Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 140/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti J. S., zastúpeného advokátom

JUDr. Dušanom Serekom, Nová Doba 489/15, Nižná, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Námestovo, takto

rozhodol:

1. Základné právo J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť J. S. trovy konania v sume

417,98 € (slovom štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Dušana Sereka, Nová Doba 489/15, Nižná, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra

2013 doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Dušanom Serekom, Nová Doba 489/15, Nižná, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že

sťažovateľ je účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

v procesnom postavení navrhovateľa. Žalobou doručenou okresnému súdu 22. augusta 2008

sa sťažovateľ domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Konanie nebolo dosiaľ

právoplatne skončené.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Podľa judikatúry Ústavného súdu aj nesústredená a neefektívna činnosť súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov ak činnosť súdu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa práv,

kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na súd. Odstránením právnej neistoty účastníka konania

je až právoplatné meritórne rozhodnutie súdu (, ,

). Vydanie rozsudku Okresného súdu Námestovo so sp. zn.

-169 zo dňa 30. 11. 2011 možno podľa nášho názoru považovať za úkon, ktorý

bol výsledkom nesústredenej a neefektívnej činnosti súdu, nakoľko bol neskôr tento

rozsudok zrušený Krajským súdom Žilina z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci,

na ktoré však sťažovateľ poukazoval (dôvody uvedené v odvolaní uvádzal už aj v samotnom

prvostupňovom konaní) počas celého konania v písomných vyjadreniach, ale aj v ústnych

prednesoch, najmä v záverečnom prednese na pojednávaní dňa 11. 11. 2011.“

Podľa názoru sťažovateľa „V konaní je niekoľko období, ktoré svedčia o neefektivite

postupu porušovateľa a možno ich označiť za prieťahy v konaní a to v období

od 15. 08. 2008 do 22. 09. 2009 (od podania žalobného návrhu až do vytýčenia prvého

pojednávania vo veci, v trvaní 13 mesiacov), od 23. 09. 2009 do 15. 03. 2010 (v trvaní

6 mesiacov), od 10. 06. 2010 do 02. 06. 2011 (po odročení pojednávania až po konanie

pojednávania nového v trvaní takmer 12 mesiacov), od 01. 01. 2012 do 01. 03. 2012

(od podania odvolania sťažovateľom až po doručenie spisu odvolaciemu súdu).“.

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia „vo výške

8.000 € z dôvodu vzniknutej nemajetkovej ujmy spôsobnej bezdôvodným nekonaním

zo strany Okresného súd Námestovo...“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa J. S... priznané v , ods. 2 SR a

ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Námestovo Ústavný súd SR prikazuje, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi J. S. priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej výške 8.000 €

(slovom osemtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Námestovo povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Námestovo je povinný uhradiť sťažovateľovi J. S. trovy právneho

zastúpenia podľa , ods. 3 v spojitosti s , ods. 1 Vyhlášky MS SR č.

a to za nasledujúce 2 úkony právnej služby za rok 2013 v celkovej výške 275,94 €:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 130,16 € + 7,81 € réž. paušál, 2. vypracovanie

a podanie ústavnej sťažnosti vo výške 130,16 € + 7,81 € réž. paušál, ktoré je povinný

zaplatiť na účet advokáta JUDr. Dušana Sereka do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného

súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 4505/14 z 20. januára 2014, v ktorom okrem iného

uviedla, že „sa jedná o vec náročnú na skutkové dokazovanie, keďže predmetom konania je

určenie podielového spoluvlastníctva a určenie vlastníctva žalobcu titulom zmlúv, ktoré

vychádzali z neoverených geometrických plánov a nezobrazovali medzitým prebiehajúcu

ROEP v katastri a ani zmeny vykonané od ich vyhotovenia do účinnosti zmlúv“.

K svojmu vyjadreniu pripojila aj prehľad procesných úkonov:

„- dňa 22. 8. 2008 bola podaná Okresnému súdu v Námestove žaloba sťažovateľa

o určenie vlastníckeho práva

- dňa 03. 09. 2008 bol daný pokyn na doručenie žaloby vrátane jej prílohy strane

žalovaných na vyjadrenie v počte 10 kusov

- dňa 16. 10. 2008 vyjadrenie žalovaných 1/-9/ prostredníctvom ich zástupcu,

ktorého si splnomocnili na zastupovanie vo veci

- dňa 20. 10. 2008 daný pokyn na doručenie žaloby pre žalovaného

1/ prostredníctvom OO PZ

- dňa 16. 01. 2009 návrh na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom bolo

rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu z 29. 01. 2009

- dňa 21. 07. 2009 bol určený termín pojednávania na 22. 09. 2009, boli žiadané

doklady od Správy katastra + výzva pre žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu

- dňa 29. 07. 2009 podaný návrh - doplnenie žaloby, ktoré bolo 3. 8. 2009 zaslané

na vedomie právnemu zástupcovi žalovaných 1/ až 9/

- dňa 22. 09. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom došlo k späťvzatiu žaloby

voči žalovaným v 1/ až 5/ rade a voči žalovaným v 11 až 9/ rade a zastaveniu konania voči

ním, došlo k výsluchu účastníkov konania a svedkov. Pojednávanie bolo odročené

na neurčito za účelom doplnenia dokazovania podľa návrhu účastníkov konania. Zároveň

bola podaná ústavná sťažnosť, za ktorým účelom bolo pojednávanie odročené na neurčito.

Spis bol vrátený z ústavného súdu dňa 28. 10. 2009, o čom svedčí úradný záznam na čl. 81

p. v.

- dňa 30. 11. 2009 doručený návrh na zmenu petitu žaloby, o ktorej bolo rozhodnuté

uznesením z 15. 03. 2010, kedy bol zároveň vytýčený termín pojednávania na 4. 5. 2010.

- dňa 4. 5. 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okrem vyjadrenia právnych

zástupcov účastníkov konania k dosiaľ zabezpečeným dôkazov a vykonanému dokazovaniu,

došlo k výsluchu predvolaných svedkov (2). Pojednávanie bolo odročené na 10. 06. 2010

za účelom doplnenia dokazovania vyžiadaním si ďalších potrebných dokladov.

Pojednávanie bolo zrušené 2. 6. 2010 z dôvodu povinného školenia sudcu.

- dňa 9. 5. 2011 bolo vytýčené pojednávanie na 2. 6. 2011, na ktorom došlo

k výsluchu svedkov. Pojednávanie odročené za účelom doplnenia dokazovania výsluchu

žalovanej 2/ a technického pracovníka Správy katastra na deň 14. 07. 2011

- dňa 07. 06. 2011 návrh na zámenu účastníka konania, o ktorej súd rozhodol

uznesením z 13. 06. 2011

- proti uzneseniu o pripustení nového účastníka do konania podané odvolanie

8. 7. 2011, za ktorým účelom bolo pojednávanie odročené na neurčito do rozhodnutia

o odvolaní sa žalovaného. Zároveň dňa 14. 07. 2011 mimo pojednávanie došlo k výsluchu

predvolanej svedkyne

- dňa 08. 08. 2011 bola vec predložená na KS ZA na rozhodnutie o odvolaní sa

pristupujúceho účastníka do konania

- dňa 20. 09. 2011 spis vrátený na tunajší súd

- dňa 05. 10. 2011 vytýčený termín pojednávania na 11. 11. 2011

- dňa 11. 11. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom došlo k dokazovaniu

oboznámením s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu a k vyjadreniu sa strán

k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Pojednávanie odročené na 30. 11. 2011

na vyhlásenie rozsudku

- dňa 30. 11. 2011 vyhlásený rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá a tiež vydané

uznesenie o priznaní svedočného

- dňa 20. 12. 2011 podané odvolanie a dňa 01. 03. 2012 bola vec predložená KS ZA

- dňa 14. 12. 2012 vec vrátená z KS ZA, rozhodnutie bolo zrušená a vec vrátená

na ďalšie konanie [s poukázaním na

(ďalej len „OSP“), pozn.]

- dňa 27. 12. 2012 daný pokyn na doručenie rozhodnutia krajského súdu

- dňa 30. apríla 2013 vydané uznesenie o ustanovení znalca z odboru geodézia

a kartografia

- dňa 20. 05. 2013 vydané uznesenie o zložení zálohy na znalecké dokazovanie

- dňa 14. 06. 2013 vydané uznesenie o poukázaní preddavku znalcovi na základe jeho

vyžiadania z 7. 6. 2013

- dňa 26. 07. 2013 žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého

posudku. Súhlas s predĺženým lehoty zaslaný 28. 08. 2013

- dňa 09. 09. 2013 bol doručený súdu vypracovaný znalecký posudok

- dňa 30. 09. 2013 vydané uznesenie o priznaní znalečného, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 25. 10. 2013, spolu s uznesením bol doručovaný na vyjadrenie sa.

- dňa 09. 10. 2013 zaslané vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného 1/

- dňa 08. 01. 2014 vytýčený termín pojednávania na 5. 2. 2014.“

Ústavný súd zistil, že prehľad úkonov uvedený vo vyjadrení predsedníčky okresného

súdu v zásade zodpovedá obsahu spisu, a preto ho považoval za relevantný podklad

pre svoje rozhodovanie. Navyše ústavný súd zo spisu zistil, že pojednávanie nariadené

na 5. február 2014 okresný súd medzičasom odročil na účely doplnenia znaleckého

dokazovania a v nadväznosti na to 24. marca 2014 vyzval účastníkov konania

na predloženie otázok pre znalca. Následne okresný súd uznesením sp. zn.

z 20. mája 2014 nariadil znalecké dokazovanie a uznesením sp. zn.

z 27. mája 2014 uložil účastníkom konania povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -14

zo 7. marca 2014 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti

a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 378/14 zo 17. apríla 2014 oznámila, že netrvá na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a doplnila svoje vyjadrenie k sťažnosti sp. zn.

Spr 4505/14 z 20. januára 2014 o ďalší procesný úkon súdu z 24. marca 2014, kedy boli

účastníci konania vyzvaní na predloženie otázok pre znalca na účely doplnenia znaleckého

dokazovania.

Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného

súdu sp. zn. Spr 4505/14 z 20. januára 2014 a zo 7. februára 2014, ako aj sp. zn. Spr 378/14

zo 17. apríla 2014 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 9. júna 2014

okrem iného uviedol, že sa „nestotožňuje s tvrdením, že skutková náročnosť veci je daná

skutočnosťou, že sa sťažovateľ ako žalobca domáha určenia vlastníckeho práva titulom

zmlúv, ktoré mali vychádzať z neoverených geometrických plánov, ktoré nezobrazovali

prebiehajúcu ROEP v katastri a ani zmeny vykonané od ich vyhotovenia do účinnosti zmlúv.

V tejto súvislosti sťažovateľ považuje za potrebné uviesť, že kúpne zmluvy, na základe

ktorých nadobudol vlastníckeho právo povolením vkladu býv. Správou katastra Tvrdošín

spísané formou notárskej zápisnice č.... vychádzali z geometrických plánov č..., ktorý bol

úradne overený Okresným úradom Tvrdošín, katastrálnym odborom dňa 24. 05. 2001 pod

číslom ... a č..., ktorý bol úradne overený Správou katastra Dolný Kubín dňa 26. 06. 1995

pod č... (GP ako originály sú súčasťou súdneho spisu), pričom tieto GP boli súčasťou ako

technický podklad predmetných kúpnych zmlúv. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že by tieto

geometrické plány boli neoverenými GP. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že by v čase

platnosti a účinnosti predmetných kúpnych zmlúv, resp. v čase nadobudnutia vecno-

právnych účinkov týchto zmlúv prebiehala pre k. ú...,ROEP. Aj zo súdneho spisu

a z výsluchu svedkov (vyhotoviteľa ROEP - Ing. B.) vyplynulo, že register obnovenej

evidencie pozemkov pre k. ú.... prebiehal a bol ukončený v roku 2007, konkrétne

rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Námestovo č... zo dňa 23. 11. 2007. Vklady

vlastníckeho práva na základe predmetných kúpnych zmlúv boli povolené dňa 18. 03. 2003.

V čase, kedy teda boli úradne overené predmetné GP a predmetné kúpne zmluvy spísané,

podpísané, kedy bol na ich základe povolený vklad do KN vychádzali

z aktuálnych a platných údajov KN pre k. ú... (pozemnoknižný stav).“.

Podľa názoru právneho zástupcu sťažovateľa „Skutkovo možno vec hodnotiť ako

zložitejšiu, nie však náročnú. Charakterom ide o vec (určovacia žaloba k nehnuteľnostiam)

v súdnom konaní pomerne často prejednávanú a preto nemožno povedať, že by si

vyžadovala náročné a zdĺhavé skutkové dokazovanie. Vo veci je potrebné v súčasnosti

správne technicky identifikovať sporné diely parciel, ktoré boli predmetom predmetných

kúpnych zmlúv, stotožniť ich prípadne so súčasným KN-E stavom, resp. vyhotoviť

geometrický plán, ktorým sa odčlení príslušná časť KN-E parcely zodpovedajúca tomu

ktorému spornému dielu. Všetky tieto otázky je možné vyriešiť v rámci jedného znaleckého

dokazovania, ktoré v podstate bolo možné vykonať už na začiatku celého procesu, avšak

do rozhodnutia Krajského súdu Žilina (-196 zo dňa 06. 11. 2012) sa súd riadil

vo veci nesprávnym právnym názorom, na základe ktorého znalecké dokazovanie ani

nevykonával, čím v podstate došlo k zbytočnému predĺženiu celého sporu.“.

Právny zástupca sťažovateľa zároveň ústavnému súdu oznámil, že netrvá na ústnom

pojednávaní.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa v konaní pred ústavným súdom v prvom rade domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod

na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetom

namietaného konania je rozhodovanie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Ústavný súd nepovažuje posudzovanú vec za právne zložitú, pretože takéto spory tvoria

štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov. Vychádzajúc z obsahu spisu,

ústavný súd pripúšťa, že vec sťažovateľa možno považovať za skutkovo zložitejšiu, a to

najmä vzhľadom na potrebu vykonať v záujme ustálenia skutkového stavu znalecké

dokazovanie na identifikáciu sporných parciel, pričom vyvstáva potreba zabezpečiť celý rad

listinných dôkazov. Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že skutková zložitosť

veci síce nemôže ospravedlniť doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania, ale

možno ju primerane zohľadniť pri určení sumy finančného zadosťučinenia (porovnaj závery

v konaní vedenom pod sp. zn. ).

2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho

štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka tohto konania,

ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

namietaného konania sa vyskytli obdobia krátkodobej nečinnosti okresného súdu, avšak

konanie ako celok je podľa názoru ústavného súdu poznačené najmä neefektívnou,

resp. nesústredenou činnosťou. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým

na dôvody, pre ktoré bol jeho rozsudok sp. zn. z 30. novembra 2011 zrušený

krajským súdom [z dôvodov podľa , teda že súd prvého stupňa

nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav] a vrátený na ďalšie konanie.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že najmä neefektívnou

a nesústredenou činnosťou okresného súdu v namietanom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

8 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Majúc na zreteli, že vec je skutkovo náročnejšia, vychádzajúc z doterajšej dĺžky

namietaného konania, období krátkodobej nečinnosti, ako aj období, v ktorých došlo

k neefektívnej činnosti okresného súdu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom

JUDr. Dušanom Serekom. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok 2012, ktorá bola 781 €, keď išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2013, a za

prvý polrok 2013, ktorá bola 804 €, pri úkone právnej služby vykonanom v roku 2014.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti, písomné podanie na súd) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2013 tak priznal

po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, za jeden úkon vykonaný v roku 2014 úhradu 134 €, režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2013 po 7,81 € a za úkon

vykonaný v roku 2014 v sume 8,04 €, čo spolu predstavuje sumu 417,98 € (bod 3 výroku

tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2014