Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 453/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2011 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť J. Č., Č., a M. Č., Č., obaja zastúpení advokátom JUDr. J. S., Ž.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo J. Č. a M. Č., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a Listiny základných práv

a slobôd, ako aj ich právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Čadca vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. Č. a M. Č. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému v sume

po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť im

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. Č. a M. Č. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,30 €

(slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a tridsať centov), ktorú j e Okresný súd Čadca

p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. S., Ž., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 z 27. októbra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. Č. a M. Č., obaja bytom Č. (ďalej aj

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej aj

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Z odôvodnenia sťažnosti najmä vyplýva: „... Voči sťažovateľom bola podaná dňa

24. 10. 2003 na Okresnom súde v Čadci žaloba o právo prechodu cez parcele KN č. 12226,

KN č. 12223 a KN č. 12227. Konanie je vedené na Okresnom súde v Čadci pod č. k.

. Sťažovatelia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa

18. 11. 2003 vyjadrili k návrhu navrhovateľky, s tým, že nie je možné im uložiť právo

prechodu cez parcele KN č. 12226 a 12223, nakoľko sťažovatelia nie sú jej vlastníkmi

a tieto parcele sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a ďalšej osoby. Sťažovatelia

ďalej poukazovali na to, že navrhovateľke nikdy nebránili v práve prechodu a o tejto

skutočnosti sa dozvedeli až z návrhu. Okrem iného sťažovatelia uviedli, že na strane

navrhovateľa musí byť uvedený aj ďalší spoluvlastník parciel, nakoľko navrhovateľka nie je

ich výlučnou vlastníckou. Súd vo veci vytýčil minimálne 10 pojednávaní, 2 ohliadky na

mieste samom, znalecké dokazovanie a opätovné znalecké dokazovanie. Súd rozsudkom č. k.

zo dňa 8. 10. 2007, t. j. po viac ako 4 rokoch, ktorí sťažovatelia obdržali dňa

29. 1. 2008 návrh navrhovateľky zamietol. Po odvolaní sťažovateľky Krajský súd v Žiline

uznesením č. k. zo dňa 11. júna 2008 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie. Od uvedeného termínu bolo vytýčených viacero pojednávaní, na ktorých nebolo

rozhodnuté. Po tom čo sťažovatelia podali dňa 22. 6. 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní,

nakoľko po takmer 7 rokoch nebolo rozhodnuté, Okresný súd v Čadci uznal prieťahy

v konaní a bol vytýčený termín pojednávania na 4. 8. 2010. Na tomto pojednávaní však súd

opäť nerozhodol a iba nariadil ohliadku na mieste samom na deň 16. 9.2010, v poradní už

tretiu od začatia konania, i napriek tomu, že vo veci boli už nariadené 2 znalecké

dokazovania, ktoré len potvrdili tvrdenia sťažovateľov. Súd však i naďalej napriek tomu, že

vo veci nie sú uvedení na strane navrhovateľov všetci spoluvlastníci parciel a

navrhovateľka žiada, aby súd zaviazal odporcov na právo prechodu cez parcele, ktorými

nie sú vlastníkmi, však neustále koná.

Vzhľadom na to, že sťažovatelia sú takmer po 7 rokoch od podania návrhu bez

akéhokoľvek výsledku a do dnešného dňa neexistuje právoplatné rozhodnutie, má za to, že

i naďalej vznikajú prieťahy v konaní, dĺžka konania je neprimerane dlhá a nie je

predpoklad jej právoplatného skončenia v najbližšej dobe, boli porušené ich základné práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR,

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 36 ods. 3 Listiny základných

práv a slobôd, v konaní Okresného súdu v Čadci č. k. .

Sťažovatelia si uplatňujú primerané finančné zadosťučinenie v sume každý po 2.500,-

eur, ktoré dôvodia pretrvávajúcim pocitom neistoty, márnosti a nespravodlivosti, pričom

tieto negatívne pocity vyvolané postupom súdu spôsobujú sťažovateľom permanentný stres,

ohrozujú ich zdravie a najmä zdravie sťažovateľky v 2/rade, ktorá je invalidnou

dôchodkyňou a tento spor veľmi zle vplýva na jej zdravotný stav, nikdy nikomu nebránili

v práve prechodu, cez parcelu KNč 12227 o výmere 77 m2, ktorú majú sťažovatelia

v bezpodielovom spoluvlastníctve ľudia bežne prechádzajú a nikdy s nikým nemali žiaden

spor. Poukazujú na to, že navrhovateľka neustále mení návrhy, osočuje ich pred známymi a

rodinou a pre spor trvajúci už 7 rokov sa nemôžu dočkať spravodlivého rozsudku a musia

neustále dokazovať a preukazovať, že nikdy nikomu nebránili v práve prechodu a musia sa

neustále podrobovať ohliadkam a znaleckým dokazovaniam, pričom nie je reálny

predpoklad jeho ukončenia v dohľadnej dobe. Spor si vyžaduje i nemalé finančné

prostriedky, ktoré sťažovateľom týmto dlhoročným sporom zbytočne zaťažujú. Sťažovatelia

majú za to, že súd vo veci koná neefektívne a doposiaľ nariadené pojednávania sa minuli

účelu a na týchto pojednávaniach sa nerozhodlo.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhujeme, aby ústavný súd sťažnosti

vyhovel a vydal tento nález:

Základné právo J. Č. a M. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 38 ods. 2

Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod

č. k. bolo porušené.

Okresnému súdu Čadca sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.

konal bez zbytočných prieťahov.

J. Č. a M. Č. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie každému vo výške

2.500,- eur, ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu.

Okresný súd v Čadci je povinný zaplatiť sťažovateľom J. Č. a M. Č. trovy konania

z titulu právneho zastúpenia vo výške 254,88 eur (2 úkony á 120,23,- eur + 2x režijný

paušál á 7,21 eur), na účet advokáta JUDr. J. S., do dvoch mesiacov dní od právoplatnosti

nálezu...

Prehlasujeme, že súhlasíme s upustením od verejného ústneho pojednávania senátu

Ústavného súdu Slovenskej republiky a žiadame o nahradenie mena a priezviska

sťažovateľov ako aj mena a priezviska právneho zástupcu iniciálkami.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda okresného

súdu listom sp. zn. Spr 1391/2010 z 23. novembra 2010, ktorý popísal chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„... Vec napadla na tunajší súd dňa 24. 10. 2003, zapísaná pod sp. zn. .

Vec bola pridelená na konanie Mgr. Z. V., ktorá vo veci riadne a bez prieťahov konala.

Opatrením predsedníčky súdu bol spis dňa 6. 12. 2004 pridelený na konanie Mgr.

M. Š. Konštatujem prieťahy v konaní v čase od 24. 5. 2005, kedy bol spis zaslaný súdnej

znalkyni do 23. 8. 2006, kedy táto vypracovala znalecký posudok. Dňa 8. 10. 2007 bolo

rozhodnuté rozsudkom (čl. 95 spisu). Prieťahy v konaní vidím i v neskorom doručení

rozsudku (čl. 102) zo strany asistentky senátu, neskorom predložení a vrátení spisu

z krajského súdu (čl. 122, 131).

Opatrením predsedu súdu bol spis dňa 29. 1. 2009 pridelený na ďalšie konanie

JUDr. Š. M. (čl. 139).

Opatrením predsedu súdu bol spis dňa 18. 5. 2010 pridelený na ďalšie konanie Mgr.

R. G. (čl. 191), ktorý vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 4. 8. 2010, toto

pojednávanie bolo odročené za účelom vykonania ohliadky na mieste samom dňa

21. 1. 2010.

Vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní v čase, keď bol konajúcim sudcom Mgr.

M. Š. Sťažnosť na prieťahy v konaní bola riešená pod Spr 35/10. Vzhľadom na zistené

prieťahy som vo veci nariadil dohľad s povinnosťou podávať mesačné správy o stave

konania.

Súhlasím s tým, aby bolo upustené od ústneho pojednávania.“

3. Sťažovatelia k vyjadreniu predsedu okresného súdu písomné stanovisko nezaujali,

pričom už vo svojej sťažnosti uviedli, že súhlasia, aby ústavný súd rozhodol v danej veci

bez nariadenia ústneho pojednávania.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a

ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. :

Dňa 24. októbra 2003 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania

navrhovateľky A. S. (ďalej len „navrhovateľka“) proti sťažovateľom o určenie práva

prechodu po prístupovej ceste vedenej po parcelách určených v žalobnom návrhu.

Dňa 30. októbra 2003 okresný súd vyzval sťažovateľov na vyjadrenie sa k návrhu na

začatie konania.

Dňa 18. novembra 2003 sťažovatelia doručili okresnému súdu vyjadrenie vo veci.

Dňa 11. decembra 2003 okresný súd určil termín pojednávania na 5. február 2004.

Dňa 5. februára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

pre účely uzavretia prípadnej mimosúdnej dohody.

Dňa 9. marca 2004 právny zástupca navrhovateľky listom oznámil, že k mimosúdnej

dohode medzi účastníkmi konania nedošlo, a zároveň žiada o pokračovanie v konaní.

Dňa 26. marca 2004 okresný súd určil termín pojednávania na 27. máj 2004.

Dňa 27. mája 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely vykonania

ohliadky miesta samého, ako aj pre účely výsluchu ďalších svedkov odročené na neurčito.

Dňa 30. júna 2004 okresný súd určil termín vykonania ohliadky miesta na

13. september 2004.

Dňa 7. septembra 2004 právny zástupca navrhovateľky požiadal o stanovenie iného

termínu vykonania ohliadky miesta z dôvodu pracovnej cesty.

Dňa 15. októbra 2004 okresný súd určil termín vykonania ohliadky miesta na

29. október 2004.

Dňa 29. októbra 2004 sa uskutočnila ohliadka miesta, kde konajúca sudkyňa pri

začatí ohliadky zistila dôvody zaujatosti vo veci.

Dňa 15. novembra 2004 konajúca sudkyňa predložila vec predsedníčke okresného

súdu na pridelenie veci inému sudcovi z dôvodu zaujatosti.

Dňa 2. decembra 2004 predsedníčka okresného súdu opatrením uložila prideliť vec

náhodným výberom inému sudcovi.

Dňa 15. februára 2005 okresný súd uznesením ustanovil vo veci znalca z odboru

geodézie a kartografie (lehota na vykonanie znaleckého posudku stanovená nebola, pozn.).

Dňa 22. apríla 2005 okresný súd určil termín vykonania ohliadky miesta na 10. máj

2005.

Dňa 10. mája 2005 sa uskutočnila ohliadka miesta.

Dňa 24. mája 2005 bol konajúcim sudcom vydaný pokyn na predloženie spisu

znalcovi.

Dňa 23. augusta 2006 znalec doručil vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 6. septembra 2006 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní znalečného.

Dňa 30. marca 2007 okresný súd určil termín pojednávania na 9. máj 2007.

Dňa 4. mája 2007 právny zástupca sťažovateľov požiadal o odročenie termínu

pojednávania z dôvodu kolízie termínov pojednávaní.

Dňa 9. mája 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 18. jún 2007.

Dňa 18. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu predloženia

upresneného návrhu zo strany navrhovateľky odročené na 25. jún 2007.

Dňa 25. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely predvolania

sťažovateľky M. Č. odročené na 13. august 2007.

Dňa 13. augusta 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely ďalšieho

dokazovania odročené na 14. september 2007.

Dňa 14. septembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely upravenia

návrhu zo strany navrhovateľky odročené na 5. október 2007.

Dňa 5. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely vyhlásenia

rozsudku odročené na 8. október 2007.

Dňa 8. októbra 2007 okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok; žalobu zamietol.

Dňa 7. februára 2008 navrhovateľka doručila okresnému súdu odvolanie.

Dňa 3. marca 2008 okresný súd uznesením uložil navrhovateľke zaplatiť súdny

poplatok za podané odvolanie a vyzval sťažovateľov na vyjadrenie sa k odvolaniu.

Dňa 3. apríla 2008 bola vec predložená Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 22. mája 2008 krajský súd stanovil termín pojednávania na 11. jún 2008.

Dňa 11. júna 2008 krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 16. októbra 2008 bola vec vrátená okresnému súdu.

Dňa 9. januára 2009 okresný súd doručoval rozhodnutie krajského súdu.

Dňa 16. januára 2009 bola vec na základe opatrenia predsedu okresného súdu

pridelená inému sudcovi z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti zákonného sudcu.

Dňa 9. februára 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 16. marec 2009.

Dňa 18. februára 2009 navrhovateľka listom vzniesla námietku zaujatosti proti

konajúcemu sudcovi. Z tohto dôvodu okresný súd zrušil aj stanovený termín pojednávania

na 16. marec 2009.

Dňa 18. marca 2009 bola z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti vec predložená

predsedovi súdu.

Dňa 25. marca 2009 okresný súd uznesením uložil navrhovateľke zaplatiť poplatok

za námietku zaujatosti.

Dňa 3. apríla 2009 bola vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie o námietke

zaujatosti.

Dňa 29. apríla 2009 krajský súd uznesením rozhodol, že konajúci sudca nie je

vylúčený z prerokovávania o rozhodovania vo veci.

Dňa 16. júna 2009 bola vec vrátená okresnému súdu.

Dňa 24. júna 2009 okresný súd vyzval účastníkov konania na predloženie ďalších

návrhov na vykonanie dokazovania.

Dňa 28. júla 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 28. august 2009.

Dňa 25. augusta 2009 navrhovateľka požiadala o odročenie termínu pojednávania

z dôvodu dovolenky jej právneho zástupcu.

Dňa 28. augusta 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely opätovného

predvolania navrhovateľky odročené na 18. september 2009.

Dňa 3. septembra 2009 právny zástupca navrhovateľky požiadal o odročenie termínu

pojednávania z dôvodu kolízie termínov pojednávania.

Dňa 18. septembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely

opätovného predvolania navrhovateľky odročené na 5. október 2009.

Dňa 5. októbra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely nariadenia

znaleckého posudku a vykonania ohliadky miesta odročené na neurčito.

Dňa 22. decembra 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 11. január 2010.

Dňa 29. decembra 2009 právny zástupca navrhovateľky požiadal o odročenie termínu

pojednávania z dôvodu zahraničnej cesty.

Dňa 11. januára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely opätovného

predvolania účastníkov a svedkov odročené na 22. február 2010.

Dňa 22. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely ďalšieho

dokazovania odročené na neurčito.

Dňa 18. mája 2010 bola vec na základe opatrenia predsedu súdu pridelená inému

sudcovi z dôvodu nástupu výkonu trestu odňatia slobody konajúcim sudcom.

Dňa 23. júna 2010 okresný súd stanovil termín pojednávania na 4. august 2010.

Dňa 29. júna 2010 právny zástupca navrhovateľky požiadal o odročenie termínu

pojednávania z dôvodu kolízie termínov pojednávaní.

Dňa 4. augusta 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely vykonania

ohliadky miesta odročené na 16. september 2010.

Dňa 7. septembra 2010 okresný súd uznesením ustanovil znalca z odboru geodézie

a kartografie.

Dňa 14. septembra 2010 právny zástupca navrhovateľky požiadal o odročenie

termínu ohliadky z dôvodu hospitalizácie jeho klientky.

Dňa 5. októbra 2010 okresný súd stanovil termín ohliadky miesta na 21. október

2010.

Dňa 21. októbra 2010 sa uskutočnila ohliadka miesta.

Dňa 3. novembra 2010 ustanovený znalec predložil znalecký posudok.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k sťažovateľmi namietanému

porušovaniu označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a listiny, ako aj práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v a rovnako aj podľa listiny osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom konaní môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s potrebou

znaleckého dokazovania, avšak doterajší priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže

pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Napokon ani predseda

okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť

predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali

byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane neefektívne činný alebo absolútne

nečinný. Predovšetkým treba poukázať na to, že okresný súd vo veci nariadil znalecké

dokazovanie, avšak lehota na vykonanie znaleckého posudku stanovená nebola, tak sa

mohlo stať, že namiesto 2-3 mesiacov znalecké dokazovanie trvalo konkrétne od 24. mája

2005 do 23. augusta 2006 (jeden rok a tri mesiace), pričom okresný súd bol aj po

vypracovaní nečinný od 23. augusta 2006 do 30. marca 2007 (sedem mesiacov).

Krátkodobé nečinnosti v napadnutom konaní sa vyskytli aj v iných obdobiach (napr.

v neskorom doručení rozsudku alebo neskorom predložení a vrátení spisu z odvolacieho

súdu atď.).

Uvedená nečinnosť alebo neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas minimálne jedného roka a šiestich mesiacov súd

nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovatelia ako navrhovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzajú, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ).

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba

považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu

netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd

konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani

správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu. V tejto súvislosti

ústavný súd už opakovane uviedol, že v (ale aj listiny

a čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby

prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti

bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych

okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno

systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov

súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v oslabiť

poukázaním na objektívne možnosti príslušných súdov (pozri napr. ).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a listiny, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia každý

v sume 2 500 €, „ktoré dôvodia pretrvávajúcim pocitom neistoty, márnosti

a nespravodlivosti, pričom tieto negatívne pocity vyvolané postupom súdu spôsobujú

sťažovateľom permanentný stres, ohrozujú ich zdravie“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , listiny a práva podľa dohovoru nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj

finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv

sťažovateľov považuje za primerané každému z nich v sume po 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 9. augusta

2010 a spísanie sťažnosti z 10. augusta 2010). Za dva úkony vykonané v roku 2010 patrí

odmena v sume dvakrát po 120,23 €, teda 240,46 € a dvakrát režijný paušál v sume

po 7,21€, teda 14,42 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa

predstavujú sumu 254,88 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože

išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 120,23 €.

Spolu s režijným paušálom teda jednému sťažovateľovi prislúcha odmena v sume 134,65 €.

V prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu

269,30 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľmi

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011