Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 161/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti C. , s. r. o., B., zastúpenej obchodnou

spoločnosťou K., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. M. K., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti C., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti C., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie vedené pod sp. zn. bolo

začaté na podklade návrhu právneho predchodcu sťažovateľky (P. G., správca konkurznej

podstaty úpadcu Z. a. s.) doručeného 3. októbra 2000 súdnemu exekútorovi JUDr. D. M.

(ďalej len „pôvodný súdny exekútor“). Sťažovateľka sa stala účastníčkou konania na

základe uznesenia okresného súdu č. k. -137 zo 14. decembra 2007, ktorým

konajúci súd pripustil, aby vstúpila do konania na miesto pôvodného oprávneného. Pokiaľ

ide o skutočnosti odôvodňujúce existenciu zbytočných prieťahov vo veci, sťažovateľka

predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že napriek schváleniu rozvrhu výťažku z dražby

nehnuteľností uznesením okresného súdu č. k. -145 z 1. apríla 2008 jej

nebola do dňa podania sťažnosti (ani čiastočne) uspokojená jej pohľadávka. Ďalej

v sťažnosti uvádza, že po zániku funkcie pôvodneho súdneho exekútora 30. júna 2009

podľa o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) bol za

náhradného súdneho exekútora ustanovený Mgr. M. S. (ďalej len „náhradný súdny

exekútor“). V podrobnostiach sťažnosti ďalej opisuje úkony, ktorými sa informovala na stav

exekučného konania u náhradného súdneho exekútora na okresnom súde aj na Krajskom

súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v nasledujúcom období, resp. ktorými urgovala

rozhodovanie vo veci s odôvodnením, že „exekučné konanie trvá takmer 12 rokov, čím

vznikajú značné prieťahy v konaní“. Keďže telefonické žiadosti o rozhodnutie vo veci boli

podľa sťažovateľky neúspešné, 19. decembra 2012 podala predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní „so žiadosťou, aby súd bezodkladne konal a vo veci

rozhodol. Predmetnú sťažnosť sme zaslali na vedomie aj na Krajský súd Trnava k sp. zn.:

.“.

Nadväzne na to sťažovateľka uvádza:

„Doposiaľ, tzn. takmer 5 (päť) rokov, nie je právoplatné Uznesenie Okresného súdu

Galanta sp. zn.: -145 zo dňa 01. 04. 2008, ktorým súd schválil rozvrh

výťažku z dražby nehnuteľností ... podľa zápisnice o rozvrhu výťažku zo dňa 22. 10. 2007,

sp. zn.: EX 313/2000. Práve uvedené rozhodnutie súdu je jedným z podkladov na ukončenie

exekučného konania, resp. na uspokojenie pohľadávky sťažovateľa ako oprávneného

v exekúcii z majetku povinných. ...

Máme za to, že svojím správaním Sťažovateľ nezapríčinil doterajšiu dĺžku konania.

Sťažovateľ využil všetky právne prostriedky nápravy, ktoré zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, a to so zreteľom na existujúce okolnosti danej veci. Podľa Zákona

o slobodnom prístupe k informáciám, Exekučného poriadku, Zákona o súdoch Sťažovateľ

kompetentné orgány viackrát žiadal o uvedenie stavu predmetného exekučného konania,

žiadal o konanie a rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov, podal sťažnosť

na Okresný súd Galanta na prieťahy v konaní sp. zn.: 8 . Nakoľko spis sa

v čase podania tejto sťažnosti nachádza na odvolacom Krajskom súde Trnava, sťažnosť

na prieťahy bola zaslaná na vedomie aj tomuto súdu.

Možnosť zmeny exekútora podľa Exekučného poriadku Sťažovateľ z dôvodu

efektívnosti nevyužil, nakoľko tá prichádzala do úvahy až v štádiu exekučného konania,

kedy prebiehal schvaľovací proces rozvrhu výťažku z dražby. Zmena exekútora v tomto

štádiu by znamenala len ďalšie prieťahy v konaní spojené s odovzdávaním spisu novému

exekútorovi. Na druhej strane, proces schvaľovania rozvrhu výťažku z dražby prináleží

výlučne súdu, a ten sme opakovane telefonicky a napokon aj písomne žiadali o rozhodnutie

vo veci, ale bezúspešne...

Postup Okresného súdu Galanta ani postup odvolacieho Krajského súdu Trnava

nevedie efektívne k rozhodnutiu vo veci samej a k nastoleniu stavu právnej istoty

Sťažovateľa ako oprávneného v exekučnom konaní. V súčasnosti sa predmetný spis

nachádza na odvolacom Krajskom súde Trnava, ktorému bola vec predložená v januári

2012 a doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie. Preto žiadame Ústavný súd SR, aby

v rámci svojej právomoci prikázal obidvom súdom vo veci konať, nakoľko ďalšie konanie

Okresného súdu Galanta závisí od rozhodnutia odvolacieho Krajského súdu Trnava.“

Vzhľadom na dĺžku exekučného konania sťažovateľka uvádza, že porušenie

označených práv nemožno účinne odstrániť len uplatnením právomoci ústavného súdu,

ktorou ústavný súd prikáže všeobecným súdom konať. Súčasne žiada, aby jej ústavný súd

priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, pri určení ktorej poukazuje na dĺžku

exekučného konania, ďalej na skutočnosť, že sťažovateľka sa o doterajšiu dĺžku konania

nijakým spôsobom nepričinila a napokon aj na povahu veci, keďže v exekučnom konaní

dochádza len k nútenej realizácii už právoplatne určených práv oprávneného.

V súvislosti so skutočnosťami uvedenými v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby

ústavný súd vydal takéto rozhodnutie:

„Základné právo obchodnej spoločnosti C., s. r. o... na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa ... a právo na prejednanie jej veci v

primeranej lehote podľa v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Galanta

v konaní vedenom pod sp. zn.: E 8r/2748/2O00 porušené bolo.

Okresnému súdu Galanta ako aj odvolaciemu Krajskému súdu Trnava sa prikazuje,

aby konali bez zbytočných prieťahov.

Obchodnej spoločnosti C., s. r. o... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-

EUR..., ktoré je jej Okresný súd Galanta povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Galanta je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti C., s. r. o.. trovy

konania v sume 331,13,- EUR ..., na účet jej právneho zástupcu K., s. r. o... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , , ,

).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Sťažovateľka pri označení porušovateľa v úvode sťažnosti, ako aj v sťažnostnom

návrhu (petite), ktorým žiadala vysloviť porušenie označených práv, uvádza ako

porušovateľa práv okresný súd, pričom vo vzťahu ku krajskému súdu iba navrhuje, aby mu

ústavný súd prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Keďže uloženie príkazu

vo veci konať v zmysle je viazané na osobu, ktorá tieto práva alebo

slobody mala porušiť a sťažovateľka nežiada vyslovenie porušenia označených práv aj

postupom krajského súdu, ústavný súd posudzoval sťažnosť v napadnutom exekučnom

konaní len vo vzťahu k postupu okresného súdu.

Pokiaľ ide o úlohu okresného súdu v exekučnom konaní, ústavný súd ďalej

poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej okresný súd v exekučnom konaní ako tzv.

exekučný súd dohliada na exekučné konanie a ako jediný je v tomto konaní oprávnený

rozhodovať. Exekučný súd rozhoduje o návrhoch účastníkov exekučného konania

predložených mu exekútorom, pričom v niektorých prípadoch má vzhľadom na obsah

týchto návrhov Exekučným poriadkom ustanovenú lehotu na svoje rozhodnutie.

Rozhodnutím o tom-ktorom návrhu účastníka exekučného konania sa jeho úloha

v exekučnom konaní v zásade končí. Dĺžku trvania exekučného konania, ktoré začína

doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a pokračuje niektorým zo spôsobov

vykonávania exekúcie ustanovených vo štvrtej časti Exekučného poriadku, exekučný súd

spravidla nemá ako ovplyvniť.

Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti sťažnosti bolo pre ústavný súd dôležité

zistenie, že sťažovateľka sa stala účastníčkou konania až na základe uznesenia okresného

súdu č. k. -111 zo 14. decembra 2007, ktorým okresný súd rozhodol

o zmene účastníkov konania tak, že namiesto pôvodného oprávneného sa účastníkom stala

sťažovateľka. Označené uznesenie okresný súd vydal na základe návrhu sťažovateľky.

Sťažovateľka sa teda stala účastníčkou konania na základe singulárnej sukcesie, čo

zakladá jej právo namietať porušenie základného práva zaručeného

a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní

v zásade len v období po právoplatnosti uznesenia okresného súdu č. k. -111

zo 14. decembra 2007, t. j. po 1. februári 2008. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje

na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej v prípade procesného nástupníctva na základe

singulárnej sukcesie skúma možné porušenie označených práv v období, v ktorom bol

sťažovateľ účastníkom posudzovaného konania (m. m. , ,

, ), pričom však prihliada tak na deň začatia konania

na príslušnom súde, ako aj na dobu, ktorá uplynula od okamihu, keď sa sťažovateľ stal

účastníkom posudzovaného konania ().

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ani ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, ).

Ústavný súd posúdil napadnuté konanie z opísaných hľadísk, a to predovšetkým

obdobie po pripustení zmeny účastníkov konania na strane sťažovateľa (t. j. po 1. februári

2008), a zistil, že v predmetnom období okresný súd rozhodoval len o návrhu na schválenie

rozvrhu výťažku dražby doručenom súdnym exekútorom 11. februára 2008. Zo sťažnosti,

ako aj zo spisu okresného súdu zhodne vyplýva, že o tomto návrhu rozhodol okresný súd

uznesením č. k. -145 z 1. apríla 2008, teda do dvoch mesiacov od doručenia

návrhu súdneho exekútora. Uvedená skutočnosť teda naopak signalizuje, že okresný súd

realizoval svoju rozhodovaciu právomoc rozhodnúť o návrhu na schválenie rozvrhu

výťažku dražby bez zbytočných prieťahov.

Až následné obdobie, v ktorom bolo uznesenie okresného súdu č. k. 8 Er/2748/2000-

145 z 1. apríla 2008 doručované prostredníctvom náhradného súdneho exekútora, sa

vyznačuje neúmernou dĺžkou najmä v dôsledku nespolupráce pôvodného súdneho

exekútora, ktorý nepreberal súdne zásielky, ktorými bol vyzývaný na odstránenie vád

doručovania označeného uznesenia okresného súdu účastníkom exekučného konania.

Ojedinelý prieťah v postupe okresného súdu možno vidieť v období po 15. februári

2010, keď okresný súd po doručení označeného uznesenia účastníkom exekučného konania

nevykonal až do 21. septembra 2010 žiaden relevantný úkon smerujúci k vybaveniu žiadosti

náhradného súdneho exekútora o zaslanie rovnopisov listinných dôkazov evidovaných

v súdnom spise z dôvodu rekonštrukcie spisu. V súvislosti s obdobím do predloženia spisu

krajského súdu s podaným odvolaním je však podľa ústavného súdu nevyhnutné prihliadať

aj na potrebu poskytnúť dostatočný časový priestor náhradnému súdnemu exekútorovi

pre účely rekonštrukcie spisu, ktorý mu nebol pôvodným súdnym exekútorom odovzdaný.

Z okolností veci je taktiež zrejmé, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

(17. januára 2013) okresný súd o žiadnom návrhu sťažovateľky nerozhodoval a spis sa

od 12. decembra 2011 z dôvodu prebiehajúceho odvolacieho konania nachádzal

na krajskom súde. Navyše, ústavný súd zistil, že sťažnosť podľa

pre porušenie práv zaručených a dohovoru sťažovateľka

podala ani nie mesiac po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, čo znamená, že sťažovateľka nedala okresnému súdu dostatočný priestor, aby

sám napravil prípadné porušovanie svojich práv.

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd hodnotí postup okresného súdu

v exekučnom konaní pred predložením veci krajskému súdu ako ojedinelý prieťah, pričom

sčasti vzal zreteľ aj na dôvody jeho vzniku, ktoré okresný súd nemohol ovplyvniť (najmä

neplnenie si povinností pôvodného súdneho exekútora ustanovené právnymi predpismi

v rámci jeho exekučnej činnosti). Ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodoval

o jednotlivých podaniach účastníkov konania, resp. pôvodného aj náhradného súdneho

exekútora v zásade dodržujúc lehoty ustanovené Exekučným poriadkom (o návrhu

na schválenie rozvrhu výťažku doručeného 11. februára 2008 rozhodol okresný súd už

1. apríla 2008). Preto v posudzovanom exekučnom konaní uvedený ojedinelý prieťah

okresného súdu v zhode s konštantou judikatúrou ústavného súdu nedosahuje mieru

ústavnej relevancie, a tak ani neodôvodňuje záver o vyslovení porušenia sťažovateľkou

označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práv na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote.

Keďže v danom prípade ústavný súd nezistil porušenie označených práv

sťažovateľky, reálnosť ktorého by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,

sťažnosť podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedeného dôvodu bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nej uvedených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2013