Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 60/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 5. decembra 2018 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 5. decembra 2018 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol na základe

rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) č. k. -1184

zo 7. septembra 2017 uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d), ods. 2 písm. c) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

s poukazom na a .

2.1 Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) ako odvolací súd rozhodujúci

na podklade odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky proti už označenému

rozsudku súdu prvého stupňa rozhodol rozsudkom sp. zn. z 8. novembra 2017

tak, že podľa a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zrušil odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a sťažovateľovi uložil trest odňatia slobody

vo výmere 11 rokov a 9 mesiacov nepodmienečne.

2.2 Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol

najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho odmietol. Vo svojom dovolaní sťažovateľ

tvrdil, že okresný súd nesprávnym spôsobom súčasne aplikoval § 37 písm. m) a § 38 ods. 5

. Taktiež tvrdil, že nemal možnosť záverečného preštudovania spisu

podľa za prítomnosti svojho obhajcu, a napokon aj to, že

v trestnom konaní nebol dostatočne vyšetrený jeho duševný stav.

3. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti vytýkal napadnutému uzneseniu

najvyššieho súdu iba porušenie svojich práv v predmetnom trestnom konaní s ohľadom

na skutočnosť, že záverečného preštudovania spisu 7. júla 2017 sa nezúčastnil jeho právny

zástupca. Sťažovateľ tvrdí, že počas tohto úkonu sa chcel radiť so svojím právnym

zástupcom, ale tento sa ho bez ospravedlnenia nezúčastnil, a preto sťažovateľ odmietol

preštudovať spis iba za účasti vyšetrovateľa. Sťažovateľ očakával, že vyšetrovateľ

zabezpečí náhradný termín záverečného preštudovania spisu, ale pretože vtedajšia právna

zástupkyňa sťažovateľa spolu s následným ospravedlnením svojej neúčasti uviedla, že

na opätovnom preštudovaní spisu netrvá, náhradné preštudovanie spisu sa neuskutočnilo

a vyšetrovateľ ukončil vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby. Sťažovateľ preto dospel

k záveru, že už opísaným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu a ak najvyšší súd

odmietol jeho dovolanie, v ktorom na toto porušenie poukazoval, porušil jeho základné

právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé konanie.

4. Sťažovateľ, ktorý svoju ústavnú sťažnosť napísal bez právneho zástupcu, žiada

ústavný súd, aby mu ustanovil právneho zástupcu, lebo on nedisponuje finančnými

prostriedkami, aby si ho zabezpečil sám.

5. Sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 10 000 €, ktoré podľa neho má zmierniť ujmu pociťovanú z porušenia jeho práv.

6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Najvyšší súd postupom a rozhodnutím zo dňa 5. decembra 2018 v konaní sp. zn.

porušil sťažovateľove právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 5. decembra 2018 sp. zn. sa

zrušuje.

3. Najvyššiemu súdu sa prikazuje, aby vo veci znova konal a rozhodol.

4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €,

ktoré je Najvyšší súd povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

9.1 Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti (návrhu) možno hovoriť

predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

11. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

pristúpil ústavný súd v rámci ústavného prieskumu v prvom rade k preskúmaniu toho,

či sťažnosť sťažovateľa nie je oneskorená, zjavne neopodstatnená, resp. či ústavný súd

má právomoc ju preskúmať, keďže jednou z podmienok, ktorých splnenie je nevyhnutným

predpokladom na to, aby ústavný súd mohol ustanoviť právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom, je to, že nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti.

11.1 Povedané inak, na to, aby ústavný súd mohol rozhodnúť o ustanovení právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom ( ), musí najprv

zistiť, či sú kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii)

majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak

okrem iného je daná právomoc ústavného súdu na prerokovanie sťažnosti a táto nie je

oneskorená ani zjavne neopodstatnená.

11.2 Ak teda ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a z výsledku jej posúdenia

zistí, že v danom prípade nie je daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná

sťažnosť je oneskorená, neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda že nie je splnený

jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,

v dôsledku čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom vyhovieť.

12. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ku ktorému malo

podľa neho dôjsť tým, že najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí neuznal sťažovateľove

argumenty svedčiace o porušení jeho práva na obhajobu.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13.1 Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu medzi základným právom podľa čl. 46

ods. 1 , resp. Listiny základných práv a slobôd a právom podľa

ods. 1 dohovoru nie je zásadná odlišnosť (m. m. ), a preto sa ich namietané

porušenie skúma spoločne.

15. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa (ako aj

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom

tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.

, ), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom

konaní.

16. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je

vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom neboli zlučiteľné s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Ústavný súd preto konštantne vo svojej judikatúre uvádza, že do

sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo

rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , ).

17. Úloha ústavného súdu sa preto obmedzuje na poskytnutie ochrany len v tých

prípadoch, ak porušenie procesných práv účastníkov konania, ktoré sú chránené zákonmi,

by znamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných

alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná ().

Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ,

).

18. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru patrí aj právo účastníka

konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. ,

, ,), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany. Ústavný súd na tomto mieste zároveň pripomína, že všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

19. Najvyšší súd v napadnutom uznesení vo vzťahu k otázke záverečného

preštudovania spisu sťažovateľom a v súvislosti s jeho právom na obhajobu uviedol:

«Z obsahu spisu vyplýva, že preštudovanie spisu prebehlo dňa 07. júla 2017 za

prítomnosti obvineného. Obhajkyňa obvineného JUDr. Ivana Kochanská mala vykázané

doručenie predvolania na úkon preštudovania spisu dňa 15. júna 2017, čo potvrdila

vlastnoručným podpisom; v ten istý deň upovedomenie prevzal aj obvinený (doručenky na

č. l. 1112 spisu). Záznam o priebehu úkonu preštudovania spisu (č. l. 1111 a nasl. spisu)

zachytáva obvineným namietanú neprítomnosť obhajcu, z dôvodu ktorej tento odmietol spis

preštudovať a podpísať záznam o jeho preštudovaní.

Uvedený záznam obsahuje okrem iného konštatovanie vyšetrovateľa PZ ktorý

v zmysle uvedeného uviedol, že obhajkyňa obvineného bola o vykonaní úkonu

preštudovania spisu vopred upovedomená, pričom do dňa preštudovania spisu nedoručila

vyšetrovateľovi PZ žiadne oznámenie neúčasti, resp. ospravedlnenie alebo žiadosť o zmenu

termínu preštudovania veci. Z toho dôvodu vyšetrovateľ PZ návrh obvineného na opätovné

preštudovanie za prítomnosti obhajcu zamietol.

Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ešte v ten istý deň bol vyšetrovateľ

PZ telefonicky kontaktovaný obhajkyňou obvineného, ktorá uviedla, že uvedeného úkonu

preštudovania spisu sa mal zúčastniť jej otec, advokát JUDr. Ivan Kochanský. Ten však tak

nevykonal, pričom na uvedený termín preštudovania, ktorý jej bol vopred avizovaný, zrejme

zabudol. Obhajkyňa uviedla, že ju vzniknutá situácia mrzí a že nedostavenie sa na uvedený

úkon nebolo z jej strany účelovým konaním, pričom na opätovnom preštudovaní spisu

netrvá, súhlasí s uskutočneným úkonom preštudovania spisu za súčasného dodatočného

vysvetlenia situácie svojmu klientovi - obvinenému (záznam na č. l. 1113 spisu).

O porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom by išlo v prípade, ak by sa

obvinený vzdal práva preštudovať spis v čase, keď dokonca nebol ešte ani vypočúvaný,

prípadne, že by vyšetrovateľ obvinenému alebo jeho obhajcovi neoznámil dátum, čas

a miesto, kedy mienil umožniť preštudovanie spisu. V prípade predstavujúcom predmet

dovolacieho prieskumu bolo jednoznačne preukázané, že tak obvinený, ako aj jeho

obhajkyňa boli o úkone preštudovania spisu riadne a včas upovedomení a ich účasť na ňom

im bola umožnená v plnom rozsahu tak, ako to predpokladajú relevantné ustanovenia

. Okolnosť, že obhajkyňa sa s poukazom na rýdzo subjektívne dôvody na

úkon preštudovania nedostavila a svoju účasť nijak neospravedlnila, nesmie zakladať

povinnosť orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu ďalej „prispôsobovať“ priebeh

trestného konania, resp. jeho režim predstavám a požiadavkám obvineného alebo obhajcu.

Je totiž vecou profesionálnej zodpovednosti obhajcu, aby sa vysporiadal so svojimi

zákonnými, profesionálnymi i etickými požiadavkami pre výkon svojej profesie. V prípade,

ak obhajca nemôže zabezpečiť svoju prítomnosť na uvedenom úkone nič nebráni tomu, aby

na základe substitučného plnomocenstva miesto seba samého ustanovil iného advokáta za

účelom riadneho vykonania obhajoby obvineného. Samotné zanedbanie profesionálnych

povinností advokátom nesmie zakladať porušenie práva na obhajobu závažným spôsobom

tak, ako dôvodí obvinený. Skutočnosť, že pri príprave vyššie označených úkonov trestného

konania a v rámci ich priebehu orgány činné v trestnom konaní postupovali v plnom súlade

s príslušnými ustanoveniami tento záver najvyššieho súdu len

potvrdzuje.»

20. Ústavný súd poznamenáva, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok

má byť výnimočným prielomom inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou

stability právnych vzťahov a právnej istoty. Dovolanie možno aplikovať iba v prípadoch, ak

je to odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Aby sa

uplatnením tohto inštitútu nezakladala prípadne ďalšia riadna opravná inštancia, Trestný

poriadok jasne ustanovuje pravidlá a vymedzuje taxatívne dovolacie dôvody, za ktorých

možno dovolanie podať. Aj uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)

je preto upravené takým spôsobom, že prichádza do úvahy len

v prípadoch, keď k namietanému porušeniu práva na obhajobu došlo zásadným spôsobom.

upravuje jednotlivé čiastkové práva na obhajobu obvineného v rôznych

štádiách trestného konania, pričom ak dôjde k porušeniu len niektorého z nich a toto sa

zásadným spôsobom neprejaví v postavení obvineného v trestnom konaní, takéto porušenie

samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa .

21. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd ústavne

akceptovateľným spôsobom a v dostatočnom rozsahu posúdil dovolanie sťažovateľa v časti,

v ktorej namietal porušenie svojho práva na obhajobu pri záverečnom preštudovaní

vyšetrovacieho spisu, a zrozumiteľne a jasne odôvodnil svoje závery, postupujúc pritom

v súlade s príslušnými ustanoveniami . Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje aj na svoj ustálený názor, podľa ktorého do obsahu základného práva podľa

nepatrí právo účastníka na rozhodnutie v súlade s jeho skutkovým

a právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní. Obsahom základného práva na súdnu

ochranu podľa nie je ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať

očakávania a predstavy účastníka konania (napr. , ,

). Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je preto podľa názoru ústavného

súdu ústavne akceptovateľné a udržateľné. Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť

medzi namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a napadnutým

uznesením najvyššieho súdu, ktorá by mala za následok porušenie sťažovateľom

označených práv.

22. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci

predbežného prerokovania v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (bod 1 výroku rozhodnutia).

23. Vychádzajúc z už uvedeného (bod 11), ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade u sťažovateľa nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom. Podľa názoru ústavného súdu je totiž z obsahu sťažnosti

a z výsledku jej posúdenia ústavným súdom zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. ,

, ).

24. Keďže nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku rozhodnutia).

25. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2019