Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 104/2010
PDF · 158.29 KB
No categories available
I. ÚS 104/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010
predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., vo veci namietaného porušenia jeho základných
práv podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu
Žilina č. k. 2 C 359/2007-51 z 30. novembra 2007, uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.
5 Co 41/2008-83 z 11. marca 2008, uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 2 C 359/07-162
z 29. septembra 2009 a postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C
359/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára
2010 doručená sťažnosť J. Ď., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorú doplnil podaním
doručeným ústavnému súdu 11. januára 2010, vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 C 359/2007-51
z 30. novembra 2007 (ďalej aj „uznesenie z 30. novembra 2007“), uznesením Krajského
súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 41/2008-83 z 11. marca 2008 (ďalej aj
„uznesenie z 11. marca 2008“), uznesením okresného súdu č. k. 2 C 359/07-162
z 29. septembra 2009 (ďalej aj „uznesenie z 29. septembra 2009“) a postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 359/2007.
Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ podal 23. júla
2007 okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti. Vec je vedená pod sp. zn. 2 C 359/2007.
Uznesením z 30. novembra 2007 okresný súd nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od
súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré krajský súd
odmietol ako podané oneskorene uznesením č. k. 5 Co 41/2008-83 zo 7. apríla 2008.
Uznesením z 29. septembra 2009 okresný súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho
poplatku, a tým istým uznesením rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:
„odmietnutím oslobodenia sťažovateľa od platenia súdnych poplatkov, zastavením
konania vo veci a nevydaním uznesenia o náhrade trov konania v zákonnej lehote, bolo
sťažovateľovi odopreté právo zaručené v čl. 46, čl. 47, čl. 48 Ústavy SR, domáhať sa svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde SR.
Rozhodnutia Okresného súdu v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sa
zrušujú a Súd ukladá súdom ďalej vo veci konať a zároveň priznáva sťažovateľovi určitú
finančnú satisfakciu.
Okresný súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania.
Sťažovateľ tiež žiada Súd o pridelenie bezplatného právneho zástupcu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh (sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho
pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,
ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv zaručených
v čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ústavy uznesením okresného súdu z 30. novembra 2007, uznesením
krajského súdu z 11. marca 2008 a uznesením okresného súdu z 29. septembra 2009, ako aj
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 359/2007.
1. K namietanému porušeniu čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ústavy uznesením okresného
súdu č. k. 2 C 359/2007-51 z 30. novembra 2007
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity
právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo
slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným
orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na
prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc
zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že
právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).
Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný
prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu
k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje
odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody
(I. ÚS 36/96).
V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti uzneseniu okresného súdu
z 30. novembra 2007 odvolanie. Sťažovateľ odvolanie podal a krajský súd o ňom
uznesením rozhodol. Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny
prostriedok na ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo
vylučuje právomoc ústavného súdu.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv uznesením okresného súdu
z 30. novembra 2007 z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
2. K namietanému porušeniu čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ústavy uznesením krajského
súdu č. k. 5 Co 41/2008-83 z 11. marca 2008
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody. Zmeškanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie
sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde
neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. III. ÚS 124/04,
Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať
za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr.
III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).
Ústavný súd v okolnostiach prípadu zistil, že namietané uznesenie krajského súdu
nadobudlo právoplatnosť 22. októbra 2009.
Nadobudnutím právoplatnosti predmetného uznesenia krajského súdu začala
sťažovateľovi plynúť lehota na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde, keďže v uvedenom ustanovení zákona o ústavnom súde sa výslovne uvádza, že
„sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia“, pričom
z príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich inštitút dovolania
vyplýva, že samotné podanie dovolania, ktoré najvyšší súd v okolnostiach prípadu ako
neprípustné odmietol, nemá žiadny vplyv na právoplatnosť rozhodnutia napadnutého
dovolania, a teda ani na plynutie lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Zo
zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu
7. januára 2010 a doručená ústavnému súdu 11. januára 2010.
Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd skonštatoval, že sťažnosť sťažovateľa
bola v časti týkajúcej sa namietaného uznesenia krajského súdu ústavnému súdu doručená
zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ju pri
predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
3. K namietanému porušeniu čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ústavy uznesením okresného
súdu č. k. 2 C 359/2007-162 z 29. septembra 2009
Ako už ústavný súd uviedol, z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného
súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu
subsidiarity.
V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti uzneseniu okresného súdu
z 29. septembra 2009 odvolanie. Sťažovateľ tento opravný prostriedok nevyužil. Z toho
vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich práv,
o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv uznesením okresného súdu
z 29. septembra 2009 z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
4. K namietanému porušeniu čl. 48 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 C 359/2007
Okresný súd uznesením z 29. septembra 2009 konanie, v ktorom bol sťažovateľ
účastníkom konania, zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku, a zároveň rozhodol o tom,
že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.
Podľa sťažovateľa malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ústavy
tým, že okresný súd do dňa podania sťažnosti o náhrade trov konania nerozhodol.
Aj v súvislosti s touto časťou sťažnosti ústavný súd uvádza, že z čl. 127 ods. 1 ústavy
vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je
založená na základe princípu subsidiarity.
V prípade namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 prostriedkom, ktorý musí sťažovateľ vyčerpať
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná
predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zo sťažnosti ani z k nej pripojených príloh nevyplýva, že by sťažovateľ sťažnosť na
prieťahy v konaní pri rozhodovaní o trovách konania predsedovi okresného súdu podal.
Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietnuť
pre neprípustnosť.
Na záver ústavný súd uvádza, že okresný súd o trovách konania už rozhodol, a to
uznesením č. k. 2 C 359/2007-166 z 25. januára 2010.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol
o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi
sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. marca 2010