Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 375/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta v konaní o sťažnosti D. F., zastúpeného advokátom

JUDr. Romanom Klimekom, Radničné námestie 5, Pezinok, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Bratislava V, takto

rozhodol:

1. Základné právo D. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. D. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť D. F. trovy konania v sume

340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. Romana Klimeka, Radničné námestie 5, Pezinok, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2014

doručená sťažnosť D. F. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Romanom

Klimekom, Radničné námestie 5, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil, že sťažovateľ v procesnom postavení odporcu v 2. rade je účastníkom

napadnutého konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Návrh na začatie

konania bol okresnému súdu doručený 21. apríla 2005.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„V období od podania návrhu na začatie konania do 19. 10. 2010 prebehlo vo veci

9 pojednávaní... Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že Okresný súd Bratislava V

rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 19. 10. 2010, pričom návrhu navrhovateľa v plnom

rozsahu vyhovel a odporcu v 2. Rade zaviazal zaplatiť trovy konania vo výške

4.809,06 EUR na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja

odporcovia... Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd svojím uznesením

č. k. -220... zo dňa 27. 03. 2012 rozhodol tak, že: Rozsudok Okresného súdu

Bratislava V z 19. 10. 2010, č. k. -154 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie... Od roku 2012 boli súdom prvého stupňa nariadené ďalšie

3 pojednávania (viď spisový materiál) , avšak vo veci sa konalo až 20. 03. 2014, ale súd

v podstate nevykonal vo veci nič zásadné a podstatné... Podľa názoru sťažovateľa súd

od roku 2010 v podstate vykonáva len formálne úkony, zaoberá sa malichernosťami

a v danej veci riadne a vecne nekoná...“

Podľa názoru sťažovateľa „Celý tento dlhoročný súdny proces sa doposiaľ vyznačuje

nezvyčajnou liknavosťou a absolútnym nezáujmom OS BA V o spravodlivé a definitívne

vyriešenie predmetnej veci. V dôsledku zjavnej nečinnosti a nekonečným prieťahom

na OS BA V bol vytvorený veľký časový priestor na to, aby všetci účastníci tohto súdneho

sporu boli zbytočne právne zneistení. Z obsahu súdneho spisu, písomných a ústnych

výpovedí, písomných dôkazov je jednoznačne zrejmé, že sa v tomto prípade jedná o prieťahy

v konaní na tomto súde. Za vznik tejto veľmi nepriaznivej situácie sa výdatnou mierou

zaslúžil OS BA V, predovšetkým svojou nečinnosťou a neodbornosťou. Tento v podstate

od roku 2010 znova začal bezdôvodne vykonávať už viackrát vykonané úkony, zaoberá sa

malichernosťami a nepodstatnými skutočnosťami v kontexte s podstatou sporu a sťažovateľ,

ani ostatní účastníci sa nedočkali konečného rozhodnutia vo veci. A z postupu súdu je

zrejmé, že sa tak skoro ani nestane, nakoľko zákonný sudca nariadil opätovne a zbytočne

vykonať dôkazy, ktoré už vykonané boli, resp. nevie zabezpečiť účasť svedka, ktorého aj súd

považuje za veľmi dôležitého... Tento skutkový a právny stav je so zreteľom na obsah

sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na obsah a účel základom rozhodujúci

pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti sťažovateľa Ústavným súdom.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom „rozhodol tak, že prikazuje:

1) Okresnému súdu Bratislava V v konaní pod sp. zn. -154 konať

bez prieťahov,

2) Okresnému súdu Bratislava V v konaní zaplatiť sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie v sume 3.319,39,- EUR (slovom tritisíctristodeväťnásť eur a tridsaťdeväť

centov), trovy konania a právneho zastúpenia a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti

uznesenia Ústavného súdu.“.

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu

o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu

v prípise sp. zn. Spr 3221/2014 z 3. júna 2014, v ktorom poukázal na to, že k postupu

okresného súdu v napadnutom konaní sa už vyjadroval vo svojom stanovisku sp. zn.

Spr. 2104/2013 z 27. júna 2013 k veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

(v ktorej je sťažovateľkou odporkyňa v 1. rade, pozn.) Ďalej uviedol, že „po zrušujúcom

rozhodnutí krajského súdu vo veci sa konalo, vec považujem za zložitú z pohľadu

vykonávania dôkazov, hlavne zabezpečenia výsluchu svedka brata navrhovateľa, ktorého

pobyt nie je známy“, a v prílohe predložil svoje stanovisko sp. zn. Spr. 2104/2013

z 27. júna 2013.

Ústavný súd uznesením č. k. -24 z 1. júla 2014 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Vo zvyšnej časti sťažnosť

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu,

aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti a zároveň

oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu

v prípise sp. zn. Spr. 3221/14 z 22. júla 2014 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho pojednávania, a pridržiava sa svojho vyjadrenia z 3. júna 2014.

Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdu

sp. zn. Spr 3221/14 z 3. júna 2014 a z 22. júla 2014 na vedomie a prípadné zaujatie

stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 20. augusta 2014

oznámil, že sa „v plnom rozsahu pridržiava skutočností uvedených v písomnom podaní –

sťažnosti zo dňa 24. 04. 2014, ktorú prijal ÚS SR dňa 29. 04. 2014“ a súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomných

vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti o doterajšom priebehu

namietaného konania:

Dňa 21. apríla 2005 začalo pred okresným súdom konanie o určenie vlastníckeho

práva k 1-izbovému bytu č..., ktorý nadobudla odporkyňa v 1. rade 1. decembra 2004

vkladom kúpnej zmluvy z... Byt si nárokoval J. B. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorému mal

byť darovaný jeho bratom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 4. júla 2005 okresný súd požiadal navrhovateľa o oznámenie ceny nehnuteľnosti

– bytu, ktorý mal byť predmetom určenia vlastníckeho práva, na účely zistenia výšky

súdneho poplatku.

Dňa 21. júla 2005 navrhovateľ oznámil okresnému súdu predpokladanú hodnotu

nehnuteľnosti a požiadal o oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok.

Dňa 9. augusta 2005 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní predložil

vyplnené a úradne overené tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Okresným súdom požadované tlačivo zaslal navrhovateľ 30. augusta 2005. Okresný

súd uznesením č. k. -14 z 30. septembra 2005 nepriznal navrhovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť

7. novembra 2005.

Dňa 23. novembra 2005 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní

zaplatil súdny poplatok vo výške 35 000 Sk. Súdny poplatok bol zaplatený

7. decembra 2005.

Dňa 17. januára 2006 okresný súd zaslal navrhovateľovi poučenie pre účastníka

občianskeho súdneho konania a zároveň v tento deň uložil odporkyni v 1. rade a odporcovi

v 2. rade (sťažovateľovi) povinnosť, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili k návrhu na začatie

konania z 21. apríla 2005. Sťažovateľ doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k návrhu

na začatie konania 6. júna 2006. Keďže odporkyňa v 1. rade zásielku neprebrala v odbernej

lehote, 20. februára 2006 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Petržalka-stred

na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava V (ďalej len „OO PZ Petržalka-

stred”) o pomoc pri doručovaní zásielky. V zmysle odpovede OO PZ Petržalka-stred

z 10. marca 2006 „ani po viacnásobnom šetrení na uvedenej adrese nebolo možné sa

s menovanou skontaktovať”.

Dňa 27. marca 2006 navrhovateľ zaslal okresnému súdu vyjadrenie k stanovisku

žalovaného v 2. rade a požiadal o nariadenie pojednávania v tejto veci.

Dňa 18. mája 2006 dal zákonný sudca pokyn na doručenie výzvy na vyjadrenie sa

k návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti odporkyni v 1. rade na jej inú

adresu uvedenú v návrhu na začatie konania z 21. apríla 2005. Odporkyňa v 1. rade prevzala

výzvu 6. júna 2006 a svoje vyjadrenie k návrhu doručila okresnému súdu 15. júna 2006.

Okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 10. október 2006.

Dňa 19. septembra 2006 právna zástupkyňa odporkyne v 1. rade požiadala okresný

súd o preloženie termínu pojednávania z dôvodu, že sa v rovnakom termíne musí zúčastniť

pojednávania na Krajskom súde v Prešove, a zároveň ospravedlnila aj neúčasť svojej

klientky na pojednávaní.

Dňa 10. októbra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil

na 23. november 2006 s tým, že sa bude pokračovať výsluchom účastníkov konania.

Dňa 23. novembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito s tým, že okresný súd bude zisťovať pobyt svedka A. B. a zadováži si listinné

dôkazy navrhnuté účastníkmi konania.

Dňa 6. decembra 2006 okresný súd požiadal Správu katastra Bratislava V o zaslanie

spisu č. V 1669/04 v lehote 30 dní.

Dňa 13. decembra 2006 navrhovateľ požiadal o nariadenie pojednávania a navrhol,

aby okresný súd zvážil, či je potrebné predvolať a vypočuť svedka A. B., keďže sa ani

orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo zistiť miesto pobytu menovaného svedka.

Dňa 9. januára 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. február 2007, ktoré

sa v uvedenom termíne aj uskutočnilo a bolo odročené na 17. apríl 2007 s tým, že okresný

súd na neho predvolá svedkyňu V. P. pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 17. apríla 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

s tým, že okresný súd bude zisťovať pobyt svedka A. B. na účely jeho výsluchu. Okresný

súd po zisťovaní pobytu svedka A. B. v Ústrednej evidencii väzňov Zboru väzenskej

a justičnej stráže Slovenskej republiky, v registri obyvateľov Slovenskej republiky a CEPO

15. februára 2008 zistil, že menovaný svedok sa nachádza v Ústave na výkon väzby

v Žiline.

Dňa 16. januára 2008 bolo nariadené pojednávanie na 21. február 2008, ktoré sa

v uvedenom termíne aj uskutočnilo a bolo odročené s tým, že okresný súd bude zisťovať

okolnosti väzby svedka A. B. a následne rozhodne o ďalšom postupe v konaní.

Dňa 18. marca 2009 okresný súd požiadal Ústrednú evidenciu väzňov Slovenskej

republiky o oznámenie informácií o osobe svedka A. B. v lehote 15 dní. Ústredná evidencia

väzňov Slovenskej republiky 25. marca 2009 okresnému súdu oznámila, že menovaný

svedok sa od 13. februára 2009 nachádza v Ústave na výkon väzby v Bratislave.

Dňa 12. augusta 2009 okresný súd požiadal Ústrednú evidenciu väzňov Slovenskej

republiky, aby oznámila, či naďalej trvá väzba menovaného svedka a na základe akého

rozhodnutia bol vzatý do väzby.

Dňa 3. septembra 2009 okresný súd požiadal Ústav na výkon väzby v Bratislave

o predvedenie svedka A. B. na pojednávanie.

Dňa 18. septembra 2009 právny zástupca odporcov požiadal okresný súd

o ospravedlnenie z pojednávania nariadeného na 6. október 2009, pričom okresný súd

23. septembra 2009 e-mailom oznámil právnemu zástupcovi odporcov, že pojednávanie

nebude odročené, pretože naň bude predvedený svedok z výkonu väzby a bude uskutočnená

konfrontácia s navrhovateľom.

Dňa 25. septembra 2009 Okresný súd Bratislava I odstúpil okresnému súdu žiadosť

o udelenie súhlasu na predvedenie obvineného A. B. na pojednávanie nariadené

na 6. október 2009.

Dňa 6. októbra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré bol predvedený svedok

A. B., ktorý odmietol vypovedať. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že

vylustruje obvinenia na menovaného svedka, bude zisťovať stav trestných vecí a podľa toho

účastníci navrhnú ďalšie dokazovanie.

Dňa 13. januára 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 23. február 2010, ktoré sa

v uvedenom termíne uskutočnilo. Právny zástupca navrhovateľa požiadal okresný súd

o zmenu petitu žaloby, ktorý pojednávanie odročil na 25. marec 2010.

Pojednávanie uskutočnené 25. marca 2010 bolo odročené na neurčito s tým, že

okresný súd rozhodne o ďalšom dokazovaní, ktoré účastníkom oznámi. Nové pojednávanie

vo veci bolo nariadené na 12. júl 2010 a na 30. september 2010, z ktorého sa právny

zástupca odporcu v 2. rade ospravedlnil listom z 30. septembra 2010 z dôvodu náhleho

ochorenia.

Dňa 30. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu

neprítomnosti odporcu v 2. rade a jeho právneho zástupcu odročené na 19. október 2010.

Dňa 19. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, z ktorého sa právny zástupca

odporcu v 2. rade ospravedlnil. Na tomto pojednávaní okresný súd vyhlásil rozsudok

č. k. -154, ktorým určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom 1-izbového

bytu č... a sťažovateľ mu je povinný zaplatiť trovy konania vo výške 4 809,06 €.

Dňa 15. decembra 2010 sťažovateľ podal na okresnom súde odvolanie proti rozsudku

prvostupňového súdu v časti náhrady trov konania.

Dňa 20. decembra 2010 podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu

č. k. -154 z 19. októbra 2010 aj odporkyňa v 1. rade a žiadala, aby Krajský

súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“, „odvolací súd“ alebo „súd druhého stupňa“)

zamietol určovaciu žalobu navrhovateľa v plnom rozsahu a odporcom priznal trovy konania

alebo rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 21. decembra 2010 okresný súd zaslal odvolania odporcov v 1. a 2. rade

ostatným účastníkom konania s tým, aby sa k nim vyjadrili v lehote 15 dní. V rovnaký deň

vyzval odporkyňu v 1. rade, aby zaplatila súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 €.

Dňa 10. januára 2011 odporkyňa v 1. rade v súvislosti s výzvou okresného súdu

na zaplatenie súdneho poplatku oznámila, že „judikovaná povinnosť nie je v súlade

s platným právom, pretože ide len o jeden predmet konania vo vzťahu k dvom žalovaným

a zároveň odvolateľom, takže týmto účastníkom vznikla povinnosť zaplatiť poplatok

za odvolanie podľa § 2 ods. 3 zákona o súp. spoločne a nie osobitne pre každého zvlášť“.

Dňa 7. februára 2011 sťažovateľ predložil okresnému súdu svoje vyjadrenie

k odvolaniu odporkyne v 1. rade.

Dňa 28. februára 2011 okresný súd predložil spis krajskému súdu, aby rozhodol

o odvolaní odporcov. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a sp. zn.

.

Dňa 30. mája 2011 odporkyňa v 1. rade doručila odvolaciemu súdu nález Ústavného

súdu Českej republiky, ktorým sa podľa jej názoru „súhrnným spôsobom rieši

problematika, ktorú sme urobili predmetom odvolacieho konania“.

Dňa 9. februára 2012 odporkyňa v 1. rade požiadala odvolací súd o nariadenie

termínu pojednávania. Odvolací súd nariadil termín pojednávania na 27. marec 2012.

Dňa 20. februára 2012 krajský súd zaslal navrhovateľovi kópiu vyjadrenia odporcov

s výzvou, aby sa k nemu vyjadril obratom od doručenia predmetnej výzvy.

Dňa 16. marca 2012 navrhovateľ doručil odvolaciemu súdu vyjadrenie k odvolaniu

odporkyne v 1. rade z 20. decembra 2010.

Dňa 19. marca 2012 odvolací súd zaslal odporkyni v 1. rade kópiu vyjadrenia

navrhovateľa k jej odvolaniu.

Dňa 20. marca 2012 odporkyňa v 1. rade doručila krajskému súdu stanovisko

k vyjadreniu navrhovateľa k odvolaniu z 20. decembra 2010. V zmysle úradného záznamu

krajského súdu nachádzajúceho sa na č. l. 218 súdneho spisu bolo 26. marca 2012

telefonicky aj e-mailom oznámené právnym zástupcom účastníkov, že termín pojednávania

27. marca 2012 je zrušený a o ďalšom procesnom postupe budú účastníci upovedomení.

Dňa 26. apríla 2012 sudca krajského súdu požiadal predsedu tohto súdu o predĺženie

lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. . Lehota na vyhotovenie a odoslanie rozhodnutí

krajského súdu v tomto konaní bola 26. apríla 2012 predĺžená do 28. mája 2012. Odvolací

súd uznesením č. k. -220 a č. k. -220 z 27. marca 2012

zrušil rozsudok okresného súdu č. k. -154 [z dôvodov podľa § 221 ods. 1

písm. f) a h) (ďalej len „OSP“)] ako aj uznesenie

č. k. -190 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 1. júna 2012 bol spis vrátený okresnému súdu, ktorý 6. júna 2012 nariadil

pojednávanie na 22. november 2012, pričom 20. novembra 2012 sa právny zástupca

sťažovateľa e-mailom ospravedlnil z dôvodu kolízie súdnych pojednávaní na nariadenom

pojednávaní.

Dňa 22. novembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil

na 22. január 2013.

Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 22. januára 2013, z ktorého sa právny

zástupca sťažovateľa ospravedlnil 7. decembra 2012 z dôvodu, že v čase konania

pojednávania bude mimo republiky na zahraničnej ceste. Okresný súd pojednávanie odročil

s tým, že právni zástupcovia účastníkov konania budú predvolaní na nový termín,

t. j. na 7. marec 2013, pričom právny zástupca sťažovateľa bude predvolaný s výzvou, aby

predložil písomný doklad o neúčasti na pojednávaní konanom 22. januára 2013.

Dňa 7. marca 2013 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že

na účely ďalšieho dokazovania si okresný súd obstará listinné dôkazy o prípadnom odsúdení

A. B., zadováži si z katastra nehnuteľností spisový materiál o prevode bytu od jeho

nadobudnutia do osobného vlastníctva a zabezpečí grafologický posudok. Právny zástupca

navrhovateľa mal v lehote 30 dní oznámiť okresnému súdu adresu otca navrhovateľa

na účel jeho svedeckej výpovede. Túto povinnosť splnil 14. marca 2013.

Dňa 12. marca 2013 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie právneho

zástupcu sťažovateľa z pojednávania nariadeného na 7. marec 2013 z dôvodu vírusového

ochorenia. Na zistenie pobytu svedka A. B. bola 19. júna 2013 vykonaná lustrácia

v Ústrednej evidencii väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,

v registri obyvateľov Slovenskej republiky a Sociálnej poisťovni.

Dňa 19. júna 2013 okresný súd požiadal Správu katastra pre hlavné mesto Slovenskej

republiky Bratislava o zaslanie spisového materiálu týkajúceho sa všetkých prevodov bytu

č. 61, ktorý je predmetom konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Dňa 25. júna 2013 okresný súd požiadal Okresný súd Bratislava I o spoluprácu

v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. Otp 92/09, v ktorom bol svedok A. B. vzatý

do väzby; požiadal o zaslanie uznesenia o vznesení obvinenia menovanému, na základe

ktorého bol vzatý do väzby, o informáciu o podaní obžaloby na menovaného a pre aký

skutok, či bol odsúdený, alebo bolo trestné stíhanie skončené inak, resp. iné okolnosti, ktoré

sú Okresnému súdu Bratislava I o menovanom známe. Okresný súd urgoval 9. októbra 2013

svoju žiadosť na Okresnom súde Bratislava I.

Dňa 20. marca 2014 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania (grafológia). Okresný súd

uznesením sp. zn. z 28. apríla 2014 uložil účastníkom konania povinnosť

zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Písomnými podaniami z 26. mája 2014

požiadali obaja odporcovia o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Následne okresný súd uznesením sp. zn. z 30. mája 2014 nariadil

znalecké dokazovanie a uznesením sp. zn. z 2. júna priznal odporkyni

v 1. rade oslobodenie od súdnych poplatkov. Toho istého dňa písomne vyzval sťažovateľa

na zdokladovanie svojich majetkových pomerov na účely rozhodnutia o žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa v konaní pred ústavným súdom v prvom rade domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod

na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetom

namietaného konania je rozhodovanie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti — bytu.

Ústavný súd nepovažuje posudzovanú vec za právne zložitú, pretože takéto spory tvoria

štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov. Vychádzajúc z obsahu spisu,

ústavný súd pripúšťa, že vec sťažovateľa možno považovať za skutkovo zložitejšiu, a to

najmä z dôvodu, že súvisí s trestnou vecou, keďže voči bratovi navrhovateľa bolo začaté

trestné stíhanie vo veci podvodného predaja predmetného bytu, a tiež vzhľadom na potrebu

vykonať v záujme ustálenia skutkového stavu znalecké dokazovanie na zistenie, či podpis

na splnomocnení a podpis v overovacej knihe notára patria navrhovateľovi. Ústavný súd

v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že skutková zložitosť veci síce nemôže ospravedlniť

doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania, ale možno ju primerane zohľadniť

pri určení sumy finančného zadosťučinenia (porovnaj závery v konaní vedenom

pod sp. zn. ).

2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho

štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka tohto konania,

ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

namietaného konania sa vyskytli obdobia krátkodobej nečinnosti okresného súdu, avšak

konanie ako celok je podľa názoru ústavného súdu poznačené najmä neefektívnou,

resp. nesústredenou činnosťou. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým

na dôvody, pre ktoré bol jeho rozsudok sp. zn. z 19. októbra 2010 zrušený

krajským súdom [z dôvodov podľa a , teda že postupom súdu

prvého stupňa bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom a tiež že súd

prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav]

a vrátený na ďalšie konanie, ako aj na jeho postup pri zisťovaní pobytu svedka (A. B.)

a zabezpečovaní jeho účasti na pojednávaní.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že najmä neefektívnou

a nesústredenou činnosťou okresného súdu v namietanom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal

konať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd v tejto časti

sťažnosti nevyhovel, vzhľadom na skutočnosť, že okresnému súdu už nálezom

č. k. -19 z 15. januára 2014 prikázal, aby konal v tomto konaní

bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 319,39 € „z dôvodu nezodpovedného prístupu justície pri neaktívnych procesných

úkonoch vyplývajúcich z ich náplne práce, ktorý svojim zbytočným zdĺhavým konaním,

bezohľadne ba neľudsky viedli sťažovateľa k objektívnemu stavu právnej neistoty...“.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Majúc na zreteli, že vec je skutkovo náročnejšia, vychádzajúc z doterajšej dĺžky

namietaného konania, období krátkodobej nečinnosti, ako aj období, v ktorých došlo

k neefektívnej činnosti okresného súdu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom

JUDr. Romanom Klimekom. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov

konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Za dva úkony vykonané v roku 2014 tak priznal po 134 €, t. j. spolu 268 €, režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 €, čo spolu

po zvýšení o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, pozn.) predstavuje

sumu 340,90 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2014