Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)III. ÚS 161/2013
PDF · 191.22 KB
No categories available
III. ÚS 161/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti C. , s. r. o., B., zastúpenej obchodnou
spoločnosťou K., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. M. K., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 2748/2000
a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti C., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára
2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti C., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 2748/2000 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie vedené pod sp. zn. 8 Er 2748/2000 bolo
začaté na podklade návrhu právneho predchodcu sťažovateľky (P. G., správca konkurznej
podstaty úpadcu Z. a. s.) doručeného 3. októbra 2000 súdnemu exekútorovi JUDr. D. M.
(ďalej len „pôvodný súdny exekútor“). Sťažovateľka sa stala účastníčkou konania na
základe uznesenia okresného súdu č. k. 8 Er/2748/2000-137 zo 14. decembra 2007, ktorým
konajúci súd pripustil, aby vstúpila do konania na miesto pôvodného oprávneného. Pokiaľ
ide o skutočnosti odôvodňujúce existenciu zbytočných prieťahov vo veci, sťažovateľka
predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že napriek schváleniu rozvrhu výťažku z dražby
nehnuteľností uznesením okresného súdu č. k. 8 Er/2748/2000-145 z 1. apríla 2008 jej
nebola do dňa podania sťažnosti (ani čiastočne) uspokojená jej pohľadávka. Ďalej
v sťažnosti uvádza, že po zániku funkcie pôvodneho súdneho exekútora 30. júna 2009
podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) bol za
náhradného súdneho exekútora ustanovený Mgr. M. S. (ďalej len „náhradný súdny
exekútor“). V podrobnostiach sťažnosti ďalej opisuje úkony, ktorými sa informovala na stav
exekučného konania u náhradného súdneho exekútora na okresnom súde aj na Krajskom
súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v nasledujúcom období, resp. ktorými urgovala
rozhodovanie vo veci s odôvodnením, že „exekučné konanie trvá takmer 12 rokov, čím
vznikajú značné prieťahy v konaní“. Keďže telefonické žiadosti o rozhodnutie vo veci boli
podľa sťažovateľky neúspešné, 19. decembra 2012 podala predsedovi okresného súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní „so žiadosťou, aby súd bezodkladne konal a vo veci
rozhodol. Predmetnú sťažnosť sme zaslali na vedomie aj na Krajský súd Trnava k sp. zn.:
Nadväzne na to sťažovateľka uvádza:
„Doposiaľ, tzn. takmer 5 (päť) rokov, nie je právoplatné Uznesenie Okresného súdu
Galanta sp. zn.: 8 Er/2748/2000-145 zo dňa 01. 04. 2008, ktorým súd schválil rozvrh
výťažku z dražby nehnuteľností ... podľa zápisnice o rozvrhu výťažku zo dňa 22. 10. 2007,
sp. zn.: EX 313/2000. Práve uvedené rozhodnutie súdu je jedným z podkladov na ukončenie
exekučného konania, resp. na uspokojenie pohľadávky sťažovateľa ako oprávneného
v exekúcii z majetku povinných. ...
Máme za to, že svojím správaním Sťažovateľ nezapríčinil doterajšiu dĺžku konania.
Sťažovateľ využil všetky právne prostriedky nápravy, ktoré zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, a to so zreteľom na existujúce okolnosti danej veci. Podľa Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám, Exekučného poriadku, Zákona o súdoch Sťažovateľ
kompetentné orgány viackrát žiadal o uvedenie stavu predmetného exekučného konania,
žiadal o konanie a rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov, podal sťažnosť
na Okresný súd Galanta na prieťahy v konaní sp. zn.: 8 Er/2748/2000. Nakoľko spis sa
v čase podania tejto sťažnosti nachádza na odvolacom Krajskom súde Trnava, sťažnosť
na prieťahy bola zaslaná na vedomie aj tomuto súdu.
Možnosť zmeny exekútora podľa Exekučného poriadku Sťažovateľ z dôvodu
efektívnosti nevyužil, nakoľko tá prichádzala do úvahy až v štádiu exekučného konania,
kedy prebiehal schvaľovací proces rozvrhu výťažku z dražby. Zmena exekútora v tomto
štádiu by znamenala len ďalšie prieťahy v konaní spojené s odovzdávaním spisu novému
exekútorovi. Na druhej strane, proces schvaľovania rozvrhu výťažku z dražby prináleží
výlučne súdu, a ten sme opakovane telefonicky a napokon aj písomne žiadali o rozhodnutie
vo veci, ale bezúspešne...
Postup Okresného súdu Galanta ani postup odvolacieho Krajského súdu Trnava
nevedie efektívne k rozhodnutiu vo veci samej a k nastoleniu stavu právnej istoty
Sťažovateľa ako oprávneného v exekučnom konaní. V súčasnosti sa predmetný spis
nachádza na odvolacom Krajskom súde Trnava, ktorému bola vec predložená v januári
2012 a doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie. Preto žiadame Ústavný súd SR, aby
v rámci svojej právomoci prikázal obidvom súdom vo veci konať, nakoľko ďalšie konanie
Okresného súdu Galanta závisí od rozhodnutia odvolacieho Krajského súdu Trnava.“
Vzhľadom na dĺžku exekučného konania sťažovateľka uvádza, že porušenie
označených práv nemožno účinne odstrániť len uplatnením právomoci ústavného súdu,
ktorou ústavný súd prikáže všeobecným súdom konať. Súčasne žiada, aby jej ústavný súd
priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, pri určení ktorej poukazuje na dĺžku
exekučného konania, ďalej na skutočnosť, že sťažovateľka sa o doterajšiu dĺžku konania
nijakým spôsobom nepričinila a napokon aj na povahu veci, keďže v exekučnom konaní
dochádza len k nútenej realizácii už právoplatne určených práv oprávneného.
V súvislosti so skutočnosťami uvedenými v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby
ústavný súd vydal takéto rozhodnutie:
„Základné právo obchodnej spoločnosti C., s. r. o... na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie jej veci v
primeranej lehote podľa v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Galanta
v konaní vedenom pod sp. zn.: E 8r/2748/2O00 porušené bolo.
Okresnému súdu Galanta ako aj odvolaciemu Krajskému súdu Trnava sa prikazuje,
aby konali bez zbytočných prieťahov.
Obchodnej spoločnosti C., s. r. o... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-
EUR..., ktoré je jej Okresný súd Galanta povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Galanta je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti C., s. r. o.. trovy
konania v sume 331,13,- EUR ..., na účet jej právneho zástupcu K., s. r. o... do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03, III. ÚS 263/03,
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Sťažovateľka pri označení porušovateľa v úvode sťažnosti, ako aj v sťažnostnom
návrhu (petite), ktorým žiadala vysloviť porušenie označených práv, uvádza ako
porušovateľa práv okresný súd, pričom vo vzťahu ku krajskému súdu iba navrhuje, aby mu
ústavný súd prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Keďže uloženie príkazu
vo veci konať v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy je viazané na osobu, ktorá tieto práva alebo
slobody mala porušiť a sťažovateľka nežiada vyslovenie porušenia označených práv aj
postupom krajského súdu, ústavný súd posudzoval sťažnosť v napadnutom exekučnom
konaní len vo vzťahu k postupu okresného súdu.
Pokiaľ ide o úlohu okresného súdu v exekučnom konaní, ústavný súd ďalej
poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej okresný súd v exekučnom konaní ako tzv.
exekučný súd dohliada na exekučné konanie a ako jediný je v tomto konaní oprávnený
rozhodovať. Exekučný súd rozhoduje o návrhoch účastníkov exekučného konania
predložených mu exekútorom, pričom v niektorých prípadoch má vzhľadom na obsah
týchto návrhov Exekučným poriadkom ustanovenú lehotu na svoje rozhodnutie.
Rozhodnutím o tom-ktorom návrhu účastníka exekučného konania sa jeho úloha
v exekučnom konaní v zásade končí. Dĺžku trvania exekučného konania, ktoré začína
doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a pokračuje niektorým zo spôsobov
vykonávania exekúcie ustanovených vo štvrtej časti Exekučného poriadku, exekučný súd
spravidla nemá ako ovplyvniť.
Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti sťažnosti bolo pre ústavný súd dôležité
zistenie, že sťažovateľka sa stala účastníčkou konania až na základe uznesenia okresného
súdu č. k. 8 Er 2748/2000-111 zo 14. decembra 2007, ktorým okresný súd rozhodol
o zmene účastníkov konania tak, že namiesto pôvodného oprávneného sa účastníkom stala
sťažovateľka. Označené uznesenie okresný súd vydal na základe návrhu sťažovateľky.
Sťažovateľka sa teda stala účastníčkou konania na základe singulárnej sukcesie, čo
zakladá jej právo namietať porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní
v zásade len v období po právoplatnosti uznesenia okresného súdu č. k. 8 Er 2748/2000-111
zo 14. decembra 2007, t. j. po 1. februári 2008. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje
na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej v prípade procesného nástupníctva na základe
singulárnej sukcesie skúma možné porušenie označených práv v období, v ktorom bol
sťažovateľ účastníkom posudzovaného konania (m. m. III. ÚS 209/03, III. ÚS 229/04,
IV. ÚS 288/2010, I. ÚS 163/2011), pričom však prihliada tak na deň začatia konania
na príslušnom súde, ako aj na dobu, ktorá uplynula od okamihu, keď sa sťažovateľ stal
účastníkom posudzovaného konania (III. ÚS 229/04).
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ani ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj
v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(I. ÚS 35/01, III. ÚS 103/05).
Ústavný súd posúdil napadnuté konanie z opísaných hľadísk, a to predovšetkým
obdobie po pripustení zmeny účastníkov konania na strane sťažovateľa (t. j. po 1. februári
2008), a zistil, že v predmetnom období okresný súd rozhodoval len o návrhu na schválenie
rozvrhu výťažku dražby doručenom súdnym exekútorom 11. februára 2008. Zo sťažnosti,
ako aj zo spisu okresného súdu zhodne vyplýva, že o tomto návrhu rozhodol okresný súd
uznesením č. k. 8 Er/2748/2000-145 z 1. apríla 2008, teda do dvoch mesiacov od doručenia
návrhu súdneho exekútora. Uvedená skutočnosť teda naopak signalizuje, že okresný súd
realizoval svoju rozhodovaciu právomoc rozhodnúť o návrhu na schválenie rozvrhu
výťažku dražby bez zbytočných prieťahov.
Až následné obdobie, v ktorom bolo uznesenie okresného súdu č. k. 8 Er/2748/2000-
145 z 1. apríla 2008 doručované prostredníctvom náhradného súdneho exekútora, sa
vyznačuje neúmernou dĺžkou najmä v dôsledku nespolupráce pôvodného súdneho
exekútora, ktorý nepreberal súdne zásielky, ktorými bol vyzývaný na odstránenie vád
doručovania označeného uznesenia okresného súdu účastníkom exekučného konania.
Ojedinelý prieťah v postupe okresného súdu možno vidieť v období po 15. februári
2010, keď okresný súd po doručení označeného uznesenia účastníkom exekučného konania
nevykonal až do 21. septembra 2010 žiaden relevantný úkon smerujúci k vybaveniu žiadosti
náhradného súdneho exekútora o zaslanie rovnopisov listinných dôkazov evidovaných
v súdnom spise z dôvodu rekonštrukcie spisu. V súvislosti s obdobím do predloženia spisu
krajského súdu s podaným odvolaním je však podľa ústavného súdu nevyhnutné prihliadať
aj na potrebu poskytnúť dostatočný časový priestor náhradnému súdnemu exekútorovi
pre účely rekonštrukcie spisu, ktorý mu nebol pôvodným súdnym exekútorom odovzdaný.
Z okolností veci je taktiež zrejmé, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu
(17. januára 2013) okresný súd o žiadnom návrhu sťažovateľky nerozhodoval a spis sa
od 12. decembra 2011 z dôvodu prebiehajúceho odvolacieho konania nachádzal
na krajskom súde. Navyše, ústavný súd zistil, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
pre porušenie práv zaručených čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľka
podala ani nie mesiac po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, čo znamená, že sťažovateľka nedala okresnému súdu dostatočný priestor, aby
sám napravil prípadné porušovanie svojich práv.
S prihliadnutím na uvedené ústavný súd hodnotí postup okresného súdu
v exekučnom konaní pred predložením veci krajskému súdu ako ojedinelý prieťah, pričom
sčasti vzal zreteľ aj na dôvody jeho vzniku, ktoré okresný súd nemohol ovplyvniť (najmä
neplnenie si povinností pôvodného súdneho exekútora ustanovené právnymi predpismi
v rámci jeho exekučnej činnosti). Ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodoval
o jednotlivých podaniach účastníkov konania, resp. pôvodného aj náhradného súdneho
exekútora v zásade dodržujúc lehoty ustanovené Exekučným poriadkom (o návrhu
na schválenie rozvrhu výťažku doručeného 11. februára 2008 rozhodol okresný súd už
1. apríla 2008). Preto v posudzovanom exekučnom konaní uvedený ojedinelý prieťah
okresného súdu v zhode s konštantou judikatúrou ústavného súdu nedosahuje mieru
ústavnej relevancie, a tak ani neodôvodňuje záver o vyslovení porušenia sťažovateľkou
označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. práv na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote.
Keďže v danom prípade ústavný súd nezistil porušenie označených práv
sťažovateľky, reálnosť ktorého by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Z uvedeného dôvodu bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nej uvedených.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. apríla 2013