Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 496/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,

B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa , a a práv podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež

porušenia a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaniach vedených pod

sp. zn. a sp. zn. v súvislosti s jeho rozhodovaním o žiadostiach

súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod

sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), doplnené

podaním doručeným 30. júla 2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv

podľa , a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2

a dohovoru postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“)

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. v súvislosti s jeho

rozhodovaním o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií

(ďalej spolu len „napadnuté konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka podala 30. októbra 2008, resp. 18. júla 2009

súdnemu exekútorovi návrhy na vykonanie exekúcií na vymoženie pohľadávok, ktoré jej

vznikli nesplnením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor postupujúc

podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, čím

došlo podľa sťažovateľky k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nej v rámci

priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora

o udelenie poverení na vykonanie exekúcií do dňa podania jej sťažností ústavnému súdu

nerozhodol napriek tomu, že rozhodovanie v týchto veciach nevykazuje znaky mimoriadnej

právnej zložitosti a nevyžaduje takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá

by mohla podstatne ovplyvniť ich posúdenie, resp. rozhodnutie o nich.

Sťažovateľka vzhľadom na podľa jej tvrdenia neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny

postup okresného súdu podala v zmysle o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v týchto exekučných konaniach. Sťažovateľka

v sťažnosti uvádza, že na tieto sťažnosti z 25. mája 2011 nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež malo dôjsť k porušeniu a dohovoru upravujúcich

zákaz diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

boli porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal v označených konaniach

konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky

a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení

sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu v sťažnostiach označených práv postupom

okresného súdu v napadnutých konaniach

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, a to aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a v súvislosti s tým aj porušenie základných

práv podľa a a práva podľa dodatkového protokolu,

ako aj porušenie a dohovoru postupom okresného súdu

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. v súvislosti s jeho

rozhodovaním o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií.

Ústavný súd zo súvisiacich spisov okresného súdu, ktoré si v rámci prípravy

predbežného prerokovania vecí vyžiadal, zistil, že okresný súd rozhodol o žiadostiach

súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií takto:

- v konaní vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) 10. decembra

2008 (teda do 9 dní od 1. decembra 2009, keď mu bola doručená žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), keď vydal

poverenie č. 5205042213, a

- v konaní vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) 27. októbra

2009 (teda do 2 mesiacov od 26. augusta 2009, keď mu bola doručená žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), keď vydal

poverenie č. 5205048257,

ktorými ho v oboch uvedených veciach poveril podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku

vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu –

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v relatívne krátkej lehote vyhovel žiadostiam

súdneho exekútora a vydal poverenia na vykonanie exekúcií. Preto sa sťažnosti adresované

ústavnému súdu, ktorými sťažovateľka namieta porušenie základného práva

na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj

práva na prejednanie svojej záležitosti v premeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

a v súvislosti s tým aj porušenie ďalších v sťažnosti označených práv a slobôd, ako aj

článkov a dohovoru, ukázali ako nedôvodné a nenáležité, keďže stav právnej neistoty

sťažovateľky bol dávno pred ich podaním odstránený.

Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty (), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu

(, , ) alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor

(napr. , , , ), podľa ktorého sa ochrana

základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len

vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými

orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase,

keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa ,

ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (čo platí aj vo vzťahu k

dohovoru), je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do chránenej sféry sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že

táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,

aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky

stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že

v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v namietanom konaní

nemôže dochádzať predovšetkým z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, je

daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť (podobne

napr. , ).

Sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy spôsobené postupom okresného súdu

v konaní o rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie

exekúcií v konaní pred ústavným súdom v čase, keď už postupom okresného súdu zjavne

nemohlo dochádzať k porušovaniu jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej

porušenie jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru odmietol podľa pre ich zjavnú

neopodstatnenosť (bod 2 výroku tohto uznesenia).

Keďže sťažovateľka odvíja porušenie ďalších v sťažnostiach označených práv

od porušenia jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, pričom dôvody odmietnutia sťažností v časti smerujúcej proti namietanému

porušeniu označených práv zakladajú podmienky jej zjavnej neopodstatnenosti aj v ich

zvyšnej časti, keď táto (zjavná neopodstatnenosť) je daná povahou ústavným súdom

vyloženého dôvodu odmietnutia sťažností vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 a právu podľa dohovoru.

Ústavný súd preto odmietol sťažnosti sťažovateľky aj v ich zvyšnej časti podľa § 25

ods. 2 pre ich zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na to, že sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd sa ďalšími návrhmi v nich

obsiahnutými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2012