Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 294/2019
PDF · 138.56 KB
No categories available
I. ÚS 294/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra
Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátskou spoločnosťou
JUDr. Patrik HOLINGA s. r. o., Hrnčiarska 2/A, Košice, v mene ktorej koná advokát
a konateľ JUDr. Patrik Holinga, ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 1/2003,
a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 1/2003 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol:
„Sťažovateľ je fyzická osoba. V konaní vedenom pred Okresným súdom Košice
I pod sp. zn. 34C/1/2003 vystupuje ako žalovaný.
Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 11.4. 2000,
doplnenou dňa 19.09.2013 domáhala proti žalovanému vyslovenia neplatnosti pracovnej
zmluvy uzatvorenej dňa 31. 12. 1999 a určenia, že pracovná zmluva bola uzatvorená na
dobu neurčitú. Žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu mzdy od 1.4. 2000 do 30.
11. 2001 vo výške 2 120,23 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. K žalobe
pripojila pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa 24. 9. 1999, pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa
31. 12. 1999, list Okresného úradu práce Košice I zo dňa 23. 3. 2000. Dňa 30. 8. 2000
žalobu doplnila po výzve súdu na odstránenie vád žaloby a doručila listinné dôkazy -
pracovnú zmluvu zo dňa 1. 10. 1999, pracovnú zmluvu zo dňa 1. 1.2000, sťažnosť na
zamestnávateľa zo dňa 1. 6. 2000, odpoveď na sťažnosť zo dňa 23. 3. 2000, žiadosť o
pridelenie práce, zrušenie pracovného pomeru zo dňa 11.4. 2000, žiadosť o pridelenie
práce alebo rozviazanie pracovného pomeru zo dňa 4. 4. 2000, vysvedčenie o maturitnej
skúške a výučný list.
Vyššie uvedenej veci bola súdom pridelená spisová značka 34C/1/2003.
Od samotného podania návrhu na začatie konania do dnešného dňa ubehlo už 18 rokov,
no bez konečného rozhodnutia vo veci.“
3. Ďalej sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol:
„... má za to, že samo o sebe 18- ročné trvanie konania je celkom jednoznačne
neprimerané a neospravedlniteľné (rovnako tak Ústavný súd SR konštatoval aj v náleze
IV. ÚS 116/2012-37 zo dňa 31. mája 2012). Predmet sporu - o náhrade mzdy
s príslušenstvom, nie je podľa názoru sťažovateľa taký zložitý, aby ho nebolo možné za tak
dlhý čas rozhodnúť. Vo veci sa vykonalo rozsiahle dokazovanie. Súdy aj napriek tomuto
dokazovaniu nevedeli vec počas súdnych konaní vyhodnotiť. Ukončenie tohto konania
má pre sťažovateľa zásadný význam, v zmysle právnej istoty. Sťažovateľ nedal svojím
správaním dôvod na prieťahy v konaní. Súdnych pojednávaní sa pravidelne zúčastňoval,
na výzvy súdu reagoval, vo veci podával vyjadrenia a návrhy.“
4. Na základe uvedených tvrdení sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo , ,
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34C/1/2003
porušené bolo.
Okresnému súdu Košice I sa v konaní pod sp. zn. 34C/1/2003 ukladá vo veci konať.
, , priznáva
finančné zadosťučinenie v sume 18.500 € [(slovom dvadsaťtisíc eur); správne má byť
osemnásťtisícpäťsto eur, pozn.], ktoré mu je Okresný súd Košice 1 povinný zaplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
, , priznáva úhradu
trov konania v sume 870,60 €, ktoré je Okresný súd Košice 1 povinný zaplatiť na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Patrika HOLINGA s.r.o., Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice, IBAN:
SK72 1111 0000 0010 2431 6004, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona
o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
7. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
8. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný sú môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podstatou ústavnej sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom
je uplatnenie nároku sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo
byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
10. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti smerujúcej proti zbytočným
prieťahom v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo
rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré
označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého
sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná
situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené
základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú
(III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).
11. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže
vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, v ktorom už v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený
všeobecný súd meritórne rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06, I. ÚS 559/2014),
a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia
sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06, IV. ÚS 637/2013).
12. Ústavný súd na okresnom súde zistil, že napadnuté konanie bolo právoplatne
skončené 14. novembra 2018, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu č. k.
34 C 1/2003-406 zo 4. októbra 2018.
13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte
mohlo trvať (napr. I. ÚS 116/02, IV. ÚS 637/2013). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,
ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde], pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie
je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému
právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
14. Keďže sťažovateľ ústavnú sťažnosť na ústavnom súde uplatnil až 20. novembra
2018, teda v čase, keď napadnuté konanie bolo už právoplatne skončené (pozri bod 12),
ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde
ako zjavne neopodstatnenú.
15. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2019