Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 104/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa , a uznesením Okresného súdu

Žilina č. k. -51 z 30. novembra 2007, uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.

-83 z 11. marca 2008, uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -162

z 29. septembra 2009 a postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C

359/2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára

2010 doručená sťažnosť J. Ď., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorú doplnil podaním

doručeným ústavnému súdu 11. januára 2010, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa , a (ďalej len

„ústava“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. -51

z 30. novembra 2007 (ďalej aj „uznesenie z 30. novembra 2007“), uznesením Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -83 z 11. marca 2008 (ďalej aj

„uznesenie z 11. marca 2008“), uznesením okresného súdu č. k. -162

z 29. septembra 2009 (ďalej aj „uznesenie z 29. septembra 2009“) a postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ podal 23. júla

2007 okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti. Vec je vedená pod sp. zn. .

Uznesením z 30. novembra 2007 okresný súd nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od

súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré krajský súd

odmietol ako podané oneskorene uznesením č. k. -83 zo 7. apríla 2008.

Uznesením z 29. septembra 2009 okresný súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho

poplatku, a tým istým uznesením rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným

uznesením.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„odmietnutím oslobodenia sťažovateľa od platenia súdnych poplatkov, zastavením

konania vo veci a nevydaním uznesenia o náhrade trov konania v zákonnej lehote, bolo

sťažovateľovi odopreté právo zaručené v , , SR, domáhať sa svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde SR.

Rozhodnutia Okresného súdu v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sa

zrušujú a Súd ukladá súdom ďalej vo veci konať a zároveň priznáva sťažovateľovi určitú

finančnú satisfakciu.

Okresný súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania.

Sťažovateľ tiež žiada Súd o pridelenie bezplatného právneho zástupcu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh (sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv zaručených

v , a uznesením okresného súdu z 30. novembra 2007, uznesením

krajského súdu z 11. marca 2008 a uznesením okresného súdu z 29. septembra 2009, ako aj

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

1. K namietanému porušeniu , a uznesením okresného

súdu č. k. -51 z 30. novembra 2007

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti uzneseniu okresného súdu

z 30. novembra 2007 odvolanie. Sťažovateľ odvolanie podal a krajský súd o ňom

uznesením rozhodol. Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny

prostriedok na ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo

vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv uznesením okresného súdu

z 30. novembra 2007 z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu , a uznesením krajského

súdu č. k. -83 z 11. marca 2008

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody. Zmeškanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ( ), pričom

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ,

, ).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa nemožno považovať

za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr.

, ).

Ústavný súd v okolnostiach prípadu zistil, že namietané uznesenie krajského súdu

nadobudlo právoplatnosť 22. októbra 2009.

Nadobudnutím právoplatnosti predmetného uznesenia krajského súdu začala

sťažovateľovi plynúť lehota na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde, keďže v uvedenom ustanovení sa výslovne uvádza, že

„sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia“, pričom

z príslušných ustanovení upravujúcich inštitút dovolania

vyplýva, že samotné podanie dovolania, ktoré najvyšší súd v okolnostiach prípadu ako

neprípustné odmietol, nemá žiadny vplyv na právoplatnosť rozhodnutia napadnutého

dovolania, a teda ani na plynutie lehoty podľa . Zo

zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu

7. januára 2010 a doručená ústavnému súdu 11. januára 2010.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd skonštatoval, že sťažnosť sťažovateľa

bola v časti týkajúcej sa namietaného uznesenia krajského súdu ústavnému súdu doručená

zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v , a preto ju pri

predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa

z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

3. K namietanému porušeniu , a uznesením okresného

súdu č. k. -162 z 29. septembra 2009

Ako už ústavný súd uviedol, z vyplýva, že právomoc ústavného

súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu

subsidiarity.

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti uzneseniu okresného súdu

z 29. septembra 2009 odvolanie. Sťažovateľ tento opravný prostriedok nevyužil. Z toho

vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich práv,

o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv uznesením okresného súdu

z 29. septembra 2009 z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

4. K namietanému porušeniu postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Okresný súd uznesením z 29. septembra 2009 konanie, v ktorom bol sťažovateľ

účastníkom konania, zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku, a zároveň rozhodol o tom,

že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.

Podľa sťažovateľa malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa

tým, že okresný súd do dňa podania sťažnosti o náhrade trov konania nerozhodol.

Aj v súvislosti s touto časťou sťažnosti ústavný súd uvádza, že z

vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je

založená na základe princípu subsidiarity.

V prípade namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 prostriedkom, ktorý musí sťažovateľ vyčerpať

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná

predsedovi príslušného súdu podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zo sťažnosti ani z k nej pripojených príloh nevyplýva, že by sťažovateľ sťažnosť na

prieťahy v konaní pri rozhodovaní o trovách konania predsedovi okresného súdu podal.

Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietnuť

pre neprípustnosť.

Na záver ústavný súd uvádza, že okresný súd o trovách konania už rozhodol, a to

uznesením č. k. -166 z 25. januára 2010.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol

o jej odmietnutí podľa .

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010