Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)I. ÚS 203/2010
PDF · 170.87 KB
No categories available
I. ÚS 203/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa
čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4,
čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6
ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami
Okresného súdu Žilina č. k. 5 T 152/04-132 z 21. marca 2006 a č. k. 4 C 214/2006-244
z 8. februára 2010 a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 To 135/2006 z 21.
septembra 2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2010
doručená sťažnosť J. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie práv podľa čl. 2
ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 , čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 47
ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 3,
čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k.
5 T 152/04-132 z 21. marca 2006 a č. k. 4 C 214/2006-244 z 8. februára 2010
a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 135/2006
z 21. septembra 2006.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „... Pri fyzickom napadnutí dňa 17. 6. 2004...,
boli sťažovateľovi spôsobené rôzne zranenia so zlomeninou rebra s dĺžkou PN cca 6
týždňov za čo bol, páchateľ... odsúdený najsamprv na 6 mesiacov nepodmienečne, čo mu
bolo neskôr znížené na zaplatenie 5000.- Sk pokuty...
Vzhľadom k tomu, že Okresný súd vo svojich rozhodnutiach najprv uznával
oprávnené požiadavky sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej trestným činom
s ublížením na zdraví a potom ich odmietal z toho dôvodu, že neboli uplatnené do skončenia
vyšetrovania..., podával tak sťažovateľ ako i jeho právny zástupca odvolania, avšak
neúspešne, lebo odvolací Krajský súd rozhodoval tak isto a požiadavku sťažovateľa a jeho
právneho zástupcu na odškodnenie zamietol...
Nakoľko sťažovateľ považoval takýto postup súdov za nesprávny, protiústavný,
poškodzujúci jeho základné práva a slobody, podával sťažnosti a podnety tak Najvyššiemu
súdu SR, ako i Generálnej prokuratúre SR, ktoré ich postúpili Ministerstvu spravodlivosti
SR a toto svojím listom zo dňa 11. 1. 2007, odporučilo sťažovateľa na občianskoprávne
konanie...
Na základe uvedených skutočnosti podal sťažovateľ proti odporcovi T. J. Okresnému
súdu v Žiline dňa 21. 11. 2006, žalobu o náhradu škody spôsobenej trestným činom
s ublížením na zdraví...
Aj súd v tomto konaní rozhodol Rozsudkom zo dňa 8. 2. 2010 č. k. 4 C 214/2006-244
v neprospech sťažovateľa a navyše hoci bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov,
zaviazal ho nahradiť odporcovi trovy konania v sume 329,54 Eur...
Vzhľadom k takémuto nesprávnemu, nespravodlivému konaniu a rozhodovaniu súdu,
sťažovateľovi sa potvrdilo podozrenie, že súd v tomto a nielen v tomto konaní a rozhodovaní
je voči jeho osobe zaujatý a ovplyvnený manželkou..., proti ktorému smerujú vlastne všetky
žaloby na ochranu základných práv a slobôd sťažovateľa, hlavne však majetku, ktorá
pracuje na Okresnom súde v Žiline vo funkcii asistentky práve v odd. 4 C a v minulosti
práve otec odporcu v tomto konaní vydal čestné prehlásenie pre rodičov... k osvedčeniu
majetku sťažovateľa z Listu vlastníctva č. 167 evidovanom na správe katastra v B.
Podozrenie potvrdzuje aj tá skutočnosť, že súd... odmietal oslobodenie sťažovateľa od
platenia súdnych poplatkov...
Sťažovateľ je presvedčený, že postupom Krajského súdu v Žiline, ale aj Okresného
súdu v Žiline odmietnutím jeho požiadavky na súdnu ochranu, spravodlivé odškodnenie za
ublíženie na zdraví, poškodenia jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, dobrej povesti
a dobrého mena, mu súdy porušili jeho ústavné práva a základné ľudské práva v zmysle
čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods.1, ods. 2, čl. 40,
čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2 ,Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3, čl. 5
ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Tak tiež aj tým, že sa celé konanie predlžuje a stresovými situáciami spôsobenými
postupmi súdov sa zdravotný stav sťažovateľa ako invalidného dôchodcu ZŤP zhoršuje
s hrozbou infarktu a smrti, lebo má vážne problémy so srdcom.“.
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo J. Ď. na náhradu škody na zdraví a bolesti s náhradou
nemajetkovej ujmy v zmysle čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, ods. 2 ,
čl. 19 ods. 1, ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až ods. 4, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2, Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu v Žiline vo veci vedenej pod
sp. zn. 2 To 135/2006-150 zo dňa 21. 9. 2006, porušené bolo.
2. Základné právo J. Ď. na náhradu škody na zdraví a bolesti s náhradou
nemajetkovej ujmy v zmysle čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, ods. 2,
čl. 19 ods. 1, ods. 2, čl. 40 čl. 46 ods. 1 až ods. 4, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2, Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 3, čl. 5, ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu v Žiline vo veciach vedených
pod sp. zn. 5 T 152/04-132 zo dňa 21. 3. 2006 a sp. zn. 4 C 214/2006-244 zo dňa 8. 2. 2010,
porušené bolo.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
21. 9. 2006, sp. zn. 2 To 135/2006-150 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší Rozsudok Okresného súdu v Žiline zo dňa
8. 2. 2010, sp. zn. 4 C 214/2006-244 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.
5. Sťažovateľovi J. Ď., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Eur
/slovom: desaťtisíc Eur/, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný mu vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. J. Ď. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia ktoré je Krajský súd v Žiline
povinný vyplatiť na účet J. Ď... a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“
4. Sťažovateľ žiadal tiež o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným
súdom.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri
predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie
sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu a krajského súdu došlo k porušeniu
jeho práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 , čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46
ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1
a čl. 14 dohovoru rozhodnutiami okresného súdu č. k. 5 T 152/04-132 z 21. marca 2006
a č. k. 4 C 214/2006-244 z 8. februára 2010 a rozhodnutím krajského súdu sp. zn.
2 To 135/2006 z 21. septembra 2006.
K namietaným rozhodnutiam okresného súdu č. k. 5 T 152/04-132 z 21. marca 2006
a rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. 2 To 135/2006 z 21. septembra 2006
7. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
8. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny
názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie
konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv
alebo slobôd sťažovateľa.
9. Z obsahu označených rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu je zrejmé, že
ostatné (odvolacie) rozhodnutie krajského súdu bolo vyhlásené 21. septembra 2006, pričom
7. novembra 2006 sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu sťažnosť
a podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, aby „... podal na Najvyšší súd
SR mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu“. Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky listom zo 16. novembra 2006 sťažovateľovi oznámila, že jeho podnet
na podanie dovolania „z dôvodu príslušnosti postupuje na ďalšie konanie Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky. Následne Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky listom sp. zn. 18377/06-61/D/951 z 11. januára 2007 sťažovateľovi oznámilo, že
„... vykonaním prieskumného konania vo veci vedenej na Okresnom súde v Žiline sp. zn.
152/2004 nebolo zistené porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo podanie mimoriadného
opravného prostriedku – dovolania“, a odporučilo mu, aby svoj nárok na náhradu škody
uplatnil podaním žaloby o náhradu škody v občianskoprávnom konaní.
10. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa
ktorej mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno
považovať za účinné právne prostriedky nápravy. Preto podnet na podanie mimoriadneho
dovolania nemá na plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny
vplyv. Plynutie uvedenej lehoty nie je totiž podmienené snahou sťažovateľa využiť
mimoriadne opravné prostriedky, ale naplnením skutočností uvedených v ustanovení § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde (m. m. I. ÚS 209/03).
11. Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na ústavnom súde 4. mája 2010. Sťažovateľ sa
teda ochrany svojich označených práv domáhal dávno po uplynutí lehoty dvoch mesiacov
uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa
v časti smerujúcej proti rozhodnutiu okresného súdu v konaní sp. zn. 5 T 152/04 a krajského
súdu sp. zn. 2 To 135/2006 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
oneskorene podanú.
K namietanému rozhodnutiu okresného súdu č. k. 4 C 214/2006-244 z 8. februára 2010
12. Ústavný súd preskúmal aj tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta
porušenie základných práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 214/2006, a došiel k záveru, že aj v tejto časti je sťažnosť neopodstatnená.
13. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ochrany svojich práv sa domáhal aj
prostredníctvom podania žaloby o náhradu škody, ktorú doručil okresnému súdu
21. novembra 2006 a bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 C 214/2006, o ktorej rozhodol okresný
súd 8. februára 2010.
14. Ak sťažovateľ má alebo v minulosti mal možnosť domáhať sa ochrany svojich
označených práv pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu konať
o jeho sťažnosti. Nedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva priamo z ústavy (čl. 127
ods. 1) a ústavný súd ho nemôže prekonať postupom podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde, ktorý sa vzťahuje len na neprípustnosť sťažnosti spočívajúcu v nevyužití iných ako
súdnych prostriedkov ochrany označených sťažovateľových práv.
15. Sťažovateľ mal/má možnosť podať voči rozhodnutiu okresného súdu odvolanie.
Môže sa teda priamo vlastným úkonom domáhať ochrany svojich práv pred krajským
súdom, čo vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto nemá právomoc ani na
konanie o tej časti sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie sťažovateľových práv
rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 4 C 214/2006 z 8. februára 2010. Nedostatok
právomoci ústavného súdu na prerokovanie a rozhodnutie sťažnosti nemožno odstrániť.
16. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2010