Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 584/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

o jeho ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. mája 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v exekučnej veci

vedenej pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum

ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období

od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce

členom IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje

v napadnutom exekučnom konaní v procesnom postavení povinného. Predmetom

napadnutého konania je vymoženie sumy 2 123,31 € s príslušenstvom a trov právneho

zastúpenia exekúcie. Exekučným titulom je rozsudok okresného súdu č. k. 19 Cb 121/2008-

119 z 25. marca 2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -138 (ďalej len „exekučný titul“). Sťažovateľ upozorňuje na

nečinnosť exekučného súdu, nedodržiavanie zákonných povinností a postupov, súdne

prieťahy, korupciu. K priebehu konania uvádza, že 1. októbra 2012 bola okresnému súdu

doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Poverenie bolo vydané 4. októbra 2012. V tejto súvislosti sťažovateľ rozsiahlo

argumentuje o tom, že okresný súd pochybil, ak vydal poverenie súdnemu exekútorovi,

pretože podkladom na vykonanie exekúcie bol podľa neho nezákonný rozsudok, ktorým bol

oprávnenému priznaný neprimeraný úrok vo výške 29,99 % ročne, čo je podľa názoru

sťažovateľa v rozpore s platným právom, a preto si okresný súd už viac ako 6 rokov nesplnil

svoju zákonnú povinnosť preskúmať súlad návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného

titulu so zákonom a zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia, čím poškodil sťažovateľa

a nezabezpečil rýchlu a účinnú ochranu jeho práv.

4. Okresnému súdu sťažovateľ vyčíta, že nerozhodol o podnete súdneho exekútora

na pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného doručenom 2. marca 2017 do 60 dní

od doručenia, ako aj o návrhu na zmenu exekútora doručenom 27. marca 2017 do 30 dní

od doručenia, ale až uznesením z 12. novembra 2018 po viac ako 18 mesiacoch. Okresný

súd navyše zaslal uznesenie z uvedeného dňa novej súdnej exekútorke JUDr. Dagmar

Kováčovej až 8. januára 2019. Napokon nerozhodol o podnete sťažovateľa na zastavenie

exekúcie doručenom okresnému súdu 22. mája 2018, doplnenom 15. novembra 2018.

Sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy 27. decembra 2018,

ktorý sa mu v odpovedi z 8. marca 2019 ospravedlnil za zdržanie spôsobené vysokým

nápadom a personálnym poddimenzovaním súdu s vyjadrením, že 7. marca 2019 bolo

rozhodnuté o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Sťažovateľ vyjadril nesúhlas

s odôvodnením tohto rozhodnutia. Upozornil na viaceré porušenia zákonov zo strany

pôvodného súdneho exekútora, ktoré ho viedli aj k podaniu trestného oznámenia.

5. Okresný súd sa podľa sťažovateľa preto dopustil zbytočných prieťahov pri zmene

oprávneného, pri zmene súdneho exekútora, pri zaslaní uznesenia z 12. novembra 2018

novej súdnej exekútorke a nekonaním o návrhu na zastavenie exekúcie, čím neodstránil

čo najskôr stav právnej neistoty, porušoval označené práva sťažovateľa, napomáhal

oprávnenému a pôvodnému súdnemu exekútorovi.

6. Sťažovateľ preto žiada ústavný súd o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 30 000 € podľa pre protizákonný rozsudok

okresného súdu, protizákonné vydanie poverenia na vymáhanie exekúcie, protizákonné

uznesenie okresného súdu zo 7. marca 2019 a pre nečinnosť okresného súdu.

7. V doplnení doručenom 18. decembra 2019 sťažovateľ žiadal o zabezpečenie

právnika, stručne opísal svoje majetkové pomery a uviedol, že krajský súd ignoruje zákon

o povinnosti rozhodnúť o námietkach proti exekúcii a proti trovám exekúcie v lehote 60 dní

od doručenia. Svoju sťažnosť doplnil aj 24. marca 2020 o žiadosť o ustanovenie právneho

zástupcu na zastupovanie pred ústavným súdom. Zároveň uviedol, že okresný súd mu

spôsobil ujmu na jeho povesti a osobnosti vyše 8-ročným zápisom v registri exekúcií,

protizákonným núteným výkonom exekúcie mu spôsobil obmedzenie jeho života, ďalej

psychické týranie, stres, frustráciu z porušenia zákonov. Sformuloval návrh výroku nálezu,

ktorým žiadal vysloviť, že jeho základné práva (uvedené v bode 1) boli v napadnutom

konaní okresným súdom porušené. Okresný súd má zaplatiť sťažovateľovi sumu 2 000 €

za súdne prieťahy pri rozhodovaní o zmene oprávneného, zmene exekútora a zastavení

exekúcie a nemajetkovú ujmu vo výške 18 000 € z dôvodu popísaného poškodenia povesti

a osobnosti a obmedzenia života. Spolu s tým aj náhradu trov konania.

8. Posledným doplnením doručeným 11. júna 2020 upriamil sťažovateľ pozornosť

na potrebu zohľadnenia postavenia spotrebiteľa a na úlohu súdu v takomto druhu konania.

Žiadal vysloviť aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa .

Poukázal na neprimeranú dĺžku konania, ktorá bola účelová a tendenčná v snahe získať

finančné prostriedky s poukazom na úrok 29,99 %, ktorý mal sťažovateľ platiť od roku

2011, na vyvolanie v ňom stavu právnej neistoty a na neúmerné finančné zaťaženie ako

spotrebiteľa protizákonným postupom súdu. Doplnil, že požadovaná výška primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 18 000 € je primeraná vzhľadom na platy sudcov, ktoré

dostávali počas viac ako 8 rokov nezákonnej exekúcie za vedomé porušenie práv

sťažovateľa. Priložil potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch

a plnomocenstvo pre advokáta, ktorého ustanoví ústavný súd.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9.1 Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9.2 Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

9.3 Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9.4 Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9.5 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10.2 Podľa ak má návrh na začatie konania

uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže

ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.

Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie

konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2

písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

10.3 Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

11. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach opakovane vyslovil,

že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie

o výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. ,

), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie

podľa o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva

na súdnu ochranu podľa (, , )

a v takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov

nevyníma. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) by právo

na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby

konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku

alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6

dohovoru (obdobne , , , ).

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, , ).

13. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie

základného práva podľa , ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať.

Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom súdu, ústavný súd

ústavnú sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú.

15. V nadväznosti na uvedené ústavný súd zdôrazňuje, že jednou zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí smerovať proti

aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa.

Uvedený názor vychádza z toho, že ústavná sťažnosť plní významnú preventívnu funkciu

ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už

k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (m. m. , , ).

16. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh

preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

17. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (,

, ) judikoval, že zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti

namietajúcej porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

uvažovať o zbytočných prieťahoch.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K výsledkom prípravy konania a k podmienkam konania

18. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je možné kvalifikovať ako

ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s , a nasl.

. Na predbežnom prerokovaní zistil, že ústavná sťažnosť obsahuje

všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu

na začatie konania ( ) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti

( ; nie však bezvýnimočne, ako je uvedené ďalej), je podaná

oprávnenou osobou – účastníkom exekučného konania ( ), nie

je neprípustná ( ). Ústavný súd sa zaoberal aj otázkou

dodržania lehoty podľa . Vzhľadom na svoju ustálenú

rozhodovaciu prax v obdobných veciach odpoveď na splnenie tejto podmienky ústavný súd

spojil s odpoveďou na otázku opodstatnenosti ústavnej sťažnosti uvedenú ďalej. Napokon

ústavný súd skúmal, či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

19. Podaná žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pre ústavný súd

znamená povinnosť skúmať, či sú v zmysle

kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové

pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti.

20. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc

ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne

neopodstatnená. Ak ale ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a výsledku jej posúdenia

zistí, že v danom prípade nie je daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná

sťažnosť je oneskorená, neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda že nie je splnený

jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,

v dôsledku čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom vyhovieť (), a preto sa splnením tejto podmienky

zaoberá ústavný súd v nasledujúcej časti.

III.2 K porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru postupom

okresného súdu

21. Sťažovateľ svoje námietky smeruje proti správnosti a zákonnosti postupu

okresného súdu spočívajúceho vo vydaní poverenia súdnemu exekútorovi a v zamietnutí

jeho návrhu na zastavenie exekúcie, hoci ich neformuluje úplne jednoznačne, nepremietol

ich jednoznačne do svojich záverečných požiadaviek a nepodporil ich dostatočnou

argumentáciou.

22. Napriek tomu ústavný súd preferoval materiálny prieskum návrhu

pred bezpodmienečným trvaním na všetkých zákonných náležitostiach a u sťažovateľa

nezastúpeného právnym zástupcom nepristúpil k odmietnutiu podania len pre nesplnenie

náležitostí podľa . Navyše za určitých okolností môžu prevážiť

hľadiská procesnej efektívnosti a rýchlosti konania a ústavný súd rozhodne o podanom

návrhu aj bez odstraňovania jeho nedostatkov. Je to tak v prípade, keď ústavný súd dospeje

k záveru, že ani prípadné doplnenie návrhu by za žiadnych okolností nebolo spôsobilé

privodiť navrhovateľovi úspech pri jeho predbežnom prerokovaní.

23. Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe

subsidiarity.

24. Z podstaty princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

25. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu,

a preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať

o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného

súdu ().

26. Vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu zo 7. marca 2019 o zamietnutí návrhu

na zastavenie exekúcie ústavný súd uvádza, že akékoľvek námietky sťažovateľa smerujúce

proti nemu, resp. proti postupu ktorý jeho vydaniu bezprostredne predchádzal, mali byť

formulované v odvolaní proti nemu. Práve v tomto odvolaní mohol a mal namietať

a odôvodniť konkrétne porušenia svojich práv. Podľa zistenia ústavného súdu krajský súd

svoju právomoc rozhodnúť o jeho odvolaní uplatnil uznesením z 29. októbra 2019.

Výsledkom bolo potvrdenie uznesenia okresného súdu zo 7. marca 2019. Právomoc

krajského súdu v danom prípade preto vylučuje právomoc ústavného súdu.

27. V napadnutom konaní nemohol sťažovateľ proti postupu okresného súdu

spočívajúcemu vo vydaní poverenia súdnemu exekútorovi namietať, keďže sa mu ako

povinnému poverenie podľa Exekučného poriadku nedoručuje. Navyše skutočnosť,

že okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ešte nemožno považovať za ústavne

relevantný zásah do podstaty základného práva na spravodlivý proces ().

Ak sa sťažovateľ nestotožnil s postupom súdu, ktorý poverenie vydal, mal iné právne

prostriedky, ktorými sa mohol brániť (námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie

exekúcie). Mal k dispozícii opravný prostriedok (odvolanie) proti následným rozhodnutiam

súdu. Všetky tieto procesné inštitúty sťažovateľ napokon aj využil a bolo o nich rozhodnuté.

Až vydané rozhodnutia okresného súdu o týchto jeho návrhoch mohol sťažovateľ

po vyčerpaní dostupných prostriedkov napadnúť ústavnou sťažnosťou a namietať porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa , a preto nie je spojitosť

medzi namietanou nezákonnosťou vydania poverenia a možnosťou porušenia práva

sťažovateľa na súdnu ochranu ako povinného v exekučnom konaní, čo nutne vedie k záveru

o zjavnej neopodstatnenosti uvedenej námietky.

28. Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť

sťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru napadnutým

postupom okresného súdu, odmietol podľa § 132 ods. 1 v spojení s § 56 ods. 2 písm. a)

pre nedostatok svojej právomoci a pre zjavnú neopodstatnenosť

podľa .

III.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

29. Porušenie označených práv spočíva podľa názoru sťažovateľa v tom, že okresný

súd bol nečinný pri rozhodovaní o zmene účastníka na strane oprávneného, o návrhu

na zmenu exekútora a o podnete sťažovateľa na zastavenie exekúcie.

30. Ústavný súd konštatuje, že špecifikom exekučného konania

(napr. , ) je to, že exekučné konanie je spravidla „v rukách“

súdneho exekútora a exekučný súd v rámci exekučného konania koná a rozhoduje

len na základe procesných návrhov účastníkov exekučného konania, resp. súdneho

exekútora, preto namietať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa možno na ústavnom súde vo vzťahu k exekučnému

súdu len vtedy, ak tento má reálne o čom rozhodovať.

31. Okresný súd v exekučnom konaní ako tzv. exekučný súd dohliada na exekučné

konanie a v niektorých momentoch exekučného konania je ako jediný v tomto konaní

oprávnený rozhodovať. Exekučný súd má v niektorých prípadoch vzhľadom na obsah

návrhov Exekučným poriadkom ustanovenú lehotu na svoje rozhodnutie. Rozhodnutím

o tom-ktorom návrhu účastníka exekučného konania sa jeho úloha v exekučnom konaní

v zásade končí. Dĺžku trvania exekučného konania, ktoré začína doručením návrhu

na vykonanie exekúcie exekútorovi a pokračuje niektorým zo spôsobov vykonávania

exekúcie ustanovených vo štvrtej časti Exekučného poriadku, exekučný súd spravidla nemá

ako ovplyvniť okrem situácie, keď rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov konania

(m. m. ).

32. Exekučné konania predstavujú bežnú agendu okresných súdov v zásade

nevykazujúcu skutkovú ani právnu zložitosť a inak to nie je ani v posudzovanej veci. Pokiaľ

ide o význam predmetu konania pre sťažovateľa, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť

zasluhujúcu si bližšiu pozornosť. Zo strany sťažovateľa nebolo s výnimkou aktívneho

bránenia sa zaznamenané prispenie k doterajšej dĺžke konania. V súčinnosti s okresným

súdom zistil ústavný súd tento priebeh konania (čiastočne potvrdený aj sťažovateľom v jeho

ústavnej sťažnosti) na okresnom súde:

- 1. októbra 2012 – prijatá žiadosť o udelenie poverenia;

- 4. októbra 2012 – vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Súdnemu exekútorovi

doručené 12. októbra 2012;

- 2. marca 2017 – doručený podnet exekútora na zmenu účastníka – oprávneného;

- 27. marca 2017 – doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora;

- 22. mája 2018 – doručený podnet povinného – sťažovateľa na zastavenie exekúcie;

- 12. novembra 2018 – uznesenie o pripustení vstupu nového oprávneného

do konania a o vyhovení návrhu na zmenu súdneho exekútora, právoplatné 24. januára

2019;

- 15. novembra 2018 – doplnenie podnetu sťažovateľa na zastavenie exekúcie;

- 8. februára 2019 – doplnenie podnetu sťažovateľa na zastavenie exekúcie;

- 7. marca 2019 – uznesenie o zamietnutí návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie,

doručené sťažovateľovi 19. marca 2019;

- 2. apríla 2019 – odvolanie sťažovateľa proti predmetnému uzneseniu;

- 7. mája 2019 – spis predložený krajskému súdu;

- 10. mája 2019 – späťvzatie časti návrhu sťažovateľa na výrok rozhodnutia

o odvolaní;

- 24. júna 2019 – námietka sťažovateľa proti exekúcii, námietka proti trovám

exekúcie a námietka proti súdnemu exekútorovi;

- 22. novembra 2019 – vrátený spis z krajského súdu spolu s rozhodnutím

z 29. októbra 2019 o potvrdení uznesenia; uznesenie právoplatné 18. decembra 2019;

- 23. januára 2020 – Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) odstúpené dovolanie sťažovateľa z 26. decembra 2019 na ďalší procesný postup;

- 17. apríla 2020 – doručená žiadosť sťažovateľa o pridelenie advokáta;

- 25. mája 2020 – doplnenie sťažovateľa k dovolaniu;

- 27. júla 2020 – doplnenie sťažovateľa k dovolaniu;

- 27. augusta 2020 – uznesenie o zamietnutí námietok sťažovateľa proti exekúcii aj

proti trovám exekúcie; právoplatné 28. septembra 2020.

33. O zmene účastníka na strane oprávneného a o zmene súdneho exekútora bolo

rozhodnuté uznesením okresného súdu z 12. novembra 2018, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 24. januára 2019. Tým bola právna istota v tejto časti nastolená a úloha

okresného súdu sa v tejto časti skončila ešte pred doručením ústavnej sťažnosti sťažovateľa.

34. Pri namietanej nečinnosti okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa

na zastavenie exekúcie ústavný súd upriamuje pozornosť na časové súvislosti. Návrh bol

podaný v máji 2018 a prvýkrát doplnený v novembri 2018. Sťažovateľ podal sťažnosť

na nečinnosť predsedovi súdu a vo februári 2019 ešte raz doplnil návrh na zastavenie

exekúcie. K rozhodnutiu okresného súdu došlo uznesením zo 7. marca 2019, teda po vyše

deviatich mesiacoch od podania prvého návrhu. Toto obdobie možno označiť

za neprimerane dlhé na rozhodnutie. Ide však o ojedinelú nečinnosť súdu, ktorá ešte

nezakladá porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (napr. , , ), pretože nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva podľa (napr. , , ,

, ).

35. Určitý podiel na urýchlení konania mala nepochybne aj sťažnosť predsedovi

súdu, pretože jeho konečná odpoveď sp. zn. Spr 22171/2018 z 8. marca 2019 prišla

sťažovateľovi v marci 2019, keď bolo rozhodnuté o návrhu sťažovateľa na zastavenie

exekúcie. Sťažovateľ po podaní odvolania a predložení spisu okresným súdom krajskému

súdu podal ústavnú sťažnosť. Obdobie, keď sa vec nachádzala na krajskom súde, nemožno

pričítať na zodpovednosť okresnému súdu, keďže nemohol ovplyvniť dĺžku trvania konania

na krajskom súde.

36. Ústavný súd tak konštatuje, že z hľadiska požiadavky odstránenia stavu právnej

neistoty okresný súd v prevažujúcej miere splnil svoju úlohu v napadnutom konaní vydaním

rozhodnutia na podnet sťažovateľa na zastavenie exekúcie a predložením spisového

materiálu nadriadenému súdu s podaným odvolaním. Sťažovateľ, ktorý sa domáha ochrany

svojich označených práv vo vzťahu k napadnutému konaniu okresného súdu, sa so svojou

ústavnou sťažnosťou na ústavný súd obrátil v čase, keď už tento prostriedok nápravy

vo vzťahu k namietanému konaniu okresného súdu nebol v plnom rozsahu spôsobilý splniť

svoj preventívny účel, keďže hlavný účel sledovaný podaním ústavnej sťažnosti už dosiahol

prostredníctvom iného zákonného postupu a zásah okresného súdu už netrval. K nastoleniu

úplnej právnej istoty v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie došlo približne šesť

mesiacov po podaní ústavnej sťažnosti v spojení s uznesením krajského súdu z 29. októbra

2019, teda celkovo rozhodovanie trvalo 18 mesiacov na dvoch stupňoch súdnej sústavy.

37. Ani po následnom vrátení spisu z krajského súdu v súvislosti s doručovaním

rozhodnutia krajského súdu ústavný súd nespozoroval zbytočné prieťahy okresného súdu

v napadnutom konaní. Navyše došlo k podaniu dovolania a jeho viacnásobnému doplneniu

sťažovateľom, čo si vyžiada predloženie spisu najvyššiemu súdu. Sťažovateľ touto ústavnou

sťažnosťou nenamietal nečinnosť v súvislosti s námietkami proti exekúcii, proti trovám

exekúcie a proti súdnemu exekútorovi podanými v čase, keď sa vec nachádzala na krajskom

súde. Ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu sťažovateľa (§ 45 zákona

o ústavnom súde), a preto sa nezaoberal touto časťou konania, keďže sťažovateľ ju

jednoznačne neobsiahol do predmetu svojej ústavnej sťažnosti, hoci ju dopĺňal aj po podaní

námietok proti exekúcii. Toto obdobie bolo predmetom rozhodovania ústavného súdu

vo veci vedenej pod sp. zn. na základe osobitnej ústavnej sťažnosti

sťažovateľa, ktorá bola odmietnutá z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, hoci boli zistené

ústavnoprávne nevýznamné prieťahy v konaní.

38. Vzhľadom na to, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nenamietal porušenie svojho

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru

postupom súdneho exekútora v napadnutom konaní, ústavný súd predmetnú fázu exekúcie

neposudzoval.

39. Ústavný súd uznáva, že postup okresného súdu v napadnutom konaní nebol

vo veci úplne bez nečinnosti, keďže okresnému súdu trvalo rozhodovanie o návrhu

na zastavenie exekúcie viac ako 8 mesiacov. Avšak túto dobu nemožno z ústavnoprávneho

hľadiska vyhodnotiť ako takú, ktorá by dovoľovala prijať záver o porušení základného

práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa .

40. Ústavný súd, vychádzajúc z opísaných okolností, pri súčasnom zistení, že došlo

k nastoleniu právnej istoty vo vzťahu k návrhom na zmenu účastníka na strane oprávneného

a zmenu súdneho exekútora (z podstatnej časti aj pri návrhu na zastavenie exekúcie),

pri celkovej dĺžke rozhodovania o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie konštatuje,

že postup okresného súdu nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa.

Jeho ústavnú sťažnosť preto aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (podobne napr. ,

, ).

III.4 K žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

41. Ústavný súd, spravujúc sa úvahami podľa bodov 19 a 20, posúdením obsahu

návrhu, zistil, že na prerokovanie časti ústavnej sťažnosti nemá právomoc a že je sčasti

zjavne neopodstatnená. Zistenie o nedostatku právomoci (III.2) a o zjavnej

neopodstatnenosti (III.2, III.3) ústavnej sťažnosti nutne vedie k záveru, že v danom prípade

ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m.

, ). Pretože nebol splnený jeden z troch predpokladov

ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu napriek nezdokladovaným osobným, majetkovým

a zárobkovým pomerom ústavný súd nevyhovel (bod 1 výroku rozhodnutia). Výzva na

preukázanie majetkových pomerov by bola po zistení zrejme bezúspešného uplatňovania si

nároku na ochranu ústavnosti neúčelná.

42. Keďže došlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal

ďalšími návrhmi sťažovateľa, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu