Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)II. ÚS 309/2020
PDF · 185.73 KB
No categories available
II. ÚS 309/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpeného advokátskou
kanceláriou
, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 201/2012 v období
po podaní návrhu na obnovu konania a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája
2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 27 Cb 201/2012 v období po podaní návrhu na obnovu konania (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom
súde 19. októbra 2012 návrh na obnovu konania okresného súdu v právoplatne skončenej
veci vedenej pod sp. zn. 26 Cb 78/2009 (ďalej len „pôvodné konanie“). Sťažovateľom
podaný návrh na obnovu konania je okresným súdom vedený pod sp. zn. 27 Cb 201/2012.
Sťažovateľ ho podal z dôvodu, že v pôvodnom konaní „rozsudok... ktorým bolo konanie
skončené, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2011... mu nebol doručený a o jeho
obsahu sa dozvedel až dňa 30.08.2012.“. O podanom návrhu na obnovu konania rozhodol
okresný súd uznesením z 31. januára 2017 tak, že žalobu o obnovu konania odmietol, a to
z dôvodu, že žaloba (návrh) o obnovu konania bola podaná oneskorene.
Proti uzneseniu okresného súdu o odmietnutí žaloby o obnovu konania podal
sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
uznesením z 28. decembra 2017 zrušil uznesenie okresného súdu a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.
3. Podľa sťažovateľa okresný súd spôsobuje zbytočné prieťahy v tomto napadnutom
konaní. Po vrátení veci z krajského súdu okresnému súdu „bolo dňa 11.03.2019 (po viac
ako roku) vo veci nariadené jedno pojednávanie, resp. predbežné prejednanie sporu... na čo
bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd predbežné prejednanie veci odročil na neurčito.
Vzhľadom na skutočnosť, že od termínu predbežného prejednania sporu uplynulo
takmer pol roka, sťažovateľ dňa 21.08.2019 zaslal porušovateľovi Žiadosť o pokračovanie
v konaní, nakoľko nemal vedomosť o ďalších úkonoch porušovateľa smerujúcich
k prejednaniu a rozhodnutiu veci...
Nakoľko porušovateľ na sťažovateľovu žiadosť zo dňa 21.08.2019 ani len nereagoval
a vo veci naďalej nekonal, podal sťažovateľ dňa 26.11.2019 Sťažnosť na porušovanie práva
na prerokovanie veci v primeranej dobe, ktorú odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej
neistoty a domnienkou, že v konaní dochádza k zbytočným prieťahom, nakoľko nemá
vedomosť o úkonoch súdu smerujúcich k prejednaniu a rozhodnutiu veci.“.
Okresný súd prípisom z 18. decembra 2019 sťažovateľovi „... uviedol, že sťažnosť
na prieťahy v konaná považuje za dôvodnú, a to v období od 13.03.2019 do 07.10.2019.“.
S týmto tvrdením okresného súdu sa sťažovateľ nestotožnil, pretože podľa jeho názoru sú
prieťahy v konaní aj mimo tohto okresným súdom vymedzeného obdobia. Napadnuté
konanie trvá od 19. októbra 2012 „až do dnešného dňa, čo predstavuje obdobie takmer
ôsmich rokov, čo Okresný súd Bratislava 1 vo veci právoplatne nerozhodol.
... Na záver si sťažovateľ dovoľuje podotknúť, že si je vedomý Nálezu Ústavného
súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS 191/02, ktorým zaujal stanovisko, keď uviedol, že v konaní
o návrhu na obnovu konania, v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo
rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania, nie je aplikovateľný čl. 48 ods. 2
Ústavy SR v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
pretože nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku a odstránenie stavu
právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci, avšak s ohľadom
na prípad sťažovateľa a dĺžku konania, ktorá ku dňu podania sťažnosti predstavuje takmer
osem rokov, a to najmä z dôvodu, ak súd pochybil pri doručovaní rozsudku, je nutné
zohľadniť tieto konkrétne osobitosti a prelomiť tento podľa sťažovateľa nesprávny názor.“.
4. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd bolo postupom Okresného súdu
Bratislava 1 porušené (sťažovateľ mal zrejme na mysli „boli“, pozn) .
2. Okresnému súdu Bratislava 1 prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
27Cb/201/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v
sume 5.000,- EUR...
4. Okresný súd Bratislava 1 je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne
úkony... v sume 450,29 EUR...) na účet advokátskej kancelárie “
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,
bez zbytočných prieťahov.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.
12. Podľa § 413 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 (ďalej
aj „CSP“) súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.
13. Podľa § 414 CSP ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne
rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
14. Podľa § 416 CSP len čo nadobudne rozsudok o povolení obnovy konania
právoplatnosť, súd bez ďalšieho vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo
najavo v pôvodnom konaní aj v obnovenom konaní.
Podľa § 417 ods. 2 CSP ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, novým
rozhodnutím nahradí pôvodné rozhodnutie.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
16. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľa, že okresný súd
v napadnutom konaní nekoná bez prieťahov, a tak dochádza k porušeniu jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38
ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
17. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne tak aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny)
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu
týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03), čo umožňuje
preskúmať ich namietané porušenie spoločne.
18. K namietanému porušeniu označených práv došlo podľa sťažovateľa
v napadnutom konaní, ktoré sa začalo 19. októbra 2012, t. j. ešte za účinnosti ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016, a to na základe jeho návrhu
na obnovu konania.
19. Ústavný súd zistil, že okresný súd v napadnutom konaní uznesením
z 31. januára 2017 žalobu o obnovu konania odmietol. Toto uznesenie bolo krajským súdom
zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom konaní dosiaľ o žalobe
o obnovu konania nerozhodol.
20. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu existujúcej ešte za účinnosti
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu
do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o jej zamietnutí – nie je
aplikovateľný čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo
záväzku a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím
vo veci. Takéto rozhodnutie už bolo totiž vydané v pôvodnom konaní, predstavuje prekážku
veci rozhodnutej a túto nemožno prejednávať znova (III. ÚS 191/02, III. ÚS 18/05,
IV. ÚS 19/07, IV. ÚS 88/2010, I. ÚS 49/2012, IV. ÚS 261/2012).
21. Prekážka veci rozhodnutej odpadne len nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia
o povolení obnovy konania, keď súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prerokuje. V tomto
štádiu už preto ide o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku, odstránenie stavu
právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím o návrhu na zmenu
rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, a teda aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2 ústavy
v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov by už
v takomto prípade prichádzala do úvahy.
22. Pri obnove konania podľa Občianskeho súdneho poriadku (teraz Civilného
sporového poriadku, pozn.) môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podľa judikatúry ústavného súdu porušené len v štádiu
po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania (napr.
II. ÚS 359/2010, IV. ÚS 88/2010, I. ÚS 49/2012, IV. ÚS 261/2012, II. ÚS 698/2017,
23. Z už uvedenej judikatúry ústavného súdu vzťahujúcej sa na konanie o návrhu
na obnovu konania a aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako tak aj podľa čl. 38 ods. 2
listiny) ústavný súd vychádzal aj v tomto prípade, keďže napadnuté konanie je konaním
o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktoré sa začalo na základe návrhu sťažovateľa
na obnovu konania ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom okresný súd
vzhľadom na novú právnu úpravu účinnú od 1. júla 2016, počnúc týmto dňom, postupoval
podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku týkajúcich sa žaloby o obnovu
konania (§ 397 a nasl. CSP) v súlade s § 470 ods. 1 CSP.
24. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,
ak namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením
alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 110/02, II. ÚS 101/03, III. ÚS 155/09,
II. ÚS 66/2011, IV. ÚS 473/2012, III. ÚS 288/2016, II. 59/2019).
25. Vzhľadom na to, že v napadnutom konaní nejde o prípad, v ktorom by okresný
súd právoplatne rozhodol o povolení obnovy konania, k porušeniu sťažovateľom
označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj podľa čl. 38 ods. 2
listiny) nemohlo z tohto titulu ani dôjsť, resp. sa o ňom nemohlo uvažovať. Z uvedeného
dôvodu ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť v časti namietajúcej
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny podľa
§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
26. Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá
konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj
obnovu konania (IV. ÚS 382/09, I. ÚS 5/02, rozsudok ESĽP vo veci A. B. proti Slovenskej
republike zo 4. 3. 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru, rozsudok ESĽP vo veci Fischer
proti Rakúsku zo 6. 5. 2003, č. 27569/02 a odkazy v tomto rozhodnutí), pretože rozhodnutia
o povolení obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania priamo
nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto
ustanovenia dohovoru. Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho
konania [pozri aj SVÁK, J. Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny
štrasburských orgánov ochrany práva. Žilina : Poradca podnikateľa, 2003, s. 370 – 371,
ktorý v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vo veci Callaghon proti Spojenému
kráľovstvu z 9. 5. 1985, Décisions et raports, č. 60 (IV. ÚS 403/09)].
Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť aj
v časti namietajúcej porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa § 56 ods. 2 písm. g)
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
27. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo
bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v sťažnostnom
petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu