Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 144/2020
PDF · 177.6 KB
No categories available
II. ÚS 144/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej
spoločnosti Forwarder s. r. o., Puškinova 9, Bardejov, IČO 46 391 380, právne zastúpenej
advokátom Mgr. Ernestom Vokálom, Hlavná 61, Prešov, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 28/2015 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Forwarder s. r. o. o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
27. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Forwarder s. r. o.,
Puškinova 9, Bardejov, IČO 46 391 380 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 28/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Ústavná
sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 21. decembra 2019.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že žalobca podal 14. februára 2015
na okresnom súde žalobu o náhradu škody v sume 24 803,52 € s príslušenstvom
proti žalovanému, ktorým je sťažovateľka. Konanie je na okresnom súde vedené pod sp. zn.
4 Cb 28/2015. Okresný súd určil prvý termín pojednávania na 6. október 2015.
Ďalšie pojednávania boli vykonané 30. novembra 2015, 7. marca 2016 a 26. apríla 2016.
Na v poradí piatom pojednávaní 16. mája 2016 okresný súd vyhlásil vo veci
rozsudok, ktorým uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi určenú sumu aj
s príslušenstvom a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Proti rozsudku okresného súdu
zo 16. mája 2016 podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove
(ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 1 Cob 8/2017 z 27. februára 2018 (ďalej len
„zrušujúce rozhodnutie“) tak, že rozsudok okresného súdu v napadnutej vyhovujúcej časti
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že okresný súd rozhodol vo veci
„v nevídane krátkom čase, konkrétne 7 mesiacov od vytýčenia prvého pojednávania“.
Pretože okresný súd sa nevysporiadal s podstatnými dôkazmi „mojej obrany som podal voči
rozsudku odvolanie... Odvolací Krajský súd v Prešove sa plne stotožnil s dôvodmi môjho
odvolania, ktoré vyhodnotil ako opodstatnené...“. Pre okresný súd zo zrušujúceho
rozhodnutia krajského súdu „vyplynula úloha vo veci nanovo vykonať a doplniť
dokazovanie, najmä oboznámením so všetkými doposiaľ uzatvorenými zmluvami medzi
žalobcom a žalovaným, oboznámením s dokladmi CMR, výsledkami trestného konania, ako
aj ďalšími dôkazmi...“.
Po rozhodnutí krajským súdom a vrátení veci okresný súd nariadil termín
pojednávania na 4. jún 2018. Následne okresný súd „odročil pojednávanie na deň
20.9.2018, ktoré sám odročil z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia vyšetrovacieho spisu
na nový termín 28.11.2018, ktorý bol opätovne zrušený. Porušovateľ vyše roka nevytýčil
nový termín pojednávania, pričom ďalší termín pojednávania stanovený na deň 4.12.2019
opätovne odročil z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia vyšetrovacieho spisu.
Je nevyhnutné zdôrazniť, že porušovateľ po prijatí uznesenia Krajského súdu
v Prešove... vykonal jediné pojednávanie a to dňa 4.6.2018 a následne bez relevantných
dôvodov nevykonal žiaden úkon k rozhodnutiu vo veci, čo je vo výraznom rozpore
s jeho konaním pred prvotným rozhodnutím vo veci, kde v období 7 mesiacov nariadil
5 pojednávaní. Preto konanie porušovateľa, v ktorom nevykonal žiadne relevantné úkony
k rozhodnutiu vo veci v období 1,5 roka považujem za neprijateľné...
Vzhľadom na doterajšie konanie porušovateľa mám dôvodné obavy, že najnovší
termín pojednávania 6.2.2020 bude opätovne zmarený... aj napriek vytýčeniu posledného
termínu pojednávania, je možné považovať konanie Porušovateľa za nehospodárne...“.
4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej
ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutom konaní. Sťažovateľka zároveň požadovala, aby ústavný súd v náleze prikázal
okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznať jej
finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj nahradiť trovy právneho zastúpenia.
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj „zákon o ústavnom súde“).
8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 110/02, II. ÚS 101/03, III. ÚS 155/09,
II. ÚS 66/2011, IV. ÚS 473/2012, III. ÚS 288/2016, II. 59/2019).
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
13. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu
sťažovateľky smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené
zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
14. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010, III. ÚS 24/2010).
15. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,
že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 76/03, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017).
16. Z ústavnej sťažnosti a zo zistení ústavného súdu na základe dopytu na okresnom
súde vyplýva, že napadnuté konanie na okresnom súde prebieha od 14. februára 2015,
keď mu bola doručená žaloba proti sťažovateľke o náhradu škody. Okresný súd meritórne
rozhodol 16. mája 2016. Po vydaní zrušujúceho rozhodnutia a vrátení veci 29. marca 2018,
okresný súd nariadil celkove 4 pojednávania. Po prvom vykonanom pojednávaní
4. júna 2018 okresný súd požiadal orgány činné v trestnom konaní o zaslanie súvisiaceho
trestného spisu. Dňa 22. júna 2018 bolo okresnému súdu Okresnou prokuratúrou Bardejov
oznámené, že vyšetrovací spis nie je možné zapožičať, pretože trestné stíhanie vo veci nie je
právoplatne skončené a sú stále vykonávané vyšetrovacie úkony. Z dôvodu nepredloženia
trestného spisu okresný súd ďalšie nariadené pojednávania (20. septembra 2018,
28. novembra 2018 a 4. decembra 2019) zrušil. O týchto skutočnostiach bola
sťažovateľka okresným súdom informovaná. Trestný spis bol okresnému súdu zaslaný až
5. februára 2020.
Ako zo zápisnice z pojednávania 6. februára 2020 vyplýva, okresný súd odročil
pojednávanie na 18. marec 2020, pričom sťažovateľku a žalobcu, ktorí sú stranami trestného
konania v postavení poškodených, upozornil na skutočnosť, že z dôvodu potreby vrátenia
trestného spisu orgánom činným v trestnom konaní, majú možnosť v určenej lehote
nahliadnuť do tohto trestného spisu.
17. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho,
že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014, III. ÚS 784/2016).
Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup
všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (I. ÚS 27/02, I. ÚS 38/04, II. ÚS 375/2015).
18. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval,
že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí
zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04, II. ÚS 129/06) a že nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. I. ÚS 149/02, III. ÚS 92/03, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09, II. ÚS 118/2014). Na kratšie
obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa
vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku
súdneho konania (rovnaké závery ústavný súd vyslovil napr. v I. ÚS 19/00, I. ÚS 57/01
alebo III. ÚS 199/02).
19. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). V prípade, keď ústavný súd zistí,
že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,
sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,
III. ÚS 59/05, z novších napr. III. ÚS 19/2016).
20. Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že v napadnutom konaní okresný súd spôsobuje
prieťahy, pretože počas doby 1,5 roka nevykonal žiadne relevantné úkony k rozhodnutiu
vo veci, ústavný súd poznamenáva, že uvedené ešte samo osebe neznamená, že okresný súd
je v jej právnej veci absolútne nečinný (napr. II. ÚS 596/2017). Z dosiaľ uvedeného je
zrejmé, že okresný súd aj po vrátení veci nebol nečinný a pojednávania nariaďoval, aj keď
tie z dôvodu nezaslania trestného spisu, na ktorý bolo a je potrebné prihliadať v rámci
dokazovania, boli zrušené.
21. Postup okresného súdu v posudzovanom konaní ani s ohľadom na celkovú dĺžku
napadnutého konania ku dňu podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu v trvaní štyroch
rokov a 10 mesiacov a zrušenie rozsudku okresného súdu krajským súdom sa nevyznačuje
prieťahmi takej intenzity, ktoré by zakladali možnosť porušenia označených práv
sťažovateľky. Ústavný súd prihliadol aj na skutočnosť, že z celkovej doby posudzovaného
konania bola vec v dôsledku podaného odvolania sťažovateľkou viac ako 12 mesiacov
na krajskom súde, pričom obdobie konania vedeného krajským súdom nemožno pričítať
na vrub okresnému súdu, ktorý dĺžku jeho trvania žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť.
22. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť
podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
23. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo
bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami uvedenými v sťažnostnom
petite.
24. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľka v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
25. Ústavný súd už len pre úplnosť dodáva, že jeho pozornosti neušla skutočnosť,
že právny zástupca sťažovateľky v texte ústavnej sťažnosti (doručenej ústavnému súdu
27. decembra 2019) opakovane poukazuje na znenie už neplatného a neúčinného zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov. Ústavný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti právnemu zástupcovi
sťažovateľky, že od 1. marca 2019 sa konanie pred ústavným súdom spravuje novou
právnou úpravou – zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu