Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 189/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátskou kanceláriou

JUDr. Patrik HOLINGA s. r. o., Hrnčiarska 2/A, Košice, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Patrik Holinga, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 675,43 €

(slovom šesťstosedemdesiatpäť eur a štyridsaťtri centov), ktorú j e Okresný súd Košice II

p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátskej kancelárie JUDr. Patrik HOLINGA s. r. o.,

Hrnčiarska 2/A, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení

povinného sporovou stranou napadnutého exekučného konania. Sťažovateľ podal návrh

na zastavenie exekučného konania (doručený okresnému súdu 26. februára 2016)

odôvodnený tým, že exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, je nevykonateľný

a exekúcia neprípustná, keďže rozhodcovská doložka sa nachádzala v časti všeobecné

obchodné podmienky poistnej zmluvy, ktorú uzavrel ako spotrebiteľ bez jej osobitného

dojednania. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Od podania

tohto návrhu uplynuli už skoro 4 roky bez rozhodnutia súdu.

3. K predmetu konania sťažovateľ uviedol:

„Sťažovateľ má za to, že samo o sebe viac ako 4 ročné trvanie konania je celkom

jednoznačne neprimerané, neospravedlniteľné a nedôvodné (rovnako tak Ústavný súd SR

konštatoval aj v náleze -37 zo dňa 31. mája 2012).

Rovnako uvádzame, že v súčasnej dobe súdny exekútor... vydal dňa 21.01.2020

Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov sťažovateľa

pod spisovou značkou EX 22252/12 a zráža mzdu sťažovateľovi bezdôvodne.

Z dôvodu, že Okresný súd Košice II je nečinný, dochádzalo a aj v súčasnosti

dochádza k tomu, že bankový účet sťažovateľa je blokovaný exekútorským úradom a nemôže

si otvoriť nový bankový účet, čím je sťažovateľ obmedzovaný v osobnom aj pracovnom

živote a to už niekoľko rokov bezdôvodne. ...Ukončenie tohto konania má pre sťažovateľa

zásadný význam, v zmysle právnej istoty. Sťažovateľ nedal svojím správaním dôvod

na prieťahy v konaní.“

4. Na základe tejto sťažnostnej argumentácie sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom v tomto znení:

„Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Košice II

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Košice II sa v konaní pod sp. zn. ukladá vo veci

konať.

... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000 € (slovom

tisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

... priznáva úhradu trov konania v sume 450,28 €, ktoré je

Okresný súd Košice II povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu...“

5. Požadované finančné zadosťučinenie sťažovateľ odôvodňuje ujmou, ktorá mu

vznikla v súvislosti s bezdôvodným predlžovaním stavu právnej neistoty, keďže o jeho veci

nebolo rozhodnuté v primeranej lehote.

6. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením

sp. zn. z 28. apríla 2020 ju prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa

7. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného

súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu listom sp. zn.

z 18. mája 2020 oznámil, že netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti, a priebeh napadnutého

konania zhrnul takto:

„- dňa 20.08.2012 doručená súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

- dňa 31.08.2012 vyzvaný súdny exekútor na doplnenie žiadosti o udelenie poverenia,

- dňa 19.09.2012 doručené súdu doplnenie žiadosti - doplnenie podkladov,

- dňa 08.10.2012 vydané poverenie na výkon exekúcie,

- dňa 26.02.2016 doručený súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie,

- dňa 24.01.2019 vyzvaný nútený správca podstaty na vyjadrenie k návrhu povinného

na zastavenie exekúcie,

- dňa 10.08.2017 oznámenie núteného správcu oprávneného, že netrvá na vydaní

poverenia a žiada zastavenie konania,

- dňa 04.02.2019 doručené súdu oznámenie správcu konkurznej podstaty k návrhu

povinného na zastavenie exekúcie - nie je oprávnený k procesnej aktivite, dňa 05.02.2019

vyzvaný Okresný súd Košice I o oznámenie zmeny správcu konkurznej podstaty úpadcu,

- dňa 24.04.2019 oznámenie Okresného súdu Košice I o neustanovení správcu.

- dňa 19.02.2020 vyzvaný nový správca konkurznej podstaty na vyjadrenie k návrhu

povinného na zastavenie exekúcie,

- dňa 13.05.2020 oznámené súdnemu exekútorovi, že z dôvodu nadobudnutia

účinnosti o ukončení exekučných konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, je exekúcia zastavená.

S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu úkonov vo veci podľa môjho názoru

možno konštatovať, že došlo k obdobiu nečinnosti do 31.12.2019.“

Predseda okresného súdu uviedol ako príčinu vzniknutých prieťahov významnú

dlhotrvajúcu personálnu poddimenzovanosť okresného súdu v exekučnom oddelení,

enormný nápad vecí a poukázal na rôzne štatistické ukazovatele na podporu svojich tvrdení.

8. Ústavný súd overil priebeh napadnutého konania porovnaním prehľadu

vykonaných procesných úkonov vypracovaného okresným súdom s obsahom zapožičaného

súdneho spisu, a keďže mu zodpovedal, pre potreby ďalšieho konania z neho vychádzal.

9. Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním z 11. júna 2020 zotrvala na ústavnej

sťažnosti, uviedla, že na vykonaní ústneho pojednávania ústavným súdom netrvá, a k veci

doplnila, že podľa názoru sťažovateľa nejde o objektívne dôvody, ktoré by ospravedlňovali

4-ročné rozhodovanie okresného súdu vo veci, ktorá je obdobná s inými. Dôsledkom

nečinnosti okresného súdu je bezdôvodné blokovanie bankového účtu sťažovateľa

exekútorom po neprimerane dlhú dobu, čo spôsobuje ťažkosti v jeho osobnom a pracovnom

živote.

10. Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúra

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) ústavný súd v rámci

prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených

kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

IV.

Právne posúdenie veci

16. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o návrhu na zastavenie exekúcie vo všeobecnosti tvorí bežnú

súčasť rozhodovacej činnosti súdov. Ani okolnosti daného prípadu neodôvodňujú záver

o skutkovej či právnej zložitosti veci. Predmet konania nie je v zmysle judikatúry ústavného

súdu, ako aj ESĽP časovo zvlášť priorizovaný.

17. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd

zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľ neprispel k predĺženiu predmetného

konania významnejšou mierou.

18. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

19. Z popísaného priebehu súdneho konania vyplýva, že odo dňa podania návrhu

sťažovateľa na zastavenie exekúcie, t. j. 26. februára 2016, okresný súd vykonával

len úkony smerujúce k zisteniu osoby oprávnenej konať v mene oprávneného.

Dňa 10. augusta 2017 aj nútený správca oprávneného navrhol zastavenie konania.

Dňa 13. mája 2020 (po podaní ústavnej sťažnosti, pozn.) oznámil okresný súd exekútorovi,

že sú splnené predpoklady pre zastavenie exekúcie v zmysle

o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

O návrhu sťažovateľa teda nebolo vecne rozhodnuté ani po štyroch rokoch a k nastoleniu

jeho právnej istoty v konečnom dôsledku dôjde z iných dôvodov.

20. Pokiaľ okresný súd poukazuje na nedostatočné personálne obsadenie súdu

a množstvo nevybavených súdnych prípadov, k tomu ústavný súd v zhode so svojou

doterajšou ustálenou judikatúrou (pozri napr. , , ,

, ) konštatuje, že nedostatočné materiálno-technické vybavenie

a poddimenzované personálne obsadenie súdu nemôže byť na ťarchu účastníkom konania

a nemôže zbaviť okresný súd zodpovednosti za vzniknuté prieťahy.

21. Ústavný súd preto aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania o návrhu

na zastavenie exekúcie (viac ako 4 roky) bez rozhodnutia o návrhu a vzhľadom na zistený

neefektívny postup okresného súdu dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo

k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

(bod 1 výroku tohto nálezu).

22. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, keďže okresný súd oznámením adresovaným

súdnemu exekútorovi 14. mája 2020 len inicioval vydanie upovedomenia súdneho

exekútora o zastavení exekúcie, ústavný súd podľa prikázal okresnému

súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výroku tohto nálezu).

V.

Primerané finančné zadosťučinenie

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia

vyplýva, že ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný

sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov

od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

26. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

27. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ).

28. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu dĺžku

napadnutého konania bez rozhodnutia o návrhu, ako aj zistenú neefektívnu činnosť

okresného súdu a s prihliadnutím na sťažovateľom uplatňovanú výšku zadosťučinenia,

dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 1 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

VII.

Trovy konania

29. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

30. Úspešný sťažovateľ si uplatnil právo na náhradu trov konania.

31. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania podľa § 11 ods. 3

a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v rozsahu tarifnej odmeny za tri úkony

právnej služby v roku 2020 (prevzatie zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a podanie

vyjadrenia k veci) a režijného paušálu k trom úkonom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.

Takto určená suma predstavuje celkom 675,43 € vrátane DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky

(výrok 4 nálezu).

32. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

33. Podľa toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu