Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 116/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza o sťažnostiach E. M., rod. G. N., a K. M., obaja bytom Maďarsko, zastúpených

advokátkou JUDr. O. S., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. D 688/92, Dnot

197/93, za účasti Okresného súdu Galanta, takto

rozhodol:

1. Základné právo E. M., rod. G. N., a K. M. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. D 688/92, p o r u š e n é b o l o .

2. E. M., rod. G. N., a K. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume

po 8 000 € (slovom osemtisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Galanta p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. E. M., rod. G. N., a K. M. p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 261,82 €

(slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov), ktoré j e Okresný súd Galanta

p o v i n n ý zaplatiť na účet ich právnej zástupkyne JUDr. O. S., P., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 1. marca 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť E. M., rod. G. N. (ďalej aj „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 688/92,

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka, ktorá má v namietanom dedičskom konaní postavenie zákonnej

dedičky, vo svojej sťažnosti uviedla:

«Okresný súd Galanta svojím Uznesením zo dňa 4. 9. 2004 prerušil dedičské konanie

sp. zn. č. D 688/92, D not 197/93 a zároveň ma v ňom odkázal na podanie žaloby o určenie

neplatnosti listiny spísanej v anglickom jazyku, nakoľko poručiteľ mal dvojité štátne

občianstvo, bol štátnym občanom Československej republiky, ako aj štátnym občanom

Spojených štátov amerických, štátu Florida Ilionis.

Dňa 28. 10. 2004 som sa domáhala na Okresnom súde Galanta prostredníctvom

podania občiansko - právnej žaloby o určenie neplatnosti závetu. Občianske súdne konanie

bolo vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. č. . Okresný súd Galanta

v predmetnej veci rozhodol Rozsudkom zo dňa 6. 11. 2007 č. -123 tak, že

moju žalobu zamieta. Využila som svoju zákonnú možnosť a podala som prostredníctvom

svojho právneho zástupcu odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu. Odvolací súd

svojim Rozsudkom zo dňa 24. 3. 2009 sp. zn. č. -241 potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. 6. 2009 a vykonateľnosť dňa 5. 6. 2009.

Na obdobie, kým prebiehalo súdne konanie o určenie neplatnosti závetu bolo dedičské

konanie sp. zn. č. D 688/92, D not 197/93 prerušené. ...

Aj napriek týmto skutočnostiam v uvedenej dedičskej veci do dnešného dňa nebolo

vynesené právoplatné rozhodnutie. Dedičské konanie trvá enormne dlhú dobu t. j. 20 rokov.

Za uvedenú dobu som prostredníctvom právneho zástupcu učinil niekoľko právnych

krokov, ktoré smerovali k ukončeniu dedičského konania. Okresný súd Galanta ma

niekoľkokrát vyzval k tomu, aby som oznámil rodné číslo zomrelého S. N. Svoje výzvy

odôvodnil tým, že v ukončení dedičského konania bráni skutočnosť, že nemá k dispozícii

rodné číslo poručiteľa, nakoľko iba na základe rodného čísla je možné zaidentifikovať

vklady v Č.

Aby som vyhovel výzvam konajúceho súdu prostredníctvom právneho zástupcu som

sa obrátil na veľký počet inštitúcií medzi inými na Register obyvateľov, Štatistický úrad SR,

Obecný úrad T., Správa katastra G., Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v G.,

Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru T., Oddelenie koordinácie a spracovania

údajov B., Ministerstvo vnútra Českej republiky s cieľom zistenia rodného čísla poručiteľa,

avšak bezvýsledne.

Podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra Českej republiky, mne nemôže byť poskytnutý

žiadaný údaj: „na základě Vašeho podáni sďelujeme, že v souladu s ustanovením § 8

zákona č. 133/2000 Sb., o evidencii obyvatel a rodných čísel a o změně nekterých zákonu,

ve znění pozdějších predpisu, nejste opřávněným subjektem, kterému lze poskytnout údaje

z informačního systému evidence obyvatel.“

Z vyššie citovaného obsahu je jednoznačne preukázané, že nie som oprávneným

subjektom v zmysle právnych predpisov platných na území Českej republiky, ktorému by

mohli byť poskytnuté žiadané údaje z informačného systému evidencie obyvateľov v Českej

republike.

Na základe tejto skutočnosti som žiadal konajúci súd, aby ako justičný orgán

požiadal o súčinnosť orgány v Českej republike, v súlade so Zmluvou o právnej pomoci

medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti

Českej republiky č. 31/2001 o postupu pri styku s cudzinou.

Okresný súd nekonal a tým opomenul svoju povinnosť. Z toho sa dá vyvodiť záver, že

súd nemal záujem ani na spoľahlivom zistení skutkového stavu, čo by zodpovedalo

garanciám spravodlivého procesu obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, najmä garanciám aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná.»

Sťažovateľka podala podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“) aj sťažnosť na prieťahy v konaní, a to 8. decembra 2011. Krajský súd v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) v prípise z 3. januára 2011 k sťažnosti sťažovateľky uviedol:

„Z obsahu spisu sa nepodáva, že by súd prvého stupňa presunul svoju povinnosť

vo veci konať a rozhodnúť na účastníkov konania, iba sa na nich obrátil za účelom zistenia,

či uvedenou informáciou nedisponujú, v žiadnom prípade ich neusmernil, aby vykonávali

samotné šetrenie za účelom zistenia rodného čísla poručiteľa, ak tak účastník uskutočnil,

uskutočnil tak zvláštnej iniciatívy. Šetrenie v súvislosti so zisťovaním rodného čísla

poručiteľa uskutočňoval priamo aj súd prvého stupňa ( ).

Je pravdou, že vec doposiaľ nie je právoplatne skončená, konanie trvá dlhú dobu,

ktorá skutočnosť vyplýva aj z toho, že vec prejednávali 4 sudcovia a 2 notári ako súdni

komisári. Najskôr vec prejednával notár JUDr. O., po ňom na základe poverenia z 22. 3.

1993 vec prejednáva súdna komisárka Mgr. O. C. Pôvodne zákonnou sudkyňou bola JUDr.

M. K., ktorá odišla pracovať na Krajský súd v Trnave, neskôr JUDr. J. B., ktorý odišiel z

Okresného súdu Galanta, podobne ako ďalšia sudkyňa JUDr. D. V. a v súčasnosti vec

prejednáva JUDr. E. F. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že vec je aj po právnej stránke zložitá,

lebo je v nej obsiahnutý cudzí prvok a to právo štátov Florida Ilinois v Spojených štátoch

amerických. Navyše, vec bola prerušená za účelom podania občiansko-právnej žaloby

o určenie neplatnosti listiny (závetu), ktoré sporové konanie trvalo cca päť rokov (od 4. 9.

2004 do 1. 6. 2009). V prílohe Vám spolu s odpoveďou na sťažnosť zasielam aj rozpis

všetkých úkonov, ktoré boli vo veci vykonané v priebehu uvedenej doby súdom, resp.

notárom - súdnou komisárkou.

Ako to vyplýva z vyjadrenia procesnej sudkyne JUDr. E. F., v súčasnej dobe súdna

komisárka Mgr. O. C. vo veci stanovila termín pojednávania na deň 15. 2. 2012 a pokiaľ

budú účastníci činní, dostavia sa na pojednávanie, bude možné vo veci konať a rozhodnúť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že prejednanie

dedičstva, ktoré v danom prípade trvá už 20 rokov je neakceptovateľné, ide však o vec

mimoriadne právne i skutkovo zložitú, ako aj úkony, ktoré boli v súvislosti s jej

rozhodovaním vykonané, Vašu sťažnosť kvalifikujem len čiastočne ako dôvodnú, resp.

v súvislosti s výzvou súdu prvého stupňa, aby ste oznámili rodné číslo poručiteľa,

za nedôvodnú.

Na záver Vám oznamujem, že v súvislosti s prieťahmi v tomto dedičskom konaní je

vec vedená aj na Ústavnom súde SR Košice pod č. .“

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd „vyslovil, že právo sťažovateľa na prerokovanie

bez zbytočných prieťahov podľa v konaní vedenom

na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. č. D 688/92, porušené bolo.

Vzhľadom k tomu, že prieťahmi v súdnom konaní, bolo porušené moje základné

právo na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov žiadam Ústavný súd

Slovenskej republiky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,-- Eur v zmysle /

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov a znení neskorších predpisov.

Výšku požadovaného finančného zadosťučinenia odôvodňujem tým, že bez rodného

čísla nie je možné zistiť výšku vkladov v ČSOB, preto predmet dedičstva nie je jednoznačný.

Z tohto dôvodu nie je ani predpoklad na to, aby sa dala vyčísliť predpokladaná hodnota

dedičstva. ...

Zároveň žiadam priznať aj náhradu trov konania za podanie sťažností, ktorá spočíva

v presne špecifikovaných jednotlivých úkonoch právnych služieb podľa vyúčtovania trov

právneho zastúpenia, ktoré boli uskutočnené.“.

Uznesením ústavného súdu č. k. -14 z 3. apríla 2012 bola prijatá

podľa aj sťažnosť K. M. (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou

namieta rovnaké porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa v tom istom napadnutom konaní pred okresným

súdom.

Sťažovateľ má v dedičskom konaní postavenie závetného dediča a vo svojej

sťažnosti uviedol:

„Okresný súd Galanta svojím Uznesením zo dňa 4. 9. 2004 prerušil dedičské konanie

sp. zn. č. D 688/92, D not 197/93 a zároveň odkázal dcéru poručiteľa M. E., rod. N. G. na

podanie žaloby o určenie neplatnosti listiny spísanej v anglickom jazyku, nakoľko poručiteľ

mal dvojité štátne občianstvo, bol štátnym občanom Československej republiky, ako aj

štátnym občanom Spojených štátov amerických, štátu Florida Ilionis.

Dňa 28. 10. 2004 sa dcéra poručiteľa poručiteľa M. E., rod. N. G. domáhala na

Okresnom súde Galanta prostredníctvom podania občiansko - právnej žaloby o určenie

neplatnosti závetu. Občianske súdne konanie bolo vedené na Okresnom súde Galanta pod

sp. zn. č. . Okresný súd Galanta v predmetnej veci rozhodol Rozsudkom zo

dňa 6. 11. 2007 č. -123 tak, že predmetnú žalobu zamieta. Proti tomuto

rozhodnutiu prvého stupňa bolo podané jedným z dedičov odvolanie cestou Okresného súdu

Galanta na Krajský súd v Trnave. Odvolací súd svojim Rozsudkom zo dňa 24. 3. 2009 sp.

zn.č. -241 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý nadobudol

právoplatnosť 1. 6. 2009 a vykonateľnosť dňa 5. 6. 2009. Na obdobie, kým prebiehalo súdne

konanie o určenie neplatnosti závetu bolo dedičské konanie sp. zn. č. D 688/92, D not

197/93 prerušené. ...

Aj napriek týmto skutočnostiam v uvedenej dedičskej veci do dnešného dňa nebolo

vynesené právoplatné rozhodnutie. Dedičské konanie trvá enormne dlhú dobu t. j. 20 rokov.

Okresný súd nekonal a tým opomenul svoju povinnosť. Z toho sa dá vyvodiť záver, že

súd nemal záujem ani na spoľahlivom zistení skutkového stavu, čo by zodpovedalo

garanciám spravodlivého procesu obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, najmä garanciám, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná.“

Sťažovateľ v uvedenej dedičskej veci doručil krajskému súdu 31. januára 2012 podľa

sťažnosť na prieťahy v konaní (z 27. januára 2012), ktorú

odôvodnil tým, že do dnešného dňa nebolo vynesené právoplatné rozhodnutie

v namietanom dedičskom konaní, ktoré trvá neprimerane dlhú dobu, a to 20 rokov.

Krajský súd prešetril sťažnosť sťažovateľa a v prípise doručenom mu 16. marca 2012

uviedol:

„V danom prípade konštatujem, že sťažnosťou na prieťahy v konaní podanou

právnou zástupkyňou účastníka konania dňa 12. 12. 2011 v tejto dedičskej veci som sa

zaoberal už v roku 2011, ktorú sťažnosť ste podali ako právna zástupkyňa dediča M. E.,

rodenej N. G., trvale bytom Budapešť, preto všetky skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v mojej

odpovedi Spr. 900/11 zo dňa 3. 1. 2012, nebudem opakovať, pretože sú aktuálne a

nezmenené (nápad veci na súd a úkony súdu vykonané do podania sťažnosti).

Ako vyplýva z mojej horeuvedenej odpovede, naposledy mal byť vo veci stanovený

termín pojednávania na deň 15. 2. 2012. Medzičasom však došlo k podaniu ústavnej

sťažnosti pod spisovou značkou a preto sa spis nachádzal na Ústavnom

súde Slovenskej republiky, ktorý vo svojom náleze -23 zo dňa 9. 11. 2011

konštatoval porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu

Galanta v tomto konaní sp. zn. D 688/1992 a prikázal Okresnému súdu Galanta konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

V dôsledku vydaného rozhodnutia Ústavného súdu SR predsedníčka Okresného súdu

Galanta opatrením Spr 54/2012 podľa zákona číslo nariadila nad

vybavovaním predmetnej veci dohľad preto, aby sa vo veci konalo bez zbytočných

prieťahov.

Pretože spis sa nachádzal na Ústavnom súde Slovenskej republiky a následne na

Okresnom súde Galanta, súdna komisárka ho nemala k dispozícii a preto sa termín

pojednávania dňa 15. 2. 2012 nerealizoval. Aktuálne sa spis nachádza na Krajskom súde

v Trnave v rámci riešenia predmetnej sťažnosti.

Po vybavení predmetnej sťažnosti bude spis postúpený súdnej komisárke na ďalší

procesný postup tak, aby bol čo najskôr vo veci stanovený termín pojednávania a vec

rozhodnutá.

Nad vybavovaním tejto veci vykonáva predsedníčka Okresného súdu Galanta

dohľad, ktoré opatrenie i s prihliadnutím na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky považujem za náležité pre urýchlené rozhodnutie v tejto veci tak, aby boli zistené

prieťahy čo najskôr odstránené, aby bolo vo veci rozhodnuté a účastníkom poskytnutá

právna istota vyriešenej veci.

Vzhľadom ku konštatovaným prieťahoch v konaní rozhodnutím Ústavného súdu

Slovenskej republiky Vašu sťažnosť považujem za dôvodnú a za vzniknuté prieťahy sa Vám

týmto ospravedlňujem.

Predsedníčke Okresného súdu Galanta dávam týmto dispozíciu, aby ako

predsedníčka súdu vo veci vykonávala nielen dohľad, ale aby ma aj ako procesná sudkyňa

v lehotách jedného mesiaca pravidelne informovala, aký je stav vybavovania predmetnej

veci a aby mi informáciu o stave tohto konania v uvedených lehotách zasielala.“

Sťažovateľ žiada, „aby Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze v zmysle

o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním

a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov vyslovil, že právo sťažovateľa na

prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa

v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. č. D 688/92,

porušené bolo.

Vzhľadom k tomu, že prieťahmi v súdnom konaní, bolo porušené moje základné

právo na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov žiadam Ústavný súd

Slovenskej republiky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,-- Eur v zmysle /

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov a znení neskorších predpisov.

Počet a totožnosť dedičov v ostatných konaniach vychádza z právoplatného

rozhodnutia súdu, ktorý- o veci rozhodol po prvýkrát, teda z rozhodnutia Okresného súdu

Galanta. Taktiež nebolo možné do dnešného dňa žiadať, aby sa dedičstvo po poručiteľovi

prejednalo v ostatných štátoch.

V prípade keby bol v predmetnej dedičskej veci vynesený verdikt, nadobudol by som

vlastnícke právo k zdedeným hnuteľným, prípadne nehnuteľným veciam. Toto právo by ma

oprávňovalo veci podľa vlastnej vôle držať, užívať, požívať ich plody a úžitky a nakladať

s nimi.

V konečnom dôsledku by som za uplynulých 20 rokov mohol viacnásobne zúročiť

a zveľadiť predmet dedičstva, ale toto právo mi bolo všeobecným súdom odopreté.

Z dôvodu zdĺhavosti občiansko - súdneho konania nie je možné presne vyčísliť výšku

nemajetkovej ujmy. Z objektívneho hľadiska výška požadovanej náhrady škody za

nemajetkovú ujmu za 20 rokov nečinnosti súdu je primeraná.

Poukazujem na fakt, že za uplynulých 20 rokov som musel uhradiť trovy právneho

zastúpenia, trovy konania, ako aj náklady na úradný preklad listín, čo predstavovalo vysokú

finančnú čiastku.

Zároveň žiadam priznať aj náhradu trov konania za podanie sťažností, ktorá spočíva

v presne špecifikovaných jednotlivých úkonoch právnych služieb podľa vyúčtovania trov

právneho zastúpenia, ktoré boli uskutočnené.“.

Uznesením ústavného súdu č. k. PLs. -6 z 11. apríla 2012 boli veci E. M.,

rod. G. N., a K. M. (spolu ďalej len „sťažovatelia“) spojené na spoločné konanie vedené pod

sp. zn. .

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. Spr 255/2012 z 10. apríla

2012 a z 11. mája 2012 a právna zástupkyňa sťažovateľov stanoviskom k uvedenému

vyjadreniu súdu zo 14. mája 2012.

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom prípise z 10. apríla 2012 uviedla, že

„Vzhľadom na obsah sťažnosti týmto udávam, že v predmetnej veci na ústnom pojednávaní

ústavného súdu netrvám.

Sťažnosti na prieťahy v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. D 688/92 boli

podávané viackrát, pričom všetky boli vyhodnotené ako čiastočne dôvodné, nakoľko

v predmetnom konaní došlo k takým časovým odstupom medzi jednotlivými procesnými

úkonmi súdu, ktoré podľa ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR možno

definovať ako prieťahy v konaní.“.

Svoje vyjadrenie doplnila prípisom z 11. mája 2012, v ktorom uvádza, že

„Dňa 4. 5. 2012 mi bola na vybavenie pridelená Vaša výzva na vyjadrenie

k sťažnostiam sťažovateľa E. M., rod. G. N., o ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky

rozhodol uznesením sp. zn. z 1. 3. 2012 o jej prijatí na ďalšie konanie a

sťažovateľa K. M., vedenej pod sp. zn. , o ktorej III. Senát ústavného súdu 3.

4. 2012 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie vedené pod sp. zn. .

Dovoľujem si uviesť do Vašej pozornosti skutočnosť, že k prípisu ústavného súdu

z 20. 3. 2012 bolo zaslané tunajším súdom vyjadrenie zo dňa 10. 4. 2012. Prílohou

vyjadrenia bol Vami žiadaný spis tunajšieho súdu sp. zn. D 688/92, .

Predmetný spis bol tunajšiemu súdu vrátený dňa 7. 5. 2012 prípisom ústavného súdu zo dňa

2. 5. 2012.

K sťažnosti sťažovateľa K. M., o ktorej rozhodol ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS

139/2012-14 zo dňa 3. 4. 2012, uvádzam nasledovné:

Vzhľadom na obsah sťažnosti týmto udávam, že v predmetnej veci na ústnom

pojednávaní ústavného súdu netrvám.“.

Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

podpredsedníčky okresného súdu uviedla, že sťažovatelia súhlasia s tým, aby podľa § 30

ods. 2 ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. D 688/92, došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej činnosti judikoval, že úkony notára

ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť

zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom dedičskom konaní je zložité. Právna zložitosť preskúmavanej veci spočíva

v tom, že poručiteľ bol štátnym príslušníkom USA a dedičia sú štátnymi príslušníkmi

Slovenskej republiky aj Maďarskej republiky. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť, tú predstavuje

skutočnosť, že ani samosprávne, ani štátne orgány (polícia), navyše ani dedičia nevedeli

preukázať niektoré identifikačné osobné údaje poručiteľa. Tieto skutočnosti ústavný súd

zohľadnil pri určení finančného zadosťučinenia.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v predmetnom

konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka síce uplatnila svoje právo

a podala žalobu o určenie neplatnosti závetu, o ktorom sa rozhodovalo v občianskoprávnom

konaní, ktoré malo za následok vzhľadom na jeho relevanciu pre dedičské konanie jeho

prerušenie (od 4. septembra 2004 do 1. júna 2009, keď bolo právoplatne skončené) a ktoré

ovplyvnilo doterajšiu dĺžku konania. Túto skutočnosť zhodnotil ústavný súd pri svojom

rozhodovaní tak, že procesné úkony sťažovateľky zhodnotil ako úkony, na ktoré bola

oprávnená, a ich dôsledkom nemôže byť ich kvalifikácia ako zbytočných prieťahov

(napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní a poukazuje predovšetkým na to, že doterajšie 20-ročné trvanie

preskúmavaného konania je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané

a neospravedlniteľné [aj keď mu na vrub ústavný súd nepripísal dobu prerušenia konania,

ako aj dobu, keď sa spis nachádzal (asi 1,5 roka) aj na odvolacom súde].

Ústavný súd sa stotožňuje s hodnotím postupu okresného súdu v namietanom konaní

uvedenom v náleze č. k. -23 z 9. novembra 2011, na ktorý v tejto súvislosti

poukazuje.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd vyslovil, že v namietanom dedičskom

konaní bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

Podľa a ak ústavný

súd vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody sťažovateľa

z dôvodu nečinnosti orgánu verejnej moci, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože ústavný súd už v náleze č. k. -23 z 9. novembra 2011

prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, nepovažoval za potrebné

opakovane uložiť okresnému súdu túto povinnosť aj v tomto rozhodnutí.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému v sume

50 000 € z dôvodu dlhotrvajúceho konania (20 rokov) a straty hodnoty samotného

dedičstva.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia základného práva sťažovateľov, najmä vzhľadom na doterajšie dlhé

trvanie napadnutého konania považuje za primerané každému zo sťažovateľov v sume

po 8 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na mimoriadnu zložitosť napadnutého konania,

ako i na to, že konanie bolo päť rokov prerušené a takmer dva roky sa spis nachádzal

na krajskom súde.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu v bode 2.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Každý zo sťažovateľov si v konaní pred ústavným súdom uplatnil úhradu trov

konania za dva úkony právnej služby urobené v roku 2011 (prevzatie veci a písomné

podanie sťažnosti ústavnému súdu) po 123,50 € a režijné náklady v sume 14,82 €, t. j. spolu

261,82 €. Súčasne si každý uplatnil aj trovy konania súvisiace s konaním na všeobecných

súdoch, a to za dva úkony právnej služby a režijný paušál v sume 128,82 €. V tejto

súvislosti ústavný súd uvádza, že poskytuje ústavnému

súdu fakultatívnu možnosť v odôvodnených prípadoch uhradiť niektorému účastníkovi

trovy konania, ale len vynaložené v konaní pred ústavným súdom, a preto rozhodoval len

o úhrade týchto trov konania.

Aplikujúc , t. j. fakultatívnu možnosť priznania

úhrady trov konania, ako aj § 13 ods. 2 (t. j. zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny

o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb) v spojení

s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov a zohľadniac skutočnosť, že išlo o skutkovo

a právne o tú istú vec, ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania za dva úkony

právnej služby urobené v roku 2011 v celkovej sume 261,82 €. Takéto priznanie trov

konania považoval ústavný súd za účelné.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2012