Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 203/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa

čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4,

a a práv podľa , ,

ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami

Okresného súdu Žilina č. k. -132 z 21. marca 2006 a č. k. -244

z 8. februára 2010 a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 21.

septembra 2006 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2010

doručená sťažnosť J. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie práv podľa čl. 2

ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 , čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 47

ods. 2 a (ďalej len „“) a práv podľa ,

čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-132 z 21. marca 2006 a č. k. -244 z 8. februára 2010

a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 21. septembra 2006.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „... Pri fyzickom napadnutí dňa 17. 6. 2004...,

boli sťažovateľovi spôsobené rôzne zranenia so zlomeninou rebra s dĺžkou PN cca 6

týždňov za čo bol, páchateľ... odsúdený najsamprv na 6 mesiacov nepodmienečne, čo mu

bolo neskôr znížené na zaplatenie 5000.- Sk pokuty...

Vzhľadom k tomu, že Okresný súd vo svojich rozhodnutiach najprv uznával

oprávnené požiadavky sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej trestným činom

s ublížením na zdraví a potom ich odmietal z toho dôvodu, že neboli uplatnené do skončenia

vyšetrovania..., podával tak sťažovateľ ako i jeho právny zástupca odvolania, avšak

neúspešne, lebo odvolací Krajský súd rozhodoval tak isto a požiadavku sťažovateľa a jeho

právneho zástupcu na odškodnenie zamietol...

Nakoľko sťažovateľ považoval takýto postup súdov za nesprávny, protiústavný,

poškodzujúci jeho základné práva a slobody, podával sťažnosti a podnety tak Najvyššiemu

súdu SR, ako i Generálnej prokuratúre SR, ktoré ich postúpili Ministerstvu spravodlivosti

SR a toto svojím listom zo dňa 11. 1. 2007, odporučilo sťažovateľa na občianskoprávne

konanie...

Na základe uvedených skutočnosti podal sťažovateľ proti odporcovi T. J. Okresnému

súdu v Žiline dňa 21. 11. 2006, žalobu o náhradu škody spôsobenej trestným činom

s ublížením na zdraví...

Aj súd v tomto konaní rozhodol Rozsudkom zo dňa 8. 2. 2010 č. k. -244

v neprospech sťažovateľa a navyše hoci bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov,

zaviazal ho nahradiť odporcovi trovy konania v sume 329,54 Eur...

Vzhľadom k takémuto nesprávnemu, nespravodlivému konaniu a rozhodovaniu súdu,

sťažovateľovi sa potvrdilo podozrenie, že súd v tomto a nielen v tomto konaní a rozhodovaní

je voči jeho osobe zaujatý a ovplyvnený manželkou..., proti ktorému smerujú vlastne všetky

žaloby na ochranu základných práv a slobôd sťažovateľa, hlavne však majetku, ktorá

pracuje na Okresnom súde v Žiline vo funkcii asistentky práve v odd. 4 C a v minulosti

práve otec odporcu v tomto konaní vydal čestné prehlásenie pre rodičov... k osvedčeniu

majetku sťažovateľa z Listu vlastníctva č. 167 evidovanom na správe katastra v B.

Podozrenie potvrdzuje aj tá skutočnosť, že súd... odmietal oslobodenie sťažovateľa od

platenia súdnych poplatkov...

Sťažovateľ je presvedčený, že postupom Krajského súdu v Žiline, ale aj Okresného

súdu v Žiline odmietnutím jeho požiadavky na súdnu ochranu, spravodlivé odškodnenie za

ublíženie na zdraví, poškodenia jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, dobrej povesti

a dobrého mena, mu súdy porušili jeho ústavné práva a základné ľudské práva v zmysle

čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods.1, ods. 2, čl. 40,

až 4, , ods. 3, ,, ,

ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Tak tiež aj tým, že sa celé konanie predlžuje a stresovými situáciami spôsobenými

postupmi súdov sa zdravotný stav sťažovateľa ako invalidného dôchodcu ZŤP zhoršuje

s hrozbou infarktu a smrti, lebo má vážne problémy so srdcom.“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo J. Ď. na náhradu škody na zdraví a bolesti s náhradou

nemajetkovej ujmy v zmysle čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, ods. 2 ,

, ods. 2, , až ods. 4, , ,

Slovenskej republiky, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu v Žiline vo veci vedenej pod

sp. zn. -150 zo dňa 21. 9. 2006, porušené bolo.

2. Základné právo J. Ď. na náhradu škody na zdraví a bolesti s náhradou

nemajetkovej ujmy v zmysle čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, ods. 2,

, ods. 2, až ods. 4, , ods. 3, ,

Slovenskej republiky, čl. 3, čl. 5, ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu v Žiline vo veciach vedených

pod sp. zn. -132 zo dňa 21. 3. 2006 a sp. zn. -244 zo dňa 8. 2. 2010,

porušené bolo.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa

21. 9. 2006, sp. zn. -150 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší Rozsudok Okresného súdu v Žiline zo dňa

8. 2. 2010, sp. zn. -244 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

5. Sťažovateľovi J. Ď., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Eur

/slovom: desaťtisíc Eur/, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný mu vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. J. Ď. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia ktoré je Krajský súd v Žiline

povinný vyplatiť na účet J. Ď... a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

4. Sťažovateľ žiadal tiež o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným

súdom.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie

sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu a krajského súdu došlo k porušeniu

jeho práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 , čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46

ods. 1, 2, 3 a 4, a a práv podľa , ,

a čl. 14 dohovoru rozhodnutiami okresného súdu č. k. -132 z 21. marca 2006

a č. k. -244 z 8. februára 2010 a rozhodnutím krajského súdu sp. zn.

z 21. septembra 2006.

K namietaným rozhodnutiam okresného súdu č. k. -132 z 21. marca 2006

a rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. z 21. septembra 2006

7. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

8. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny

názor, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa.

9. Z obsahu označených rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu je zrejmé, že

ostatné (odvolacie) rozhodnutie krajského súdu bolo vyhlásené 21. septembra 2006, pričom

7. novembra 2006 sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu sťažnosť

a podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, aby „... podal na Najvyšší súd

SR mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu“. Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky listom zo 16. novembra 2006 sťažovateľovi oznámila, že jeho podnet

na podanie dovolania „z dôvodu príslušnosti postupuje na ďalšie konanie Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky. Následne Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky listom sp. zn. 18377/06-61/D/951 z 11. januára 2007 sťažovateľovi oznámilo, že

„... vykonaním prieskumného konania vo veci vedenej na Okresnom súde v Žiline sp. zn.

152/2004 nebolo zistené porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo podanie mimoriadného

opravného prostriedku – dovolania“, a odporučilo mu, aby svoj nárok na náhradu škody

uplatnil podaním žaloby o náhradu škody v občianskoprávnom konaní.

10. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno

považovať za účinné právne prostriedky nápravy. Preto podnet na podanie mimoriadneho

dovolania nemá na plynutie lehoty uvedenej v žiadny

vplyv. Plynutie uvedenej lehoty nie je totiž podmienené snahou sťažovateľa využiť

mimoriadne opravné prostriedky, ale naplnením skutočností uvedených v ustanovení § 53

ods. 3 (m. m. ).

11. Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na ústavnom súde 4. mája 2010. Sťažovateľ sa

teda ochrany svojich označených práv domáhal dávno po uplynutí lehoty dvoch mesiacov

uvedenej v . Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa

v časti smerujúcej proti rozhodnutiu okresného súdu v konaní sp. zn. a krajského

súdu sp. zn. odmietol podľa ako

oneskorene podanú.

K namietanému rozhodnutiu okresného súdu č. k. -244 z 8. februára 2010

12. Ústavný súd preskúmal aj tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta

porušenie základných práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, a došiel k záveru, že aj v tejto časti je sťažnosť neopodstatnená.

13. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ochrany svojich práv sa domáhal aj

prostredníctvom podania žaloby o náhradu škody, ktorú doručil okresnému súdu

21. novembra 2006 a bola zaevidovaná pod sp. zn. , o ktorej rozhodol okresný

súd 8. februára 2010.

14. Ak sťažovateľ má alebo v minulosti mal možnosť domáhať sa ochrany svojich

označených práv pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu konať

o jeho sťažnosti. Nedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva priamo z (

ods. 1) a ústavný súd ho nemôže prekonať postupom podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, ktorý sa vzťahuje len na neprípustnosť sťažnosti spočívajúcu v nevyužití iných ako

súdnych prostriedkov ochrany označených sťažovateľových práv.

15. Sťažovateľ mal/má možnosť podať voči rozhodnutiu okresného súdu odvolanie.

Môže sa teda priamo vlastným úkonom domáhať ochrany svojich práv pred krajským

súdom, čo vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto nemá právomoc ani na

konanie o tej časti sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie sťažovateľových práv

rozhodnutím okresného súdu sp. zn. z 8. februára 2010. Nedostatok

právomoci ústavného súdu na prerokovanie a rozhodnutie sťažnosti nemožno odstrániť.

16. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2010