Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 232/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. októbra 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra

Dobríka o prijatej sťažnosti Mgr. I. K., B., zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod

sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. I. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. I. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo

eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. I. K. trovy konania v sume

245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jej právnej

zástupkyne advokátky JUDr. V. D., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -7 z 28. júla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. I. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C

378/08 .

V sťažnosti sťažovateľka stručne uviedla, že ešte 29. decembra 2000, teda takmer

pred deviatimi rokmi podala okresnému súdu návrh proti odporcovi týkajúci sa zaplatenia

úhrady za užívanie nehnuteľností. Keďže okresný súd vo veci „celé roky“ nekonal, obrátila

sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní na predsedníčku okresného súdu, ktorá posúdila

jej sťažnosť ako opodstatnenú. Okresný súd však ostal aj naďalej nečinný a nereagoval

ani na výzvu sťažovateľky obsahujúcu požiadavku konania v jej veci.

Na základe uvedených skutočností v závere sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd

po prijatí jej sťažnosti v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil jej základné právo podľa , prikázal okresnému súdu

vo veci konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke priznal primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3 500 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojej predsedníčky. List doručený ústavnému súdu 27. augusta 2009

obsahoval podrobnú chronológiu vykonaných procesných úkonov a konštatovanie

o nenáročnosti veci z hľadiska jej faktickej a právnej stránky. Okresný súd tiež uznal

prieťahy v konaní spôsobené v období od 9. septembra 2003 do 20. augusta 2008

a správanie účastníkov konania posúdil ako aktívne a súčinnostné.

V závere listu predsedníčka okresného súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa

o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku k vyjadreniu okresného súdu

doručenom ústavnému súdu 14. septembra 2009 poukázala na to, že samotný súd vo svojom

vyjadrení uznal existenciu prieťahov v posudzovanom konaní, a uviedla, že sťažovateľka

zotrváva na svojom návrhu – vyhovieť sťažnosti v celom rozsahu.

Právna zástupkyňa zároveň oznámila, že sťažovateľka súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania v danej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Časť posudzovaného konania (pôvodne vedeného pod sp. zn. ) už bola

predmetom preskúmania v náleze ústavného súdu sp. zn. z 23. septembra

2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. októbra 2004. Vzhľadom na to ústavný súd

posúdil a preskúmal len obdobie konania nasledujúce po dátume právoplatnosti tohto

nálezu, teda po 19. októbri 2004.

Z obsahu súdneho spisu a vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tento

priebeh a stav konania:

Okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. z 24. septembra 2001 o prerušení

konania vo veci sťažovateľky do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom

súde pod sp. zn. , v ktorom sa rieši otázka majúca význam pre rozhodnutie.

Ústavný súd už posudzoval časový úsek konania okresného súdu (ešte pod

označením sp. zn. ) z hľadiska zbytočných prieťahov od jeho začatia (vrátane

prerušenia) až do vydania nálezu sp. zn. z 23. septembra 2004, ktorý

nadobudol právoplatnosť 19. októbra 2004, pričom práve z dôvodov uvedeného prerušenia

konania rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa porušené nebolo. Ústavný súd už preto v tomto konaní

predmetné konanie okresného súdu v období do právoplatnosti uvedeného rozhodnutia

neposudzoval.

Okresný súd 31. mája 2004 pridelil vec sťažovateľky novému zákonnému sudcovi

a súčasne konaniu pôvodne vedenému pod sp. zn. pridelil novú spisovú značku

.

Dňa 25. februára 2008 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že konanie

o predbežnej otázke (vedené pôvodne pod sp. zn. a neskôr pod sp. zn.

) bolo skončené potvrdením rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 25. novembra 2005 rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

z 5. decembra 2007, a navrhla pokračovať v konaní.

Rozsudok okresného súdu sp. zn. z 25. novembra 2005 o predbežnej

otázke majúcej význam pre rozhodnutie v posudzovanom konaní nadobudol právoplatnosť

6. marca 2008.

Teda v období po 19. októbri 2004 (po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

z 23. septembra 2004) do 6. marca 2008 bolo posudzované konanie

prerušené podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podaním predloženým okresnému súdu 3. októbra 2008 si sťažovateľka uplatnila

trovy konania, predložila tiež svoje vyjadrenie a listinné dôkazy.

Okresný súd uskutočnil 20. októbra 2008 pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľka

bez ospravedlnenia nezúčastnila a jej právna zástupkyňa ospravedlnila svoju neprítomnosť

zdravotnými dôvodmi, ktorých „existenciu nepreukázala“. Pojednávanie bolo z týchto

dôvodov odročené na 10. november 2008.

Okresný súd uskutočnil 10. novembra 2008 pojednávanie, na ktorom právna

zástupkyňa sťažovateľky požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu zabezpečenia

dôkazov a prípadného uzavretia „mimosúdnej dohody“. Pojednávanie bolo odročené

na neurčito.

Okresný súd vyzval 25. marca 2009 účastníkov konania na predloženie súvisiacich

podkladov, sťažovateľka reagovala na výzvu 25. marca 2009 a 5. júna 2009, odporca

15. apríla 2009 a 11. júna 2009.

V čase rozhodovania ústavného súdu nebola vec sťažovateľky v rámci konania

okresného súdu meritórne skončená. Vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 27. augusta

2009 predsedníčka okresného súdu uviedla, že po vrátení spisového materiálu zákonná

sudkyňa „bezodkladne nariadi termín pojednávania“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Samosudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria

ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania, v ktorom sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy, je nárok

„na zaplatenie úhrady za užívanie nehnuteľnosti“. Z obsahu súdneho spisu ani z vyjadrení

sťažovateľky a okresného súdu ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by umožnila

prijať záver o skutkovej alebo právnej zložitosti veci. Aj samotný okresný súd uznal

skutkovú a právnu nenáročnosť veci.

2. V správaní sťažovateľky boli zistené okolnosti, ktoré negatívne ovplyvnili

rýchlosť a plynulosť posudzovaného úseku konania.

Za takúto považoval ústavný súd neospravedlnenú neprítomnosť sťažovateľky, ako aj

neprítomnosť jej právnej zástupkyne ospravedlnenú zdravotnými dôvodmi bez ich

náležitého preukázania na pojednávaní konanom 20. októbra 2008, ktoré bolo z tohto

dôvodu odročené.

Ústavný súd pričítal sťažovateľke na vrub aj skutočnosť, že po odročení uvedeného

pojednávania ostala sťažovateľka pasívna a už na samotnom začiatku nasledujúceho

pojednávania 10. novembra 2008 navrhla jeho odročenie na účel zabezpečenia dôkazov

a možnosti „mimosúdneho vyrovnania sporu“ medzi stranami konania.

Tieto negatívne momenty týkajúce sa správania sťažovateľky ako účastníčky konania

zohľadnil ústavný súd pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Pri preskúmaní postupu okresného súdu vo vymedzenom období predmetného

konania (po 19. októbri 2004 dosiaľ) ústavný súd zistil v prvom rade, že uznesením sp. zn.

z 24. septembra 2001 okresný súd podľa konanie

prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. ,

čo odôvodnil tým, že žalované nároky v tomto konaní sú závislé od výsledku konania,

v ktorom okresný súd posudzuje existenciu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

V dôsledku odvolania podaného sťažovateľkou proti citovanému uzneseniu krajský súd

uznesením č. k. -29 z 15. novembra 2001 napadnuté uznesenie o prerušení

konania potvrdil.

Podľa prvej vety ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa

pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona.

V súvislosti s prerušením konania už ústavný súd vyslovil názor, že: „Dobu

prerušenia konania podľa na základe procesných úkonov

účastníkov konania nemožno považovať za zbytočné prieťahy, ktoré by boli spôsobené

činnosťou (nečinnosťou) súdu v občianskoprávnom konaní. Platí to predovšetkým

v prípadoch, v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok iných sporov začatých na

podnet účastníka konania (ďalšie žaloby) môže relevantne ovplyvniť výsledok iného sporu,

toho, v ktorom konanie bolo prerušené. Osobitne to má význam vtedy, ak spory začne

účastník konania v úzkej časovej spojitosti s konaním, v ktorom namieta zbytočné prieťahy,

a tieto spory vecne súvisia s týmto sporom, resp. môžu ovplyvniť jeho výsledok“

(, ).

Vychádzajúc z tejto judikatúry ústavný súd obdobie po 19. októbri 2004 do 6. marca

2008 (právoplatnosť rozhodnutia o predbežnej otázke) neposúdil ako nečinnosť súdu

vedúcu k zbytočným prieťahom v konaní.

Nečinnosť okresného súdu premietnutú do zbytočných prieťahov konania v trvaní

takmer siedmich mesiacov, keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila

zákonná prekážka, však ústavný súd zistil v časovom úseku po 6. marci 2008, keď bolo

právoplatne skončené súvisiace konanie o predbežnej otázke, do 20. októbra 2008, keď

okresný súd vykonal pojednávanie.

Aj keď ide o jediné zistené obdobie nečinnosti v posudzovanom období konania

okresného súdu, jeho závažnosť je daná okolnosťou celkovej dĺžky konania dosahujúcej

takmer deväť rokov, keď bolo potrebné túto zohľadniť a po odpadnutí prekážky konania

bezodkladne pristúpiť k prerokúvaniu veci. Uvedená požiadavka urýchlenia postupu platí

tým viac, že okresný súd mal vedomosť o tom, že v súvisiacom konaní (sp. zn. ),

pre ktoré bolo napadnuté konanie prerušené, ústavný súd tiež zistil existenciu zbytočných

prieťahov a v citovanom náleze vyslovil porušenie súvisiaceho základného práva

sťažovateľky.

Vzhľadom na uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu s prihliadnutím

na celkovú dobu konania (takmer deväť rokov), aj keď predĺženú dôvodmi objektívnymi,

nezavinenými okresným súdom (existencia prekážky konania – prerušenie konania),

nemožno postup okresného súdu považovať za ústavne akceptovateľný vo vzťahu

k základnému právu podľa . Ústavný súd preto dospel k záveru, že

uvedené základné právo sťažovateľky bolo porušené.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal mu, aby

konal vo veci bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 3 500 €, ktoré odôvodnila dĺžkou predmetného konania v trvaní takmer deviatich

rokov.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu

300 €. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku posudzovaného konania s prihliadnutím

na predmet konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s tým spojenú ujmu

sťažovateľky, ako aj jej správanie ako účastníčky konania.

Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala priznať aj náhradu

trov konania pred ústavným súdom, ktorých výšku nešpecifikovala.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá

bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 2 x 115,90 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x

6,95 € Sk (režijný paušál) (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd tak priznal úhradu trov

konania v sume 245,70 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009