Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 199/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. augusta 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti D. C., L., zastúpenej advokátom JUDr. J. V., N.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Dolný

Kubín, takto

rozhodol:

1. Základné právo D. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Dolný Kubín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. D. C. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Dolný Kubín j e p o v i n n ý uhradiť D. C. trovy konania v sume

382,32 € (slovom tristoosemdesiatdva eur a tridsaťdva centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. J. V., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 19. mája 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť D. C. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 12. augusta 2002 okresnému súdu

návrh na zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len

„BSM“).

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jej právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , zároveň požadovala prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadala

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a úhradu trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 422/10 doručeným ústavnému súdu 14. júna 2010, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

«K samej veci však považujem za potrebné uviesť nasledovné: Na skutočnosť, že

v súčasnosti je veľmi skutkovo náročné ustáliť masu BSM účastníkov (odhliadnuc

aj od spornosti ceny jednotlivých vecí vychádzajúc z ich stavu v čase zániku BSM, ale z cien

aké by tieto mali v súčasnosti, k čomu ale bude súd vykonávať dôkazy až následne

po ustálení samotného okruhu vecí) má vplyv aj to, že navrhovateľka podala návrh

na vyporiadanie BSM až v posledný možný deň pred uplynutím trojročnej lehoty

od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Aj uvedený časový odstup má vplyv

na problémoch v ustálení masy BSM.

Navrhovateľka v rámci masy BSM označila celkovo 104 položiek + tvrdené vklady

žalobkyne z jej výlučného vlastníctva do nadobudnutia BSM. V rámci niektorých položiek je

uvedených viacero vecí (napr. 9 ks okenné garníže, 12 ks obrusov, 35 ks uterákov a utierok,

50 ks izbových kvetín a dokonca 150 ks kníh malo byť podľa špecifikácie doloženej

na pojednávaní 03. 05. 2010 dokonca 152). Pritom je zrejmé, že z označených vecí

významnejšiu a skutočne reálnu hodnotu mala mať len vec pod položkou 103, o ktorej však

bolo právoplatne rozhodnuté, že nepatrí do BSM. Ohľadne niektorých z označených vecí

(zrejme ohľadne väčšiny z nich) sa javí, že (ak aj existujú), ide prakticky o bezcenné veci.

Takto veľmi široký okruh vecí (hoci ich reálna cena je „problematická“), podliehajúcich

dokazovaniu, keď prakticky ohľadne drvivej väčšiny z nich je medzi účastníkmi spor o ich

existencii a ak aj existujú, kde sa nachádzajú, či patria do BSM a za tým účelom súd

vykonávané dôkazy, je významným dôvodom negatívne ovplyvňujúcim dĺžku tohto konania.

Určitým spôsobom sa na dĺžke konania podpísala aj nedôvodná námietka

navrhovateľky ohľadne miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu vznesená podaním

z 29. 04. 2008, o ktorej bolo rozhodované v dvoch stupňoch, keď rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 28. 10. 2009. Predtým bolo pojednávanie nariadené na deň 19. 05. 2004 pre

žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky a nový termín pojednávania bol určený

na 11. 06. 2004.

Pre ustálenie masy BSM je veľmi dôležitá súčinnosť samotných účastníkov.

S účastníkmi, viac však s odporcom, je problematická komunikácia ako z dôvodu vzájomne

vážne narušených vzťahov. Vo veci je s ohľadom na osoby účastníkov do určitej miery

sťažené vykonávanie dokazovania, o čom svedčí napr. aj obsah zápisnice o pojednávaní

z 05. 12. 2005.

Je pravdou, že sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní, ale urobila tak

až listom z 22. 02. 2009, t. j. v čase, kedy sa už vo veci konalo bezprieťahovo, dokonca

už v tom čase bolo ako navrhovateľke, tak aj jej zástupcovi doručené predvolanie

na pojednávanie 02. 03. 2009, keď na pojednávaní práve zástupca navrhovateľky ako prvý

navrhol prerušiť toto konanie až do právoplatného skončenia konania o ďalšej žalobe

navrhovateľky, ktorou sa táto o. i. domáhala určenia, že rodinný dom súp. č. 555 k. ú.

Liesek patrí do BSM účastníkov. Uvedené konanie pritom začalo prebiehať ešte pred

začatím tohto konania (žaloba bola podaná na súd už 11. 01. 2002 a bola vedená

na tunajšom súde pod sp. zn. ). Zrejme by preto mohlo byť opodstatnené

prerušenie tohto konania už skôr v súvislosti s prebiehajúcim konaním naposledy vedenom

na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. a z tohto pohľadu vyznievajú inak

aj obdobia nečinnosti súdu v tomto konaní od jeho začiatku až do r. 1997, ak ohľadne

rozhodujúcej položky z hľadiska hodnoty už pred začatím tohto konania prebiehalo iné

konanie.

Prekážky postupu súdu podľa a nasl. nie sú.

S poukazom na uvedený prehľad procesných úkonov vo veci, konštatujem, že

v doterajšom priebehu konania v jednotlivých obdobiach a to od 12. 08. 2002

do 13. 03. 2003, od 21. 03. 2003 do 19. 05. 2004, od 11. 06. 2004 do 21. 10. 2005,

od 3. 02. 2006 do 27. 03. 2007 vznikli prieťahy. Ich príčinou však boli v rozhodujúcej miere

objektívne okolnosti spočívajúce v dlhodobo zlom personálnom stave na tunajšom súde.

Vplyv na priebežnosť vykonávania jednotlivých úkonov v tejto veci mala aj viacnásobná

zmena jej zákonného sudcu.»

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bol aj tento prehľad procesných úkonov

doterajšieho priebehu napadnutého konania:

„Právna vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. napadla na tunajší

súd dňa 12. 08. 2002. Zákonnou sudkyňou vo veci sa stala JUDr. M. B. Prípisom

doručeným súdu 7. 3. 2003 právny zástupca navrhovateľa požiadal súd o vytýčenie termínu

pojednávania vo veci. Výzvou zo dňa 13. 03. 2003 bola vyzvaná navrhovateľka

na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu vo výške 1. 000,- Sk, ktorý bol zaplatený

21. 03. 2003 kolkovými známkami. Prípismi doručenými súdu 30. 06. 2003, 21. 08. 2003,

21. 10. 2003, 03. 12. 2003, 12. 01. 2004, 16. 01. 2004, 16. 02. 2004, 25. 02. 2004,

17. 03. 2003, 25. 03. 2004, 19. 04. 2004 požiadala navrhovateľka ako aj jej právny

zástupca o vytýčenie termínu pojednávania vo veci. V súvislosti so vzdaním sa funkcie

sudcu zákonnej sudkyne JUDr. M. B., dňom 09. 10. 2003 sa vo veci stala zákonnou

sudkyňou JUDr. K. P. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 19. 05. 2004. Dňa

11. 05. 2004 odporca osobne doručil súdu listinné dôkazy, ktorých kópie boli založené do

spisu pod čl. 42-57. Faxovým podaním doručeným súdu 18. 05. 2004 požiadal právny

zástupca navrhovateľky o zrušenie termínu pojednávania. Vo veci bol vytýčený nový termín

pojednávania na deň 11. 06. 2004. Pojednávanie dňa 11. 6. 2004 bolo odročené na neurčito

za účelom predloženia listinných dôkazov. Prípismi doručenými súdu dňa 05. 08. 2004,

22. 09. 2004, 06. 05. 2005, 23. 05. 2005, 15. 07. 2005, právny zástupca navrhovateľky ako

i samotná navrhovateľka požiadali súd o vytýčenie termínu pojednávania vo veci. Právny

zástupca navrhovateľky dňa 08. 06. 2005 doručil súdu návrh navrhovateľky na vykonanie

dokazovania vo veci. Nakoľko zákonná sudkyňa v uvedenej veci bola preložená na výkon

funkcie na iný súd, vo veci sa dňom 01. 09. 2004 do 20. 09. 2004 stal zastupujúcim sudcom

JUDr. P. B. Dňa 20. 09. 2004 sa vo veci stal zákonným sudcom JUDr. R. S. Vo veci bol

vytýčený termín pojednávania na deň 21. 10. 2005. Pojednávanie bolo odročené na deň

05. 12. 2005 z dôvodu zabezpečenia vyjadrenia odporcu a zabezpečenia účasti

navrhovaných svedkov. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom rozhodnutia

o námietky zaujatosti, ktorú vzniesol odporca. Spisový materiál bol dňa 19. 12. 2005

zaslaný Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti. Krajský

súd uznesením zo dňa 02. 01. 2006 rozhodol, že sudca Okresného súdu Dolný Kubín

JUDr. R. P. je vylúčený z prejednávania rozhodovania tejto veci a ostatní sudcovia

Okresného súdu v Dolnom Kubíne nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto

veci. Spisový materiál bol tunajšiemu súdu vrátený 13. 02. 2006. Prípismi doručenými súdu

05. 05. 2006, 28. 07. 2006, 31. 08. 2006, 28. 09. 2006, 14. 12. 2006, 29. 12. 2006,

25. 01. 2007, 21. 02. 2007 právny zástupca navrhovateľky požiadal o vytýčenie termínu

pojednávania vo veci. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 27. 03. 2007.

Pojednávanie bolo odročené na deň 29. 05. 2007 z dôvodu časovej tiesne za účelom

ďalšieho dokazovania. Pojednávanie zo dňa 29. 05. 2007 bolo odročené na deň

04. 09. 2007 za účelom ďalšieho dokazovania, ktoré bolo taktiež odročené na deň

27. 11. 2007 z dôvodu zabezpečenia účasti svedkýň na pojednávaní, ako aj z dôvodu

pripojenia spisu tunajšieho súdu sp. zn. . Na pojednávaní odporca vzniesol

námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi, preto bolo pojednávanie odročené

na neurčito. Dňa 13. 12. 2007 bol spis zaslaný Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie

o vznesenej námietke. Krajský súd uznesením zo dňa 13. 12. 2007 rozhodol, že sudca

JUDr. R. S. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Spisový

materiál bol z krajského súdu vrátený 11. 1. 2008. Na základe Dodatku č. 2 Rozvrhu práce

na rok 2008 (Spr. 59/08) sa vo veci stal zákonným sudcom JUDr. F. P. Prípisom doručeným

súdu 25. 02. 2008 právny zástupca navrhovateľky požiadal súd o vytýčenie termínu

pojednávania vo veci. Dňa 27. 02. 2008 súd požiadal Okresný súd Námestovo o zapožičanie

spisu , ktorý bol postúpený na vybavenie na novovytvorený Okresný súd

Námestovo. Spis bol tunajšiemu súdu zapožičaný 07. 03. 2008. Dňa 29. 04. 2008 právny

zástupca navrhovateľky doručil súdu námietku miestnej nepríslušnosti súdu na konanie

vo veci. Súd uznesením zo dňa 06. 05. 2008 rozhodol, že námietka miestnej nepríslušnosti

Okresného súdu Dolný Kubín pre toto konanie vznesená zástupcom navrhovateľky nie je

dôvodná. Proti uvedenému uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie. Spisový materiál bol

dňa 02. 06. 2007 zaslaný Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd

uznesením zo dňa 26. 8. 2008 uznesenie okresného súdu potvrdil. Spisový materiál bol

z krajského súdu vrátený 08. 10. 2008. Keďže zákonný sudca JUDr. F. P. bol preradený

na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Žiline, predmetná vec na základe Dodatku č. 7

Rozvrhu práce na rok 2008 (Spr. 486/08) bola daná do prerozdelenia a vo veci sa stal

zákonným sudcom JUDr. R. P. Predseda súdu Opatrením č. 19 zo dňa 16. 10. 2008 pridelil

predmetnú vec na ďalšie konanie náhodným výberom inému sudcovi tunajšieho súdu,

nakoľko sudca JUDr. R. P. bol uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 02. 01. 2006

vylúčený z prejednania a rozhodovania predmetnej veci. Vo veci sa dňa 17. 10. 2008 stal

zákonným sudcom JUDr. P. B. Dňa 24. 10. 2008 boli vyzvaní právni zástupcovia účastníkov

konania, aby v lehote 10 dní oznámili súdu aké konkrétne dôkazy žiadajú vo veci vykonať

a zároveň bol požiadaný Okresný súd Námestovo o oznámenie stavu konania vo veci

pôvodne vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. . Okresný súd

Námestovo prípisom doručeným súdu 12. 11. 2008 oznámil, že vo veci t. č. vedenej na ich

súde pod sp. zn. nebolo urobené žiadne meritórne rozhodnutie. Prípisom

doručeným súdu 01. 12. 2008 právny zástupca odporcu oznámil súdu, že nemajú žiadne

ďalšie návrhy na dokazovanie. Vo veci bol dňa 13. 01. 2009 vytýčený termín pojednávania

na deň 02. 03. 2009. Na pojednávaní súd uznesením konanie prerušil až do právoplatného

skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. .

Následne súd v pravidelných intervaloch zisťoval stav uvedeného konania. Po tom ako bol

29. 03. 2010 tunajšiemu súdu doručený právoplatný rozsudok Okresného súdu Námestovo

v ich veci (právoplatný dňom 05. 03. 2010), tunajší súd už dňa 30. 03. 2010

rozhodol o pokračovaní v konaní a toho istého dňa určil termín pojednávania

na 03. 05. 2010, na ktorom súd zistil, že napriek tomu, že došlo v rámci konania Okresného

súdu Námestovo k vyriešeniu dôvodnosti položky č. 103, dohoda ohľadne

zvyšnej masy BSM pre diametrálne odlišné predstavy účastníkov nie je možná

a pojednávanie bolo odročené na 07. 07. 2010 za účelom výsluchu svedkov navrhnutých

navrhovateľkou.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 7. júla 2010, v ktorom okrem iného uviedla:

«Odporca vo svojom vyjadrení... priznal prieťahy v tomto konaní v období odo dňa

12. 8. 2002 do dňa 13. 3. 2003 /t. j. po dobu 7 mesiacov/, odo dňa 21. 3. 2003 do dňa

19. 5. 2004 /t. j. po dobu 14 mesiacov/, odo dňa 11. 6. 2004 do dňa 21. 10. 2005 /t. j.

po dobu 16 mesiacov/ a odo dňu 13. 2. 2006 do dňa 27. 3. 2007 /t. j. po dobu 13 mesiacov/.

Celkovo ide podľa údajov samotného odporcu o prieťahy v konaní v trvaní 50 mesiacov.

Z vyjadrenia odporcu... je pritom zrejmé, že toto konanie je po 8 rokoch jeho trvania

iba na začiatku, pretože do dnešného dňa nie je ustálené, ktoré konkrétne veci patria

do BSM účastníkov konania a o týchto skutočnostiach sa stále vykonáva dokazovanie.

Po ustálení masy BSM bude potrebné zistiť cenu jednotlivých vecí patriacich do masy BSM.

Pri doterajšej rýchlosti postupu súdu v tomto konaní odôvodnene predpokladám, že

toto konanie bude trvať ešte niekoľko rokov.

Tvrdenie odporcu, že predĺženie tohto konania, pretože v súčasnosti je skutkovo

náročné ustáliť masu BSM je dané aj tým, že som podala návrh na vyporiadanie BSM

až v posledný možný deň pred uplynutím 3-ročnej lehoty od právoplatnosti rozsudku

o rozvode manželstva... je nepravdivé. Takýto postup je v súlade s § 149 ods. 4 Občianskeho

zákonníka a ja som takto postupovala, pretože som sa počas tejto 3-ročnej zákonnej lehoty

snažila o uzavretie dohody o vyporiadaní BSM s J. K.

Do masy nášho BSM patrí 104 položiek, čo nie je žiadny neobvyklý počet ako to tvrdí

odporca. Všetky tieto položky /veci/ patria do nášho BSM a nachádzajú sa u J. K. Ja nemám

v mojej držbe žiadnu z týchto položiek a ani žiadnu inú vec patriacu do nášho BSM. Všetky

tieto veci majú pre mňa reálnu materiálnu a citovú hodnotu. V čase začatia tohto konania

t. j. dňa 12. 8. 2002 nešlo o bezcenné veci, ako tvrdí odporca vo svojom vyjadrení. Vinou

neprimeranej dĺžky tohto konania došlo k vytvoreniu stavu, že cena vecí /položiek/

patriacich do nášho BSM je v súčasnosti veľmi nízka. Moja námietka miestnej príslušnosti

odporcu zo dňa 28. 4. 2008 na konanie v tejto veci bola vznesená opodstatnene vzhľadom

na nejasnosť ustanovenia V tejto súvislosti

poukazujem na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej „realizácia

relevantných procesných prostriedkov účastníka konania, resp. jeho právneho zástupcu

na presadzovanie jeho práv a oprávnených záujmov, ktoré sú v súlade s Občianskym

súdnym poriadkom, nemôže byť v súvislosti s predĺžením konania pripísaná na ťarchu tohto

účastníka konania“.

Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že vinu na predlžovaní konania mám ja, pretože som

sa s J. K. nedohodla na vyporiadaní BSM. Z obsahu tohto spisu odporcu je pritom zrejmé,

že J. K sa odmieta so mnou akokoľvek dohodnúť o vyporiadaní nášho BSM. Konanie v tejto

veci prebieha už takmer 8 rokov, čo je neprimeranou dĺžkou konania. Odporca mal

za 8 rokov dostatok času na rozhodnutie. Vec by bola už rozhodnutá, ak by odporca

netoleroval obštrukcie J. K, ktorých cieľom je predĺžiť toto konanie. Ja, sťažovateľka

v tomto súdnom konaní vystupujem aktívne, mojím konaním som nezavinila predlžovanie

tohto konania...

Môj zdravotný stav sa počas tohto 8-ročného súdneho konania v dôsledku

pretrvávajúcich prieťahov v konaní podstatne zhoršil. Dôkazom toho sú lekárske správy

o mojom zdravotnom stave, ktoré som zaslala súdu spolu s mojou ústavnou sťažnosťou

v tejto veci...

Súdne konanie prebiehajúce na Okresnom súde Dolný Kubín pod č. k.

/neskôr na Okresnom súde Námestovo pod č. k. 5 C 424/2008/ nespôsobilo

prieťahy v tomto konaní, pretože až do vydania uznesenia zo dňa 2. 3. 2009, ktorým bolo

toto konanie prerušené, sa vo veci konalo...

Z obsahu spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. je zrejmé, že

odporca vo veci riadne nekoná i napriek tomu, že som podala 26 žiadostí o nariadenie

termínu pojednávania vo veci. Tento spis sa neustále presúval medzi zákonnými sudcami,

keďže zákonnými sudcami vo veci boli postupne JUDr. M. B., JUDr. K. P., JUDr. P. B.,

JUDr. R. S., JUDr. F. P., JUDr. R. P. a JUDr. P. B.

Ja, sťažovateľka nemôžem žiadnym spôsobom ovplyvniť „dlhodobo zlý personálny

stav“ odporcu a ani „viacnásobné zmeny zákonného sudcu“ v priebehu tohto konania,

ktoré sú podľa odporcu dôvodom prieťahov v tomto konaní.

Zlé personálne obsadenie Okresného súdu Dolný Kubín sudcami je zapríčinené

štátom a nesprávnou činnosťou vedenia súdu, ktoré nezabezpečilo dostatočné personálne

obsadenie súdu sudcami. Táto skutočnosť nemôže byť na moju ujmu a ani na ujmu iných

účastníkov konaní na Okresnom súde Dolný Kubín...

Na základe týchto skutočností v celom rozsahu trvám na mojej ústavnej sťažnosti

zo dňa 30. 4. 2010 pre porušenie môjho ústavného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach vydal

nález, ktorým mojej ústavnej sťažnosti v celom rozsahu vyhovie.»

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

zo 7. júna 2010, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je vyporiadanie BSM. Ústavný súd

uznáva, že takéto spory sú skutkovo zložitejšie a svojou povahou náročné na dokazovanie,

pretože treba nielen zistiť okruh vecí patriacich do zaniknutého BSM účastníkov konania,

ale aj ich hodnotu ku dňu jeho zániku a zohľadniť aj viacero skutočností, ktoré vyplývajú

z , najmä pokiaľ ide o komplexnosť vyporiadania tohto

majetkového spoločenstva. Faktická zložitosť veci bola v tomto konaní vyvolaná počtom

a povahou vecí tvoriacich predmet BSM a tiež súhlasným alebo nesúhlasným stanoviskom

účastníkov konania k veciam, ktoré majú tvoriť predmet BSM. Ide však o konanie, ktoré

nie je právne zložité. Uplatňovanie tejto úpravy je stabilizované v rozsiahlej judikatúre

všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodiku postupu a prerokovania takých

majetkových sporov, takže podľa názoru ústavného súdu pri sústredenejšom postupe mohol

okresný súd v napadnutom konaní postupovať plynulejšie bez ohľadu na početnosť

označených vecí (104 položiek) tvoriacich masu BSM.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho

konania v procesnom postavení navrhovateľky. Okrem neodôvodnenej námietky

sťažovateľky týkajúcej sa miestnej nepríslušnosti okresného súdu konať a rozhodovať

v predmetnej veci (o tejto námietke uplatnenej sťažovateľkou 29. apríla 2008 rozhodol

Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. z 26. augusta 2008 tak, že vyslovil,

že nie je dôvodná) ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať

na ťarchu sťažovateľky v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Vychádzajúc z vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu

ústavný súd v doterajšom priebehu napadnutého konania zistil jedno obdobie krátkodobejšej

nečinnosti okresného súdu, a to od 12. augusta 2002 (doručenie návrhu okresnému súdu)

do 13. marca 2003 (výzva okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku), t. j. 7 mesiacov

nečinnosti, a tri obdobia dlhodobejšej nečinnosti:

- od 21. marca 2003 (uhradenie súdneho poplatku) do 19. mája 2004 (termín

nariadeného pojednávania), t. j. v trvaní takmer 14 mesiacov,

- od 11. júna 2004 (uskutočnené pojednávanie na okresnom súde) do 21. októbra

2005 (termín nariadeného pojednávania), t. j. v trvaní viac ako 16 mesiacov,

- od 13. februára 2006 (vrátenie súdneho spisu okresnému súdu) do 27. marca 2007

(termín nariadeného pojednávania), t. j. v trvaní viac ako 13 mesiacov.

V doterajšom priebehu napadnutého konania predstavovala nečinnosť okresného

súdu bez relevantnej zákonnej prekážky viac ako 4 roky.

Z prehľadu procesných úkonov realizovaných v priebehu napadnutého konania

okrem iného vyplýva aj to, že okresný súd uznesením z 2. marca 2009 prerušil konanie

až do právoplatného skončenia konania vedeného pôvodne okresným súdom pod sp. zn.

, neskôr Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. . Výsledok tohto

konania bol určujúci z pohľadu, či rodinný dom, ktorý predal odporca novým vlastníkom,

má byť zahrnutý ako najdôležitejšia položka do masy BSM prerokovávanej v napadnutom

konaní.

Okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti okrem iného poukázal na to, že

napadnuté konanie bolo jeho uznesením z 2. marca 2009 prerušené na základe návrhu

účastníkov konania a súčasne vyslovil názor, že bolo zrejme opodstatnené v uvedenej

súvislosti prerušiť konanie už skôr berúc do úvahy najmä význam „rozhodujúcej položky

z hľadiska hodnoty“.

Podľa pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže

konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu...

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že bez ohľadu na návrh účastníkov

konania bol okresný súd oprávnený rozhodnúť o prerušení konania už skôr, a preto je nutné

na jeho ťarchu pripísať skutočnosť, že tak urobil až 2. marca 2009, pričom až do tohto

momentu nesie plnú zodpovednosť za priebeh preskúmavaného konania v súvislosti

s posudzovaním jeho doterajšej dĺžky.

V súvislosti s prerušením konania už ústavný súd vyslovil názor, že „Dobu

prerušenia konania podľa na základe procesných úkonov

účastníkov konania nemožno považovať za zbytočné prieťahy, ktoré by boli spôsobené

činnosťou (nečinnosťou) súdu v občianskoprávnom konaní. Platí to predovšetkým

v prípadoch, v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok iných sporov začatých

na podnet účastníka konania (ďalšie žaloby) môže relevantne ovplyvniť výsledok iného

sporu, toho, v ktorom konanie bolo prerušené. Osobitne to má význam vtedy, ak spory

začne účastník konania v úzkej časovej spojitosti s konaním, v ktorom namieta zbytočné

prieťahy, a tieto spory vecne súvisia s týmto sporom, resp. môžu ovplyvniť jeho výsledok“

(, ).

Pokiaľ okresný súd v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania

argumentuje dlhodobo zlým personálnym obsadením súdu, resp. viacnásobnou zmenou

zákonného sudcu, ústavný súd už vo svojej stabilizovanej judikatúre uviedol, že nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská

republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo

ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Ústavný súd v tejto súvislosti

poznamenáva, že nemožno v žiadnom prípade prenášať technicko-organizačné problémy

všeobecných súdov na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to môže mať za následok

porušenie ich základných práv alebo slobôd (, ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že „už iba

samotná skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá viac ako 7 rokov a 8 mesiacov, je dôkazom

porušenia môjho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto

dĺžka konania predlžuje stav mojej právnej neistoty do tej miery, že moje právo na súdnu

ochranu sa stáva iluzórnym právom.“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, okrem iného

aj na mieru narušenia vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania a jej reflexiu

na sťaženie priebehu vykonávania dokazovania, ako aj na skutočnosť, že konanie vo veci

nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval

priznanie sumy 2 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom

JUDr. J. V. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri

rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá bola 721,40 €. Úhradu priznal

za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie sťažnosti a jej podanie

a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, t. j. 3 x 120,23 €) v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 360,69 € a 3 x 7,21 € režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 382,32 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2010