Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 374/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta v konaní o sťažnosti P. M., zastúpeného advokátom

JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu Skalica, takto

rozhodol:

1. Základné právo P. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Skalica p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € (slovom sedemtisíc

eur), ktoré mu j e Okresný súd Skalica p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Skalica j e p o v i n n ý uhradiť P. M. trovy konania v sume

340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. Petra Harakályho, Mlynská 28, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára

2014 doručená sťažnosť P. M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil, že sťažovateľ v procesnom postavení navrhovateľa je účastníkom napadnutého

konania o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Návrh

na začatie konania bol okresnému súdu doručený 22. apríla 2002.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Viacerými listami a urgenciami zo dňa 13. 3. 2007, 2. 10. 2007, 18. 7. 2008,

5. 8. 2009, 25. 9. 2009, 1. 3. 2011, 21. 6. 2011, 3. 10. 2011 a 26. 6. 2012 sťažovateľ žiadal

Okresný súd o vytýčenie pojednávania s poukazovaním na ťažké zdravotné postihnutie

a na jeho zlý psychický stav.

Je síce pravda, že súd vo veci vytýčil niekoľko pojednávaní ale vo veci nebol

vyhotovený znalecký posudok v primeranej lehote, neskôr bol tri krát doplnený.

V jedenásťročnom spore pretrváva stav právnej neistoty, keďže nebolo vo veci

rozhodnuté s konečnou platnosťou, pričom za činnosť znalca nesie zodpovednosť štát...

(Allenet de Ribemont v. Francúzsko, séria A, č. 308, alebo Martins Moreira v. Portugalsko,

séria A, č. 143 - podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 22. septembra 1999).

Sťažovateľ sa listami zo dňa 18. 7. 2008 a zo dňa 23. 8. 2012 obrátil so sťažnosťou aj

na predsedu Okresného súdu v Skalici, v ktorej stručné opísal doterajší stav s požiadavkou

vykonania nápravy. Poskytnuté odpovede však mali charakter iba „formálnych.“ Z ich

obsahu sťažovateľ nenadobudol istotu, že doteraz trvajúci stav právnej neistoty sa

v primeranom čase zmení, ako to dokazuje časové medziobdobie medzi sťažnosťou z roku

2008 a sťažnosťou z roku 2012.»

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ uvádza, že „považuje za primerané, aby mu

v tejto veci bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 EUR. Doba, ktorá

uplynula od podania návrhu až doposiaľ, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná.

Ide o rozhodnutie o osobných nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy, čo ešte zvýrazňuje

negatívny dopad právnej neistoty, v ktorej sa nachádza.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1) Právo sťažovateľa P. M. na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo prejednať veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom

na Okresnom súde Skalica sp. zn. bolo porušené.

2) Okresnému súdu v Skalici v konaní sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000

EUR, ktoré mu je povinný vyplatiť Okresný súd Skalica do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4) Okresný súd Skalica je povinný sťažovateľovi uhradiť trovy právneho zastúpenia

vo výške 340,90 EUR k rukám jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného

súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 248/14 z 26. mája 2014, v ktorom okrem prehľadu

procesných úkonov uviedla: „... s poukazom na sťažnosť žalobcu na prieťahy súdu môžem

len konštatovať, že prejednávaná vec je vecou značne zložitou na rozhodnutie z dôvodu jej

náročnosti na zodpovedanie odborných otázok v súvislosti so zhoršujúcim sa zdravotným

stavom žalobcu počas konania. Za týmto účelom boli ustanovovaní viacerí znalci a znalecké

. Konanie súdu od podania návrhu až do roku 2006 je poznačené neodbornou

činnosťou znalcov, ako i v minulosti nepriehľadnosťou v ich registrácii a možnosti zistiť

poistenie ich zodpovednosti za škodu, čo či už Okresný súd Skalica alebo Okresný súd

Senica nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Od 1. 1. 2008, kedy bola

na rozhodnutie v prejednávanej veci ustanovená ako zákonná sudkyňa B. M. sú v konaní

vykonávané pravidelne úkony súdu smerujúce k rozhodnutiu veci. S ohľadom na zaťaženosť

sudcov Okresného súdu Skalica, náročnosť prejednávanej veci vedenej pod sp. zn.

(potreba viacerých znaleckých posudkov, rozsiahle dokazovanie) je i napriek

tomu, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 22. 4. 2002 primeranou dobou konania.

Dĺžka konania je objektívne dlhá a je úmerná náročnosti rozhodovanej veci.

... dĺžka konania je spôsobená aj v súvislosti so zrušením Okresného súdu Skalica,

pridelením vecí na Okresný súd Senica a následne po novovytvorení Okresného súdu

Skalica na Okresný súd Skalica. Vec bola v čase prevedenia opätovne na Okresný súd

Skalica pridelená novej zákonnej sudkyni, ktorej bolo pridelených nerozhodnutých ďalších

viac ako tristo pre ňu nových vecí a tieto musela všetky priebežne naštudovať. Okresný súd

Skalica patrí dlhodobo k najzaťaženejším súdom v rámci Slovenskej republiky čo sa týka

nápadu vecí na jedného sudcu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -18 z 1. júla 2014 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti

a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 248/14 z 21. júla 2014 oznámila, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, pridržiava sa svojho vyjadrenia

sp. zn. Spr 248/14 z 26. mája 2014 a nedopĺňa ho.

Následne vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného

súdu sp. zn. Spr 248/14 z 26. mája 2014 a z 21. júla 2014 na vedomie a prípadné zaujatie

stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 22. augusta 2014

oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a vyčíslil trovy právneho

zastúpenia.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd zisťoval skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutého konania

zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomného vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu, ktorá v rámci podrobného prehľadu procesných úkonov

vykonaných v napadnutom konaní najmä uviedla:

„1. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 22.4.2002 na Okresnom súde Skalica

a pridelený zákonnej sudkyni R. A.,

- termín pojednávania dňa 1. 4. 2003, vypočutí účastníci, svedok

- termín pojednávania dňa 28. 4. 2003, vypočutý svedok

- termín pojednávania dňa 3. 6. 2003, vypočutý svedok, odročené na neurčito

za účelom znaleckého dokazovania

- dňa 31. 7. 2003 účastníci vyzvaní na predloženie otázok znalcovi, predložené

posledné 2. 9. 2003

- uznesením č. k. -46 zo dňa 12. 2. 2004 bol ako znalec ustanovený

ústav: Martinská fakultná nemocnica, Kollárova 2, Martin, aby vo veci podal znalecký

posudok, aby zodpovedal otázky určil bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia v súvislosti so zraneniami, ktoré navrhovateľ utrpel pri

predmetnej dopravnej nehode,

- sudkyňa R. A. vyhovela ustanovenému znalcovi o predĺženie lehoty na vypracovanie

znal. posudku , a to s lehotou v priebehu roku 2005,

2. Od 1. 1. 2005 bola vec v zmysle zmene zákona o sídlach súdov prevedená

na Okresný súd Senica:

- ustanovený znalec Martinská fakultná nemocnica, Kollárova 2, Martin podaním

doručeným Okresnému súdu Senica 1. 2. 2005 oznámil, že požiadal MS SR o vyškrtnutie

zo zoznamu znalcov a žiada o zrušenie ich pribratia ako znalca,

- uznesením č. k. -64 zo dňa 11. 5. 2005 bol ustanovený ako znalec

Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Špitálska 24, 813 72 Bratislava a bolo súčasne

zrušené uznesenie č. k. -46,

- podaním zo dňa 22. 3. 2005 Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Špitálska 24,

813 72 Bratislava oznámila, že odmieta vykonať znalecký posudok, lebo nie je poistená

pre prípad zodpovednosti za škodu,

-uznesenie č. k. -69 zo dňa 22. 3. 2005 Okresný súd Senica ustanovil

za znalca: Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, Trieda SNP 1, Košice,

- ustanovený znalec: Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, Trieda

SNP 1, Košice podaním zo dňa 31. 3. 2005 oznámil, že nemôže vykonať znalecký posudok,

lebo stratil spôsobilosť vykonávať znaleckú činnosť,

- zákonná sudkyňa prípisom zo dňa 12. 4. 2005 požiadala MS SR o oznámenie

aktuálneho zoznamu ústavov, ktoré sú zapísané v zozname znalcov pre odbor zdravotníctvo,

- sudkyňa vyzvala opätovne Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika,

Trieda SNP 1, Košice, či je schopná vykonať znalecký posudok, lebo je zapísaná v zozname

znalcov,

- Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, Košice podaním doručeným

súdu 18. 11. 2005 oznámila, že môže vypracovať znalecký posudok, ale s poukazom na

veľký počet už pridelených vecí môže vypracovať znalecký posudok do konca júna 2006

- znalec požiadal o predĺženie lehoty na podanie na vypracovanie znaleckého

posudku, a to do konca júna 2006, pričom sudkyňa vyhovela žiadosti o predĺženie lehoty

do 31. 5. 2006

- dňa 29. 6. 2006 ústav oznámil predpokladaný termín vypracovania znaleckého

posudku koncom augusta 2006

- prípisom zo dňa 26. 10. 2006 bol ústav vyzvaný na vypracovanie znaleckého

posudku

- žiadaný znalecký posudok bol znalcom predložený Okresnému súdu Senica dňa

27. 12. 2006

- uznesením zo dňa 4. 1. 2007 rozhodnuté o priznaní znalečného

- dňa 29. 1. 2007 a 20. 3. 2007 zaslané vyjadrenia k znaleckému posudku

3. Od 1. 1. 2008 bola vec v zmysle zmene zákona o sídlach súdov prevedená

na Okresný súd Skalica:

- od 1. 1. 2008 v súvislosti s vytvorením OS Skalica sa zákonnou sudkyňou stala

B. M.

- urgencia znalcovi, aby sa vyjadril k doručeným námietkam vedľajšieho účastníka

ku znaleckému posudku, ktoré boli žiadané už 4. 6. 2007, urgované dňa 6. 9. 2007,

- znalec predložil dodatok k znaleckému posudku 3/2008 dňa 23. 4. 2008,

- podaním zo dňa 2. 9. 2008 vedľajší účastník konania trvá na ďalšom doplnení

znaleckého posudku,

- súd prípisom zo dňa 26. 9. 2008 žiada doplnenie znaleckého posudku jednoznačné

uvedenie základného bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spol. uplatnenia, čo

v znaleckom posudku absentovalo

- znalec doplnil znalecký posudok a doručil ho Okresnému súdu Skalica dňa

5. 3. 2009,

- súd opätovne žiada o doplnenie znaleckého posudku a neskorších doplnkov,

nakoľko vedľajší účastník vyjadruje neustále námietky v tom istom bode znaleckého

posudku t. j. v položke 312, ktoré nebola samostatne hodnotená, a preto súd žiada znalca,

aby sa jednoznačne vyjadril k danej položke hodnotenia znaleckého posudku,

- znalec dňa 11. 1. 2010 predložil súdu žiadané doplnenie znaleckého posudku,

- termín pojednávania 6. 5. 2010/ žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť

na pojednávaní/,

- termín pojednávania 8. 6. 2010 / žalovaný navrhol dokazovanie listinnými dôkazmi

i svedeckými výpoveďami),

- termín pojednávania 12. 4. 2011 (účastníkmi navrhnuté ďalšie dokazovanie),

- termín pojednávania 26. 1. 2012 (účastníkmi navrhnuté ďalšie dokazovanie),

- termín pojednávania 22. 3. 2012 (účastníkmi navrhnuté ďalšie dokazovanie),

- súd žiada znalca M. P. o odborné vyjadrenie,

- odborné vyjadrenie znalca M. P. súdu doručené dňa 19. 3. 2013,

- súd prípisom zo dňa 10. 5. 2013 žiada doplnenie odborného vyjadrenie znalca

M. P.,

- doplnenie odborného znaleckého posudku bolo súdu doručené dňa 19. 6. 2013,

- termín pojednávania 17. 10. 2013,

- termín pojednávania 29. 10. 2013 / odročené pojednávanie z dôvodu, že sa nemôže

dostaviť znalec),

- termín pojednávania 10. 12. 2013, odročené za účelom doplnenia dokazovania

vyžiadaním správ

- termín pojednávania 6. 2. 2014, odročené za účelom doplnenia dokazovania

vyžiadaním ďalších správ

- termín pojednávania 3. 4. 2014, odročené za účelom doplnenia dokazovania

vyžiadaním správ v súvislosti so zdravotným stavom žalobcu

- termín pojednávania 22. 5. 2014, odročené na 9. 6. 2014 za účelom vyhlásenia

rozhodnutia.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. zistil, že

popis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu

zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnosti

sťažovateľa vychádzal. Navyše ústavný súd zistil, že proti rozsudku sp. zn.

z 9. júna 2014 podal sťažovateľ 1. júla 2014 odvolanie, pričom okresný súd následne 30.

júla 2014 predložil spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní.

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté konanie nie je ešte v čase rozhodovania ústavného súdu

o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončené.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ sa v konaní pred ústavným súdom v prvom rade domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod

na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetom

napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na mimoriadne zvýšenie

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo veci náhrady škody na zdraví. Ústavný

súd nepovažuje posudzovanú vec za právne zložitú, pretože takéto spory tvoria štandardnú

súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov. Vychádzajúc z obsahu spisu, ústavný súd

pripúšťa, že vec sťažovateľa možno považovať za skutkovo zložitejšiu, a to najmä

vzhľadom na potrebu vykonať v záujme ustálenia skutkového stavu znalecké dokazovanie

na posúdenie opodstatnenosti mimoriadneho zvýšenia uplatnených nárokov, pričom

zdravotný stav sťažovateľa sa vzhľadom na časový odstup od dopravnej nehody zmenil.

Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že skutková zložitosť veci síce nemôže

ospravedlniť doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania, ale možno ju primerane

zohľadniť pri určení sumy finančného zadosťučinenia (porovnaj závery v konaní vedenom

pod sp. zn. , sp. zn. ).

2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho

štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka tohto konania,

ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že doterajšie trvanie napadnutého

konania (viac ako 12 rokov) je už samo osebe celkom zjavne neprimerané. Podľa názoru

ústavného súdu súdne konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho ako napadnuté konanie,

možno spravidla bez ďalšieho považovať za také, ktoré je nezlučiteľné s imperatívom

ustanoveným v , ako aj v dohovoru (m. m. ,

, ).

Zo spisu okresného súdu ústavný súd navyše zistil, že v napadnutom konaní došlo

k viacerým obdobiam nielen krátkodobej, ale aj dlhodobejšej nečinnosti okresného súdu

[napr. obdobie od apríla 2002, keď bola žaloba doručená okresnému súdu, až do 28. apríla

2003, keď sa konalo pojednávanie (v tomto období vykonával okresný súd len jednoduché

úkony, napr. doručoval žalobu protistrane, poučoval účastníkov o procesných právach),

od 4. januára 2007, keď okresný súd uznesením priznal znalcovi odmenu, do augusta 2008,

keď zaslal účastníkom konania dodatok k znaleckému posudku] a tiež neefektívnej

a nesústredenej činnosti okresného súdu (napr. najmä v súvislosti s ustanovením znalca

a zabezpečovaním jeho účasti na pojednávaniach).

Vychádzajúc z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky napadnutého konania, ktorá

je z ústavného hľadiska neakceptovateľná, zohľadňujúc predmet sporu, ktorým je

mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, v spojení

s obdobiami neodôvodnenej nečinnosti a neefektívnou činnosťou okresného súdu ústavný

súd dospel k záveru, že v ňom došlo postupom okresného súdu k zbytočným prieťahom,

a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa , ako aj jeho

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri

napr. , , , , ) neakceptoval.

Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania

a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne

a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky namietaného konania, jeho

predmetu, ako aj období, v ktorých došlo k nečinnosti či neefektívnej činnosti okresného

súdu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €

bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom

JUDr. Petrom Harakálym. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Za dva úkony vykonané v roku 2014 tak priznal po 134 €, t. j. spolu 268 €, režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 €, čo spolu

po zvýšení o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, pozn.) predstavuje

sumu 340,90 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2014