Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 149/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1, 2 a 3,

a , ako aj a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským

súdom v Žiline pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2010

doručená sťažnosť J. Ď., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 46 ods. 1,

2 a 3, a (ďalej len „“), ako aj

čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod

sp. zn. .

Zo sťažnosti a z priložených listinných dokladov vyplýva, že 20. októbra 2008 podal

sťažovateľ ako žalobca žalobu proti O. o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy

v sume 25 000 Sk spojenú so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov. V súvislosti

s touto požiadavkou poukázal na ustanovenie

o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych

poplatkoch“) a tvrdil, že v danom prípade mu prináleží oslobodenie od súdnych poplatkov

priamo zo zákona. Uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-67 z 2. novembra 2009 bolo rozhodnuté, že sa sťažovateľovi nepriznáva

oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa názoru okresného súdu v danej veci nejde

o konanie, ktoré by bolo vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4

ods. 1 písm. k) . Vzhľadom na to, že sťažovateľ poberá

starobný dôchodok v sume 443,60 € a jeho manželka v sume 264,60 €, nie sú dané

okolnosti odôvodňujúce oslobodenie od súdnych poplatkov z pohľadu pomerov

sťažovateľa. Hoci sťažovateľ mal záväzok voči Krajskému súdu v Bratislave vo výške

116,17 €, tento svoj dlh už ku dňu rozhodnutia vyrovnal. Proti uzneseniu okresného súdu

podal sťažovateľ odvolanie. Tvrdil v ňom, že v danom prípade prichádza do úvahy zákonné

oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. j), resp. k) zákona o súdnych

poplatkoch, podľa ktorých je od súdneho poplatku oslobodené konanie vo veciach ochrany

pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, resp. vo veciach náhrady škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

postupom. Okrem toho trval na tom, že okresný súd vôbec nezohľadnil jeho zdravotný stav,

ako aj zdravotný stav jeho manželky, ale tiež aj skutočnosť, že za rovnakých podmienok

a pomerov bol v iných konaniach, a to či už úplne, alebo aspoň sčasti od súdnych poplatkov

oslobodený. Uznesením krajského súdu sp. zn. z 30. decembra 2009 bolo

uznesenie okresného súdu č. k. -67 z 2. novembra 2009 potvrdené. Podľa

názoru krajského súdu výška starobného dôchodku sťažovateľa a jeho manželky je

dohromady 708,20 € mesačne. Príjem manželky je potrebné brať do úvahy z dôvodu, že žije

so sťažovateľom v spoločnej domácnosti. Keďže súdny poplatok predstavuje jednorázovú

povinnosť účastníka, nemožno na schopnosť účastníka splniť túto povinnosť usudzovať len

z pomeru výšky jeho mesačných voľných disponibilných prostriedkov a výšky poplatkovej

povinnosti. Inými slovami, účastník môže mesačne voľne disponovať čiastkou nižšou, než

je jednorázová poplatková povinnosť, avšak za časové obdobie dlhšie ako jeden mesiac

(za predpokladu pravidelného príjmu) zo sumy voľných disponibilných prostriedkov je

možné poplatkovú povinnosť splniť bez následku ohrozenia schopnosti uhrádzať náklady

oprávnených životných potrieb. Sťažovateľ nepreukázal také nepriaznivé majetkové

a sociálne pomery, ktoré by podmieňovali vyhovenie návrhu a priznanie oslobodenia od

súdnych poplatkov. Ustanovenie sa na túto

vec nevzťahuje.

Podľa názoru sťažovateľa treba uznesenia všeobecných súdov považovať za

diskrimináciu s poukazom na to, že vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %.

Všeobecné súdy ďalej vôbec nezohľadnili jeho zdravotný stav a ťaživú sociálnu situáciu.

Je presvedčený, že došlo k porušeniu označených článkov a dohovoru.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis ,

, ).

Sťažovateľ je presvedčený, že vzhľadom na jeho pomery mu malo byť oslobodenie

od súdnych poplatkov priznané.

Podľa názoru ústavného súdu všeobecné súdy rozhodli o žiadosti sťažovateľa

o oslobodenie od súdnych poplatkov potom, ako v potrebnom rozsahu zistili jeho osobné,

zárobkové a majetkové pomery, a to z listinných dôkazov, ktoré sám sťažovateľ či už

z vlastnej iniciatívy, alebo na základe vyžiadania okresného súdu predložil. Správnosť

týchto zistení sťažovateľ v ničom nespochybňuje.

Za uvedeného stavu nemožno považovať argumentáciu všeobecných súdov ani za

arbitrárnu, ale ani za zjavne neodôvodnenú. Preto ani niet dôvodu na to, aby ústavný súd do

týchto záverov zasiahol.

Celkom zrejme nezodpovedá skutočnosti tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého za

rovnakých okolností mu bolo predtým v inom konaní priznané 50 % oslobodenie od

súdnych poplatkov. Ako to totiž vyplýva zo zistení všeobecných súdov, v minulosti

sťažovateľ dlhoval Krajskému súdu v Bratislave 116,17 €, avšak tento dlh bol v čase

rozhodovania okresného súdu vo veci sp. zn. už vyrovnaný. Znamená to, že

došlo k zmene pomerov v prospech sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2010