Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 19 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)I. ÚS 559/2014
PDF · 117.27 KB
No categories available
I. ÚS 559/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra
2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. I., zastúpeného advokátkou JUDr. Monikou
Marjanovič, Urbánkova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice
I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P/119/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. I. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2014
doručená sťažnosť M. I. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P/119/2010.
2. Sťažovateľ odôvodňuje svoju sťažnosť tým, že v označenom konaní došlo
k „evidentným prieťahom“, čo bolo potvrdené aj v odpovedi predsedu okresného súdu
z 18. septembra 2013 na jeho sťažnosť zo 17. augusta 2013, ktorý ju uznal za „čiastočne
dôvodnú“.
3. Konanie „v oblasti starostlivosti o maloletých“ bolo zdĺhavé a trvalo od júna 2010
až do roku 2014, keď bolo v júni právoplatne skončené. Na základe uvedeného sťažovateľ
navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že jeho základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu porušené,
priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a úhradu trov konania.
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané
dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne
neopodstatnená.
6. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom
v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím
orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil
sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale
aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný
stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03,
IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).
7. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj
z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne
rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto
práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať
(m. m. II. ÚS 387/06, IV. ÚS 637/2013).
8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa zistil, že
napadnuté konanie bolo právoplatne skončené 30. mája 2014, keď nadobudol právoplatnosť
rozsudok okresného súdu sp. zn. 21 P/119/2010 z 28. augusta 2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 CoP/364/2013 z 29. apríla
2014.
9. Vyhlásením rozsudku vo veci samej (28. augusta 2013) a jeho doručením okresný
súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej
neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať,
a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej
ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila rozhodnutím
vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V tejto súvislosti ústavný súd
poznamenáva, že sťažovateľ v petite sťažnosti následný postup krajského súdu (ktorý
následne v rámci odvolacieho konania potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pozn.) nenapáda,
a preto súc viazaný petitom (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) sa konaním
na odvolacom súde ústavný súd zaoberať nemohol.
10. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti (9. júla 2014) už
nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne
prieťahy v ňom (IV. ÚS 214/03, II. ÚS 1/05).
11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte
mohlo trvať (napr. I. ÚS 116/02, IV. ÚS 637/2013). Ak v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,
ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť
účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej
republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).
12. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím
na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľa proti postupu
okresného súdu je zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej
predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. septembra 2014