Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 309/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátskou

kanceláriou

, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po podaní návrhu na obnovu konania a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po podaní návrhu na obnovu konania (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom

súde 19. októbra 2012 návrh na obnovu konania okresného súdu v právoplatne skončenej

veci vedenej pod sp. zn. (ďalej len „pôvodné konanie“). Sťažovateľom

podaný návrh na obnovu konania je okresným súdom vedený pod sp. zn. .

Sťažovateľ ho podal z dôvodu, že v pôvodnom konaní „rozsudok... ktorým bolo konanie

skončené, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2011... mu nebol doručený a o jeho

obsahu sa dozvedel až dňa 30.08.2012.“. O podanom návrhu na obnovu konania rozhodol

okresný súd uznesením z 31. januára 2017 tak, že žalobu o obnovu konania odmietol, a to

z dôvodu, že žaloba (návrh) o obnovu konania bola podaná oneskorene.

Proti uzneseniu okresného súdu o odmietnutí žaloby o obnovu konania podal

sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

uznesením z 28. decembra 2017 zrušil uznesenie okresného súdu a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

3. Podľa sťažovateľa okresný súd spôsobuje zbytočné prieťahy v tomto napadnutom

konaní. Po vrátení veci z krajského súdu okresnému súdu „bolo dňa 11.03.2019 (po viac

ako roku) vo veci nariadené jedno pojednávanie, resp. predbežné prejednanie sporu... na čo

bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd predbežné prejednanie veci odročil na neurčito.

Vzhľadom na skutočnosť, že od termínu predbežného prejednania sporu uplynulo

takmer pol roka, sťažovateľ dňa 21.08.2019 zaslal porušovateľovi Žiadosť o pokračovanie

v konaní, nakoľko nemal vedomosť o ďalších úkonoch porušovateľa smerujúcich

k prejednaniu a rozhodnutiu veci...

Nakoľko porušovateľ na sťažovateľovu žiadosť zo dňa 21.08.2019 ani len nereagoval

a vo veci naďalej nekonal, podal sťažovateľ dňa 26.11.2019 Sťažnosť na porušovanie práva

na prerokovanie veci v primeranej dobe, ktorú odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej

neistoty a domnienkou, že v konaní dochádza k zbytočným prieťahom, nakoľko nemá

vedomosť o úkonoch súdu smerujúcich k prejednaniu a rozhodnutiu veci.“.

Okresný súd prípisom z 18. decembra 2019 sťažovateľovi „... uviedol, že sťažnosť

na prieťahy v konaná považuje za dôvodnú, a to v období od 13.03.2019 do 07.10.2019.“.

S týmto tvrdením okresného súdu sa sťažovateľ nestotožnil, pretože podľa jeho názoru sú

prieťahy v konaní aj mimo tohto okresným súdom vymedzeného obdobia. Napadnuté

konanie trvá od 19. októbra 2012 „až do dnešného dňa, čo predstavuje obdobie takmer

ôsmich rokov, čo Okresný súd Bratislava 1 vo veci právoplatne nerozhodol.

... Na záver si sťažovateľ dovoľuje podotknúť, že si je vedomý Nálezu Ústavného

súdu SR vo veci sp. zn. , ktorým zaujal stanovisko, keď uviedol, že v konaní

o návrhu na obnovu konania, v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo

rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania, nie je aplikovateľný čl. 48 ods. 2

SR v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

pretože nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku a odstránenie stavu

právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci, avšak s ohľadom

na prípad sťažovateľa a dĺžku konania, ktorá ku dňu podania sťažnosti predstavuje takmer

osem rokov, a to najmä z dôvodu, ak súd pochybil pri doručovaní rozsudku, je nutné

zohľadniť tieto konkrétne osobitosti a prelomiť tento podľa sťažovateľa nesprávny názor.“.

4. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny základných

práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd bolo postupom Okresného súdu

Bratislava 1 porušené (sťažovateľ mal zrejme na mysli „boli“, pozn) .

2. Okresnému súdu Bratislava 1 prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v

sume 5.000,- EUR...

4. Okresný súd Bratislava 1 je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne

úkony... v sume 450,29 EUR...) na účet advokátskej kancelárie “

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

12. Podľa účinného od 1. júla 2016 (ďalej

aj „CSP“) súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak

a) bola podaná oneskorene,

b) bola podaná neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,

d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo

e) je zjavne nedôvodná.

13. Podľa ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne

rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

14. Podľa len čo nadobudne rozsudok o povolení obnovy konania

právoplatnosť, súd bez ďalšieho vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo

najavo v pôvodnom konaní aj v obnovenom konaní.

Podľa ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, novým

rozhodnutím nahradí pôvodné rozhodnutie.

15. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

16. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľa, že okresný súd

v napadnutom konaní nekoná bez prieťahov, a tak dochádza k porušeniu jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

17. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v (obdobne tak aj podľa listiny)

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, ), čo umožňuje

preskúmať ich namietané porušenie spoločne.

18. K namietanému porušeniu označených práv došlo podľa sťažovateľa

v napadnutom konaní, ktoré sa začalo 19. októbra 2012, t. j. ešte za účinnosti ustanovení

účinného do 30. júna 2016, a to na základe jeho návrhu

na obnovu konania.

19. Ústavný súd zistil, že okresný súd v napadnutom konaní uznesením

z 31. januára 2017 žalobu o obnovu konania odmietol. Toto uznesenie bolo krajským súdom

zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom konaní dosiaľ o žalobe

o obnovu konania nerozhodol.

20. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu existujúcej ešte za účinnosti

ustanovení v konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu

do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o jej zamietnutí – nie je

aplikovateľný v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo

záväzku a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím

vo veci. Takéto rozhodnutie už bolo totiž vydané v pôvodnom konaní, predstavuje prekážku

veci rozhodnutej a túto nemožno prejednávať znova (, ,

, , , ).

21. Prekážka veci rozhodnutej odpadne len nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia

o povolení obnovy konania, keď súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prerokuje. V tomto

štádiu už preto ide o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku, odstránenie stavu

právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím o návrhu na zmenu

rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, a teda aplikovateľnosť

v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov by už

v takomto prípade prichádzala do úvahy.

22. Pri obnove konania podľa (teraz Civilného

sporového poriadku, pozn.) môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa podľa judikatúry ústavného súdu porušené len v štádiu

po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania (napr.

, , , , ,

).

23. Z už uvedenej judikatúry ústavného súdu vzťahujúcej sa na konanie o návrhu

na obnovu konania a aplikovateľnosť v časti týkajúcej sa základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako tak aj podľa čl. 38 ods. 2

listiny) ústavný súd vychádzal aj v tomto prípade, keďže napadnuté konanie je konaním

o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktoré sa začalo na základe návrhu sťažovateľa

na obnovu konania ešte za účinnosti , v ktorom okresný súd

vzhľadom na novú právnu úpravu účinnú od 1. júla 2016, počnúc týmto dňom, postupoval

podľa príslušných ustanovení týkajúcich sa žaloby o obnovu

konania ( a nasl. ) v súlade s .

24. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

, , , ).

25. Vzhľadom na to, že v napadnutom konaní nejde o prípad, v ktorom by okresný

súd právoplatne rozhodol o povolení obnovy konania, k porušeniu sťažovateľom

označeného základného práva podľa (rovnako tak aj podľa

listiny) nemohlo z tohto titulu ani dôjsť, resp. sa o ňom nemohlo uvažovať. Z uvedeného

dôvodu ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť v časti namietajúcej

porušenie základného práva podľa a podľa listiny podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

26. Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá

konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj

obnovu konania (, , rozsudok ESĽP vo veci A. B. proti Slovenskej

republike zo 4. 3. 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru, rozsudok ESĽP vo veci Fischer

proti Rakúsku zo 6. 5. 2003, č. 27569/02 a odkazy v tomto rozhodnutí), pretože rozhodnutia

o povolení obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania priamo

nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto

ustanovenia dohovoru. Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho

konania [pozri aj SVÁK, J. Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny

štrasburských orgánov ochrany práva. Žilina : Poradca podnikateľa, 2003, s. 370 – 371,

ktorý v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vo veci Callaghon proti Spojenému

kráľovstvu z 9. 5. 1985, Décisions et raports, č. 60 ()].

Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť aj

v časti namietajúcej porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa § 56 ods. 2 písm. g)

ako zjavne neopodstatnenú.

27. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v sťažnostnom

petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu