Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 395/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-67

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa až 3, a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 2 C

228/03, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 4 C

214/06, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 25 C

445/07, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. ), a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

19. februára 2010 doručené podanie J. Ď., S. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako

„Ústavná sťažnosť“. Keďže podanie v predloženom znení neobsahovalo náležitosti

predpísané o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ústavný súd v prípise z 25.

februára 2010 poučil sťažovateľa, aké náležitosti musí obsahovať jeho podanie, a zároveň

ho vyzval, aby ho doplnil o chýbajúce náležitosti v stanovenej lehote. V uvedenom prípise

ústavný súd osobitne sťažovateľa upozornil, že jeho podanie, ktoré inak možno kvalifikovať

ako sťažnosť podľa (ďalej len „“),

neobsahuje presné označenie súdnych konaní alebo rozhodnutí, ktorými mali byť porušené

jeho garantované práva.

Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu reagoval podaním z 9. marca 2010, z ktorého

obsahu napriek značnej nezrozumiteľnosti možno vyvodiť, že sťažnosťou namieta

porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , „od ktorého sa odvíjajú všetky nasledovné, zamietnuté

konania, hlavne pre nezaplatenie súdnych poplatkov, pretože oslobodenie mi bolo

odmietnuté, podľa môjho názoru pre zaujatosť celého Okresného súdu v Žiline...“. V ďalšej

časti sťažovateľovho podania sú uvedené spisové značky „odmietnutých konaní

naväzujúcich na “, a to: „2 C 155/02 – 14 C 9/09 – , , 7

C 292/02, , , , , , – 5 C

92/05 Martin OS –2 C 29/05, 17 C 182/ 05, , – – je

podaná sťažnosť, – 33 C 131/08, , , – 6 C

197/08, , , , , , –

, – 24 C 102/09, “.

Podaním doručeným ústavnému súdu 30. marca 2010 sťažovateľ doplnil svoje

predchádzajúce podania; v tomto podaní uviedol, že namieta aj postup okresného súdu

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. , v rámci ktorých malo

tiež dôjsť k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol tak, že v náleze

vysloví porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu a Okresného súdu

Martin v označených konaniach a prizná mu finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €.

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na

konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa až 3, a a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo súdneho spisu vyžiadaného z okresného súdu vzťahujúceho sa na namietané

konanie ústavný súd zistil, že okresný súd rozhodol rozsudkom z 19. mája 2005, ktorý

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 20. decembra 2006 nadobudol právoplatnosť 6. februára 2007

a vykonateľnosť 12. februára 2007.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že namietané konanie vedené okresným súdom

pod sp. zn. bolo právoplatne skončené 6. februára 2007, pričom sťažovateľ

doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu až 19. februára 2010, t. j. zjavne po uplynutí lehoty

uvedenej v .

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie

základných práv podľa až 3, a a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

po predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu,

že bola podaná oneskorene.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Z predložených príloh ústavný súd zistil, že okresný súd rozsudkom

č. k. -173 z 25. júna 2007 zamietol návrh sťažovateľa proti Slovenskej republike

v konaní o náhradu škody za nesprávny úradný postup. O odvolaní sťažovateľa proti tomuto

rozsudku rozhodol krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. uznesením, ktorým

odvolanie sťažovateľa odmietol ako podané oneskorene, čím rozsudok okresného súdu

č. k. -173 nadobudol právoplatnosť 13. októbra 2007.

Na základe uvedeného ústavný súd opätovne konštatuje, že namietané konanie

vedené okresným súdom pod sp. zn. v spojení s konaním vedeným krajským

súdom pod sp. zn. bolo právoplatne skončené 13. októbra 2007, pričom

sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu až 19. februára 2010, t. j. zjavne po

uplynutí lehoty uvedenej v . Na tomto základe ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1

až 3, a a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa v spojení s z dôvodu, že

bola podaná oneskorene.

II.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn.

Ústavný súd zistil, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. je

konaním o povolení obnovy konania, ktoré bolo pôvodne okresným súdom vedené pod

sp. zn. a ktoré bolo právoplatne skončené 13. októbra 2007. Z k sťažnosti

predložených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal ako navrhovateľ spoločne so svojou

manželkou návrh na obnovu konania 8. decembra 2008 okresnému súdu. Okresný súd

uznesením č. k. -5 zo 6. februára 2009 vyzval sťažovateľa a jeho manželku, aby

v lehote 10 dní od doručenia výzvy odstránili nedostatky podania. Dňa 20. februára 2009

sťažovateľ doručil okresnému súdu doplnenie návrhu na obnovu konania a okresný súd

sťažovateľa a jeho manželku 16. apríla 2009 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za

podaný návrh. Na základe uvedenej výzvy sťažovateľ požiadal okresný súd o oslobodenie

od súdnych poplatkov 30. apríla 2009, pričom tento na žiadosť reagoval 12. augusta 2009

oznámením, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku je potrebné považovať za

bezpredmetnú z dôvodu, že konanie je oslobodené od súdneho poplatku. Dňa 2. septembra

2009 sťažovateľ a jeho manželka oznámili okresnému súdu, že nesúhlasia s prerokovaním

veci bez nariadenia pojednávania. Okresný súd následne v namietanom konaní nariadil

pojednávanie na 30. november 2009, avšak sťažovateľ podaním z 13. novembra 2009

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň požiadal o prerušenie konania.

V poradí druhé pojednávanie bolo okresným súdom nariadené na 18. marec 2010, pričom aj

v tomto prípade sťažovateľ svojím podaním z 2. marca 2010 neúčasť ospravedlnil z dôvodu,

že je na okresnom súde v ten istý deň nariadené pojednávanie v jeho inej veci a zároveň

požiadal o odročenie pojednávania a prerušenie namietaného konania.

V danom prípade konanie o návrhu na obnovu konania vedené okresným súdom pod

sp. zn. nadväzovalo (súviselo) na iné sťažovateľom namietané konanie vedené

okresným súdom pod sp. zn. (pozri bod II.2). Bez ohľadu na túto skutočnosť ale

ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej na

konanie o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania

alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný čl. 48

ods. 2 v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (ani čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote), pretože v rámci neho nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo

záväzku účastníka konania. Takéto rozhodnutie už bolo totiž vydané v pôvodnom konaní

(v danom prípade v konaní vedenom pod sp. zn. ), ktoré v zmysle § 159

(ďalej aj „OSP“) predstavuje prekážku veci rozhodnutej. Pri

obnove konania podľa môže byť základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa podľa judikatúry

ústavného súdu porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení

obnovy konania (). Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že v období

konania okresného súdu o návrhu sťažovateľa na obnovu konania, t. j. od 8. decembra 2008,

nemôže dochádzať k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa ani

k porušeniu jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na tomto základe preto ústavný súd odmietol časť sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ

domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

II.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3 a čl. 47

ods. 2 postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Sťažovateľ namieta, že k porušeniu garantovaného práva na súdnu ochranu

došlo konaním okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o oslobodenie od

platenia súdnych poplatkov.

Ústavný súd z predložených listín zistil, že okresný súd sťažovateľa 16. apríla 2009

vyzval v namietanom konaní na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Na základe

uvedenej výzvy sťažovateľ požiadal okresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov

30. apríla 2009, pričom tento na žiadosť reagoval 12. augusta 2009 oznámením, že výzvu na

zaplatenie súdneho poplatku je potrebné považovať za bezpredmetnú z dôvodu, že konanie

je oslobodené od súdneho poplatku. Vzhľadom na uvedené ústavný súd s poukazom na

skutočnosť, že k náprave došlo už v konaní pred všeobecným súdom, odmietol túto časť

sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu je potrebné uviesť, že

ustanovenie tohto článku predovšetkým upravuje právo na prístup k súdu vo veci,

o ktorej rozhodol orgán verejnej správy.

Sťažovateľ sa domáhal obnovy konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

, v rámci ktorého sa žalobou proti Ministerstvu životného prostredia Slovenskej

republiky domáhal „náhrady škody z nesprávneho úradného postupu“, t. j. proti postupu

orgánu verejnej správy.

V okolnostiach daného prípadu teda sťažovateľ využil mimoriadny opravný

prostriedok, o ktorom okresný súd rozhoduje v súlade s tak, že návrh na

obnovu konania uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí. Samotným

konaním (rozhodovaním) okresného súdu o povolení obnovy konania však nemôže

dochádzať k namietanému porušeniu označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 2

. K takémuto porušeniu by prípadne mohlo dôjsť až rozhodnutím okresného súdu

o zamietnutí obnovy konania. Aj v takomto prípade by však krajský súd ako súd odvolací

bol oprávnený a povinný v súlade s rozhodnúť o prípadnom odvolaní proti

uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na obnovu konania, čo zároveň vylučuje

právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti po predbežnom

prerokovaní podľa odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti a tiež z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd uvádza, že na

konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu

alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom je daná právomoc

všeobecných súdov podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), príp. do dňa nadobudnutia jeho účinnosti podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov. Takýto prístup zodpovedá

doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. ).

Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej

porušenie jeho základného práva podľa postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. pre nedostatok svojej právomoci.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa ústavný súd

poznamenáva, že z predložených príloh nezistil, že by sťažovateľ v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. žiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že k prípadnému porušeniu čl. 47 ods. 2

by mohlo dôjsť len v prípade, ak by okresný súd vôbec nerozhodol o ustanovení

právneho zástupcu, napriek skutočnosti, že sťažovateľ o ustanovenie právneho zástupcu

požiadal, čo sa v danom prípade nestalo. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

II.5 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd si pre účely náležitého objasnenia sťažnosti vyžiadal z okresného súdu

príslušný spis, z ktorého zistil, že sťažovateľ a jeho manželka ako žalobcovia podali proti

žalovanému 29. apríla 2002 okresnému súdu žalobu o náhradu škody, ktorú doplnili 7. mája

2002 na základe výzvy okresného súdu z 30. apríla 2002. Dňa 15. mája 2002 okresný súd

vyzval sťažovateľa a jeho manželku na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 26. augusta 2002

podali sťažovateľ a jeho manželka na okresnom súde „žiadosť o oslobodenie od súdneho

poplatku a pridelenie zástupcu“. Dňa 28. októbra 2002 sťažovateľ a jeho manželka zaslali

okresnému súdu vyplnené tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Okresný súd uznesením č. k. -37 zo 17. februára 2005 nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ a jeho manželka

odvolali 4. marca 2005. Krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu

potvrdil uznesením sp. zn. z 29. septembra 2005.

Dňa 27. decembra 2005 sťažovateľ a jeho manželka doručili okresnému súdu

dovolanie proti označenému uzneseniu krajského súdu. Okresný súd sťažovateľa a jeho

manželku 4. januára 2006 vyzval, aby doplnili dovolanie o označenie advokáta, ktorý ich

bude v dovolacom konaní zastupovať. Na základe tejto výzvy sťažovateľ 13. januára 2006

požiadal okresný súd o pridelenie právneho zástupcu a 16. februára 2006 podal námietku

zaujatosti proti okresnému súdu. Dňa 25. mája 2006 okresný súd vyzval žalobcov, aby

zaplatili súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti, na základe čoho títo 2. júna 2006

požiadali okresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd 24. augusta 2006

uznesením č. k. -90 nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň

neustanovil sťažovateľovi a jeho manželke zástupcu z radov advokátov pre dovolacie

konanie, na základe čoho 11. septembra 2006 sťažovateľ a jeho manželka podali odvolanie

proti tomuto uzneseniu. Dňa 12. októbra 2006 bol spis predložený na rozhodnutie

krajskému súdu, ktorý 8. decembra 2006 napadnuté uznesenie okresného súdu

č. k. -90 z 24. augusta 2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 16. marca 2007 okresný súd predložil predmetný spis na rozhodnutie o námietke

zaujatosti sudcov okresného súdu krajskému sudu v zmysle . Krajský súd

4. mája 2007 vrátil spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudcov okresného súdu ako

predčasne predložený; okresný súd ho opätovne krajskému súdu predložil 26. júna 2007.

Dňa 4. júla 2007 krajský súd uznesením č. k. -114 rozhodol, že sudca nie je

vylúčený z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľ a jeho manželka podali 13. septembra 2007

dovolanie.

Dňa 6. decembra 2007 okresný súd rozhodol uznesením č. k. -171

o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a neustanovil sťažovateľovi a jeho

manželke zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie. Proti označenému uzneseniu

sa sťažovateľ a jeho manželka odvolali a zároveň požiadali o „odpustenie poplatku za

podanie odvolania“. Dňa 10. januára 2008 bol spis predložený na rozhodnutie krajskému

súdu, keďže sudca okresného súdu nemienil vyhovieť odvolaniu proti napadnutému

uzneseniu č. k. -171 zo 6. decembra 2007 vydanému vyššou súdnou

úradníčkou, ktorej rozhodnutie považoval za vecne a procesne správne. Dňa 31. januára

2008 krajský súd odmietol odvolanie sťažovateľa a jeho manželky ako podané oneskorene,

na základe čoho 4. apríla 2008 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na prinavrátenie

lehoty na podanie odvolania. Dňa 7. apríla 2008 okresný súd návrh sťažovateľa na

odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -171 zo 6. decembra 2007 zamietol uznesením č. k. -203. Proti

tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ 24. apríla 2008 odvolanie, o ktorom

krajský súd rozhodol potvrdzujúcim uznesením sp. zn. z 25. júna 2008.

Dňa 8. septembra 2008 doručili sťažovateľ a jeho manželka okresnému súdu žalobu

o náhradu škody proti žalovanému, na základe čoho okresný súd 11. septembra 2008 vyzval

žalobcov, aby sa vyjadrili, či toto podanie je zmenou petitu pôvodnej žaloby z 29. apríla

2002. Sťažovateľ na výzvu odpovedal 24. septembra 2008. Okresným súdom bol následne

30. septembra 2008 vyzvaný, aby predložil dôkazy, ktoré odôvodňujú žalobu o náhradu

škody. Tieto dôkazy sťažovateľ predložil okresnému súdu 13. októbra 2008 a 15. októbra

2008 okresný súd pripustil uznesením č. k. -224 zmenu návrhu. Na základe

zmeny návrhu okresný súd 16. októbra 2008 doručil doplnený a zmenený návrh žalovanému

a uložil mu, aby sa k veci písomne vyjadril. Žalovaný sa k veci vyjadril 11. novembra 2008.

Okresný súd v ten istý deň nariadil pojednávanie na 12. marec 2009.

Dňa 8. januára 2009 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na „odloženie

pojednávania a prerušenie konania“. Dňa 12. marca 2009 sa uskutočnilo na okresnom súde

pojednávanie, pričom okresný súd uznesením č. k. -280 z 20. marca 2009

rozhodol o prerušení namietaného konania do právoplatného skončenia veci vedenej na

okresnom súde pod sp. zn. . Podľa zistení ústavného súdu bolo namietané konanie

v čase predbežného prerokovania sťažnosti stále prerušené.

a) K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity, na ktorom je založená jeho právomoc

rozhodovať o sťažnostiach podľa , skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V tejto súvislosti poukázal na to, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127

ods. 1 , v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom, vyžaduje, aby sťažovateľ

preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého má právo podľa § 3 ods. 7

a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti

na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

podľa § 62 zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Inak povedané, keďže voči sudcovi

všeobecného súdu, ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, predseda okresného súdu môže

iniciovať dokonca aj disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného

zákona treba rozhodne považovať za účinný prostriedok nápravy.

Zo samotnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu (ani z jej doplnenia z 19. marca

2010 na základe výzvy ústavného súdu) ani zo spisu vzťahujúceho sa na namietané konanie

nevyplýva, že by sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi príslušného

súdu, a ani netvrdí, že sťažnosť nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

S poukazom na uvedené ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr.

, , ) dospel k záveru, že podľa § 25 ods. 2 v spojení

s je potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť z dôvodu

neprípustnosti.

b) K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2

v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku

a ustanovenie právneho zástupcu

Zo spisu vzťahujúceho sa na namietané konanie vyplýva, že okresný súd uznesením

č. k. -37 zo 17. februára 2005 sťažovateľovi a jeho manželke nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil im na ochranu ich záujmov zástupcu

z radov advokátov. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ so svojou manželkou odvolali

4. marca 2005. Uznesenie okresného súdu č. k. -37 potvrdil krajský súd

uznesením sp. zn. z 29. septembra 2005. Proti namietanému uzneseniu

okresného súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený

a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu v danom prípade vylučuje

právomoc ústavného súdu.

Vo vzťahu k ďalšej žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu pre

dovolacie konanie (žiadosť z 13. januára 2006, pozn.) a žiadosti o oslobodenie od súdnych

poplatkov za vznesenú námietku zaujatosti sudcu okresného súdu (žiadosť z 2. júna 2006,

pozn.) okresný súd 24. augusta 2006 uznesením č. k. -90 nepriznal oslobodenie

od súdnych poplatkov a zároveň neustanovil sťažovateľovi a jeho manželke zástupcu

z radov advokátov pre dovolacie konanie. Proti namietanému uzneseniu okresného súdu

mohol sťažovateľ podať odvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

v časti, ktorou namietal porušenie svojich garantovaných práv postupom okresného

súdu v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdneho poplatku a ustanovenie právneho

zástupcu v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , odmietol podľa § 25

ods. 2 pre nedostatok svojej právomoci.

c) K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 46 ods. 3

Vo vzťahu k namietanému porušeniu treba uviesť, že ustanovenie

tohto článku predovšetkým upravuje právo na prístup k súdu vo veci, o ktorej

rozhodol orgán verejnej správy. Z tohto hľadiska je evidentné, že medzi uvedeným článkom

a sťažovateľom napadnutým konaním okresného súdu neexistuje žiadna relevantná

súvislosť, keďže v namietanom konaní ide o žalobu o náhradu škody proti žalovanému P.

Š., t. j. súkromnej osobe, a nie proti orgánu verejnej správy. Z uvedeného dôvodu ústavný

súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd uvádza, že na

konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu

alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom je daná právomoc

všeobecných súdov podľa Takýto prístup zodpovedá doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. ). Vzhľadom na to ústavný súd

odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. pre

nedostatok svojej právomoci.

II.6 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd z príloh zistil, že okresný súd návrh sťažovateľa na ochranu osobnosti

a náhradu nemajetkovej ujmy zamietol rozsudkom č. k. -66 z 5. apríla 2005.

Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom krajský súd konanie uznesením

sp. zn. z 9. marca 2007 zastavil z dôvodu, že sťažovateľ nezaplatil za

odvolanie súdny poplatok, hoci bol na následky jeho nezaplatenia upozornený. Rozsudok

okresného súdu č. k. -66 tak nadobudol právoplatnosť 22. marca 2007. Na

základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal sťažnosť v tejto časti zjavne

po uplynutí lehoty uvedenej v .

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie

základných práv podľa až 3, a a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

po predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu,

že bola podaná oneskorene.

II.7 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd konanie o náhradu škody vedené

pod sp. zn. uznesením z 8. apríla 2005 zastavil. Označené uznesenie okresného

súdu, proti ktorému sa sťažovateľ odvolal, nadobudlo v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 31. mája 2005 právoplatnosť 8. augusta 2005. Sťažovateľ podal proti

označenému uzneseniu krajského súdu dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

zo 7. decembra 2006 tak, že konanie o dovolaní zastavil. Uznesenie najvyššieho súdu

o zastavení konania o dovolaní nadobudlo právoplatnosť 3. januára 2007. Ústavný súd

v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľ podal sťažnosť aj v tejto časti zjavne po uplynutí

lehoty uvedenej v .

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie

základných práv podľa až 3, a a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

po predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu,

že bola podaná oneskorene.

II.8 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesenie okresného súdu č. k. -73,

ktorým tento zastavil namietané konanie, nadobudlo právoplatnosť 20. októbra 2005. Na

základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal sťažnosť v tejto časti zjavne

po uplynutí lehoty uvedenej v .

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie

základných práv podľa až 3, a a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

po predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu,

že bola podaná oneskorene.

II. 9. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a) Doterajší priebeh konania vedeného pod sp. zn.

Z na vec sa vzťahujúceho spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn.

ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa žalobou podanou okresnému súdu 29. decembra 2003

domáhal spoločne so svojou manželkou náhrady škody súvisiacej s uvedením oplotenia do

pôvodného stavu proti žalovanému P. Š. Okresný súd 13. januára 2004 vyzval sťažovateľa

na odstránenie nedostatkov podania. Následne, 19. januára 2004 sťažovateľ spoločne s

manželkou požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu

v namietanom konaní. Dňa 17. februára 2004 sťažovateľ doplnil pôvodné podanie a 5. mája

2004 okresný súd zaslal sťažovateľovi potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových

pomeroch na účely rozhodnutia o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré

sťažovateľ 17. mája 2004 predložil okresnému súdu.

Dňa 15. júna 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby doplnil žiadosť o potrebný

doklad, ktorý sťažovateľ následne okresnému súdu predložil 24. júna 2004. O žiadosti

sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol okresný súd uznesením

č. k. -49 z 5. augusta 2004 tak, že sťažovateľovi a jeho manželke oslobodenie

nepriznal a zároveň im neustanovil zástupcu z radou advokátov. Na základe uvedených

skutočností okresný súd vyzval sťažovateľa a jeho manželku 13. augusta 2004 na zaplatenie

súdneho poplatku. Dňa 20. augusta 2004 sťažovateľ a jeho manželka podali odvolanie proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -49 z 5. augusta 2004, o ktorom 12. októbra 2004

krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. tak, že uznesenie okresného súdu

potvrdil (toto uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 19. októbra 2004, pozn.).

Dňa 8. decembra 2004 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľa a jeho manželku na

zaplatenie súdneho poplatku, ktorí ho následne zaplatili 15. decembra 2004. Dňa 21. marca

2005 doručil okresný súd poučenie sťažovateľovi a jeho manželke, ako aj žalovanému. Dňa

7. apríla 2005 sa k žalobe vyjadril odporca. Pojednávanie okresného súdu konané

16. augusta 2005 bolo odročené, rovnako tak ako pojednávanie konané 31. októbra 2005.

Dňa 4. novembra 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa a jeho manželku na doplatenie

súdneho poplatku za podanie návrhu, ktorý bol následne zaplatený 11. novembra 2005.

Pojednávanie vo veci konané 14. decembra 2005 bolo okresným súdom odročené na

neurčito vzhľadom na to, že právna zástupkyňa sťažovateľa a jeho manželky na ňom

vzniesla námietku zaujatosti proti viacerým sudcom okresného súdu. Dňa 16. februára 2006

bola sťažovateľom opätovne doručená námietka zaujatosti proti sudcom okresnému súdu,

o ktorej krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. z 18. apríla 2006 tak, že

niektorých sudcov okresného súdu vylúčil z rozhodovania veci sťažovateľa. Na základe

toho predseda okresného súdu opatrením č. pridelil vec vylúčeného sudcu

inému sudcovi (Mgr. D. Ch.).

Dňa 15. apríla 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 13. máj 2009. Následne

bola 11. mája 2009 okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa

o odročenie pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti. Dňa 7. júla 2009 bolo

nariadené pojednávanie na 16. september 2009. Dňa 11. septembra 2009 právny zástupca

sťažovateľa doručil okresnému súdu ospravedlnenie neúčasti a zároveň požiadal

o odročenie pojednávania z dôvodu naďalej trvajúcej práceneschopnosti. Na tomto základe

okresný súd odročil pojednávanie na 9. december 2009. Dňa 13. novembra 2009 bolo

okresnému súdu doručené ospravedlnenie sťažovateľovej neúčasti na pojednávaní

nariadenom na 9. december 2009, pričom súčasne sťažovateľ požiadal aj o prerušenie

konania do vyhotovenia komplexného odborného znaleckého posudku Ing. J. V., súdnym

znalcom z odboru geodézie, kartografie a katastra, ktoré vypracúval na základe uznesenia

okresného súdu č. k. -305 z 10. februára 2009.

Dňa 20. novembra 2009 okresný súd doručoval upovedomenie o zrušení

pojednávania určeného na 9. december 2009 z dôvodu práceneschopnosti právneho

zástupcu sťažovateľa a návrh na doplnenie dokazovania oboznámením sa so znaleckým

posudkom. Dňa 9. júna 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28. jún 2010, pričom

následne sťažovateľ 17. júna 2010 požiadal o odročenie pojednávania a prerušenie

namietaného konania. Dňa 30. júla 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. október

2010.

b) K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd aj vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. poukazuje na princíp subsidiarity svojej právomoci a v okolnostiach

daného prípadu aj na potrebu preukázania využitia opravného prostriedku v súlade

so zákonom o súdoch, t. j. podania sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného

súdu ako prostriedku, vyčerpanie ktorého je nevyhnutnou podmienkou prípustnosti tejto

časti sťažnosti na ďalšie konanie.

Zo samotnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu ani zo spisu vzťahujúceho sa na

namietané konanie nevyplýva, že by sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedovi príslušného súdu, a ani netvrdí, že takúto sťažnosť nepodal z dôvodov hodných

osobitného zreteľa. S poukazom na uvedené ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú

judikatúru (napr. , , ) dospel k záveru, že podľa § 25

ods. 2 v spojení s je potrebné sťažnosť v tejto časti

odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

c) K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2

O žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol okresný súd

uznesením č. k. -49 z 5. augusta 2004 tak, že sťažovateľovi a jeho manželke

oslobodenie nepriznal a zároveň im neustanovil zástupcu z radou advokátov. Na základe

uvedených skutočností okresný súd vyzval sťažovateľa a jeho manželku 13. augusta 2004

na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 20. augusta 2004 sťažovateľ a jeho manželka podali

odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. -49 z 5. augusta 2004, o ktorom

12. októbra 2004 krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. tak, že uznesenie

okresného súdu potvrdil (uznesenie krajského súdu sp. zn. nadobudlo

právoplatnosť 19. októbra 2004).

Proti namietanému uzneseniu okresného súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie (čo

aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc

krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal

porušenie označených základných práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , odmietol podľa pre nedostatok

svojej právomoci.

d) K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 46 ods. 3

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd opätovne

poukazuje na to, že ustanovenie tohto článku predovšetkým upravuje právo na

prístup k súdu vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy. Z tohto hľadiska je

evidentné, že medzi uvedeným článkom a sťažovateľom napadnutým konaním

okresného súdu neexistuje žiadna relevantná súvislosť, keďže v namietanom konaní ide

o rozhodovanie o žalobe o náhradu škody a uvedenie oplotenia do pôvodného stavu proti

žalovanému P. Š., t. j. súkromnej osobe, a nie proti orgánu verejnej správy. Z uvedeného

dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd uvádza, že na

konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu

alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom je daná právomoc

všeobecných súdov podľa Takýto prístup zodpovedá doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. ). Vzhľadom na to ústavný súd

odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. pre

nedostatok svojej právomoci.

II.10 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa svojím návrhom z 8. júla 2003 na okresnom súde

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského úradu v Žiline, odboru všeobecnej

vnútornej správy č. OVVS-2003/06992-002/3MK z 24. júna 2003. Proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -115 z 21. mája 2008, ktorým bolo konanie zastavené,

podal sťažovateľ 6. júna 2008 odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd uznesenie

okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis okresného súdu bol spolu

s odvolaním 17. júla 2008 predložený krajskému súdu na rozhodnutie. Krajský súd

uznesením č. k. -184 z 18. decembra 2008 potvrdil napadnuté uznesenie

okresného súdu, ktoré na tomto základe nadobudlo právoplatnosť 2. februára 2009.

Zo zistení ústavného súdu teda vyplynulo, že namietané konanie vedené okresným

súdom pod sp. zn. bolo právoplatne skončené 2. februára 2009, pričom

sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu až 19. februára 2010, t. j. zjavne po

uplynutí lehoty uvedenej v . Na tomto základe ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1

až 3, a a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

II.11 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd označené konanie uznesením

č. k. -36 z 18. augusta 2004 zastavil, pričom potom, ako krajský súd (na základe

odvolania sťažovateľa, pozn.) toto uznesenie potvrdil, označené uznesenie okresného súdu

nadobudlo právoplatnosť 25. apríla 2005. Z toho vyplýva, že sťažovateľ v tejto časti podal

sťažnosť zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v .

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie

základných práv podľa až 3, a a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

po predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu,

že bola podaná oneskorene.

II.12 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sa v predmetnom konaní domáhal

na okresnom súde proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky preskúmania

zákonnosti rozhodnutia bývalého Okresného úradu v Bytči č. 2001/03104 P-59

z 20. februára 2001. Okresný súd uznesením č. k. -146 z 18. augusta 2009

nepripustil zmenu žaloby sťažovateľa z 27. júla 2009, ktorou sa domáhal náhrady finančnej

ujmy 150 Sk a nákladov v spojení s rôznymi výdavkami na dopravu, poštovné, kopírovanie

listín (ďalej len „výrok I“), a zároveň zastavil konanie o preskúmanie napadnutého

rozhodnutia č. 2001/03104 P-59 z 20. februára 2001 (ďalej len „výrok II“). O odvolaní

sťažovateľa proti výroku II tohto uznesenia rozhodol krajský súd uznesením

č. k. -155 z 30. novembra 2009 tak, že označené uznesenie okresného súdu

v časti výroku II potvrdil. Uznesenie okresného súdu č. k. -146 v spojení

s uznesením krajského súdu č. k. -155 nadobudlo, čo sa týka výroku II, voči

sťažovateľovi právoplatnosť 5. januára 2010.

a) K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

V súvislosti s časťou sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, ústavný

súd poukázal na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí smerovať proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor

vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to

ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už

k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už

k prieťahom v konaní nemôže dochádzať, lebo konanie je už právoplatne skončené, je daný

dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Ústavný súd si

pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Sťažovateľ namietol nečinnosť okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

sťažnosťou z 19. februára 2010, teda v čase, keď sťažovateľova právna vec

o preskúmanie rozhodnutia č. 2001/03104 P-59 z 20. februára 2001 už bola právoplatne

skončená, keďže uznesenie okresného súdu č. k. -146 z 18. augusta 2009

v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 30. novembra 2009 nadobudlo

právoplatnosť 5. januára 2010.

Na základe takto zisteného skutkového stavu s prihliadnutím na zmysel a účel

základného práva podľa a práva podľa dohovoru ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods.

2 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

b) K namietanému porušeniu základného práva podľa

v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov

Z už citovaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná len vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Okresný súd uznesením č. k. -146

z 18. augusta 2009 konanie o preskúmanie rozhodnutia č. 2001/03104 P-59 z 20. februára

2001 zastavil. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa a jeho manželky o oslobodenie od súdnych

poplatkov okresný súd v odôvodnení tohto uznesenia uviedol: „Žalobcovia súdu oznámili

listom zo dňa 27. 7. 2009, že na zaplatenie súdneho poplatku nemajú dostatok prostriedkov

a poplatok v stanovenej 10 dňovej lehote neuhradili. Súd poukazuje na to, že súd už o

otázke oslobodenia žalobcov od súdnych poplatkov rozhodoval a posudzoval aj ich sociálnu

situáciu. Aj v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu NS SR bola táto otázka právoplatne

uzavretá a žalobcovia od platenia súdnych poplatkov neoslobodil.“

Proti namietanému uzneseniu okresného súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie (čo

aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc

krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal

porušenie svojho základného práva podľa uznesením okresného súdu

č. k. -146 z 18. augusta 2009, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok svojej právomoci.

c) K namietanému porušeniu základných práv podľa a 3

Vo vzťahu k namietanému porušeniu je potrebné opätovne

uviesť, že ustanovenie tohto článku predovšetkým upravuje právo na prístup k súdu

vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy.

Vzhľadom na skutočnosť, že proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 18. augusta 2009, ktorým bolo konanie proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej

republiky (ktoré nepochybne je orgánom verejnej správy) zastavené, sťažovateľ ako žalobca

podal 4. septembra 2009 odvolanie, o ktorom bol povinný rozhodnúť krajský súd, je

v danom prípade vylúčená právomoc ústavného súdu. Z týchto dôvodov ústavný súd

odmietol túto časť sťažnosti pre nedostatok právomoci v súlade s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd odmietol

sťažnosť smerujúcu proti postupu okresného súdu z dôvodu nedostatku svojej právomoci

s poukazom na to, že na konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

súdu, iného štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným

postupom je daná právomoc všeobecných súdov podľa Takýto

prístup zodpovedá doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. ).

d) K namietanému porušeniu základného práva podľa

Článok 47 ods. 2 zaručuje právo na právnu pomoc v kvalifikovanej forme

prostredníctvom osoby s právnickým vzdelaním v každom konaní pred súdmi, inými

štátnymi orgánmi alebo orgánom verejnej správy. Ústavný súd z príloh predložených

sťažovateľom nezistil, že by sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. žiadal

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, navyše samotný sťažovateľ to v sťažnosti

v súvislosti s namietaným konaním nepreukázal.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že k prípadnému porušeniu čl. 47

ods. 2 by mohlo dôjsť v prípade, ak by okresný súd vôbec nerozhodol o ustanovení

právneho zástupcu napriek skutočnosti, že sťažovateľ o ustanovenie právneho zástupcu

požiadal, čo sa v danom prípade nestalo. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

II.13 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom Okresného

súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom okresným

súdom pod sp. zn. )

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že Okresný súd Martin rozsudkom

č. k. -283 z 24. septembra 2008 v právnej veci sťažovateľa proti Slovenskej

republike o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom návrh zamietol

a náhradu trov konania sťažovateľovi nepriznal.

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -283 z 24. septembra 2008

vo veci žaloby sťažovateľa o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

proti Slovenskej republike nadobudol v spojení s rozsudkom krajského súdu

č. k. -304 z 30. júna 2009 právoplatnosť 29. januára 2010.

a) K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie

jeho základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. vychádzal

ústavný súd zo svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty

(). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že

ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému

v ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu

podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte dochádza a nečinnosť orgánu

verejnej moci v tom čase ešte trvá (m. m. ).

V danom prípade v čase podania sťažnosti ústavnému súdu Okresný súd Martin už

nemohol vo veci konať, a teda ani porušovať sťažovateľom označené základné právo podľa

a právo podľa dohovoru, keďže rozsudkom

č. k. -283 z 24. septembra 2008 vo veci meritórne rozhodol. Z týchto dôvodov

ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol túto časť sťažnosti sťažovateľa podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

b) K namietanému porušeniu základného práva podľa

v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov

Ústavný súd ďalej predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej

porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa v súvislosti

s rozhodovaním Okresného súdu Martin o oslobodení sťažovateľa od súdnych poplatkov.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ a jeho manželka návrhom podaným

okresnému súdu 12. októbra 2004 žiadali, aby odporca (Slovenská republika, pozn.) bol

zaviazaný nahradiť škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v súlade s § 18

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo

jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov. Uznesením krajského

súdu sp. zn. z 23. júna 2005 boli vylúčení z rozhodovania a prerokúvania veci

všetci sudcovia okresného súdu a vec bola pridelená na rozhodnutie Okresnému súdu

Martin. Zo zistení ústavného súdu nevyplýva, že by sťažovateľ v predmetnej veci zaplatil

súdny poplatok, alebo by bol na jeho zaplatenie Okresným súdom Martin vyzvaný.

V súlade s

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) súdne konania o náhradu škody spôsobenej

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú oslobodené od

súdneho poplatku.

Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na už citovanú zákonnú úpravu

oslobodenia od súdneho poplatku ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

c) K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 2, čl. 46 ods. 3

a

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd opätovne

uviedol, že ustanovenie tohto článku predovšetkým upravuje právo na prístup k súdu

vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy.

Vzhľadom na skutočnosť, že proti uzneseniu Okresného súdu Martin

č. k. -283 z 24. septembra 2008, ktorým tento návrh sťažovateľa proti odporcovi

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (teda orgánu verejnej správy, pozn.) zamietol,

sťažovateľ (žalobca) mohol podať odvolanie, o ktorom by bol oprávnený a povinný

rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu. Z týchto dôvodov ústavný

súd odmietol túto časť sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu v súlade s § 25

ods. 2 .

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd opätovne

uvádza, že na konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného

štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom je daná

právomoc všeobecných súdov (v namietanom konaní Okresný súd Martin, príp. krajský súd

v prípade odvolania) podľa Takýto prístup zodpovedá doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. ). Vzhľadom na to ústavný súd

odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa

v konaní vedenom Okresným súdom Martin pod sp. zn. pre

nedostatok svojej právomoci.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa ústavný súd

poznamenáva, že z príloh predložených sťažovateľom nezistil, že by sťažovateľ v konaní

vedenom Okresným súdom Martin pod sp. zn. žiadal o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov, navyše samotný sťažovateľ to v sťažnosti v súvislosti s namietaným

konaním nepreukázal. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že k prípadnému

porušeniu by mohlo dôjsť v prípade, ak by okresný súd vôbec

nerozhodol o ustanovení právneho zástupcu napriek skutočnosti, že sťažovateľ

o ustanovenie právneho zástupcu požiadal, čo sa v danom prípade nestalo. Na základe

uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II.14 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd rozsudkom č. k. -137

z 30. marca 2009 zamietol návrh sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom. Krajský súd rozsudkom č. k. -155 potvrdil označený

rozsudok okresného súdu, ktorý týmto nadobudol právoplatnosť 17. decembra 2009

a vykonateľnosť 22. decembra 2009. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že

sťažovateľ doručil sťažnosť zjavne po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie

základných práv podľa až 3, a a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. po

predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu, že

bola podaná oneskorene.

II.15 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že sťažovateľ sa svojou sťažnosťou, ktorá bola

ústavnému súdu doručená 10. marca 2010 a zaregistrovaná pod sp. zn. ,

domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru, ku ktorým malo dôjsť

konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn. . Ústavný súd po zistení, že

namietané konanie bolo právoplatne skončené 27. februára 2008, uznesením

č. k. -8 z 30. marca 2010 o tejto sťažnosti rozhodol tak, že ju odmietol

z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

V súlade s návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Keďže v danom prípade bola predchádzajúca sťažnosť sťažovateľa v tej istej veci

odmietnutá z dôvodu, že bola podaná oneskorene, tak už z povahy veci vyplýva, že neskôr

podaná sťažnosť nie je spôsobilá naplniť podmienky predpísané ,

pretože aj táto musí byť hodnotená ako podaná oneskorene.

Za týchto okolností nemal ústavný súd inú možnosť, ako sťažnosť sťažovateľa v časti

namietajúcej porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

odmietnuť podľa v spojení s

z dôvodu neprípustnosti.

II.16 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sa na okresnom súde domáhal

návrhom náhrady škody a odstránenia kanalizácie z pozemku. Podaním zo 17. februára

2005 sťažovateľ upresnil žalobný petit, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 10 000 Sk

z titulu náhrady škody a odstránenia kanalizácie z pozemku, ako aj uvedenia svojho

pozemku do pôvodného stavu. Sťažovateľ zároveň navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka

do konania na strane navrhovateľa. Tento navrhovateľ svoj návrh na začatie konania

odôvodnil tým, že Krajským stavebným úradom v Žiline mu bolo oznámené postúpenie

jeho podnetu z protizákonného vybudovania kanalizácie na jeho pozemku príslušnému

Stavebnému úradu v obci S. Keďže sťažovateľovi nebol oznámený žiadny výsledok zo

šetrenia a samotný stavebný úrad nekonal, považoval to za nesprávny úradný postup obce

ako stavebného úradu, ktorým mu vznikla značná škoda na majetku.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 25. októbra 2005 vyzval sťažovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku. Následne sťažovateľ 7. novembra 2005 doručil okresnému

súdu žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd uznesením

č. k. -120 zo 14. mája 2009 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych

poplatkov. O odvolaní proti tomuto uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 31. júla 2009 tak, že ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie z dôvodu, že tento dostatočným spôsobom nezistil a nevyhodnotil osobné

a majetkové pomery sťažovateľa. Okresný súd s poukazom na označené uznesenie

krajského súdu opätovne pristúpil k vyhodnoteniu osobných, majetkových a zárobkových

pomerov sťažovateľa a dospel k záveru, že osobné a majetkové pomery sťažovateľa sú

postačujúce na zaplatenie súdneho poplatku v namietanom konaní. Na tomto základe

okresný súd uznesením č. k. -134 z 9. februára 2010 sťažovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť

11. marca 2010. Následne, okresný súd uznesením č. k. -140 z 29. marca 2010

konanie zastavil.

a) K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie

jeho základného práva podľa a práva podľa dohovoru

vychádzal ústavný súd opätovne zo svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

právnej neistoty (). K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

V súlade s uvedeným ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola doručená ústavnému

súdu ešte v čase pred rozhodnutím okresného súdu o zastavení konania (uznesenie

okresného súdu č. k. -140 z 29. marca 2010). Avšak s prihliadnutím na

konkrétne okolnosti namietaného konania, berúc do úvahy predovšetkým skutočnosť, že

okresný súd rozhodol opätovne o zamietnutí oslobodenia od súdnych poplatkov uznesením

č. k. -134 z 9. februára 2010, teda v čase pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu, sťažovateľ pri náležitej opatrnosti mohol a mal predpokladať, že nezaplatenie súdneho

poplatku bude mať za následok meritórne rozhodnutie okresného súdu – zastavenie konania.

Nezaplatenie súdneho poplatku zo strany sťažovateľa, ktorý navyše nevyužil možnosť

podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. -134 z 9. februára 2010,

tak logicky viedlo k jedinému možnému právnemu následku – vydaniu uznesenia okresného

súdu č. k. -140 z 29. marca 2010 o zastavení konania.

V súlade s uvedeným ústavný súd odmietol po predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie a dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

b) K namietanému porušeniu základného práva podľa

v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -134 z 9. februára 2010, ktorým tento opätovne nepriznal sťažovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov, mohol sťažovateľ podať riadny opravný prostriedok –

odvolanie, o ktorom by rozhodoval krajský súd. Právomoc krajského súdu teda vylučuje

právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal porušenie svojich garantovaných práv

uznesením okresného súdu č. k. -134 z 9. februára 2010, odmietol podľa § 25

ods. 2 a pre nedostatok právomoci.

c) K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 2, čl. 46 ods. 3

a

Vo vzťahu k namietanému porušeniu je potrebné opätovne

uviesť, že ustanovenie tohto článku predovšetkým upravuje právo na prístup k súdu

vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy.

Skutočnosť, že proti uzneseniu okresného súdu č. k. -140 z 29. marca

2010, ktorým tento konanie vo veci návrhu sťažovateľa proti odporcovi Obci S. zastavil,

sťažovateľ mohol podať odvolanie, o ktorom by bol oprávnený a povinný rozhodnúť

krajský súd, vylučuje právomoc ústavného súdu. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol túto

časť sťažnosti pre nedostatok svojej právomoci v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd opätovne

uvádza, že na konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného

štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom je daná

právomoc všeobecných súdov (v namietanom konaní okresný súd; príp. krajský súd

v prípade odvolania) podľa Takýto prístup zodpovedá doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. ). Vzhľadom na to ústavný súd

odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. pre

nedostatok svojej právomoci.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

ústavný súd poznamenáva, že z príloh predložených sťažovateľom nezistil, že by sťažovateľ

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. žiadal o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov, navyše samotný sťažovateľ to v sťažnosti v súvislosti s namietaným

konaním nepreukázal. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že k prípadnému

porušeniu by mohlo dôjsť v prípade, ak by okresný súd vôbec

nerozhodol o ustanovení právneho zástupcu, napriek skutočnosti, že sťažovateľ

o ustanovenie právneho zástupcu požiadal, čo sa v danom prípade nestalo. Na základe

uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II.17 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že sťažovateľ sa už svojou predchádzajúcou

sťažnosťou, ktorá bola ústavnému súdu doručená 3. marca 2010 a zaregistrovaná pod sp. zn.

, domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

až 3, a a práva podľa dohovoru, ku ktorým malo

dôjsť konaniami vedenými okresným súdom pod sp. zn. a sp. zn. .

Ústavný súd už pri rozhodovaní o predchádzajúcej sťažnosti zistil, že uznesením

okresného súdu č. k. -57 zo 7. septembra 2006 nebolo priznané sťažovateľovi

a jeho manželke oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré bolo uznesením krajského súdu

č. k. -88 z 30. decembra 2006 potvrdené. V konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. bola uznesením č. k. -47 zo 4. februára 2010 žaloba

sťažovateľa a jeho manželky proti obci o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

obce odmietnutá, pretože sťažovateľ a jeho manželka ani po predchádzajúcej výzve

okresného súdu svoj návrh na začatie konania podania nedoplnili a neupresnili; proti tomuto

uzneseniu sťažovateľ ani jeho manželka nepodali opravný prostriedok. Na tomto základe

ústavný súd predchádzajúcu sťažnosť sťažovateľa uznesením č. k. -7

z 30. marca 2010 odmietol ako celok.

V súlade s ustanovením návrh nie je prípustný,

ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené

(v danom prípade ústavný súd označenými uzneseniami sťažnosť sťažovateľa odmietol

z iných dôvodov ako pre nesplnenie podmienok konania, pozn.).

Keďže v tých istých veciach sa sťažovateľ už predtým obrátil na ústavný súd a jeho

predchádzajúca sťažnosť už bola odmietnutá, nemal ústavný súd inú možnosť, ako sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3,

a a práva podľa dohovoru v konaniach

vedených okresným súdom pod sp. zn. a sp. zn. odmietnuť podľa

v spojení s pre jej neprípustnosť.

II.18 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Pre účely objektívneho posúdenia sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis vzťahujúci

sa na konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. , z ktorého zistil tento priebeh

konania:

Dňa 30. augusta 2005 sťažovateľ a jeho manželka doručili okresnému súdu podanie

označené ako „žaloba na odstránenie neoprávnenej stavby – plynovodnej prípojky

a náhradu za násilné používanie súkromného majetku v sume 2250 Sk s príslušenstvom“.

Dňa 13. septembra 2005 okresný súd uznesením č. k. -9 vyzval sťažovateľa

a jeho manželku, aby v stanovenej lehote odstránili nedostatky podania; títo podanie

doplnili 21. septembra 2005. Dňa 11. októbra 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa a jeho

manželku na zaplatenie súdneho poplatku, na základe čoho títo 18. októbra 2005 doručili

okresnému súdu návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa . Dňa

14. novembra 2005 sťažovateľ a jeho manželka doručili okresnému súdu na jeho výzvu

zo 7. novembra 2005 požadované potvrdenia pre účely rozhodnutia o oslobodení od platenia

súdnych poplatkov.

Dňa 14. decembra 2005 okresný súd uznesením č. k. -33 nepriznal

sťažovateľovi a jeho manželke oslobodenie od súdnych poplatkov, na základe čoho sa títo

27. decembra 2005 odvolali. Dňa 17. marca 2006 bol spis predložený na rozhodnutie

o opravnom prostriedku krajskému súdu, ktorý 29. mája 2006 uznesením

č. k. -60 uznesenie okresného súdu potvrdil. Dňa 17. júla 2006 sťažovateľ

a jeho manželka doručili okresnému súdu dovolanie proti uzneseniu krajského súdu

č. k. -60 z 29. mája 2006. Dňa 25. júla 2006 okresný súd uznesením

č. k. -69 vyzval sťažovateľa a jeho manželku, aby si pre dovolacie konanie

zvolili advokáta; títo 15. augusta 2006 doručili okresnému súdu žiadosť o pridelenia

advokáta. Dňa 16. augusta 2006 okresný súd uznesením č. k. -72 žiadosť

sťažovateľa a jeho manželky o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v dovolacom

konaní proti uzneseniu krajského súdu č. k. -60 z 29. mája 2006 zamietol, na

základe čoho sa proti citovanému uzneseniu okresného súdu sťažovateľ a jeho manželka

30. augusta 2006 odvolali. Dňa 31. októbra 2006 krajský súd uznesením sp. zn.

uznesenie okresného súdu č. k. -72 zo 16. augusta 2006 potvrdil.

Na základe uvedeného najvyšší súd uznesením sp. zn. z 5. augusta 2010

v právnej veci sťažovateľa a jeho manželky o dovolaní proti uzneseniu krajského súdu

sp. zn. dovolacie konanie zastavil. Okresný súd uznesením

č. k. -86 zo 6. septembra 2010 namietané konanie zastavil.

a) K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd opätovne poukazuje na princíp subsidiarity svojej právomoci

a v okolnostiach daného prípadu aj na preukázanie využitia opravného prostriedku v súlade

so zákonom o súdoch, t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného

súdu ako prostriedku, vyčerpanie ktorého je nevyhnutnou podmienkou prípustnosti tejto

časti sťažnosti na ďalšie konanie.

Zo sťažnosti, z jej doplnkov ani zo spisu vzťahujúceho sa na namietané konanie

nevyplýva, že by sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi príslušného

súdu, pričom ani netvrdí, že sťažnosť nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

S poukazom na uvedené ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr.

, , ) dospel k záveru, že podľa § 25 ods. 2 v spojení

s je potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť z dôvodu

neprípustnosti.

Aj napriek uvedenému považoval ústavný súd za žiaduce vyjadriť sa k namietanému

porušeniu základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

ku ktorým malo dôjsť postupom okresného súdu v namietanom konaní.

Z už uvedeného prehľadu procesných úkonov vyplýva, že okresný súd sťažovateľa

a jeho manželku po podaní žaloby (30. augusta 2005, pozn.) vyzval na zaplatenie súdneho

poplatku a následne z dôvodu ich žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením

č. k. -33 zo 14. decembra 2005 nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov;

na základe uvedeného sa sťažovateľ a jeho manželka 27. decembra 2005 odvolali. Na

základe podaní – opravných prostriedkov – sťažovateľa a jeho manželky v súvislosti

s povinnosťou zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby bolo dvakrát rozhodované na

všeobecných súdoch vyššej inštancie. Kým krajský súd rozhodol o riadnom opravnom

prostriedku 29. mája 2006 (t. j. v priebehu 5 mesiacov), najvyšší súd o mimoriadnom

opravnom prostriedku sťažovateľa – dovolaní – rozhodol až 5. augusta 2010 potom, ako

okresný súd rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov

v dovolacom konaní a následne krajský súd rozhodol o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu okresného súdu.

Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že obdobia, v ktorých bol spis

v dispozičnej sfére krajského súdu a najvyššieho súdu (ktorých postup sťažovateľ

v sťažnosti pred ústavným súdom nenamietal, pozn.), nemožno pričítať na vrub okresnému

súdu, ktorý ich dĺžku trvania žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť.

Po rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. z 5. augusta 2010, ktorým

dovolacie konanie zastavil, okresný súd meritórne rozhodol vo veci uznesením

č. k. -86 zo 6. septembra 2010, ktorým namietané konanie zastavil.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou by preto neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného čl. 48 ods. 2

a jeho práva zaručeného v dohovoru. Uvedené by odôvodňovalo

odmietnutie tejto časti sťažnosti sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenej podľa § 25 ods. 2

.

b) K namietanému porušeniu základného práva podľa

v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov

Ako už bolo uvedené, okresný súd uznesením č. k. -33 zo 14. decembra

2005 rozhodol o návrhu sťažovateľa a jeho manželky tak, že oslobodenie od súdnych

poplatkov im nepriznal. Sťažovateľ a jeho manželka podali proti tomuto uzneseniu

okresného súdu odvolanie 27. decembra 2005, na základe čoho bol spis s opravným

prostriedkom predložený 17. marca 2006 na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý 29. mája

2006 uznesením č. k. -60 uznesenie okresného súdu potvrdil.

Proti namietanému uzneseniu okresného súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie (čo

aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc

krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal

porušenie svojho základného práva podľa postupom okresného súdu

v súvislosti s rozhodovaním o oslobodení od súdneho poplatku, odmietol podľa § 25 ods. 2

pre nedostatok svojej právomoci.

c) K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 2, čl. 46 ods. 3

a

Vo vzťahu k namietanému porušeniu je potrebné opätovne

uviesť, že ustanovenie tohto článku predovšetkým upravuje právo na prístup k súdu

vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba

sťažovateľa „na odstránenie neoprávnenej stavby a náhradu za násilne používanie

súkromného majetku“ smerovala proti žalovanej J. Ď. (nie proti orgánu verejnej správy),

ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti v súlade s § 25

ods. 2 .

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd uvádza, že na

konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu

alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom je daná právomoc

všeobecných súdov (v namietanom konaní okresný súd; príp. krajský súd v prípade

odvolania) podľa Takýto prístup zodpovedá doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. ). Vzhľadom na to ústavný súd

odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. pre

nedostatok svojej právomoci.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

ústavný súd skúmal žiadosť sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre

dovolacie konanie. Žiadosť žalobcov (sťažovateľa a jeho manželky) o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov okresný súd uznesením č. k. -72 zo 16. augusta 2006

zamietol; citované uznesenie okresného súdu v spojení s potvrdzujúcim uznesením

krajského súdu sp. zn. z 31. októbra 2006 nadobudlo právoplatnosť

12. decembra 2006.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k uzneseniu okresného

súdu č. k. -72 zo 16. augusta 2006 mal sťažovateľ možnosť odvolať sa, čo aj

využil. Právomoc krajského súdu ako súdu odvolacieho vylučuje právomoc ústavného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci.

Keďže uznesenie okresného súdu č. k. -72 zo 16. augusta 2006 nadobudlo

právoplatnosť 12. decembra 2006, je daný ďalší dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti

aj ako podanej oneskorene.

II.19 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

, v ktorom sa sťažovateľ a jeho manželka návrhom doručeným okresnému súdu

30. novembra 2005 domáhali náhrady škody a opravenia potrubia, bolo právoplatne

zastavené 7. júna 2008 na základe uznesenia okresného súdu č. k. -169

zo 16. januára 2008 v spojení s potvrdzujúcim uznesením krajského súdu

č. k. -177 z 2. mája 2008.

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola v tejto časti podaná zjavne po uplynutí lehoty

uvedenej v , a preto ju ústavný súd v tejto časti po

predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu, že

bola podaná oneskorene.

II.20 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ a jeho manželka sa návrhom

doručeným okresnému súdu 18. júna 2008 domáhali proti odporcovi opravy poškodeného

odtoku a náhrady nemajetkovej ujmy. Sťažovateľ a jeho manželka v návrhu na začatie

konania požiadali súd o oslobodenie od súdneho poplatku za podaný návrh, o čom okresný

súd uznesením č. k. -67 zo 4. septembra 2008 rozhodol tak, že oslobodenie

nepriznal. Označené uznesenie potvrdil krajský súd uznesením č. k. -75

z 31. októbra 2008. Sťažovateľ a jeho manželka opätovne požiadali okresný súd

o oslobodenie od súdnych poplatkov 7. februára 2009. Okresný súd uznesením

č. k. -92 z 12. marca 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. septembra

2009, v spojení s potvrdzujúcim uznesením krajského súdu č. k. -100

zo 7. júla 2009 oslobodenie od súdneho poplatku opätovne nepriznal. Vzhľadom na

skutočnosť, že sťažovateľ a jeho manželka súdny poplatok za návrh nezaplatili, okresný súd

uznesením č. k. -201 z 15. marca 2010 konanie zastavil. Uznesenie

okresného súdu č. k. -102 z 15. marca 2010 v spojení s potvrdzujúcim

uznesením krajského súdu č. k. -136 z 10. júna 2010 nadobudlo

právoplatnosť 13. júla 2010.

a) K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Ústavný súd vychádzajúc zo svojich zistení konštatoval, že okresný súd v predmetnej

veci konal v zásade plynulo. Podľa svojej stabilizovanej judikatúry ústavný súd na kratšie

obdobia nečinnosti orgánu verejnej moci spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli

opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku konania (m. m.

, , ). V danom prípade obdobia medzi jednotlivými

procesnými úkonmi neumožňujú podľa názoru ústavného súdu dospieť k záveru, že okresný

súd sa v doterajšom priebehu konania vedeného pod sp. zn. dopustil takých

prieťahov, ktoré vykazujú intenzitu „zbytočných prieťahov“.

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. nemohlo dôjsť k porušeniu jeho základného práva

podľa ani práva podľa dohovoru, a preto v tejto časti

sťažnosť odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Ústavný súd vzal tiež do úvahy, že zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej

príloh nevyplýva, že by sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi

príslušného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, a sťažovateľ ani netvrdí, že sťažnosť

nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. S poukazom na uvedené ústavný súd

opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , )

konštatoval, že v danom prípade existuje aj dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti

z dôvodu neprípustnosti.

b) K namietanému porušeniu základného práva podľa

v súvislosti s rozhodovaním o žiadostiach sťažovateľa o oslobodení od súdnych

poplatkov

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ prvýkrát požiadal okresný súd

o oslobodenie od súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania 18. júna 2008,

o ktorej okresný súd rozhodol uznesením č. k. -67 zo 4. septembra 2008 tak,

že oslobodenie nepriznal. Sťažovateľ opätovne požiadal okresný súd o oslobodenie od

súdnych poplatkov 7. februára 2009; o tejto žiadosti rozhodol okresný súd uznesením

č. k. -92 z 12. marca 2009 tak, že oslobodenie nepriznal. V oboch prípadoch

mohol sťažovateľ podať oproti označeným uzneseniam okresného súdu odvolanie, o ktorom

bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu v danom

prípade vzhľadom na princíp subsidiarity vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného

dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou

namietal porušenie svojho základného práva podľa , odmietol podľa

ods. 2 pre nedostatok svojej právomoci.

c) K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 2, čl. 46 ods. 3

a

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd opätovne

uvádza, že ustanovenie tohto článku predovšetkým upravuje právo na prístup k súdu

vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy.

Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -102 z 15. marca 2010, ktorým

bolo konanie o návrhu sťažovateľa proti odporcovi Obci S. (teda orgánu verejnej správy,

pozn.) zastavené, mohol sťažovateľ podať odvolanie, o ktorom by bol oprávnený a povinný

rozhodnúť krajský súd. Táto skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto ústavný

súd odmietol túto časť sťažnosti pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd opätovne

uvádza, že na konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného

štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom je daná

právomoc všeobecných súdov (v namietanom konaní okresný súd, príp. krajský súd po

prípadnom podaní odvolania) podľa Takýto prístup zodpovedá

doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. ). Vzhľadom na

uvedené ústavný súd odmietol aj túto časť sťažnosti pre nedostatok svojej právomoci.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

ústavný súd poznamenáva, že z príloh predložených sťažovateľom nezistil, že by sťažovateľ

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. žiadal o ustanovenie

zástupcu z radov advokátov, čo navyše samotný sťažovateľ v sťažnosti v súvislosti

s namietaným konaním ani nepreukázal. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že

k prípadnému porušeniu by mohlo dôjsť v prípade, ak by okresný súd

vôbec nerozhodol o ustanovení právneho zástupcu napriek skutočnosti, že sťažovateľ

o ustanovenie právneho zástupcu požiadal, čo sa v danom prípade nestalo. Na základe

uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II.21 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sa sťažnosťou z 9. augusta 2010

domáhal vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov

a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. . Ústavný súd

uznesením č. k. -15 z 30. septembra 2010 sťažnosť sťažovateľa odmietol ako

podanú oneskorene.

V súlade s ustanovením návrh nie je prípustný,

ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

V danom prípade ústavný súd označeným uznesením predchádzajúcu sťažnosť

sťažovateľa odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Z povahy veci vyplýva, že

nesplnenie tejto podmienky konania nemožno preklenúť neskôr podanou sťažnosťou, keďže

aj táto musí byť logicky podaná oneskorene. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3,

a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

odmietol pre neprípustnosť, ako aj z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

II.22 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ doručil 21. novembra 2006

okresnému súdu návrh, ktorým sa domáhal proti odporcovi zaplatenia škody vo výške

730,02 € s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 €. Okresný súd rozsudkom

č. k. -244 z 8. februára 2010 návrh sťažovateľa v celom rozsahu zamietol;

sťažovateľ sa proti označenému rozsudku odvolal 24. marca 2010, pričom o jeho odvolaní

bude rozhodovať krajský súd.

a) K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd opätovne poukázal na svoju konštantnú

judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov

verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že

táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,

aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Z týchto dôvodov, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu

doručená, už k prieťahom v konaní nemôže dochádzať, lebo konanie je už právoplatne

skončené, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

V danom prípade aj keď v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (19. februára

2010) ešte nebola predmetná vec sťažovateľa právoplatne skončená, okresný súd už vo veci

sťažovateľa meritórne rozhodol (8. februára 2010, pozn.), čím z hľadiska svojej pôsobnosti

odstránil jeho právnu neistotu. Táto skutočnosť v zásade zakladá dôvod na odmietnutie

sťažnosti sťažovateľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Na základe takto zisteného skutkového stavu s prihliadnutím na zmysel a účel

základného práva podľa a práva podľa dohovoru ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods.

2 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

b) K namietanému porušeniu základného práva podľa

v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku

Ústavný súd ďalej predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej

porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa v súvislosti

s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. vo vzťahu

k oslobodeniu od súdnych poplatkov.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom doručeným okresnému

súdu 21. novembra 2006 domáhal, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť mu istinu

20 387,09 Sk s úrokom z omeškania 9,5 % od 1. októbra 2006 do zaplatenia a nahradil mu

trovy konania. Svoj návrh odôvodnil sťažovateľ tým, že odporca ho 17. júna 2004

v ranných hodinách bezdôvodne fyzicky napadol a spôsobil mu zranenia, ktoré si podľa

znaleckého posudku vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 4 týždňov. Za uvedený skutok bol

odporca uznaný vinným rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 21. marca 2006

z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 a výtržníctva podľa § 202 ods. 1

v znení neskorších predpisov. Proti tomuto

rozsudku sťažovateľ v zákonnej lehote podal odvolanie, keďže rozsudkom priznaná výška

škody 3 300 Sk podľa neho nezahŕňala ďalšiu škodu, ktorá mu v tejto súvislosti vznikla.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 21. septembra 2006 odvolanie zamietol

a zrušil aj tú časť rozsudku okresného súdu, v ktorom bolo sťažovateľovi priznané

odškodnenie vo výške bolestného 3 300 Sk.

V súlade s h) a je navrhovateľ

oslobodený od platenia súdnych poplatkov v konaní o náhrade škody vrátane škody na

veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví a v konaní o náhradu škody alebo

nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.

Zo zistení ústavného súdu ani z predložených príloh nevyplýva, že by sťažovateľ bol

vyzvaný okresným súdom na zaplatenie súdneho poplatku alebo že by súdny poplatok

zaplatil.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na už citovanú zákonnú úpravu

oslobodenia od súdneho poplatku v namietanom konaní okresného súdu ústavný súd

po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

c) K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 2, čl. 46 ods. 3

a

Vo vzťahu k namietanému porušeniu je potrebné opätovne

uviesť, že toto ustanovenie predovšetkým upravuje právo na prístup k súdu vo veci,

o ktorej rozhodol orgán verejnej správy.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporcom v namietanom konaní nebol orgán verejnej

správy, ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti

v súlade s .

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd uvádza, že na

konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu

alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom je daná právomoc

všeobecných súdov podľa Takýto prístup zodpovedá doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. ). Vzhľadom na to ústavný súd

odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. pre

nedostatok svojej právomoci.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

ústavný súd poznamenáva, že z príloh predložených sťažovateľom nezistil, že by sťažovateľ

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. žiadal o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov, navyše samotný sťažovateľ to v sťažnosti v súvislosti s namietaným

konaním nepreukázal. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že k prípadnému

porušeniu by mohlo dôjsť v prípade, ak by okresný súd vôbec

nerozhodol o ustanovení právneho zástupcu, napriek skutočnosti, že sťažovateľ

o ustanovenie právneho zástupcu požiadal, čo sa v danom prípade nestalo. Na základe

uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II.23 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že sťažovateľ sa svojou predchádzajúcou

sťažnosťou, ktorá bola ústavnému súdu doručená 11. januára 2010, domáhal vyslovenia

porušenia svojich základných práv podľa , a uznesením okresného

súdu č. k. -51 z 30. novembra 2007 (ďalej len „uznesenie okresného súdu

z 30. novembra 2007“), uznesením okresného súdu č. k. -162 z 29. septembra

2009 (ďalej len „uznesenie okresného súdu z 29. septembra 2009“) a postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Okresný súd uvedené konanie uznesením

z 29. septembra 2009 zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku a zároveň rozhodol o tom,

že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením. K porušeniu základného práva

podľa malo dôjsť tým, že okresný súd do dňa podania sťažnosti ústavnému

súdu (11. január 2010, pozn.) o náhrade trov konania nerozhodol.

Ústavný súd o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa rozhodol uznesením

č. k. -10 z 30. marca 2010 tak, že ju odmietol ako celok. Z odôvodnenia

tohto uznesenia vyplýva, že časť sťažnosti týkajúcu sa uznesenia okresného súdu

z 30. novembra 2007 odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci (keďže sťažovateľ

nepodal proti nemu odvolanie, o ktorom by bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, pozn.)

a časť týkajúcu sa nerozhodnutia o trovách konania z dôvodu neprípustnosti (s poukazom na

skutočnosť, že sťažovateľ nepodal v súlade s § 62 zákona o súdoch sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi okresného súdu; ústavný súd zároveň zistil, že medzičasom okresný

súd o trovách konania už rozhodol uznesením č. k. -166 z 25. januára 2010,

pozn.).

V súlade s a) návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd vzhľadom na skutočnosť, že v tej istej veci sa už predtým sťažovateľ

sťažnosťou obrátil na ústavný súd, ktorý o nej už rozhodol, nemal inú možnosť, ako

sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až

3, a , ako aj práva podľa dohovoru (vzhľadom na

ustálenú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej v obsahu základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť;

, , ) v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

odmietnuť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom

súde pre jej neprípustnosť.

II.24 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd namietané konanie uznesením

č. k. -37 zastavil; označené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. júna 2009.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že sťažovateľ doručil sťažnosť

v tejto časti zjavne po uplynutí lehoty podľa , a preto ju

v tejto časti odmietol podľa ako podanú oneskorene.

II.25 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že sťažovateľ sa už predchádzajúcou

sťažnosťou, ktorá bola ústavnému súdu doručená 10. marca 2010 a zaregistrovaná pod

sp. zn. , domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 až 3, a a práva podľa dohovoru,

ku ktorému malo dôjsť v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

a v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. (súvisiacim s konaním

krajského súdu vedeným pod sp. zn. ); v tomto konaní malo podľa názoru

sťažovateľa dôjsť k jeho diskriminácii vzhľadom na to, že vo veci vedenej okresným súdom

pod sp. zn. mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu

50 %, zatiaľ čo v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. oslobodený od

súdnych poplatkov nebol, čím došlo k porušeniu označených článkov a dohovoru.

O predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa rozhodol ústavný súd uznesením

č. k. -5 z 24. marca 2010 tak, že ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade všeobecné súdy rozhodli o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych

poplatkov potom, ako v potrebnom rozsahu zistili jeho osobné, zárobkové a majetkové

pomery, a to z listinných dôkazov, ktoré sám sťažovateľ či už z vlastnej iniciatívy, alebo na

základe vyžiadania okresného súdu predložil, a preto rozhodnutia všeobecných súdov

v tomto konaní ústavný súd nepovažoval ani za arbitrárne, ani za zjavne neodôvodnené.

V súlade s ustanovením návrh nie je

prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

Keďže v tej istej veci sa sťažovateľ už predtým obrátil na ústavný súd a jeho

sťažnosť už bola predmetom skúmania pred ústavným súdom, ktorý už o nej meritórne

rozhodol, nemal ústavný súd inú možnosť, ako sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej

porušenie základných práv podľa až 3, a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. odmietnuť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a)

ako neprípustnú.

II.26 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa zistení ústavného súdu sa sťažovateľ návrhom z 26. novembra 2007, ktorý

doplnil 27. decembra 2007, domáhal ochrany osobnosti v spojení s náhradou nemajetkovej

ujmy proti odporcovi Obci S. Okresný súd uznesením č. k. -77 zo 14. mája

2008 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd uznesením č.

k. -89 z 9. septembra 2008 uznesenie okresného súdu potvrdil. Sťažovateľ

podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie. Najvyšší súd uznesením č. k. 4 Cdo

238/2009-115 z 29. septembra 2009 dovolacie konanie zastavil. Následne, okresný súd

potom, ako sťažovateľa neúspešne vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, uznesením č. k.

-121 z 15. februára 2010 konanie zastavil; toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 16. marca 2010.

Ústavný súd zo svojej doterajšej judikatúry zistil, že uznesením sp. zn.

z 27. januára 2009 odmietol predchádzajúcu sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa domáhal

vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47 ods. 2

a a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. . Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že v časti smerujúcej proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -77 zo 14. mája 2008 v spojení s uznesením

krajského súdu sp. zn. z 9. septembra 2008 bola predchádzajúca sťažnosť

odmietnutá z dôvodu, že bola podaná oneskorene, a v časti smerujúcej proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -97 z 10. decembra 2008 pre nedostatok právomoci

ústavného súdu (keďže sťažovateľ mohol proti nemu podať riadny opravný prostriedok –

odvolanie ako účinný prostriedok nápravy, pozn.).

V súlade s ustanovením návrh nie je prípustný,

ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej

porušenie základných práv podľa až 3, a

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. do 27. januára 2009 odmietol

pre neprípustnosť.

a) K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa dohovoru a základného práva podľa

v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. v období po 27. januári 2009

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. V tejto

súvislosti sa ústavný súd zaoberal predovšetkým otázkou, či sťažnosť v tejto časti nie je

zjavne neopodstatnená.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd potom, ako najvyšší súd

uznesením č. k. -115 z 29. septembra 2009 dovolacie konanie zastavil,

vyzval 13. novembra 2009 navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý ho však

v stanovenej lehote nezaplatil. Sťažovateľ na výzvu okresného súdu reagoval len listom,

v ktorom opätovne požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené

okresný súd v súlade s uznesením č. k.

121 z 15. februára 2010 namietané konanie zastavil. V uznesení o zastavení konania

okresný súd uviedol: „V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že sú splnené všetky

podmienky predpokladané citovaným zákonným ustanovením na zastavenie konania pre

nezaplatenie súdneho poplatku za návrh a zároveň nie je daný ani jeden z prípadov

uvedených v ustanovení o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, kedy súd koná aj v prípade

nezaplatenia súdneho poplatku, a preto, pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia,

rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Opätovnou žiadosťou navrhovateľa

o oslobodenie od súdnych poplatkov sa súd ďalej nezaoberal, nakoľko už o jeho

predchádzajúcej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov bolo právoplatne rozhodnuté

tak, že mu súd oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.“

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Z týchto dôvodov, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu

doručená, už k prieťahom v konaní nemôže dochádzať, lebo konanie je už právoplatne

skončené, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

V danom prípade aj keď v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (19. februára

2010) ešte nebola predmetná vec sťažovateľa právoplatne skončená, okresný súd ale už vo

veci sťažovateľa meritórne rozhodol (15. februára 2010, pozn.), čím odstránil jeho právnu

neistotu. Táto skutočnosť v zásade zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti v súlade s .

Ako bolo už uvedené, okresný súd uznesením č. k. -121 z 15. februára

2010 konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, pričom vo vzťahu

k opätovnej žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdneho poplatku uviedol, že sa ňou

nezaoberal, „nakoľko už o jeho predchádzajúcej žiadosti o oslobodenie od súdnych

poplatkov bolo právoplatne rozhodnuté tak, že mu súd oslobodenie od súdnych poplatkov

nepriznal“.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu uznesením okresného súdu

sp. zn. z 15. februára 2010 v súvislosti s odmietnutím okresného súdu zaoberať

sa opätovnou žiadosťou sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov ústavný súd

opätovne zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

je založená na princípe subsidiarity. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu

je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto

ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

uplatneniu právomoci ústavného súdu (m. m. napr. , ,

).

Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -121 z 15. februára 2010 mohol

v súlade s a nasl. sťažovateľ podať odvolanie, o ktorom by rozhodoval krajský

súd. Právomoc krajského súdu vylučuje právomoc ústavného súdu. Z týchto dôvodov

ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v časti namietajúcej porušenie

v súlade s z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

b) K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a 3 a čl. 47

ods. 2

Vo vzťahu k namietanému porušeniu je potrebné opätovne

uviesť, že toto ustanovenie predovšetkým upravuje právo na prístup k súdu vo veci,

o ktorej rozhodol orgán verejnej správy.

Vzhľadom na skutočnosť, že proti uzneseniu okresného súdu č. k. -121

z 15. februára 2010, ktorým tento konanie vo veci návrhu sťažovateľa proti odporcovi Obci

S. zastavil, sťažovateľ mohol podať odvolanie, o ktorom by bol oprávnený a povinný

rozhodnúť krajský súd, je vylúčená právomoc ústavného súdu. Z týchto dôvodov ústavný

súd odmietol túto časť sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu v súlade s § 25

ods. 2 .

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd uvádza, že na

konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu

alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom je daná právomoc

všeobecných súdov podľa Takýto prístup zodpovedá doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. ). Vzhľadom na to ústavný súd

odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. pre

nedostatok svojej právomoci.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

ústavný súd poznamenáva, že z príloh predložených sťažovateľom nezistil, že by sťažovateľ

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. žiadal o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov, navyše samotný sťažovateľ to v sťažnosti v súvislosti s namietaným

konaním nepreukázal. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že k prípadnému

porušeniu by mohlo dôjsť v prípade, ak by okresný súd vôbec

nerozhodol o ustanovení právneho zástupcu napriek skutočnosti, že sťažovateľ

o ustanovenie právneho zástupcu požiadal, čo sa v danom prípade nestalo. Na základe

uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II.27 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd zo svojej doterajšej judikatúry zistil, že uznesením

č. k. -9 zo 16. decembra 2009 odmietol predchádzajúcu sťažnosť

sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojich práv podľa , a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorým malo dôjsť postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 3. novembra 2009, ktorým

bolo prerušené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej okresným súdom pod

sp. zn. , a to na základe skutočnosti, že sťažovateľ mal v systéme

všeobecného súdnictva proti namietanému porušeniu základných práv podľa

a dohovoru k dispozícii účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý mohol využiť

(odvolanie, pozn.).

V súlade s ustanovením návrh nie je prípustný,

ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej

porušenie základných práv podľa až 3, a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. v období do 16. decembra 2009 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti.

Ústavný súd zistil, že v čase predbežného prerokovania sťažnosti bolo namietané

konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. stále ešte právoplatne prerušené.

Z uvedeného dôvodu okresný súd ani v období po 16. decembri 2009 nemohol v tomto

konaní konať, teda k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 až 3, , a práva podľa dohovoru zo strany

okresného súdu ani v tomto období nemohlo dôjsť. Vzhľadom na uvedené ústavný súd

odmietol podľa časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ

namietal porušenie základných práv podľa až 3 a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj v období po 16. decembri 2009 pre zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej „Dobu

prerušenia konania podľa nemožno považovať za zbytočné

prieťahy, ktoré by boli spôsobené činnosťou (nečinnosťou) súdu v občianskoprávnom

konaní. Platí to predovšetkým v prípadoch, v ktorých je konanie prerušené preto, lebo

výsledok iných sporov začatých na podnet účastníka konania (ďalšie žaloby) môže

relevantne ovplyvniť výsledok iného sporu, toho, v ktorom konanie bolo prerušené.

Osobitne to má význam vtedy, ak spory začne účastník konania v úzkej časovej spojitosti

s konaním, v ktorom namieta zbytočné prieťahy, a tieto spory vecne súvisia s týmto sporom,

resp. môžu ovplyvniť jeho výsledok“ (, ).

II.28 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že okresný súd uznesením

č. k. -28 z 20. marca 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. februára 2007,

návrh sťažovateľa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva odmietol.

Možno teda konštatovať, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí

lehoty podľa .

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namieta

porušenie až 3, a a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , odmietol

podľa z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

II.29 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že krajský súd uznesením č. k. -70

potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -45 zo 14. augusta 2006 o odmietnutí

podania, ktoré týmto nadobudlo právoplatnosť 8. decembra 2006. Ústavný súd teda

konštatuje, že sťažnosť bola doručená ústavnému súdu zjavne po uplynutí lehoty podľa § 53

ods. 3 .

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie

základných práv podľa až 3, a a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

odmietol ako podanú oneskorene.

II.30 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a) K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Na účely objektívneho posúdenia sťažnosti už pred jej predbežným prerokovaním si

ústavný súd vyžiadal spis vzťahujúci sa na konanie okresného súdu vedené pod sp. zn.

, z ktorého vyplýva tento priebeh konania:

Dňa 12. novembra 2007 sťažovateľ doručil okresnému súdu žalobu o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva; vec bola pridelená na rozhodnutie JUDr. D.

M. Následne, okresný súd 20. novembra 2007 vyzval sťažovateľa na predloženie

znaleckého posudku pre potreby vyrubenia súdneho poplatku z podaného návrhu v zmysle §

7 ods. 1 a 8 . Dňa 18. decembra 2007 doručil sťažovateľ

okresnému súdu žiadosť, aby určil súdneho znalca pre účely zamerania sporného pozemku.

Dňa 18. septembra 2008 okresný súd vyzval Obec S. o poskytnutie informácie potrebnej na

stanovenie hodnoty pozemku (odpoveď obce bola doručená okresnému súdu 30. septembra

2008) a zároveň vyzval sťažovateľa, aby oznámil druh pozemku (tento na výzvu reagoval

29. septembra 2008).

Dňa 7. januára 2009 sťažovateľ doručil okresnému súdu upravený návrh, na základe

čoho okresný súd 19. januára 2009 vyzval sťažovateľa na zaplatenie novovyrubeného

súdneho poplatku. Dňa 30. januára 2009 sťažovateľ doručil okresnému súdu námietku

k výzve na zaplatenie súdneho poplatku, na čo reagoval okresný súd prípisom zo 16. apríla

2009, v ktorom oznámil sťažovateľovi dôvody, pre ktoré vyrubil súdny poplatok. Dňa

4. mája 2009 sťažovateľ uhradil vyrubený súdny poplatok. Následne, okresný súd 12. mája

2009 vyzval odporcov na vyjadrenie sa k žalobe, ktorí svoje vyjadrenie doručili okresnému

súdu 29. mája 2009. Na základe uvedeného okresný súd 8. júna 2009 vyzval sťažovateľa,

aby predložil stanovisko k vyjadreniam odporcov; tento na výzvu reagoval vyjadrením

doručeným okresnému súdu 24. júna 2009.

Prvé pojednávanie vo veci nariadil okresný súd na 27. október 2009. Dňa 9. októbra

2009 JUDr. L. P. doručil okresnému súdu oznámenie o právnom zastupovaní sťažovateľa v

namietanom konaní, pričom následne 20. októbra 2009 požiadal o odročenie pojednávania z

dôvodu svojej dlhodobej pracovnej neschopnosti a následnej kúpeľnej liečby. Dňa 27.

októbra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci len za účasti sťažovateľa. Dňa 27.

novembra 2009 okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie na 13. január 2010, ktoré sa

uskutočnilo za účasti právneho zástupcu sťažovateľa a odporcov a bolo odročené na

neurčito. V ten istý deň okresný súd vyzval odporcov a Obec S. na oznámenie skutočností

potrebných pre rozhodnutie vo veci.

Dňa 19. februára 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 24. marec 2010, na

ktoré zároveň predvolal svedkov. Sťažovateľ 8. marca 2010 doručil okresnému súdu žiadosť

o vydanie uznesenia o ustanovenie súdneho znalca a zároveň o odročenie pojednávania

nariadeného na 24. marec 2010. V deň pojednávania sťažovateľ doručil okresnému súdu

námietku zaujatosti proti sudcom okresného súdu, ktorú doplnil podaním z 31. marca 2010

a zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedených dôvodov bolo

pojednávanie odročené na neurčito. Okresný súd uznesením č. k. -173

z 11. júna 2010 nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Na základe uvedeného prehľadu ústavný súd konštatoval, že okresný súd

v predmetnej veci koná v zásade plynulo a po vykonaní nevyhnutných procesných úkonov

súvisiacich s prípravou rozhodovania vo veci smeruje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci.

Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej na kratšie obdobia nečinnosti

orgánu verejnej moci ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane

a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku konania (m. m. ,

, ), ústavný súd konštatoval, že v danom prípade obdobia medzi

jednotlivými procesnými úkonmi neumožňujú podľa jeho názoru dospieť k záveru, že

okresný súd sa v doterajšom priebehu konania vedeného pod sp. zn. dopustil

takých prieťahov, ktoré vykazujú intenzitu „zbytočných prieťahov“.

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že doterajším postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. nemohlo dôjsť k porušeniu jeho základného

práva podľa ani práva podľa dohovoru, a preto v tejto časti

sťažnosť odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Ústavný súd vzal tiež do úvahy, že zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu ani zo

spisu vzťahujúceho sa na namietané konanie nevyplýva, že by sťažovateľ podal sťažnosť na

prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch

a sťažovateľ ani netvrdí, že sťažnosť nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

S poukazom na uvedené ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr.

, , ) konštatoval, že v danom prípade existuje aj dôvod

na odmietnutie tejto časti sťažnosti z dôvodu neprípustnosti.

b) K namietanému porušeniu základného práva podľa

v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov

Ako vyplýva zo zistení ústavného súdu, sťažovateľ požiadal okresný súd na

pojednávaní konanom 24. marca 2010 o oslobodenie od súdnych poplatkov v súvislosti so

vznesenou námietkou zaujatosti proti sudcom okresného súdu. Okresný súd uznesením

č. k. -173 z 11. júna 2010 sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov

nepriznal. Proti namietanému uzneseniu okresného súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie,

o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu

v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podľa odmietol podľa zákona o ústavnom

súde pre nedostatok svojej právomoci.

c) K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a 3 a čl. 47

ods. 2 v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu opätovne

zdôraznil, že ustanovenie tohto článku predovšetkým upravuje právo na prístup

k súdu vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ sa žalobou z 12. novembra 2007 domáhal

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva proti žalovaným J. Ď., O. P. a Z. P.,

možno konštatovať, že žaloba nesmerovala proti orgánu verejnej správy, a preto je sťažnosť

v tejto časti zjavne neopodstatnená. Ústavný súd preto v tejto časti sťažnosť sťažovateľa

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd uvádza, že na

konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu

alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom je daná právomoc

všeobecných súdov podľa Takýto prístup zodpovedá doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. ). Vzhľadom na to ústavný súd

odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. pre

nedostatok svojej právomoci.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

ústavný súd poznamenáva, že z predloženého spisu nezistil, že by sťažovateľ v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. žiadal o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že k prípadnému porušeniu čl. 47

ods. 2 by mohlo dôjsť v prípade, ak by okresný súd vôbec nerozhodol o ustanovení

právneho zástupcu, napriek skutočnosti, že sťažovateľ o ustanovenie právneho zástupcu

požiadal, čo sa v danom prípade nestalo. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

II.31 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd zistil, že v predmetnej veci okresný súd rozhodol rozsudkom okresného

súdu č. k. -105 z 10. januára 2008, proti ktorému sa sťažovateľ odvolal.

O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -197

z 29. októbra 2008 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Na

tomto základe označený rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 2. februára

2009.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ podal v tejto časti sťažnosť zjavne po uplynutí

lehoty podľa . Na tomto základe ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie základných práv podľa čl. 48 ods. 2, čl. 46

ods. 1 až 3 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

II.32 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

rozhodoval o návrhu sťažovateľa a jeho manželky na povolenie obnovy

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. . Okresný súd uznesením

č. k. -18 z 29. októbra 2009 návrh na povolenie obnovy zamietol; proti

označenému uzneseniu sa sťažovateľ odvolal 18. novembra 2009. Na základe uvedeného

bola vec postúpená krajskému súdu 17. februára 2010 na rozhodnutie o odvolaní.

a) K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Ústavný súd s prihliadnutím na svoje zistenia považoval za potrebné opätovne

poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej na konanie o návrhu na obnovu konania

v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu

na obnovu konania nie je aplikovateľný v časti týkajúcej sa práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (ani čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote), pretože v rámci neho nejde

o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku účastníka konania. Takéto rozhodnutie

už bolo totiž vydané v pôvodnom konaní (v danom prípade konaní vedenom pod sp. zn.

), ktoré v zmysle predstavuje prekážku veci rozhodnutej. Pri obnove

konania podľa môže byť základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa podľa judikatúry ústavného súdu

porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania

(). Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že v období, keď okresný súd

konal o návrhu sťažovateľa na obnovu konania, nemohlo dôjsť k porušeniu základného

práva sťažovateľa podľa ani k porušeniu jeho práva podľa

dohovoru. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa

.

b) K namietanému porušeniu základného práva podľa

Z uznesenia okresného súdu č. k. -18 z 29. októbra 2009, ktorým tento

zamietol návrh sťažovateľa a jeho manželky na obnovu konania, vyplýva, že tak rozhodol

na základe skutočnosti, že ide o návrh zjavne neopodstatnený, ktorý nespĺňa základné

kritériá úpravy obnovy konania do tej miery, aby sa ním okresný súd mohol aspoň

meritórne zaoberať. V označenom uznesení okresný súd uvádza:

„Obnova konania je prípustná proti rozhodnutiam, buď rozsudkom alebo niektorým

uzneseniam v zákone presne definovaným. Ide však vždy o meritórne rozhodnutia vo veci

samej. V danom prípade navrhovatelia ani nežiadajú obnoviť konanie ako také, ale chcú

revidovať poplatkové rozhodnutie. To však nie je možné dosiahnuť návrhom na obnovu

konania...

v návrhu navrhovatelia neriešili obnovu konania ako takého, ale parciálnu záležitosť

poplatkovej povinnosti. Možno totiž terminologicky hovoriť o konaní o oslobodenie od

poplatkov alebo o konaní o poplatkovej povinnosti, obnova konania však je upravená vo

vzťahu ku konaniu vo veci samej. Súd napokon rozhodol aj o poplatkovej povinnosti

navrhovateľov za podaný návrh na obnovu konania. Navrhovatelia sú poplatníci návrhu

podľa o súdnych poplatkoch: Poplatníkom je

navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa položky 16 sadzobníka súdnych poplatkov je poplatok z návrhu na obnovu konania

99,50 eura. Poplatníci sú dvaja, tak ich súd zaviazal k zaplateniu spoločne a nerozdielne.“

Proti namietanému uzneseniu okresného súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie (čo

aj využil), o ktorom bude oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc

krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal

porušenie svojho základného práva podľa uznesením okresného súdu

č. k. -18 z 29. októbra 2009, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok svojej právomoci.

c) K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a 3 a čl. 47

ods. 2 v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu opätovne

uvádza, že ustanovenie tohto článku predovšetkým upravuje právo na prístup k súdu

vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ sa domáha návrhom obnovy

občianskoprávneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , ktorého

predmetom bolo rozhodovanie o žalobe sťažovateľa vo veci proti odporkyni J. Ď., ktorou sa

domáhal odstránenia neoprávnenej stavby a zaplatenia 3 600 Sk s príslušenstvom, ústavný

súd konštatuje, že táto skutočnosť vylučuje, aby okresný súd v danom prípade porušoval

(porušil) základné právo sťažovateľa podľa . Z týchto dôvodov ústavný

súd odmietol túto časť sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd uvádza, že na

konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu

alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom je daná právomoc

všeobecných súdov podľa Takýto prístup zodpovedá doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. ). Vzhľadom na to ústavný súd

odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. pre

nedostatok svojej právomoci.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa ústavný súd

poznamenáva, že z predloženého spisu nezistil, že by sťažovateľ v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. žiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že k prípadnému porušeniu čl. 47 ods. 2

by mohlo dôjsť v prípade, ak by okresný súd vôbec nerozhodol o ustanovení

právneho zástupcu, napriek skutočnosti, že sťažovateľ o ustanovenie právneho zástupcu

požiadal, čo sa v danom prípade nestalo. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

II.33 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a) K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Pre účely objektívneho posúdenia sťažnosti ešte pred jej predbežným prerokovaním

v senáte si ústavný súd vyžiadal spis vzťahujúci sa na konanie vedené okresným súdom pod

sp. zn. .

Zo spisu vzťahujúceho sa na namietané konanie ústavný súd zistil tento priebeh

procesných úkonov:

Dňa 22. augusta 2000 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti proti odporcovi. Okresný súd 31. augusta 2000 vyzval

sťažovateľa a jeho manželku na odstránenie nedostatkov podaného návrhu, na základe čoho

14. septembra 2000 sťažovateľ návrh doplnil. Na výzvu okresného súdu sťažovateľ

21. septembra 2000 zaplatil súdny poplatok. Dňa 26. septembra 2000 okresný súd vyzval

odporcu, aby sa k návrhu vyjadril (tento sa k návrhu vyjadril 2. novembra 2000). Dňa

13. februára 2001 bol spis prevedený do registra „C“.

V období od júna 2001 do októbra 2001 si okresný súd vyžiadal a preskúmal

súvisiaci spis okresného súd vzťahujúci sa na konanie vedené pod sp. zn. .

Dňa 6. mája 2002 sťažovateľ požiadal, aby konania vedené pod sp. zn.

a boli spojené na spoločné konanie podľa .

Následne, okresný súd uznesením z 9. septembra 2002 pripustil návrh sťažovateľa na

zmenu návrhu na začatie konania z 5. apríla 2002 a 24. septembra 2002 opätovne požiadal

o pripojenie spisu sp. zn. ; spis bol pripojený 11. júla 2003. Dňa 23. júla 2003

zákonná sudkyňa konajúca vo veci vedenej pod sp. zn. vyslovila nesúhlas so

spojením veci podľa , pretože v tejto veci sa vykonalo už rozsiahle dokazovanie

a vec sa nachádza v záverečnom štádiu dokazovania.

Na tomto základe okresný súd uznesením z 24. júla 2003 rozhodol, že konanie

vedené pod sp. zn. prerušuje až do právoplatného skončenia veci vedenej

okresným súdom pod sp. zn. ; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť

15. augusta 2003. Dňa 15. februára 2006 sťažovateľ podal opätovnú námietku zaujatosti

proti sudcom okresnému súdu a žiadal o presunutie veci na iný okresný súd a v inom kraji.

Na základe zistenia, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

bolo právoplatne skončené 6. februára 2007 rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 19. mája 2005, ktorý bol potvrdený rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 20. decembra 2006, okresný súd pokračoval v konaní vedenom pod sp. zn.

v súlade s .

Dňa 16. februára 2007 okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti z 15. februára 2006. Dňa 1. marca 2007

sťažovateľ požiadal o odpustenie súdneho poplatku za podanie námietky zaujatosti proti

okresnému súdu. Dňa 3. marca 2007 bol spis predložený na vyjadrenie zákonnému sudcovi

a následne všetkým sudcom okresného súdu. Dňa 23. júla 2007 bol spis predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti okresného súdu, ktorý o námietke

rozhodol 15. apríla 2008 tak, že nevylúčil JUDr. D. M. z prerokúvania a rozhodovania veci

vedenej na okresnom súde pod sp. zn. , pričom vzhľadom na uvedené

nepovažoval za potrebné rozhodovať o vylúčení či nevylúčení ostatných sudcov okresného

súdu. Dňa 30. mája 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu opätovnú urgenciu vybavenia

jeho žiadosti o ustanovenie súdneho znalca na vypracovanie geometrického plánu.

Dňa 9. októbra 2008 okresný súd požiadal sťažovateľa o predloženie dôkazov o jeho

majetkových pomerov, aby mohol rozhodnúť o oslobodení od súdnych poplatkov. Dňa

10. decembra 2008 okresný súd uznesením č. k. -293 nepriznal sťažovateľovi

oslobodenie od súdneho poplatku; proti označenému uzneseniu okresného súdu sa

sťažovateľ 5. januára 2009 odvolal. Spis bol predložený krajskému súdu 15. januára 2009,

ktorý o odvolaní rozhodol 30. januára 2009 uznesením č. k. -311 tak, že

uznesenie okresného súdu potvrdil.

Dňa 20. marca 2009 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov

a prerušenie namietaného konania. Na základe uvedeného okresný súd vyzval sťažovateľa

30. marca 2009, aby predložil listinné dôkazy na preukázanie majetkových pomerov. Dňa 8.

septembra 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby doplnil svoje podanie – návrh na

prerušenie konania. Následne, okresný súd uznesením č. k. -326 9. septembra

2009 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 1. októbra 2009 sťažovateľ doručil okresnému súdu doplnenie návrhu na

prerušenie konania a tiež odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. -326

z 9. septembra 2009 o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, ako aj návrh na

oslobodenie od súdneho poplatku za podanie odvolania. Dňa 15. októbra 2009 bol spis

predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -326 z 9. septembra 2009, ktoré bolo následne uznesením krajského súdu

č. k. -335 z 29. októbra 2009 potvrdené. Dňa 22. decembra 2009 sťažovateľ

vzal späť námietku zaujatosti z 15. februára 2006.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. ústavný súd zistil, že sťažovateľ v rámci tohto konania dosiaľ nepodal

sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona

o súdoch, t. j. nevyčerpal právny prostriedok nápravy, ktorý je podľa doterajšej judikatúry

ústavného súdu podmienkou prípustnosti takejto sťažnosti, a teda aj podmienkou jej prijatia

na ďalšie konanie. Navyše, sťažovateľ v sťažnosti neuvádza žiadne dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré takúto sťažnosť nepodal. S poukazom na uvedené ústavný súd

opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , )

konštatoval, že vo vzťahu k tejto časti sťažnosti existujú dôvody na jej odmietnutie ako

neprípustnej.

Napriek uvedenému ústavný súd preskúmal aj opodstatnenosť tejto časti sťažnosti.

V tejto súvislosti poukázal na svoju doterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

, , ). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval v namietanom

konaní takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné

prieťahy“ v zmysle , takúto sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú (napr. , , ).

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu od začatia konania vo veci

(sťažovateľ doručil návrh na začatie konania 22. augusta 2000) do jeho rozhodnutia

o prerušení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. augusta 2003, vyplýva, že okresný

súd bol v tomto období síce niekoľko mesiacov nečinný, avšak napriek tomu podľa názoru

ústavného súdu sťažovateľom namietaná nečinnosť okresného súdu sama osebe nedosahuje

takú intenzitu, ktorá by zakladala možnosť, aby ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie dospel k záveru, že bolo zasiahnuté do samotnej podstaty a účelu práva

sťažovateľa podľa , resp. dohovoru (m. m. ).

V súvislosti s prerušením konania už ústavný súd vyslovil názor, že „Dobu

prerušenia konania podľa na základe procesných úkonov

účastníkov konania nemožno považovať za zbytočné prieťahy, ktoré by boli spôsobené

činnosťou (nečinnosťou) súdu v občianskoprávnom konaní. Platí to predovšetkým

v prípadoch, v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok iných sporov začatých na

podnet účastníka konania (ďalšie žaloby) môže relevantne ovplyvniť výsledok iného sporu,

toho, v ktorom konanie bolo prerušené. Osobitne to má význam vtedy, ak spory začne

účastník konania v úzkej časovej spojitosti s konaním, v ktorom namieta zbytočné prieťahy,

a tieto spory vecne súvisia s týmto sporom, resp. môžu ovplyvniť jeho výsledok“

(, ). Potom, ako okresný súd opätovne začal vo veci konať

(február 2007, pozn.), jeho činnosť možno považovať za zásadne plynulú, a teda

neporušujúcu základné právo zaručené a právo podľa

dohovoru.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou ústavný súd konštatoval, že aj v prípade, ak by sťažovateľ v tomto konaní podal

sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného súdu, by neprichádzalo

do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní po

prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie

základného práva sťažovateľa garantovaného a jeho práva zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na tomto základe ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľa

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

b) K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o oslobodenie od

súdnych poplatkov v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo spisu vzťahujúceho sa na namietané konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

vyplýva, že sťažovateľ a jeho manželka požiadali okresný súd 5. marca 2007

o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nielen za „podanie námietky zaujatosti, ale aj

v celom konaní“. Okresný súd uznesením č. k. -293 z 10. decembra 2008

nepriznal sťažovateľovi a jeho manželke oslobodenie od súdnych poplatkov. Označené

uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 20. marca 2009 (potom, ako ho krajský

súd uznesením sp. zn. z 30. januára 2009 potvrdil, pozn.). Dňa 20. marca 2009

sťažovateľ opätovne požiadal okresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom

tento uznesením č. k. -326 z 9. septembra 2009 oslobodenie od súdnych

poplatkov opätovne nepriznal. Krajský súd na základe sťažovateľom podaného odvolania

uznesenie okresného súdu č. k. -326 uznesením sp. zn. z 29. októbra

2009 potvrdil. Uznesenie okresného súdu č. k. -326 tým nadobudlo

právoplatnosť 21. decembra 2009.

Proti namietaným uzneseniam okresného súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie,

o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu

v daných prípadoch vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podľa uzneseniami okresného súdu

č. k. -293 z 10. decembra 2008 a č. k. -326 z 9. septembra 2009,

odmietol podľa pre nedostatok svojej právomoci.

c) K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a 3 a čl. 47

ods. 2 v konaní vedenom pod sp. zn.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu je potrebné opätovne

uviesť, že ustanovenie tohto článku predovšetkým upravuje právo na prístup k súdu

vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ sa návrhom domáhal určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti proti odporcovi P. Š. (t. j. žaloba nesmerovala proti rozhodnutiu

orgánu verejnej správy), ústavný súd konštatuje, že daný procesný stav vylučuje, aby

okresný súd porušoval uvedené základné právo sťažovateľa. Z týchto dôvodov ústavný súd

odmietol túto časť sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona o

ústavnom súde.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd uvádza, že na

konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu

alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom je daná právomoc

všeobecných súdov podľa Takýto prístup zodpovedá doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. ). Vzhľadom na to ústavný súd

odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. pre

nedostatok svojej právomoci.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

ústavný súd poznamenáva, že z predloženého spisu nezistil, že by sťažovateľ v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. žiadal o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že k prípadnému porušeniu čl. 47

ods. 2 by mohlo dôjsť v prípade, ak by okresný súd vôbec nerozhodol o ustanovení

právneho zástupcu napriek skutočnosti, že sťažovateľ o ustanovenie právneho zástupcu

požiadal, čo sa v danom prípade nestalo. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

II.34 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47

ods. 2 a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v predmetnej veci rozhodol

uznesením sp. zn. z 5. novembra 2008 o zastavení tohto konania, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 5. decembra 2008.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ v tejto časti podal sťažnosť zjavne po uplynutí

lehoty ustanovenej v . Na základe tohto zistenia ústavný

súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie základných práv podľa

až 3, a a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. podľa § 25 ods. 2

z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Vzhľadom na skutočnosť,

že ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2010