonne a spravodlivo

rozhodnúť vo veci námietky zaujatosti sudcu.

3.1 Napadnuté uznesenie krajského súdu a napadnuté uznesenie okresného súdu sú

podľa mienky sťažovateľa neobjektívne, porušujú zásady trestného konania, porušujú

a nie sú spravodlivé.

3.2 Napadnuté uznesenie krajského súdu a napadnuté uznesenie okresného súdu

podľa sťažovateľa nielen potenciálne, ale reálne vykazujú znaky neobjektívnosti a zaujatosti

voči sťažovateľovi, keďže podľa presvedčenia sťažovateľa krajský súd a okresný súd pred

rozhodnutím nerozhodli o predbežnej otázke v konaní.

3.3 V konaniach pred všeobecnými súdmi boli podľa vyjadrenia sťažovateľa

závažným spôsobom porušené ustanovenia a rozhodnutia neboli

vyhotovené na základe správneho a pravdivého zistenia skutkového stavu veci, ktorým by

sa vec objasnila.

3.4 Napadnuté uznesenie krajského súdu a napadnuté uznesenie okresného súdu nie

sú podľa názoru sťažovateľa riadne a zákonne odôvodnené podľa ,

nevychádzajú z objektívneho a pravdivého skutkového stavu veci. Krajský súd sa podľa

sťažovateľa zákonne nevysporiadal s námietkami odsúdeného v sťažnosti proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu. Napadnuté uznesenie okresného súdu a napadnuté

uznesenie krajského súdu trpia podľa sťažovateľa vadou a sú nepreskúmateľné. Konanie

okresného súdu a krajského súdu je podľa sťažovateľa v rozpore s už uvedenými

ustanoveniami .

4. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa , ,

občan SR, právo na súdnu a inú ochranu podľa

a ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, postupom a uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa 08.04.2015

sp. zn. a postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.09.2015

sp. zn. -142 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.09.2015 sp. zn.

142 a uznesenie Okresného súdu v Prešove zo dňa 08.04.2015 sp. zn. sa zrušuje

a vec sa vracia Okresnému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 1.000,- EUR, ktoré je povinný

zaplatiť Krajský súd v Trenčíne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

alternatívne

1. Základné právo sťažovateľa , ,

občan SR, právo na súdnu a inú ochranu podľa

a ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.09.2015

sp. zn. -142 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.09.2015 sp. zn.

142 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 1.000,- EUR, ktoré je povinný

zaplatiť Krajský súd v Trenčíne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

K namietanému porušeniu ústavných práv postupom a napadnutým uznesením

okresného súdu

7. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných

práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.

7.1 Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným

právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že

všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť (porov. , ).

7.2 Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu sťažnosť, o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský

súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom prípade

nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom uznesení okresného súdu,

keďže sťažnosť predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv sťažovateľa

vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

K namietanému porušeniu ústavných práv postupom a napadnutým uznesením

krajského súdu

8. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či

vzhľadom na námietky sťažovateľa smerujúce proti postupu a napadnutému uzneseniu

krajského súdu toto vykazuje známky potenciálneho porušenia ústavných práv sťažovateľa

alebo naopak, či sú námietky sťažovateľa vzhľadom na postup krajského súdu a obsah

napadnutého uznesenia zjavne neopodstatnené. Z uvedeného dôvodu by nebolo ani

potenciálne možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie označených

práv sťažovateľa.

8.1 Posudzujúc procesný postup krajského súdu v konaní o sťažnosti sťažovateľa,

ústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci sťažovateľovej sťažnosti konal zákonom

predpísaným procesným postupom ( a nasl. ). Postup krajského

súdu plne korešpondoval so zákonnými požiadavkami kladenými na postup nadriadeného

súdu a požiadavkami kladenými a dohovorom na procesný postup všeobecného

súdu.

8.2 Z formálneho hľadiska nemožno napadnutému uzneseniu krajského súdu pre

účely posudzovania dodržania dikcie , ako aj dohovoru nič vytknúť.

Napadnuté uznesenie krajského súdu spĺňa požiadavky vyplývajúce z príslušnej zákonnej

reglementácie formálnej kvality rozhodnutia nadriadeného súdu tejto procesnej formy.

8.3 Čo sa týka skutkových a právnych záverov, a teda aj interpretácie a aplikácie

ustanovení krajským súdom a aj odôvodnenia napadnutého uznesenia

krajského súdu, ústavný súd uzatvára, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil

v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia krajského súdu nič ústavne

nekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.

Krajský súd nijako nevybočil z medzí určených a dohovoru.

Krajský súd ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil skutkové zistenia a svoj právny

názor, aplikoval a interpretoval príslušné právne normy v súlade s ich

znením, obsahom i duchom.

8.4 Krajský súd zároveň odpovedal na ťažiskové otázky dôležité pre spravodlivé

rozhodnutie veci, pričom k možnosti vylúčenia sudcu z úkonov trestného konania pre jeho

zaujatosť uviedol: „V posudzovanej veci vo vzťahu k JUDr. Rastislavovi Vargovi,

samosudcovi okresného súdu v tomto štádiu trestného konania, po podaní návrhu

odsúdeného o povolenie obnovy konania, na základe obsahu spisu i na základe jeho

vyjadrenia, ako aj argumentov uvedených v námietke odsúdeného, neboli zistené také

konkrétne skutočnosti predpokladané v citovanom zákonnom ustanovení, na základe

ktorých by bolo možné mať pochybnosti o jeho zaujatosti a vysloviť záver o jeho vylúčení.

Dôvodom pre vylúčenie sudcu v zmysle by mohli byť odôvodnené

pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo dotýka. Z vyjadrenia JUDr. Rastislava Vargu v napadnutom

uznesení je však dostatočne a jednoznačne zrejmé, že nemá žiadny pomer (osobný vzťah)

nielen k prejednávanej veci, ale ani k odsúdenému a iným procesným stranám a osobám

uvedeným v citovanom zákonnom ustanovení. Nebol teda zistený žiadny pomer namietaného

sudcu k veci, žiadne rodinné, či iné blízke, alebo aj nepriateľské vzťahy k odsúdenému alebo

ďalším subjektom uvedeným v ustanovení a ani odsúdený neuviedol

opodstatnené a podložené skutočnosti, ktoré by mohli vzbudzovať pochybnosti o zaujatosti

namietaného sudcu JUDr. Rastislava Vargu. Za takú skutočnosť nemožno totiž považovať

okolnosť, že odsúdený nesúhlasí so zákonom predpokladaným procesným postupom súdu,

týkajúcim sa návrhov odsúdeného.“

8.5 Krajský súd reagoval aj na námietku sťažovateľa týkajúcu sa znenia zápisnice

a uviedol: „Nesúhlas odsúdeného so znením zápisnice z verejného zasadnutia z 24.03.2015,

taktiež nemožno samé osebe považovať za okolnosť odôvodňujúcu pochybnosti o zaujatosti

sudcu okresného súdu a nemôže byť ani dôvodom na vyslovenie záveru o jeho vylúčení.“

8.6 Postup a napadnuté uznesenie krajského súdu sú v tomto smere ústavne

konformné, nie sú svojvoľné (arbitrárne) alebo ústavne neudržateľné pre zjavné pochybenia

alebo omyly v posudzovaní skutkového stavu alebo obsahu aplikovanej právnej úpravy.

Právne závery krajského súdu sú jasné a vzhľadom na skutkový stav udržateľné

a odôvodnené.

9. Závery krajského súdu a ich odôvodnenie, ako aj postup krajského súdu v konaní

je teda nutné považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný

súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať. Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol

sťažnosť v tejto časti podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2016