Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)II. ÚS 422/00
PDF · 113.57 KB
No categories available
II. ÚS 422/00
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí 2. novembra
2000 v senáte zloženom z predsedu Jána Klučku a členov Alexandra Bröstla a Jána Mazáka
prerokoval prijatý podnet a , obaja bytom
zastúpených advokátom JUDr. Jurajom Kostrom, Kysucké
Nové Mesto, Námestie slobody 39, na začatie konania vo veci porušenia ich základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 446/98
a takto
rozhodol:
Základné právo a na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom
v Čadci vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 446/98 n e b o l o p o r u š e n é .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Podnetom zo 16. februára 2000 doplneným podaním z 29. marca 2000 sa na Ústavný
súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) obrátili a
(ďalej len „navrhovatelia“), obaja bytom .
Namietali ním porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným
súdom v Čadci (ďalej len „okresný súd“) v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 446/98,
v ktorej sa žalobou domáhali voči mestu Kysucké Nové Mesto uzavretia zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k bytu. Žalobu podali 23. marca 1998 a doposiaľ vec nebola právoplatne
skončená, hoci iné podobné spory už boli okresným súdom právoplatne rozhodnuté.
Navrhovatelia preukázali, že 21. apríla 1999 podali na okresný súd sťažnosť podľa
zákona č. 80/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v ktorej namietali nečinnosť okresného
súdu, pričom sťažnosť bola posúdená ako neopodstatnená so záverom, podľa ktorého
sudkyňa v spornej veci koná plynulo. V podnete a v jeho doplnení sa však nezmienili o tom,
že okrem tohto sporu začali na okresnom súde ďalšie dva spory, ktorých procesné začatie
malo za následok právoplatné prerušenie konania, v ktorom namietajú zbytočné prieťahy.
Ústavný súd vyžiadal stanovisko okresného súdu, ktorý okrem výpočtu úkonov
vykonaných v priebehu konania pripojil aj rozhodnutie okresného súdu a Krajského súdu
v Žiline o právoplatnom prerušení konania, v ktorom navrhovatelia namietajú porušenie
Oproti obsahu podnetu okresný súd však uviedol, že navrhovatelia podali v priebehu
namietaného sporu ďalšie dve žaloby, o ktorých sa koná na okresnom súde pod sp. zn.
6 C 753/98 a 8 C 1218/98. Tieto spory skutkovo súvisia skonaním, v ktorom navrhovatelia
namietajú zbytočné prieťahy. Preto okresný súd prerušil konanie vo veci sp. zn. 9 C 446/98.
Súčasne v liste zo dňa 26. októbra 2000 okresný súd uviedol, že konanie vo veci
sp. zn. 9 C 446/98 je doposiaľ právoplatne prerušené, pretože jeden zo súvisiacich sporov
ešte nie je právoplatne skončený (6 C 753/98), pričom vec je v odvolacom konaní od 2.
augusta 1999, a druhá vec (8 C 1218/98) je v dovolacom konaní na Najvyššom súde
Slovenskej republiky.
Účastníci konania netrvali na ústnom pojednávaní, a preto ústavný súd v tomto
konaní rozhodoval na neverejnom zasadnutí senátu.
II.
Navrhovatelia aj okresný súd zhodne uviedli, že konanie o uzavretie zmluvy
o prevode vlastníckeho práva k bytu začalo 23. marca 1998 a doposiaľ vec nebola
právoplatne skončená.
Ústavný súd z vyjadrenia okresného súdu zistil, že od podania žaloby vo veci sp. zn.
9 C 446/98, t. j. od 23. marca 1998, boli vykonané procesné úkony, ktorých obsah smeroval
k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci samej.
Osobitne ústavný súd poukazuje na to, že necelé tri mesiace po doručení žaloby
okresnému súdu bolo nariadené prvé pojednávanie (na 18. jún 1998). Potom 8. júla 1998
podali žalobcovia návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý po odstránení nedostatkov
(chýbal potrebný počet rovnopisov návrhu) bol 14. septembra 1998 vzatý späť, o čom
okresný súd rozhodol. Po ďalších úkonoch žalobcov i súdu bolo okresnému súdu
28. januára 1999 oznámené, že žalobcovia podali dve žaloby, a to už 23. septembra 1998,
ktoré však právny zástupca žalobcov bližšie identifikoval až 11. mája 1999, kedy uviedol
spisovú značku a predmet konania. Po zistení, že ide o skutkovo súvisiace veci, okresný súd
rozhodol uznesením z 30. júna 1999 o prerušení konania.
Z uznesení o prerušení konania okresného súdu a Krajského súdu v Žiline vo veci
sp. zn. 9 C 446/98 vyplýva, že konanie v tejto veci sa prerušilo do právoplatného skončenia
vecí vedených na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 753/98 a 8 C 1218/98.
Súdy pri prerušení konania vychádzali z toho, že žalobcovia podali dve žaloby,
ktorými sa domáhajú riešenia otázky úzko súvisiacej s prevodom bytu žalobcov do ich
vlastníctva. Výsledok týchto konaní má vplyv na rozsah, v akom sa na žalobcov
(navrhovateľov) prevedie ich byt, spoločné priestory a pozemok. Preto okresný súd prerušil
podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku konania, čo
aproboval potvrdzujúcim uznesením aj príslušný odvolací súd. K prerušeniu konania
právoplatne došlo k 27. decembru 1999, pričom možno konštatovať, že pri prerušovaní
konania nedošlo k zbytočným prieťahom, okresný súd rozhodol 30. júna 1999 a odvolací
súd jeho rozhodnutie na základe odvolania navrhovateľov potvrdil 30. septembra 1999
a vrátil spis okresnému súdu 22. novembra 1999, ktorý doručil uznesenie odvolacieho súdu
právnemu zástupcovi žalobcov.
III.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia Štátneho orgánu.
Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.
Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho
orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv
(II. ÚS 26/95).
Pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd zohľadňuje 3 kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2)
a spôsob, akým súd v konaní postupoval (3) (I. ÚS 70/98).
1. Ústavný súd dospel k záveru, že právna a faktická zložitosť veci nie sú v príčinnej
súvislosti so zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom na Okresnom súde v Čadci pod
sp. zn. 9 C 446/98. Súčasne treba uviesť, že konanie, ktoré vecne (skutkovo) súvisí s dvoma
ďalšími spormi týkajúcimi sa rozsahu nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu, spoločným
priestorom a pozemku, nemožno podľa ústavného súdu považovať za skutkovo a právne
jednoduchý spor. Preto je prirodzené, že konajúci súd má sťaženú úlohu, ak namiesto
úkonov vo veci samej musí vyčkať na výsledky súvisiacich sporov, tak aby sa vlastným
predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v iných konaniach, nedostal do rozporu
s právoplatnými rozhodnutiami súdov. V takých konaniach sa teda prerušenie konania
nemôže považovať za zbytočný prieťah.
2. Správanie sa účastníka konania je ďalším kritériom pri zisťovaní, či v konaní pred
súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu ústavného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Konanie, v ktorom navrhovatelia namietajú zbytočné prieťahy, bolo prerušené
v dôsledku ich procesných úkonov - žalôb, ktorými začali ďalšie spory. Tieto spory boli
zákonným dôvodom na prerušenie konania a podľa obsahu stanoviska okresného súdu tieto
žaloby boli podané 23. septembra 1998, t. j. šesť mesiacov po začatí konania vedeného pod
sp. zn. 9 C 446/98 a tri mesiace po uskutočnení prvého pojednávania v tomto konaní.
Výsledky konaní o týchto žalobách nesporne ovplyvnia výsledok konania vedeného
pod sp. zn. 9 C 446/98, čo potvrdzujú obsahy uznesení okresného súdu a odvolacieho súdu
o prerušení konania, s ktorými sa ústavný súd stotožňuje; ako so zákonným dôvodom na
prerušenie sporového konania.
3. Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku na základe procesných úkonov účastníkov konania však
zásadne nemožno považovať za zbytočné prieťahy, ktoré by boli spôsobené činnosťou
(nečinnosťou) súdu v občianskoprávnom konaní. Je to tak predovšetkým v prípadoch,
v ktorých je konanie prerušené preto, že výsledok iných sporov začatých na podnet
účastníka konania (ďalšie žaloby) môže relevantne ovplyvniť výsledok iného sporu, toho,
v ktorom konanie bolo prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v prípade, ak spory začne
účastník konania v úzkej časovej spojitosti s konaním, v ktorom namieta zbytočné prieťahy,
a tieto spory vecne súvisia s týmto sporom, resp. významne môžu ovplyvniť jeho výsledok
(rozsudočný výrok).
Napokon, okresný súd v tejto veci konal bez zbytočných prieťahov až do zistenia, že
na okresnom súde sú začaté dve súvisiace konania. Ústavný súd vyvodzuje tento záver
najmä z toho, že už po troch mesiacoch od dôjdenia žaloby bolo nariadené pojednávanie a aj
ostatné úkony sa vykonali len v závislosti od procesných úkonov žalobcov a žalovaného,
teda v súlade s účelom občianskeho súdneho konania (ustanovenie § 1 a 6 Občianskeho
súdneho poriadku), ktorého rešpektovanie vylučuje záver o porušení čl. 48 ods. 2 ústavy.
IV.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností uzaviera, že základné právo
navrhovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky Okresným súdom v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 446/98
nebolo porušené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. novembra 2000