Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 102/09

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť R. B., S., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa postupom Okresného súdu Rožňava na

verejnom pojednávaní 11. februára 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. marca 2009

doručené podanie R. B., S. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Návrh na začatie

konania“. Ústavný súd podľa obsahu posúdil podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl.

127 ods. 1 (ďalej len „“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa postupom Okresného súdu Rožňava

(ďalej len „okresný súd“) na verejnom pojednávaní 11. februára 2009 v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ 25. augusta

2008 doručil okresnému súdu návrh na začatie konania (ďalej len „žaloba“), ktorým sa

domáhal určenia rodinného stavu odporkyne K. L., R. (ďalej len „odporkyňa“). Sťažovateľ

v žalobe navrhoval, aby si okresný súd vyžiadal od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny

v Rožňave správu „o rodinnom stave odporcu... kde sa odporca povinne vyjadrovala

k svojmu rodinnému stavu za kritické obdobie od začiatku roka 2001 do konca januára

2006“. Konanie o žalobe sťažovateľa bolo okresným súdom vedené pod sp. zn. 12 C

67/2008. V predmetnej veci sa 11. februára 2009 konalo verejné pojednávanie, pričom v

zápisnici o tomto pojednávaní je okrem iného uvedené:

„Sudkyňa ďalej uvádza, že vzhľadom na obsah trestného spisu, ktorý bude ešte

dooboznamovaný na dnešnom pojednávaní, nebude vykonávaný dôkaz vyžiadaním správy

ÚPSVaR, pretože je to dôkaz zbytočný, nehospodárny a napokon bol predmetom trestného

konania, kde bol vyhodnotený súdmi 1. a 2. stupňa.“

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu hodnotí uvedený postup

okresného súdu (nevykonanie navrhovaného dôkazu) takto:

„Tieto tvrdenia súdu sa nezakladajú na pravde, sú absurdné, zavádzajúce,

cieľavedome ochraňujú tým žalovanú a všetkých dotknutých, (v tr. konaní poškodenú) (aby

za žiadnych okolností nedošlo k zmene rozhodnutia súdov v prospech odsúdeného), pretože

súd v 1. stupni v tr. veci o týchto okolnostiach (o vyžiadaní správy z ÚPSVaR nevykonával

dokazovanie) a preto predmetom konania táto vec prejednávaná nebola.“

Napriek uvedenému z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podaním

z 23. februára 2009 vzal žalobu späť v celom rozsahu. V nadväznosti na späťvzatie žaloby

okresný súd uznesením č. k. -75 z 27. februára 2009 konanie vo veci

sťažovateľa zastavil.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie zároveň vyplýva, že sťažovateľ bol

rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 7. februára 2007 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. uznaný vinným zo spáchania prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa a , za čo mu bol

uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený.

Sťažovateľ na uvedené trestné konanie v sťažnosti poukazuje a v tejto súvislosti

okrem iného uvádza:

„V druhom stupni Odvolací súd... navrhovaný dôkaz nevykonal zákonným spôsobom.

Rozhodol podľa nepriamych dôkazov. Poškodená (odporkyňa, pozn.) svojou

neprítomnosťou na pojednávaní odvolacieho súdu sa vyhla priameho dokázania jej

rodinného stavu. Odvolací súd riadne dovolanie vo veci nepripustil, hoci na to neboli

žiadne dôvody.

Odvolací súd uznesenie odôvodnil tým, že mala byť vyžiadaná správa z ÚPSVaR na

zistenie rodinného stavu poškodenej. Tento dôkaz má dôležitý význam pre ustanovenie

právnej kvalifikácie v zmysle ost. 2 písm. b, , ďalej má dôležitý význam pre

vierohodnosť výpovede poškodenej.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

boli porušené jeho základné práva „na základe práva podľa článku 46 (1)

Slovenskej republiky“, a zároveň žiada, aby ústavný súd „zrušil opatrenie súdu zo dňa 11.

febr. 2009, ktoré hrubo obmedzujú základné práva sťažovateľa pre spravodlivé rozhodnutie

vo veci. Aby Ústavný súd zrušil žalobu v celom rozsahu sp. zn. zo dňa 25. 08.

2008 Okresného súdu v Rožňave a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ďalej

prikazuje Okresnému súdu v Rožňave, v obnovenom konaní, vo veci určenia rodinného

stavu žalovanej, aby navrhovaný dôkaz žalobcom vybavil zákonným spôsobom, aby sa

zakázalo v pokračovaní v porušovaní práva sťažovateľa.“.

Sťažovateľ požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným

súdom s poukazom na svoje sociálne pomery.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Zo sťažnosti sa dá vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenia svojho základného

práva podľa postupom okresného súdu na verejnom pojednávaní

11. februára 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorým tento súd odmietol

vykonať dôkaz vyžiadaním si správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave

o rodinnom stave odporkyne. Zároveň ale zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podaním

z 23. februára 2009 vzal žalobu späť v celom rozsahu, a okresný súd preto uznesením

č. k. -75 z 27. februára 2009 konanie vo veci sťažovateľa zastavil.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nie sú

oprávnené rozhodovať všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

V danom prípade sťažovateľ mohol po rozhodnutí okresného súdu vo veci jeho

žaloby podať proti namietanému postupu okresného súdu podľa § 201 a nasl. Občianskeho

súdneho poriadku odvolanie, o ktorom by bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť Krajský

súd v Košiciach. Z uvedeného vyplýva, že o namietanom porušení základného práva

sťažovateľa podľa , ku ktorému malo dôjsť podľa tvrdenia sťažovateľa

v priebehu namietaného konania pred okresným súdom, nemá ústavný súd právomoc

rozhodnúť, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel tiež k záveru, že sťažnosť

sťažovateľa je aj zjavne neopodstatnená. Z priloženej dokumentácie totiž vyplýva, že

sťažovateľ napriek tomu, že nesúhlasil s postupom okresného súdu, na pojednávaní

11. februára 2009 vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu, v dôsledku čoho okresný súd

v súlade s príslušnými ustanoveniami ( a )

uznesením č. k. -75 z 27. februára 2009 konanie zastavil. Za okolností, keď

sám sťažovateľ svojím procesným úkonom vyvolal zastavenie namietaného konania, a to aj

napriek tomu, že v jeho priebehu podľa jeho tvrdenia došlo k porušeniu jeho základného

práva podľa , je zjavne neodôvodnené, aby sa v konaní pred ústavným

súdom domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva namietaným postupom

okresného súdu.

Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci,

ako aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa bolo už bez právneho dôvodu rozhodovať o jeho

ďalších návrhoch (napr. žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2009