Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 144/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti Forwarder s. r. o., Puškinova 9, Bardejov, IČO 46 391 380, právne zastúpenej

advokátom Mgr. Ernestom Vokálom, Hlavná 61, Prešov, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Forwarder s. r. o. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Forwarder s. r. o.,

Puškinova 9, Bardejov, IČO 46 391 380 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). Ústavná

sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 21. decembra 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že žalobca podal 14. februára 2015

na okresnom súde žalobu o náhradu škody v sume 24 803,52 € s príslušenstvom

proti žalovanému, ktorým je sťažovateľka. Konanie je na okresnom súde vedené pod sp. zn.

. Okresný súd určil prvý termín pojednávania na 6. október 2015.

Ďalšie pojednávania boli vykonané 30. novembra 2015, 7. marca 2016 a 26. apríla 2016.

Na v poradí piatom pojednávaní 16. mája 2016 okresný súd vyhlásil vo veci

rozsudok, ktorým uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi určenú sumu aj

s príslušenstvom a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Proti rozsudku okresného súdu

zo 16. mája 2016 podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. z 27. februára 2018 (ďalej len

„zrušujúce rozhodnutie“) tak, že rozsudok okresného súdu v napadnutej vyhovujúcej časti

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že okresný súd rozhodol vo veci

„v nevídane krátkom čase, konkrétne 7 mesiacov od vytýčenia prvého pojednávania“.

Pretože okresný súd sa nevysporiadal s podstatnými dôkazmi „mojej obrany som podal voči

rozsudku odvolanie... Odvolací Krajský súd v Prešove sa plne stotožnil s dôvodmi môjho

odvolania, ktoré vyhodnotil ako opodstatnené...“. Pre okresný súd zo zrušujúceho

rozhodnutia krajského súdu „vyplynula úloha vo veci nanovo vykonať a doplniť

dokazovanie, najmä oboznámením so všetkými doposiaľ uzatvorenými zmluvami medzi

žalobcom a žalovaným, oboznámením s dokladmi CMR, výsledkami trestného konania, ako

aj ďalšími dôkazmi...“.

Po rozhodnutí krajským súdom a vrátení veci okresný súd nariadil termín

pojednávania na 4. jún 2018. Následne okresný súd „odročil pojednávanie na deň

20.9.2018, ktoré sám odročil z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia vyšetrovacieho spisu

na nový termín 28.11.2018, ktorý bol opätovne zrušený. Porušovateľ vyše roka nevytýčil

nový termín pojednávania, pričom ďalší termín pojednávania stanovený na deň 4.12.2019

opätovne odročil z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia vyšetrovacieho spisu.

Je nevyhnutné zdôrazniť, že porušovateľ po prijatí uznesenia Krajského súdu

v Prešove... vykonal jediné pojednávanie a to dňa 4.6.2018 a následne bez relevantných

dôvodov nevykonal žiaden úkon k rozhodnutiu vo veci, čo je vo výraznom rozpore

s jeho konaním pred prvotným rozhodnutím vo veci, kde v období 7 mesiacov nariadil

5 pojednávaní. Preto konanie porušovateľa, v ktorom nevykonal žiadne relevantné úkony

k rozhodnutiu vo veci v období 1,5 roka považujem za neprijateľné...

Vzhľadom na doterajšie konanie porušovateľa mám dôvodné obavy, že najnovší

termín pojednávania 6.2.2020 bude opätovne zmarený... aj napriek vytýčeniu posledného

termínu pojednávania, je možné považovať konanie Porušovateľa za nehospodárne...“.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej

ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní. Sťažovateľka zároveň požadovala, aby ústavný súd v náleze prikázal

okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznať jej

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj nahradiť trovy právneho zastúpenia.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej aj „“).

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

, , , ).

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

13. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu

sťažovateľky smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené

zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, , ).

15. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. , , , ).

16. Z ústavnej sťažnosti a zo zistení ústavného súdu na základe dopytu na okresnom

súde vyplýva, že napadnuté konanie na okresnom súde prebieha od 14. februára 2015,

keď mu bola doručená žaloba proti sťažovateľke o náhradu škody. Okresný súd meritórne

rozhodol 16. mája 2016. Po vydaní zrušujúceho rozhodnutia a vrátení veci 29. marca 2018,

okresný súd nariadil celkove 4 pojednávania. Po prvom vykonanom pojednávaní

4. júna 2018 okresný súd požiadal orgány činné v trestnom konaní o zaslanie súvisiaceho

trestného spisu. Dňa 22. júna 2018 bolo okresnému súdu Okresnou prokuratúrou Bardejov

oznámené, že vyšetrovací spis nie je možné zapožičať, pretože trestné stíhanie vo veci nie je

právoplatne skončené a sú stále vykonávané vyšetrovacie úkony. Z dôvodu nepredloženia

trestného spisu okresný súd ďalšie nariadené pojednávania (20. septembra 2018,

28. novembra 2018 a 4. decembra 2019) zrušil. O týchto skutočnostiach bola

sťažovateľka okresným súdom informovaná. Trestný spis bol okresnému súdu zaslaný až

5. februára 2020.

Ako zo zápisnice z pojednávania 6. februára 2020 vyplýva, okresný súd odročil

pojednávanie na 18. marec 2020, pričom sťažovateľku a žalobcu, ktorí sú stranami trestného

konania v postavení poškodených, upozornil na skutočnosť, že z dôvodu potreby vrátenia

trestného spisu orgánom činným v trestnom konaní, majú možnosť v určenej lehote

nahliadnuť do tohto trestného spisu.

17. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (, , , ).

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup

všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (, , ).

18. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval,

že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (napr. , , ) a že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , , , ). Na kratšie

obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa

vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku

súdneho konania (rovnaké závery ústavný súd vyslovil napr. v ,

alebo ).

19. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). V prípade, keď ústavný súd zistí,

že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ,

sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

, z novších napr. ).

20. Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že v napadnutom konaní okresný súd spôsobuje

prieťahy, pretože počas doby 1,5 roka nevykonal žiadne relevantné úkony k rozhodnutiu

vo veci, ústavný súd poznamenáva, že uvedené ešte samo osebe neznamená, že okresný súd

je v jej právnej veci absolútne nečinný (napr. ). Z dosiaľ uvedeného je

zrejmé, že okresný súd aj po vrátení veci nebol nečinný a pojednávania nariaďoval, aj keď

tie z dôvodu nezaslania trestného spisu, na ktorý bolo a je potrebné prihliadať v rámci

dokazovania, boli zrušené.

21. Postup okresného súdu v posudzovanom konaní ani s ohľadom na celkovú dĺžku

napadnutého konania ku dňu podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu v trvaní štyroch

rokov a 10 mesiacov a zrušenie rozsudku okresného súdu krajským súdom sa nevyznačuje

prieťahmi takej intenzity, ktoré by zakladali možnosť porušenia označených práv

sťažovateľky. Ústavný súd prihliadol aj na skutočnosť, že z celkovej doby posudzovaného

konania bola vec v dôsledku podaného odvolania sťažovateľkou viac ako 12 mesiacov

na krajskom súde, pričom obdobie konania vedeného krajským súdom nemožno pričítať

na vrub okresnému súdu, ktorý dĺžku jeho trvania žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť.

22. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

23. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami uvedenými v sťažnostnom

petite.

24. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľka v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

25. Ústavný súd už len pre úplnosť dodáva, že jeho pozornosti neušla skutočnosť,

že právny zástupca sťažovateľky v texte ústavnej sťažnosti (doručenej ústavnému súdu

27. decembra 2019) opakovane poukazuje na znenie už neplatného a neúčinného zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov. Ústavný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti právnemu zástupcovi

sťažovateľky, že od 1. marca 2019 sa konanie pred ústavným súdom spravuje novou

právnou úpravou – o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu