Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 38/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov

, , ,

a , , , zastúpených

Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Milan Ficek, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto eur), ktoré im j e Okresný

súd Pezinok p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy konania v sume 676,94 € (slovom šesťstosedemdesiatšesť eur

a deväťdesiatštyri centov) na účet ich právneho zástupcu Advokátskej kancelárie

JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti a

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 28. januára 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť ,

, , a ,

, (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie, ktorého

predmetom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti,

sa na okresnom súde začalo 15. júna 2009 na základe návrhu sťažovateľov proti

, , a ,

, obaja bytom (ďalej len „žalovaní“).

3. V ústavnej sťažnosti sťažovatelia podrobne popisujú chronologický priebeh

napadnutého konania so zameraním na úkony vykonané okresným súdom a uvádzajú,

že opakovane adresovali predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v napadnutom

konaní, ktoré síce boli uznané ako dôvodné a predsedom okresného súdu bol nariadený

dohľad, avšak k žiadnej náprave zo strany okresného súdu nedošlo.

4. Sťažovatelia uznávajú, že prejednávaná vec nie je skutkovo jednoduchá,

ale zároveň nie je právne zložitá, pričom zastávajú názor, že „desať rokov trvajúci stav

právnej neistoty nie je v zmysle slovenského právneho poriadku a garantovany ch ústavny ch

́́

práv akceptovateľny m stavom“.

́

5. Zbytočné prieťahy v konaní boli podľa názoru sťažovateľov spôsobené výlučne

postupom okresného súdu, preto navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že ich základné právo na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitostí

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli v napadnutom konaní porušené

postupom okresného súdu a prikáže okresnému súdu vo veci konať. Súčasne si každý

zo sťažovateľov uplatnil finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania,

na zaplatenie ktorých žiadajú zaviazať okresný súd.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

6. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľov

na ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr. 24/20

z 27. februára 2020, v ktorom podpredsedníčka okresného súdu uviedla, že v napadnutom

konaní došlo niekoľkokrát k zmene zákonného sudcu, podrobne opísala chronologický

priebeh konania od jeho začatia a poukázala na to, že 14. februára 2020 bol v prejednávanej

veci vyhlásený rozsudok. Súčasne konštatovala, že ide o priemerne skutkovo zložitú vec,

ktorá patrí do štandardnej agendy všeobecných súdov, pričom „zdržanie v spore bolo

do značenej miery zapríčinené opakovaným znaleckým dokazovaním s tým, že prvý súdom

ustanovený súdny znalec vo veci vôbec nekonal, na základe čoho mu bola súdom uložená

poriadková pokuta a tiež mu bol uložený disciplinárny postih“. Podpredsedníčka okresného

súdu súhlasila s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti sťažovateľov.

7. Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na základe výzvy

ústavného súdu reagovali na stanovisko okresného súdu replikou z 9. marca 2020, ktorá

bola ústavnému súdu doručená 9. marca 2020. Vo vzťahu k vyjadreniu okresného súdu

uviedli, že postupom okresného súdu v napadnutnom konaní bolo evidentne porušené ich

právo na konanie bez zbytočnych prieťahov. Uviedli, že okresný súd mal v konaní

́

k dispozícii všetky podklady na rozhodnutie vo veci, no namiesto vydania rozhodnutia

vo veci samej umožnil žalovaným, aby si nechali vypracovať súkromny znalecky posudok,

́́

hoci tento mohol byť v konaní predložený už skôr. Namietali, že okresný súd nedodržal ani

zásadu koncentrácie konania, keď akceptoval, že žalovaní predmetný znalecký posudok

nepredložili v súdom stanovenej lehote. Podľa názoru sťažovateľov nemôže byť zmena

zákonného sudcu v konaní na ťarchu účastníkov konania. Napadnuté konanie trvalo viac

ako desať rokov, pričom počas tejto doby boli sťažovatelia v právnej neistote, ktorá dosiaľ

nebola odstránená právoplatným rozhodnutím okresného súdu vo veci samej. Sťažovatelia

si uplatnili náhradu trov konania za podané vyjadrenie a vyjadrili súhlas s upustením

od ústneho prejednania ich ústavnej sťažnosti.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

9. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj zo spisového materiálu

predloženého okresným súdom zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého

konania:

- 15. júna 2009 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa

na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a spis bol

pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Petre Priečinskej [uznesením sp. zn.

z 30. decembra 2010 okresný súd rozhodol o pripustení sťažovateľky

do konania na strane žalobcu a na strane žalovaného (pozn.)];

- od 23. marca 2010 prebiehali medzi stranami mimosúdne rokovania;

- 21. januára 2011 – došlo k zmene zákonného sudcu a spis bol pridelený sudcovi

JUDr. Majerskému;

- 2. augusta 2011 – sťažovatelia oznámili okresnému súdu, že k mimosúdnej dohode

nedošlo;

- 16. mája 2012 – uskutočnilo sa pojednávanie na okresnom súde, ktoré bolo

odročené na neurčito na účel nariadenia znaleckého dokazovania;

- 18. októbra 2012 – okresný súd uznesením sp. zn. nariadil znalecké

dokazovanie a ustanovil znalca Ing. Halušku z odboru stavebníctva, ktorému uložil

povinnosť vypracovať znalecký posudok v lehote 60 dní od prevzatia spisu (spis doručený

znalcovi 17. decembra 2012);

- 18. apríla 2013 – okresný súd vyzval ustanoveného znalca na predloženie

znaleckého posudku ;

- 18. júna 2013 – okresný súd opätovne vyzval znalca na predloženie znaleckého

posudku a oznámenie dôvodov jeho nevypracovania v súdom určenej lehote;

- 26. septembra 2013 – okresný súd uznesením uložil ustanovenému znalcovi

poriadkovú pokutu v sume 819 € za porušenie povinností;

- 16. decembra 2013 – okresný súd opätovne uznesením uložil znalcovi poriadkovú

pokutu v sume 1 640 € za porušenie povinností;

- 4. februára 2014 – ustanovený znalec požiadal okresný súd o oslobodenie

od vypracovania znaleckého posudku;

- 10. februára 2014 – uznesením sp. zn. okresný súd rozhodol o zmene

znalca a ustanovenému znalcovi Ing. Kovačovskému uložil povinnosť vypracovať znalecký

posudok v lehote 60 dní od prevzatia spisu (spis doručený znalcovi 8. marca 2014);

- 11. decembra 2014 – okresný súd vyzval ustanoveného znalca na oznámenie

dôvodov nepredloženia znaleckého posudku v stanovenej lehote;

- 19. decembra 2014 – znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok;

- 11. septembra 2015 – uskutočnilo sa pojednávanie na okresnom súde;

- 2. decembra 2015 – uskutočnilo sa pojednávanie na okresnom súde;

- 24. júna 2016 – uskutočnilo sa pojednávanie na okresnom súde;

- 6. júla 2016 – uskutočnila sa nariadená ohliadka nehnuteľnosti;

- 23. novembra 2016 – uskutočnilo sa pojednávanie na okresnom súde;

- 29. decembra 2016 – sťažovatelia navrhli vyhotovenie geometrického plánu;

- 19. mája 2017 – došlo k zmene zákonného sudcu a spis bol pridelený sudkyni

JUDr. Belašičovej;

- 31. januára 2018 – uskutočnilo sa pojednávanie na okresnom súde, ktoré bolo

odročené z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania;

- 28. februára 2018 – uznesením sp. zn. okresný súd nariadil znalecké

dokazovanie a ustanovil znalca Ing. Špačeka z odboru geodézie a kartografie, ktorému

uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok v lehote 60 dní od prevzatia spisu (spis

doručený znalcovi 5. marca 2018);

- 11. septembra 2018 – okresnému súdu bol predložený znalecký posudok;

- 30. januára 2019 – uskutočnilo sa pojednávanie na okresnom súde;

- 25. septembra 2019 – žalovaní predložili okresnému súdu súkromný znalecký

posudok;

- 13. novembra 2019 – uskutočnilo sa pojednávanie na okresnom súde;

- 15. januára 2020 – uskutočnilo sa pojednávanie, ktoré bolo odročené na účel

vyhlásenia rozsudku vo veci samej;

- 14. februára 2020 – okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci samej;

- 24. februára 2020 – sťažovatelia podali proti výroku rozsudku okresného súdu

o trovách konania odvolanie;

- 10. marca 2020 – žalovaní podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie.

IV.

Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a vyhodnotenie postupu okresného súdu

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia ich

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa domáhajú aj vyslovenia

porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd

preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade

identické.

13. „Základné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej

lehote patrí k tým právam, ktoré zásadným spôsobom spolupodmieňujú spoločnosťou

vnímaný stupeň právnej istoty a jeho dodržiavanie je jednou zo záruk posilňovania

dôvery občanov v právo a justíciu. Obsah právneho poriadku musí byť rovnako

záväzný pre občanov aj pre štát, a to nielen vo svojej abstraktnej podobe,

ale predovšetkým konkrétne pri výkone súdnej moci.“ (Nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. z 15. októbra 2003).

14. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie

základného práva podľa ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

15. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pričom podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016

je expressis verbis zakotvená ako základný princíp aj v

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého

súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania

a (3) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého

kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko, m. m.

, , ). Podľa uvedených kritérií preto ústavný súd

posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľov.

18. V súvislosti s posúdením prvého kritéria, t. j. právnej a faktickej zložitosti veci

ústavný súd uvádza, že predmetom napadnutého konania, v ktorom sťažovatelia namietajú

zbytočné prieťahy, je rozhodovanie o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré je možné považovať za bežnú občianskoprávnu

agendu všeobecných súdov. Z tohto dôvodu ústavný súd zastáva názor, že napadnuté

konanie nemožno považovať za právne zložité. V súvislosti s faktickou (skutkovou)

zložitosťou veci ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie súdu v danom prípade záviselo

od posúdenia skutkových okolností, ktoré si vyžadovali odborné znalosti, preto bolo

potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, čo nepochybne zvyšuje stupeň skutkovej

náročnosti prejednávanej veci. Napriek uvedenému však skutková zložitosť veci nie je

spôsobilá vysvetliť či ospravedlniť neprimerané predĺženie napadnutého konania trvajúceho

viac ako desať rokov od jeho začatia, ale možno ju primerane zohľadniť pri určení sumy

finančného zadosťučinenia (porovnaj , ).

19. Ústavný súd sa ďalej zameral na posúdenie ďalšieho kritéria, ktorým je správanie

samotnej osoby, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva

podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný súd pri skúmaní

obsahu spisu okresného súdu nezistil také správanie sťažovateľov ako strán sporu, ktoré

by bolo možné hodnotiť ako faktor prispievajúci k celkovej dĺžke napadnutého konania,

a neboli zistené ani žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť v tomto zmysle pričítané na ich

ťarchu. Práve naopak, sťažovatelia, resp. ich právny zástupca sa pravidelne zúčastňovali

nariadených pojednávaní a primerane reagovali na výzvy okresného súdu, pričom

opakovane vyvíjali inciatívu a dožadovali sa nariadenia pojednávania vo veci, resp. toho,

aby okresný súd začal vo veci konať. Sťažovatelia sa niekoľkokrát obrátili so svojimi

sťažnosťami na prieťahy v konaní aj na predsedu okresného súdu (sťažnosti z 20. novembra

2017 a 15. apríla 2019), ktorý ich uznal za dôvodné a dĺžku napadnutého konania

za neprimeranú. Je preto možné konštatovať, že sťažovatelia sa svojím aktívnym prístupom

v priebehu napadnutého konania snažili aspoň čiastočne minimalizovať vzniknuté prieťahy

v konaní a tým skrátiť jeho celkovú dĺžku.

20. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní ako tretie kritérium pre posúdenie vzniku zbytočných prieťahov a s tým spojené

porušenie základného práva sťažovateľov podľa (práva podľa

ods. 1 dohovoru). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že zbytočné prieťahy v konaní

môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ). Rovnako tak môže zapríčiniť

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 aj nesprávna činnosť príslušného štátneho orgánu (m. m. ), ktorú

z hľadiska jej dôsledkov nepochybne možno považovať za neefektívnu činnosť.

21. Po preskúmaní obsahu spisu predloženého okresným súdom v tejto veci

ústavný súd konštatuje, že takmer celé napadnuté konanie je poznačené neefektívnou

činnosťou okresného súdu, ktorá spočívala predovšetkým v nariaďovaní termínov

jednotlivých súdnych pojednávaní s veľkými časovými odstupmi bez relevantného dôvodu,

pričom prvé pojednávanie sa na okresnom súde uskutočnilo takmer po troch rokoch

od začatia konania, t. j. 16. mája 2012. Je však nevyhnuté zohľadniť aj tú skutočnosť,

že po podaní návrhu na začatie konanie prebiehali medzi stranami mimosúdne rokovania,

avšak už v apríli 2011 sťažovatelia urgovali okresný súd, aby vo veci začal konať,

a podaním z 2. augusta 2011 oznámili okresnému súdu, že k mimosúdnej dohode

so žalovanými nedošlo.

22. Za súčasť nesústredenej činnosti okresného súdu považuje ústavny súd aj jeho

́

postup v súvislosti so zabezpečením znaleckého dokazovania. Napriek tomu, že okresný súd

uznesením z 18. októbra 2012 určil ustanovenému znalcovi povinnosť vypracovať znalecký

posudok v lehote 60 dní od doručenia spisového materiálu, toleroval jeho nečinnosť

a až po výzve sťažovateľov pristúpil po šiestich mesiacoch k urgovaniu znalca

na predloženie znaleckého posudku a následnému ukladaniu poriadkových pokút

za porušenie povinnosti (uznesenia z 26. septembra 2013 a 11. decembra 2013) a podnetu

na disciplinárne stíhanie znalca. K vypracovaniu znaleckého posudku však napokon

nedošlo, keďže znalec vrátil okresnému súdu spisový materiál a požiadal o oslobodenie

od vypracovania znaleckého posudku z dôvodu nedostatku svojich profesijných skúseností.

Okresný súd preto uznesením sp. zn. z 10. februára 2014 ustanovil nového

znalca, avšak aj v tomto prípade došlo k značnému omeškaniu s predložením znaleckého

posudku, keďže znalec napriek stanovenej 60-dňovej lehote na vypracovanie znaleckého

posudku tak učinil až po takmer 10 mesiacoch. Rovnako ani pri ďalšom nariadenom

znaleckom dokazovaní (uznesenie z 28. februára 2018) nebola zo strany ustanoveného

znalca dodržaná určená lehota na predloženie znaleckého posudku. Predmetné opakované

porušenie povinnosti zo strany ustanovených znalcov spočívajúce v nerešpektovaní súdom

určenej lehoty na predloženie znaleckého posudku bezpochyby významnou mierou prispelo

k vzniku prieťahov v napadnutom konaní.

23. Z ustálenej judikatúry, na ktorú v tejto súvislosti ústavný súd poukazuje, vyplýva,

že všeobecny súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesny postup v súdnom

́́

konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická

osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie

procesnych prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane poriadkovych

́́

opatrení v zmysle ), aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi (). Všeobecny

́

súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu

znalca pri vypracovaní znaleckého posudku (, ).

24. V tomto smere je jednoznačný aj postoj ESĽP, podľa ktorého je za prieťahy

ustanoveného znalca spojené s predložením znaleckého posudku primárne zodpovedný

konajúci sudca (pozri rozsudok ESĽP vo veci Capuano v. Taliansko z 25. 6. 1987, sťažnosť

č. 9381/81, bod 32, rozsudok ESĽP vo veci Jurica v. Chorvátsko z 2. 5. 2017, sťažnosť

č. 30376/13, bod 78).

25. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj napriek určitej konštatovanej

skutkovej zložitosti prejednávanej veci spočívajúcej v potrebe vykonania dokazovania

formou znaleckých posudkov a s tým súvisiacej nevyhnutnosti okresného súdu vysporiadať

sa aj s odbornými otázkami nesmie ani takéto konanie v právnom štáte trvať neprimerane

dlho, pretože tým dochádza k oslabeniu právnej istoty účastníkov konania a dôveryhodnosť

justíce tak trpí zásadným spôsobom (obdobne ).

26. Pokiaľ podpredsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku k ústavnej

sťažnosti poukazovala na opakovanú zmenu v osobe zákonného sudcu konajúceho v danej

veci, ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že v , ale aj dohovor v

ods. 1 zaväzuje predovšetkým všeobecné súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a tým

vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje

na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej už viackrát konštatoval, že personálne problémy

(dlhodobá práceneschopnosť sudcu, zmeny zákonných sudcov) a nadmerné množstvo vecí,

v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté

prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia

(m. m. , , ).

27. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu (predmetu konania,

správania sťažovateľov a postupu okresného súdu) ústavný súd dospel k záveru,

že postupom okresného súdu v napadnutom konaní boli spôsobené zbytočné prieťahy,

čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa

a tiež ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

28. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, keďže proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

zo 14. februára 2014 podali sťažovatelia, ako aj žalovaní odvolanie, ústavný

súd v zmysle druhej vety prikázal okresnému súdu, aby v konaní

vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto

nálezu) a vec po vykonaní všetkých úkonov podľa až bezodkladne

predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( ).

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

31. Podľa , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

32. Sťažovatelia sa v ústavnej sťažnosti domáhajú priznania finančného

zadosťučinenia, a to každý v sume 10 000 €, čo odôvodňujú neprimeranou dĺžkou

napadnutého konania a s tým súvisiacim dlhodobým stavom ich právnej neistoty.

33. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

34. Ústavný súd v danom prípade pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľov

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého

konania, správanie sťažovateľov, ich záujem na veci, ale aj na skutočnosť, že v čase

rozhodovania ústavného súdu už okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn.

zo 14. februára 2020, ktorý však dosiaľ nenadobudol právoplatnosť z dôvodu

podania odvolania tak sťažovateľmi ako aj žalovanými, ústavný súd považoval

za spravodlivé priznanie finančného zadosťučinenia každému zo sťažovateľov v sume

3 500 € podľa citovaného .

35. Ústavny súd súčasne v súlade s a

́

nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali

priznať finančné zadosťučinenie nad sumu priznanú ústavnym súdom, t. j. nad sumu 3 500 €

́

pre každého zo sťažovateľov (bod 5 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

36. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

37. Sťažovatelia si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania pred ústavnym

́

súdom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 a za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2020 s tým, že v prípade sťažovateľa požadujú

priznať plnú náhradu trov konania a v prípade sťažovateľky požadujú

náhradu trov konania zníženú o 50 %.

38. Ústavný súd v súlade s preto rozhodol

aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastúpením v konaní pred ústavným súdom, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

39. Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná

tarifa) v konaní pred ústavnym súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z vypočtového

́́

základu.

40. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %,

ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerych osôb.

́

41. V súvislosti s výpočtom náhrady trov konania, ktoré vznikli v konaní

pred ústavným súdom z titulu právneho zastúpenia viacerých osôb advokátom/advokátkou,

ústavný súd poukazuje aj na svoju ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej

sa výška základnej sadzby tarifnej odmeny v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky zníži u všetkých

spoločne zastupovaných osôb o 50 % (porovnaj najmä , ,

, , , , ,

).

42. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o náhrade trov

konania v prípade úkonov právnej služby vykonaných v roku 2019 z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvy polrok 2018, ktorá bola

́

980 € a v prípade úkonu právnej služby vykonaného v roku 2020 z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvy polrok 2019, ktorá bola

́

1 062 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia celkom

za tri úkony právnej služby pri zastupovaní dvoch osôb vyplývajúce z obsahu spisu,

a to za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 (1. prevzatie a príprava právneho

zastúpenia, 2. podanie ústavnej sťažnosti) 81,67 €, čo je odmena za jeden úkon právnej

služby znížená o 50 % (t. j. 50 % zo 163,33 €) a režijný paušál 2 x 9,80 €, a za jeden úkon

právnej služby vykonaný v roku 2020 (písomné vyjadrenie z 9. marca 2020 k stanovisku

okresného súdu) 88,50 €, čo je odmena za jeden právny úkon znížená o 50 % (t. j. 50 %

zo 177 €) a 1 x 10,62 € v súlade s § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 13 ods. 2 a § 16

ods. 3 vyhlášky, čo spolu predstavuje sumu 338,47 € vrátane 20 % dane z pridanej hodnoty,

ktorej platiteľom je právny zástupca sťažovateľov (§ 18 ods. 3 vyhlášky), za jedného

účastníka konania, t. j. za dvoch účastníkov sumu 676,94 €.

43. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu ( v spojení s

ods. 1 ).

44. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť

dňom jeho doručenia poslednému z účastníkom konania pred ústavným súdom (§ 70 ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu