Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-214-2006.pdf
PDF · 150.95 KB
No categories available
4C/214/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Kašíkovou v právnej veci navrhovateľa: J. Ď., bytom S. XXX,. právne zastúpený JUDr. P. R., advokát, so sídlom Ž., T. XX proti odporcovi: T. J., bytom S. XXX, právne zastúpený JUDr. M. B., advokát so sídlom Ž., Š. ul. č. X,. v konaní o zaplatenie škody vo výške 730,02 EUR s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- EUR takto
rozhodol:
Návrh, aby bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 730,05 EUR spolu s 9,5 % úrokom z omeškania zo žalovanej sumy, počnúc dňom 22.11.2006 do zaplatenia zamieta.
Návrh, aby bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.000,- EUR ako nemajetkovú ujmu v peniazoch zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 329,54 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom došlým súdu dňa 21.11.2006 sa domáhal, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť mu istinu 20.387,09 Sk s úrokom z omeškania 9,5 % od 1.10.2006 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca ho dňa 17.6.2004 v ranných hodinách bezdôvodne fyzicky napadol a spôsobil mu zranenia, ktoré si podľa znaleckého posudku vyžiadali PN v trvaní 4 týždne. Za uvedený skutok bol odporca uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 5T 152/2004 z 21.3.2006 z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 a výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. Proti tomuto rozsudku navrhovateľ v zákonnej lehote podal odvolanie, pretože mu bola priznaná výška škody 3.300,- Sk, avšak neboli v tom zhodnotené ďalšie škody, ktoré mu vznikli v spojení s vyčistením zakrvaveného šatstva, poplatkov za lekárske ošetrenia, doplatky za lieky, kopírovaním listín pre zastupujúceho advokáta v trestnom konaní a jeho odmeny, ako i cestovného s doprovodom z policajného výsluchu v deň napadnutia a lekárskeho ošetrenia, nákup benzínu a náhrady cestovného za vlastné motorové vozidlo, ktoré použil k preprave na lekárske ošetrenia, kontroly a súdne pojednávania, poštovné za odoslanie listov Najvyššiemu súdu SR a Generálnej prokuratúre SR, poplatkov za telefonické hovory so zastupujúcim právnikom, ktoré prostredníctvom splnomocnenca riadne uplatnil na hlavnom pojednávaní pred vykonaním dokazovania. Takže jeho celková výška škody bola 20.387,09 Sk. Krajský súd Žilina na odvolanie uznesením z 21.9.2006 č.k. 2To 135/2006 tento návrh zamietol a zrušil aj tú časť rozsudku okresného súdu, v ktorom mu bolo priznané odškodnenie vo výške bolestného 3.300,- Sk. Podaním došlým súdu dňa 29.11.2006 navrhovateľ opravil svoju žalobu, keď uviedol, že pôvodne sa domáhal zaplatenia sumy 20.387,- Sk, avšak vzhľadom k tomu, že v pôvodnom návrhu zabudol zahrnúť do nákladov aj poplatok Okresnému súdu v Žiline za vyhotovenie kópií listín zo spisu 5T 152/2004, ktoré mu súdom neboli doručené v sume 37,50 Sk a odporca mu časť náhrady škody v sume 3.300,-
Sk uhradil poštovou poukážkou, upravil petit, že žiada, aby odporca bol zaviazaný nahradiť mu istinu 17.120,- Sk s úrokom z omeškania 9,5 % od 1.10.2006 do zaplatenia. Navrhovateľ podaním došlým súdu dňa 29.4.2009 navrhol pripustiť rozšírenie návrhu v tom zmysle, že odporca je povinný zaplatiť mu sumu 730,02 EUR spolu s úrokom z omeškania 9,5 % počnúc dňom 22.11.2006 až do zaplatenia a trovy konania. K tomuto návrhu navrhovateľ pripojil kópie faktúr za telefón a iné doklady, ako aj podrobný rozpis jednotlivých položiek vzniknutej škody. Zmena petitu bola pripustená uznesením č.k. 4C 214/2006-171 zo dňa 15.5.2009. Podaním došlým súdu dňa 18.5.2009 sa navrhovateľ okrem náhrady škody domáhal i primeraného zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 13 OZ, a to vo výške 1.000,- EUR, právnym titulom práva na ochranu zdravia ako čiastkového práva navrhovateľa na ochranu jeho osobnosti. Túto časť návrhu odôvodnil tým, že odporca na mieste verejnosti prístupnom bezdôvodne hrubo úmyselne fyzicky napadol navrhovateľa tak, že ho jedenkrát udrel päsťou do tváre a následne pokračoval v konaní tak, že ho opakovanie najmenej päťkrát kopal, čím mu spôsobil závažné zranenia, ktoré si vyžiadali dobu práceneschopnosti v trvaní 4 týždňov, a to zlomeninu rebra, pomliaždenie tváre, lakťa a odreniny rúk a predkolenia. Teda úmyselne opakovane zasiahol do jeho práva na telesnú integritu - právo na zdravie ako jedného z najdôležitejších čiastkových práv osobnosti, respektíve práva osoby, ktoré požíva nielen trestnoprávnu, ale aj ústavnoprávnu ochranu. O rozšírení návrhu bolo rozhodnuté uznesením na pojednávaní konanom dňa 15.6.2009 za účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov, preto uvedené uznesenie nebolo s prihliadnutím na ustanovenie § 168 ods. 2 O.s.p. písomne vypracované a následne doručované účastníkom konania.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním došlým súdu dňa 29.12.2006. Uviedol, že namieta uhradiť rôzne vymyslené sumy, ktoré nie sú v priamej súvislosti so vznikom úrazu benzín, telefón, poštovné a dokonca i odmena za pokutnícke zastupovanie, či neoprávnené cestovné za doprovod sú nezmysly, ktoré charakterizujú osobu navrhovateľa. Svoju povinnosť si čestne splnil, a preto navrhuje návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania prostredníctvom ich právnych zástupcov, oboznámením sa listinnými dôkazmi, ako znaleckým posudkom č. 63/2004 MUDr. J. T., rozsudkom OS Žilina 5T 152/2004, uznesenie Krajského súdu Žilina 2To 135/2006, odvolaním J. Ď. vo veci 5T 152/2004, špecifikácia trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, odvolanie J. Ď. zo dňa 24.4.2006, pokladničnými dokladmi, faktúrami za telefón, poštovými podacími lístkami a inými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, pričom súd zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v plnom rozsahu zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach, v ktorých podrobne uviedol skutkové dôvody na základe ktorých sa domáha náhrady škody. Pokiaľ sa týka istiny 730,02 EUR s príslušenstvom, jedná sa o náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 OZ a došlo tu k porušeniu právnej povinnosti a v tejto súvislosti poukázali na trestný rozsudok. Výšku škody preukázal listinnými dôkazmi. Nesúhlasia s námietkou neopodstatnenosti nárokovaného cestovného, nakoľko to priamo súvisí s lekárskym ošetrením. Nebolo možné, aby cestoval pre svoj zhoršený zdravotný stav hromadnou dopravou a navyše je držiteľom preukazu ZŤP. Takisto boli účelne vynaložené náklady na poplatok za lekárske ošetrenie, doplatok za lieky a poplatok za lekárske ošetrenie. Navrhovateľovi nie je zrejmé na základe akých skutočností odporca odôvodňuje zbytočnosť právneho zastupovania navrhovateľa ako poškodeného v trestnom konaní. Na vyjadrenie odporcu, že žiada započítať bezdôvodné obohatenie navrhovateľa o sumu 3.300,- Sk, ktorú odporca navrhovateľovi vyplatil na základe rozsudku okresného súdu na základe uplatnenia práva na náhradu škody v prípravnom konaní zodpovedajúcom 55 bodovému ohodnoteniu jeho zranení ako bolestného, nedošlo k plneniu bez právneho dôvodu. Tým, že sa odporca neodvolal voči danému rozhodnutiu a sumu i uhradil, považoval nárok odporcu ako dôvodný. Tiež v tejto časti vzniesol námietku premlčania s poukazom na ust. § 107 ods. 1 OZ, keď odporca o zrušení výroku o náhrade škody sa dozvedel 21.9.2006 na verejnom zasadnutí pred krajským súdom a nárok si uplatnil na súde dňa 15.6.2009. Na poznámku odporcu, v ktorej uvádza neuplatnenie si náhrady škody na zdraví v celom rozsahu uvádza, že podľa Občianskeho zákonníka sa pri škode na zdraví vychádza z názoru súdnej praxe, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody sú samostatné čiastkové nároky a nemusia sa preto uplatňovať kumulatívne. Samostatne vznikajú a samostatne sa aj premlčujú. Kritériom plynutia premlčacej doby je okamih vzniku bolesti, či zníženia spoločenského uplatnenia, nie doba, keď došlo k vzniku škody, či inej okolnosti. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu jedná sa o ochranu zdravia a ide o čiastkové právo na ochranu
osobnosti v zmysle § 11 OZ. Pokiaľ odporca vzniesol námietku premlčania na zaplatenie nemajetkovej ujmy, je toho názoru, že v danom prípade sa satisfakčná funkcia rozhodne nepribližuje funkcii reparačnej, preto nie je možné argumentovať možnosťou napraviteľnosti prostredníctvom poskytnutia peňazí a už vonkoncom nie všeobecnou premlčacou dobou. Názor odporcu nie je v súlade s rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov Slovenskej republiky, respektíve súdov Českej republiky. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Premlčaniu nepodliehajú nemajetkové práva, medzi ktoré je nevyhnutné potrebné zaradiť aj právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Občiansky zákonníka upravuje právo fyzickej osoby na ochranu osobnosti ako právo jednotné, ktorého účelom je zabezpečiť v rámci občianskoprávnej oblasti rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. Nakoľko sa jedná o právo čisto osobnej povahy fyzickej osoby, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 11 OZ a násl. nie je možné vyčleniť z okruhu nemajetkových práv, ktoré nepodliehajú premlčaniu hoci sa satisfakcia príslušnej nemajetkovej ujmy fyzickej osoby vyjadruje prostredníctvom finančných prostriedkov. Teda právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti sa nepremlčuje.
Odporca na pojednávaní pred súdom prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že návrh navrhovateľa je zmätočný a nejasný, pretože nie je z neho zrejmé, akým titulom žiada nahradiť škodu. Či ide o titul nemajetkovej ujmy na zdraví v peniazoch alebo titulom náhrady škody na zdraví ako vyplynulo z pôvodného žalobného návrhu alebo nejakej všeobecnej škody podľa § 420 OZ. Voči žalobnému návrhu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1.000,- EUR, vzniesol námietku premlčania, a to v časti tohto nároku na úhradu sumy s ohľadom na to, že hoci nemajetkové práva fyzickej osoby na ochranu osobnosti sa nepremlčujú, právo na peňažné zadosťučinenie premlčaniu podlieha, keďže takáto satisfakčná funkcia sa približuje k funkcii v podstate reparačnej, ako je to aj pri náhrade škody. Do úvahy prichádza všeobecná premlčacia trojročná lehota, ktorá začala plynúť podľa jeho názoru 17.6.2004, kedy došlo k predmetnému útoku a túto ujmu navrhovateľ ani nemohol požadovať na úhradu v trestnom konaní. Pokiaľ ide o náhradu škody na zdraví v súlade s ustanovením § 444 OZ, sa pri škode na zdraví jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia a v súlade s § 449 ods. 1 OZ uhradzujú sa aj účelné náklady spojené s liečením. Nakoľko bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia si navrhovateľ doteraz neuplatnil v konaní, dá sa hovoriť len o uplatnení účelne vynaložených nákladov spojených s liečením tak ako si ich uplatnil navrhovateľ, kde v podstate priamo s liečením súvisí poplatok za lekárske ošetrenie, doplatok za lieky, poplatok za lekárske ošetrenie a osemkrát cestovné súvisiace s liečbou, tak ako to bolo uvedené v danom návrhu. Podľa názoru odporcu dá sa uznať nárok navrhovateľa týkajúci sa poplatkov za lekárske ošetrenie, doplatku za lieky aj poplatku za lekárske ošetrenie tak ako ich vyčíslil. Čo sa týka však nárokovaného cestovného, poukazuje na fakt, že navrhovateľ si jednak uplatnil nárok na cestovné náhrady, ktoré mu neprináležia podľa zákona o cestovných náhradách a taktiež v súlade so súdnou praxou alebo v podstate judikatúrou, výkladom účelne vynaložených nákladov má za to, že v tejto časti je možné nárok navrhovateľa uznať len do výšky cestovného hromadnou dopravou, a nie osobným motorovým vozidlom. Nakoľko navrhovateľ žiadal náhradu škody titulom všeobecnej škody podľa § 420 OZ, odporca sa bližšie nevyjadroval k nároku na náhradu škody podľa § 16 OZ, ktorá by mohla byť uplatňovaná teoreticky vzhľadom na to, že navrhovateľ požaduje náhradu škody z titulu ochrany osobnosti. Pokiaľ ide o všeobecnú náhradu škody, ak by si bol navrhovateľ túto uplatnil už v trestnom konaní riadne a včas, a to v súlade s ustanovením § 46 ods. 1, 2 zák. č. 140/1961 Zb. keď bol riadne poučený orgánmi činnými v trestnom konaní, ako má postupovať pri uplatnení náhrady škody, a túto si aj uplatňoval, avšak napriek poučeniu neuplatnil riadne svoj nárok a tým začali vznikať ďalšie náklady, ktoré však nezapríčinil odporca a neboli zapríčinené ani samotným útokom, ale začali vznikať v podstate správaním sa a konaním navrhovateľa, respektíve nekonaním v riadnom trestnom konaní. Odporca preto neuznáva vznesené nároky súvisiace s obdobím po trestnom konaní, nakoľko im chýba kauzálny nexus a príčinou nie je protiprávne konanie odporcu, ale dá sa povedať nekonanie až lajdáckosť navrhovateľa pri pôvodnom uplatňovaní náhrady škody v adhéznom konaní. V trestnom konaní bolo možné riadne a včas si uplatniť náhradu škody do skončenia vyšetrovania, t. j. 2.11.2004 a odporca si zvolil právneho zástupcu na zastupovanie až v roku 2006. Po tomto termíne je v podstate akékoľvek zastupovanie poškodeného zbytočné, neúčelné a nákladné a v konečnom dôsledku sa to v podstate aj preukázalo v samotnom trestnom konaní. Uplatňovanie nákladov právneho zastupovania v trestnom konaní je preto vzhľadom na okolnosti možno považovať za neoprávnené. Pokiaľ navrhovateľ uplatnil náhradu škody za cestovné náklady, dá sa povedať, že jedná sa o trovy konania, ktoré sú samostatnou zložkou, pričom ich výška nemôže byť započítaná do nejakej náhrady škody ako istiny a v špecifikácii škody navrhovateľ uviedol aj trovy tohto konania. Navrhovateľ si uplatňoval cestovné z titulu aj len obyčajných v podstate nie ani na pojednávanie, ale
na podanie rôznych návrhov, ktoré často musel podať v dôsledku svojej nezdatnosti alebo svojich chýb, ktoré urobil v predchádzajúcich podaniach, preto nemôžu uznať ani tieto cestovné nároky. Telefonické hovory by sa dali tiež považovať skôr za súčasť trov ako nejakej samotnej náhrady škody. Nakoľko si teda navrhovateľ uplatnil škodu v súlade s § 420 Občianskeho zákonníka, vznáša námietku premlčania aj v časti uplatnenej istiny 730,02 EUR. Podľa § 106 ods. 1 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá. Ako vyplýva z rozhodnutia krajského súdu navrhovateľ si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil riadne a včas, a preto aj v tomto prípade došlo k uplynutiu premlčacej lehoty. Odporca pre prípad, že by súd neuznal ich názor, že istina 730,02 EUR, ako aj nemajetková ujma vo výške 1.000,- EUR boli premlčané a ak by sa súd nestotožnil s tým, že navrhovateľovi patrí nejaká náhrada škody, žiadali započítať sumu 3.300,- Sk, ktorú zaplatil odporca navrhovateľovi, keď v ustanovení § 580 OZ sa uvádza, že zánik tých pohľadávok, ktoré sa stretávajú nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Útok sa stal v júni 2004 a nároky na náhradu škody vzniesol navrhovateľ v tomto konaní v novembri 2006, odporca zaplatil sumu 3.300,- Sk v septembri 2006. To znamená, že pohľadávky sa vzájomne stretli v čase, keď ani jedna z nich nebola premlčaná. To, že si odporca uplatňuje započítanie v dobe, ktoré je po premlčacej lehote, nemá vplyv na to, že pohľadávky v čase započítania neboli premlčané. Odporca navrhovateľovi istinu 3.300,- Sk zaplatil s ohľadom na rozsudok Okresného súdu v Žiline v trestnej veci. Táto suma bola zaplatená napriek tomu, že krajský súd rozhodnutie v tejto časti zrušil a došlo tak k bezdôvodnému obohateniu navrhovateľa.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 5T 152/2004 zo dňa 21.6.2006 bol odporca uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 17.6.2004 asi o 6.00 hod. pred rodinným domom č. 121 v obci S. - H., okres B., bezdôvodne fyzicky napadol J. Ď. tak, že ho jedenkrát udrel päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho J. Ď. spadol na zem, kde ho najmenej päťkrát kopol nohou do oblasti hrudníka, brucha, rúk a nôh, čím mu spôsobil zlomeninu 9. rebra vľavo, pomliaždenie tváre v oblasti hornej a dolnej pery s drobnými odreninami kože, pomliaždenie pravého lakťa, odreniny kože na oboch rukách a odreniny kože na oboch predkoleniach, ktoré zranenia si podľa znaleckého posudku vyžiadali PN v trvaní štyroch týždňov. Odporcovi bol uložený peňažný trest vo výmere 5.000,- Sk s eventuálnym trestom odňatia slobody vo výmere jeden mesiac. Odporca ako obžalovaný bol zároveň zaviazaný nahradiť poškodenému - navrhovateľovi škodu vo výške 3.300,- Sk. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že škoda vo výške 3.300,- Sk predstavuje náhradu škody zodpovedajúcu bodovému ohodnoteniu jeho zranení. Bodové ohodnotenie zranení bolo zrejmé zo znaleckého posudku č. 63/2004 znalca MUDr. J. T., úrazové oddelenie Nemocnica Ž.. Proti rozsudku podal odvolanie tak odporca ako obžalovaný, ako aj navrhovateľ ako poškodený. Následne odporca odvolanie proti rozsudku vzal späť a uznesením 2To 135/2006 zo dňa 21.9.2006 krajský súd späťvzatie odvolania obžalovaným zobral na vedomie. Pokiaľ išlo o odvolanie poškodeného voči rozsudku, uznesením Krajský súd Žilina 2To 135/2006 zo dňa 21.9.2006 zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 5T 152/2004 z 21.3.2006 vo výroku o náhrade škody. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatuje, že v zmysle § 43 ods. 2 Tr. por. účinného do 1.1.2006 návrh na náhradu škody treba urobiť do skončenia vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Ďalej sa konštatuje, aby sa mohlo rozhodnúť o nároku poškodeného v adhéznom konaní, poškodený musí svoj nárok uplatniť a tento musí byť uplatnený riadne a včas, čo znamená, že nie sú žiadne pochybnosti o uplatnenom nároku, avšak zákon výslovne požaduje, aby boli z návrhu zrejmé dôvody a výška uplatňovaného nároku. Stačí, ak poškodený ako dôvod uvedie, že skutkom uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia mu bola spôsobená škoda a z toho dôvodu si uplatňuje nárok na náhradu škody. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, treba uviesť aspoň konkrétnu minimálnu výšku spôsobenej škody, prípadne uviesť dokument, v ktorom je výška škody takto určená. Takýmto dokumentom môže byť napríklad znalecký posudok, ktorý je v čase uplatňovania návrhu súčasťou vyšetrovacieho spisu. Nestačí však také vyjadrenie, keď odkazuje na vyčíslenie škody v budúcnosti. Za včas uplatnený nárok sa považuje nárok uplatnený najneskôr do skončenia vyšetrovania. Vyšetrovanie trestnej veci sa skončilo dňa 2.11.2004 záznamom o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, kde obžalovaný aj poškodený svojím podpisom potvrdili, že nemajú žiadne pripomienky k vyšetrovaciemu spisu. V tom čase už znalecký posudok vypracovaný bol. Tento bol súčasťou vyšetrovacieho spisu a bola z neho zrejmá aj výška bolestného, preto poškodenému nebránila žiadna skutočnosť, aby uviedol aspoň minimálnu výšku škody, ktorú uplatňuje. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že okresný súd pri rozhodovaní o nároku poškodeného J. Ď. na náhradu škody pochybil, keď obžalovaného zaviazal k náhrade škody vo výške 3.300,- Sk. Zo spisového materiálu vyplýva, že poškodený si nárok uplatnil v prípravnom konaní pri výsluchu svedka
dňa 17.6.2004. Uviedol, že podľa § 43 Tr. por. žiada, aby súd zaviazal T. J. k náhrade jemu spôsobenej škody - bolestného za spôsobené zranenie, ktoré ešte nevie vyčísliť, počká na vyjadrenie lekárov a znalcov a toto bude akceptovať. Teda svoj nárok neuplatnil riadne a včas.
Z vyčíslenia a špecifikácie škody navrhovateľom na č.l. 151 až 153 vyplýva, že navrhovateľ sa jednak domáha náhrady škody titulom nákladov na lekárske ošetrenie, a to poplatok za lekárske ošetrenie 20,- Sk dňa 17.6.2004, doplatok za lieky 2,- Sk dňa 17.6.2004, poplatok za lekárske ošetrenie 20,- Sk dňa 18.6.2004, poplatok za vyčistenie šatstva 168,- Sk dňa 9.7.2004, o čom predložil súdu i listinné dôkazy. Ďalej cestovné autobusom z ošetrenia v B. do S. aj s doprovodom dňa 17.6.2004 28,- Sk, cestovné osobným motorovým vozidlom dňa 18.6.2004 na lekárske vyšetrenie spolu 193,17 Sk, cestovné osobným motorovým vozidlom na lekárske vyšetrenie dňa 21.6.2004 v celkovej výške 193,17 Sk, cestovné na lekárske vyšetrenie 24.6.2004 osobným motorovým vozidlom celkom 193,90 Sk, cestovné na lekárske vyšetrenie - LPK B. osobným motorovým vozidlom dňa 2.7.2004 vo výške 209,59 Sk, cestovné na lekársku kontrolu dňa 16.7.2004 osobným motorovým vozidlom vo výške 209,59 Sk, ďalej cestovné na lekársku kontrolu dňa 6.8.2004 vo výške 209,59 Sk, cestovné na ošetrenie lekára
- ukončenie PN dňa 12.8.2004 osobným motorovým vozidlom vo výške 213,48 Sk. Ďalej si navrhovateľ uplatnil náhradu škody titulom trov konania vzniknuté v rámci trestného konania, a to úhrada právneho zastupovania vo výške 3.192,- Sk, poštovné za odoslanie sťažnosti Generálnej prokuratúre SR 27,- Sk, poštovné za odoslanie sťažnosti NS SR 27,- Sk, poštovné za podanie podnetu Generálna prokuratúra SR 25,- Sk, kopírovanie listín zo zdravotných záznamov 15,10 Sk, 31,- Sk, kopírovanie listín pre právneho zástupcu 26,- Sk, 28,50 Sk, 15,50 Sk, 37,50 Sk, 11,50 Sk. Kopírovanie príloh k sťažnosti NS SR a GP SR 84,- Sk, kopírovanie listín pre zastupujúceho právnika 51,50 Sk. Ďalej cestovné osobným motorovým vozidlom, a to dňa 7.7.2004 výsluch OR PZ B. 209,59 Sk, výsluch polícia B. 16.9.2004 vo výške 213,84 Sk, podanie odporu na Okresnom súde Žilina dňa 15.12.2004 vo výške 527,41 Sk, podanie návrhu na predvolanie svedkov na Okresnom súde Žilina dňa 2.2.2005 vo výške 524,15 Sk, podanie vyjadrenia k návrhu na predvolanie svedkov na Okresný súd Žilina 10.2.2005 vo výške 524,15 Sk, účasť na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Žilina dňa 17.2.2005 vo výške 524,15 Sk, účasť na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Žilina dňa 23.2.2005 vo výške 525,11 Sk, podanie žiadosti na Okresnom súde Žilina 16.3.2005 vo výške 526,56 Sk, podanie návrhu na predvolanie svedkov a žiadosti o doplnenie dokazovania na Okresný súd a Okresnú prokuratúru Ž. dňa 21.9.2005 vo výške 562,08 Sk, podanie návrhu na vypočutie svedkov na Okresnom súde Žilina dňa 3.10.2005 vo výške 564,- Sk, účasť na hlavnom pojednávaní Okresný súd Žilina 15.11.2005 vo výške 556,32 Sk, podanie sťažnosti na Najvyšší súd SR na Okresnom súde Žilina dňa 20.2.2006 vo výške 557,28 Sk, účasť na hlavnom pojednávaní Okresný súd Žilina 28.2.2006 vo výške 550,56 Sk, udelenie plnej moci právnemu zástupcovi dňa 17.3.2006 vo výške 548,64 Sk, odovzdanie spisového materiálu právnemu zástupcovi dňa 20.3.2006 vo výške 548,64 Sk, účasť na hlavnom pojednávaní Okresný súd Žilina 21.3.2006 vo výške 548,64 Sk, podanie odvolania Najvyššiemu súdu SR na Okresnom súde Žilina dňa 12.4.2006 vo výške 548,64 Sk, účasť na pojednávaní pred Krajským súdom Žilina dňa 21.9.2006 vo výške 553,44 Sk, nahliadnutie do spisu na Krajskom súde Žilina dňa 26.9.2006 vo výške 549,60 Sk, vyhotovenie fotokópií zo spisu Krajský súd a Okresný súd Žilina dňa 4.10.2006 vo výške 548,64 Sk, prejednanie odmeny a postupu v konaní s právnym zástupcom dňa 19.10.2006 vo výške 546,72 Sk, kopírovanie listín pre právneho zástupcu 25.10.2006 vo výške 215,37 Sk, kopírovanie listín k sťažnosti NS SR 8.11.2006 vo výške 214,46 Sk, vloženie úhrady na účet právneho zástupcu 9.11.2006 vo výške 544,80 Sk, kopírovanie listín k podnetu GP SR 13.11.2006 vo výške 214,09 Sk, podanie žaloby 21.11.2006 na Okresný súd Žilina vo výške 544,31 Sk, podanie opravy žaloby na Okresný súd Žilina dňa 9.11.2006 vo výške 543,35 Sk, podanie oznámenia na Okresný súd Žilina 19.12.2006 vo výške 540,96 Sk, podanie odvolania na Okresný súd Žilina 22.2.2007 vo výške 529,44 Sk, doplnenie odvolania na Krajský súd Žilina 20.6.2007 545,76 Sk, predloženie potvrdení vzorky 6 na Okresný súd Žilina 14.10.2008 spolu 518,63 Sk, podpísanie plnej moci právnemu zástupcovi 12.3.2009 spolu 471,30 Sk, odovzdanie dokladov právnemu zástupcovi 16.4.2009 spolu 479,03 Sk, účasť na pojednávaní Okresného súdu Žilina 20.4.2009 spolu 479,03 Sk. Výdavky na telefonické hovory s právnym zástupcom s alikvótnou časťou mesačných poplatkov a výpisov hovorov február 2006 60,29 Sk (2,- EUR), marec 2006 49,60 Sk (1,646 EUR), apríl 2006 2,66 Sk (0,088 EUR), máj 2006 2,07 Sk (0,068 EUR), august 2006 2,- Sk (0,066 EUR), február 2009 14,29 Sk (0,474 EUR), marec 2009 30,918 Sk (1,026 EUR).
Z hlásenia úrazu mal súd preukázané, že Ján Ď. bol dňa 17.6.2004 o 6.00 hod. napadnutý T. J., zrazený k zemi a kopaný do celého tela, hlavne hlava, ruky, predkolania. Dňa 18.6.2004 bola navrhovateľovi poskytnutá lekárska prvá pomoc. Z fotokópie zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa vyplýva,
že navrhovateľ sa zúčastnil lekárskych vyšetrení dňa 17.6.2004, 21.6.2004, 24.6.2004, 25.6.2004, 2.7.2004, 16.7.2004, práceneschopnosť bola vystavená dňa 17.6.2004 a ukončená bola dňa 13.8.2004.
Zo špecifikácie trov právneho zastúpenia zo dňa 21.9.2006 vyplýva, že navrhovateľovi bolo právnym zástupcom vyúčtovaná odmena celková vo výške 3.192,- Sk, ktorá pozostávala z úkonov právnej služby
- prevzatie a príprava zastúpenia, prvá porada s klientom dňa 16.1.2006 vo výške 900,- Sk, účasť na pojednávaní na Okresnom súde Žilina 21.3.2006 - 900,- Sk, účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 21.9.2006 - 900,- Sk, a trikrát režijný paušál po 164,- Sk. Uvedenú odmenu navrhovateľ zaplatil právnemu zástupcovi dňa 9.11.2006.
Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (1). Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (3).
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 449 ods. 1, 3 OZ, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením (1). Náklady liečenia sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil (3)
Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie (1). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (2). Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (3).
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (2).
Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (1). Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (2).
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (1). Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (2)
Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (1). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (2).
Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania 17.6.2004 došlo k incidentu, keď odporca fyzicky napadol navrhovateľa a tomuto spôsobil zranenie - zlomeninu 9. rebra vľavo, pomliaždenie tváre v oblasti hornej a dolnej pery s drobnými odreninami kože, pomliaždenie pravého lakťa, odreniny kože na oboch rukách a odreniny kože na oboch predkoleniach, ktoré si podľa znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného konania vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní 4 týždňov. Zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa vyplýva, že práceneschopnosť bola vystavená dňa 17.6.2004 a ukončená dňa 13.8.2004. V súvislosti so spôsobeným zranením navrhovateľ sa podrobil 6- krát lekárskych vyšetrení, a to v dňoch 17.6.2004, 21.6.2004, 24.6.2004, 25.6.2004, 2.7.2004, 16.7.2004. Za uvedený skutok bol odporca uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 5T 152/2004 zo dňa 21.6.2006 z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr.zák. a výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr.zák. a zároveň bol týmto rozsudkom zaviazaný k povinnosti nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 3.300,-Sk titulom bolestného. Uznesením Krajského súdu Žilina sp.zn. 2To 135/2006 zo dňa 21.9.2006 bol zrušený výrok o náhrade škody s poukazom na to, že poškodený (navrhovateľ) si náhradu škody neuplatnil riadne a včas v zmysle ust. § 43 ods. 2 Tr.por. účinného do 1.1.2006, do skončenia vyšetrovania dňa 2.11.2004.
Základnými podmienkami vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a napokon zavinenie. Odporca nepochybne porušil právnu povinnosť ochrany zdravia. Ako vyplýva z rozsudku v trestnom konaní tento fyzickým napadnutím navrhovateľa mu spôsobil ujmu na zdraví. Za uvedené bol trestným rozsudkom aj uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr.zák. Existenciu škody navrhovateľ v rámci tohto konania preukázal. Medzi protiprávnym konaním odporcu a škodou uplatňovanou navrhovateľom ohľadne nákladov na liečbu existuje vzťah príčiny a následku. Zavinenie odporcu mal súd preukázané z trestného rozsudku OS Žilina sp.zn. 5T 152/2004 zo dňa 21.6.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp.zn. 2 To 135/06 zo dňa 21.9.2006. Podľa § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný okre iného rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody v celkovej výške 730,02 EUR, ktoré je možné rozdeliť na: 1./ náklady na liečenie a náklady za čistiareň, 2./ náhrada trov konania v rámci trestného konania a 3./ trovy tohto konania. Odporca na pojednávaní pred súdom vzniesol námietku premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Ak sa účastník konania dovolá premlčania, nemôže súd premlčané právo priznať a návrh na začatie konania v takomto prípade zamietne. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, a to kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrh na súde, pričom tento okamih sa nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním a druhá zložka je, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, je 10 ročná a táto začne plynúť od okamihu škodnej udalosti. Objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky na plynutie subjektívnej
premlčacej doby. Ak uplatnenie nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní predchádzalo jeho uplatnenie v trestnom konaní, treba pri vnesenej námietke premlčania vychádzať zo zistenia, či nárok na náhradu škody v trestnom konaní bol uplatnený riadne, či poškodený v tomto konaní riadne pokračoval, či mu bola prisúdená celá náhrada škody alebo bol so svojimi nárokmi odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych a či v občianskom súdnom konaní uplatnil svoj nárok ešte včas v rámci plynutia premlčacej doby, respektíve bezprostredne po skončení trestného konania. Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, plynutie premlčacej doby pokračuje.
Súd mal preukázané z pripojeného trestného spisu, že odporca sa dopustili trestného činu ublíženia na zdraví, pričom navrhovateľovi týmto spôsobil škodu. Navrhovateľ v rámci vyšetrovania v trestnom konaní uplatnil náhradu škody, avšak ju nevyčíslil ani minimálnou výškou, ani pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovacieho spisu dňa 2.11.2004, ktorého sa zúčastnil a v tomto čase už bol vo vyšetrovacom spise pripojený znalecký posudok, z ktorého bola zrejmá výška bolestného, a teda mu nebránila žiadna skutočnosť uplatniť si riadne a včas náhradu škody v rámci trestného konania v zmysle ust. § 43 ods. 2 tr.por. účinného do 1.1.2006. Z uvedených dôvodov bol i výrok o náhrade škody v trestnom rozsudku I.stupňového súdu uznesením krajského súdu, ako odvolacieho súdu sp.zn. 2To 135/2006 zrušený. O tom, kto mu spôsobil škodu sa navrhovateľ dozvedel v deň skutku, t.j. 17.6.2004, v ktorý deň podal i podnet na trestné stíhanie voči konkrétnej osobe a tiež vypovedal vo veci. Nakoľko navrhovateľ si v rámci trestného konania riadne (aspoň minimálnu výšku škody, alebo odkazom na určitý doklad preukazujúci jeho výške, napr. znalecký posudok v spise) a včas (do skončenia vyšetrovania, t.j. do 2.11.2004) v zmysle vyššie citovaného ustanovenia neuplatnil náhradu škody, nedošlo k spočívaniu subjektívnej premlčacej doby v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Jednotlivé zložky práva na náhradu škody sú samostatné čiastkové nároky, tieto samostatne vznikajú a aj samostatné sa premlčujú.
V prvej časti uplatnenej náhrady škody - náklady na liečenie (poplatky za lek. ošetrenie, doplatok za lieky, cestovné na lek. vyšetrenie) a náklady na čistiareň vznikli navrhovateľovi postupne od daného incidentu 17.6.2004do 12.8.2004. kedy bola lekárom ukončená práceneschopnosť. Navrhovateľovi teda subjektívna premlčacia lehota v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ v tejto časti začala plynúť najneskôr 12.8.2004 a uplynula dňa 12.8.2006. Navrhovateľ návrh na začatie konania o náhrade škody v občianskoprávnom konaní podal dňa 21.11.2006, teda po uplynutí premlčacej doby.
V druhej časti náhrady škody - náklady trestného konania spočívajúce z trov právneho zastupovania, cestovného, náklady na kopírovanie dokladov, náklady na telefonické hovory s právnym zástupcom, tieto navrhovateľovi vznikali v období od 21.6.2004 do 13.11.2006. Náklady vzniknuté pri uplatnení nároku v trestnom konaní sú majetkovou ujmou, ktorá navrhovateľovi vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu. S poukazom na vznesenú námietku premlčania odporcom a na vyššie konštatované o premlčacej dobe, podľa názoru súdu v tejto časti uplatnenej náhrady škody došlo k premlčaniu práva na náhradu škody kopírovanie listín dňa 21.6.2004 vo výške 15,10 Sk, cestovné na výsluch OR PZ B. dňa 7.7.2004 vo výške 209,59Sk a cestovné na výsluch OR PZ B. dňa 16.9.2004 vo výške 213,84 Sk, a preto súd nemohol navrhovateľovi priznať tento uplatnený nárok. Pokiaľ ide o ostatné náklady, ktoré navrhovateľovi vznikli v trestnom konaní podľa názoru súdu sa nejedná o účelne vynaložené náklady na uplatnenie náhrady škody v rámci adhézneho konania, už aj s poukazom na uznesenie Krajského súdu Žilina sp.zn. 2To/135/2006 zo dňa 21.6.2006, keď bol zrušený výrok o náhrade škody, nakoľko si navrhovateľ neuplatnil svoj nárok na náhradu škody riadne a včas v zmysle ust. § 43 ods. 2 Tr.por. účinného do 1.1.2006. Teda uvedené náklady navrhovateľovi nevznikli príčinou protiprávneho konania odporcu, a preto tu chýba kauzálny nexus medzi konaním odporcu a vznikom daných nákladov navrhovateľovi. Tieto náklady navrhovateľovi vznikli jeho nedôslednosťou, keď už v čase ukončenia vyšetrovania dňa 2.11.2004 mu boli známe náklady na liečenie, ako aj výška bolestného a tieto si v rámci adhézneho konania riadne neuplatnil, tak, aby ich pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania (kedy v zmysle ust. § 43 ods. 2 Tr.por. mal poslednú možnosť si v rámci adhézneho konania riadne a včas uplatniť náhradu škody) vyčíslil aspoň v minimálnej výške. Preto súd ani v tejto časti návrhu navrhovateľa nevyhovel.
V tretej časti náhrady škody navrhovateľ uplatňoval náhradu škody - náklady v súvislosti s cestovným na súd, k právnemu zástupcovi a telefonické hovory s právnym zástupcom, a to od 21.11.2006 do
20.4.2009, súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, nakoľko sa jedná o trovy konania tohto konania, o ktorých sa rozhoduje v zmysle ust. § 142 a nasl. O.s.p. Teda nejedná sa o škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu.
Navrhovateľ podaním došlým súdu dňa 18.5.2009 sa domáhal priznania primeraného zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ust. § 13 OZ vo výške 1.000,-EUR, s poukazom na právo ochrany uzdravia. I v tejto časti odporca vzniesol námietku premlčania, keď podľa jeho názoru všeobecná 3-ročná premlčacia lehota začala plynúť dňom 17.6.2004, kedy došlo k útoku. Navrhovateľ nesúhlasil s týmto názorom, nakoľko premlčaniu nepodliehajú nemajetkové práva, medzi ktoré je nevyhnutné potrebné zaradiť aj právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby. súd dospel k názoru, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje (NS SR 2 Cdo 278/2007). Právo náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká vtedy, ak morálne zadosťučinenie nepostačuje a pokiaľ došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti v značnej miere. Aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe (§ 101 OZ). Ak je obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy požiadavka na zaplatenie peňažnej čiastky, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Prípustnosť námietky premlčania proti takémuto nároku umožňuje prihliadnuť k obmedzeným možnostiam presaditeľnosti práva a obrany proti nemu. Je to obsah nároku, a nie predmet jeho ochrany, ktorý činí pre povahu nároku určujúce, či sa uplatní všeobecný právny inštitút (premlčanie) oslabujúce ho vymahateľnosť v závislosti na okamžiku jeho uplatnenia na súde a na dispozitívnom chovaní odporcu. Navrhovateľovi všeobecná premlčacia lehota na uplatnenie nároku nemajetkovej ujmy v peniazoch v dôsledku porušenia jeho práva na ochranu zdravia správaním sa odporcu začala plynúť dňa 17.6.2004, keď došlo k úroku odporcu na navrhovateľa, kedy mohol navrhovateľ svoje právo vykonať po prvýkrát v zmysle ust. § 101 OZ. Tento okamih je daný objektívne e nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Premlčacia lehota uplynula dňa 17.6.2007. Navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde podaním došlým súdu dňa 18.5.2009, preto súd jeho návrhu v tejto časti zamietol, nakoľko bol uplatnený po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby.
Odporca pre prípad, že by súd neuznal ich názor, že istina 730,02 EUR a nemajetková ujmy vo výške 1.000,- EUR boli premlčané a ak by sa súd nestotožnil s tým, že navrhovateľovi patrí nejaká náhrada škody, žiadal započítať sumu 3.300,-Sk, ktorú zaplatil odporca navrhovateľovi v septembri 2006 na základe I.stupňového trestného rozsudku, ktorý výrok bol následne uznesenie odvolacieho súdu zrušený a tak došlo k bezdôvodnému obohateniu navrhovateľa. Navrhovateľ voči tomu vzniesol námietku premlčania s poukazom na ust. § 107 ods. 1 OZ, keď odporca o zrušení výroku o náhrade škody sa dozvedel 21.9.2006 na verejnom zasadnutí pred krajským súdom a nárok si uplatnil na súde dňa 15.6.2009. Nakoľko však súd návrh navrhovateľa vo všetkých nárokoch zamietol, nezaoberal sa predmetným započítaním vzhľadom na vyjadrenie odporcu, ktoré započítanie žiadal vykonať iba v prípade vyhovenia návrhu navrhovateľa. súd však poukázať na skutočnosť, pokiaľ bola zo strany navrhovateľa vznesená námietka premlčania, že na túto pri vzájomnej pohľadávke možno s úspechom uplatniť iba vtedy, ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli. Na stranu odporcu chce súd poukázať na to, že ak si nárokuje vrátenie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia, ak plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho požiadavky na tom, či podľa hmotného práva - teda aj bez rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené - plnil povinnosť, ktorú skutočne mal alebo nie (túto otázku súd rieši ako otázku predbežnú). Zrušením rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva tu taká povinnosť neexistuje. Z vykonaného dokazovania v tomto konaní bolo preukázané, že podľa hmotného práva mal povinnosť plniť navrhovateľovi titulom spôsobenia škody na zdraví - bolestné, preto nemohlo na strane navrhovateľa dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na to, že súd v danej prejednávanej veci návrh navrhovateľa zamietol, odporca tak mal plný úspech vo veci. Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového
konania, čiže účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania.
Odporca si prostredníctvom právneho zástupcu, advokáta JUDr. M. B. podaním zo dňa 11.02.2010 uplatnil náhradu trov konania spolu v sume 525,88 eur, pozostávajúce za úkony: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia v sume 81,33 eur, 2/ konzultácia s klientom zo dňa 03.06.2009 v sume 81,33 eur, 3/ účasť na pojednávaní dňa 15.06.2009 v sume 81,33 eur, 4/ konzultácia s klientom zo dňa 04.02.2010 v sume 81,33 eur, 5/ účasť na pojednávaní dňa 15.06.2009 v sume 81,33 eur + režijný paušál 3 x suma 6,95 eur + režijný paušál 2 x suma 7,21 eur + DPH.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal odporcom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom trov právneho zastúpenia sumu spolu eur, pozostávajúcu : 1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 22.05.2009 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. sumu 81,33 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 6,95,- eur, spolu suma 88,28 eur, 2. za úkon právnej služby - porada s klientom zo dňa 03.06.2009 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 2 písm. g) cit. vyhl. sumu 40,67 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.v sume 6,95,-eur, spolu suma 47,62 eur, súd k uvedenému poznamenáva, že v uvedený deň sa uskutočnila porada medzi odporcom a jeho právnym zástupcom, ale nie je uvedený čas trvania porady a navyše uvedená porada sa uskutočnila bezprostredne v krátkom čase po prevzatí zastúpenia, pričom úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia (§14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl.) zahŕňa a je aj vrátane prvej porady s klientom, s poukazom na uvedené súd priznal za tento úkon právnej služby odporcovi odmenu iba vo výške jednej polovice základnej odmeny, 3. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 15.06.2009 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d) cit. vyhl. sumu 81,33 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.v sume 6,95,-eur, spolu suma 88,28 eur, 4. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 08.02.2010 (právny zástupca v podaní zo dňa 11.02.2010 omylom uviedol opätovne pojednávania dňa 15.06.2009) podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d) cit. vyhl. sumu 81,33 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,21 eur + 19% DPH v sume 16,82 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 105,36 eur.
Súd zároveň poznamenáva, že z Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty zo dňa 21.12.2009 vyplýva, že právny zástupca odporcu je platiteľom dane od 23.12.2009. Na základe uvedeného sa teda zvyšuje odmena a náhrady podľa § 18 ods. 3 cit.. vyhlášky o daň z pridanej hodnoty za úkony vykonané právnym zástupcom odporcu po dátume 23.12.2009.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu za úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom
- konzultácia zo dňa 04.02.2010, nakoľko tieto trovy konania súd nepovažoval za účelne vynaložené, nakoľko právny zástupca iba informoval odporcu o priebehu konania v danej veci, žiadne iné skutočnosti vzťahujúce sa k meritu veci neboli predmetom porady. V zápisnici z konzultácie s klientom zo dňa 04.02.2010 bolo uvedené, že v uvedený deň bola vykonaná porada medzi klientom a jeho právnym zástupcom, pričom na tejto porade bol klient oboznámený s doterajším priebehom konania, bola mu odovzdaná zápisnica z pojednávania a bol oboznámený so vznesenou námietkou premlčania proti jeho nároku vo výške 3.300,-Sk na pojednávaní. Súd k uvedenému poznamenáva, že už na porade dňa 03.06.2009 právny zástupca upovedomil klienta s právnou stratégiou v danej veci, s uplatnením jeho nároku vo výške 3.300,-Sk a zároveň bol odporca poučený o možnej vznesenej námietke premlčania navrhovateľa vo vzťahu k uvedenej sume. Súd má teda za to, že tieto trovy neboli odporcom vynaložené v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., teda neboli vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti navrhovateľovi.
Na základe uvedeného je navrhovateľ podľa § 149 ods. 1 O.s.p. povinný nahradiť odporcovi trovy konania - trovy právneho zastúpenia spolu v sume 329,54 eur a to na účet právneho zástupcu odporcu, na účet vedený v banke T. B., a.s., pobočka Ž., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,. a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j., ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).
Okresný súd v Žiline
dňa 8. februára 2010