Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 162/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1, 2 a 3,

a , ako aj Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom

Žilina pod sp. zn. a sp. zn. a Krajským súdom v Žiline pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2010

doručená sťažnosť J. Ď., S. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46

ods. 1, 2 a 3, a (ďalej len „“),

ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v konaniach vedených Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. a sp. zn. a Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 1. marca

2010.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ (invalidný

dôchodca s ťažkým zdravotným postihnutím) býva spolu aj s manželkou v rodinnom dome

v obci S. (ďalej len „obec“). Na susediacom pozemku si chcel postaviť rodinný dom

spoluobčan P. Š. (ďalej len „sused“), ktorý tento pozemok získal od svojich rodičov, ktorí si

svoje vlastnícke právo protiprávne osvedčili notárskou zápisnicou v roku 1995 bez vedomia

vlastníkov. Sused mal rodinný dom podľa grafickej prílohy územného rozhodnutia postaviť

dva metre od spoločnej hranice pozemkov, pričom táto hranica nebola zodpovedným

geodetom v prírode vôbec zameraná. Napriek tomu sused začal rodinný dom stavať iba na

základe zamerania hranice pásmom pracovníkmi Obvodného úradu v B. (ďalej len

„obvodný úrad“) tak, že títo zamerali určitú vzdialenosť od rodinného domu sťažovateľa,

ktorá v rozpore s právnymi predpismi v grafickej prílohe územného rozhodnutia vyznačená

nebola. Z toho dôvodu sťažovateľ nadobudol podozrenie z falšovania stavebnej

dokumentácie pracovníkmi obvodného úradu spolu so susedom, a preto ju požadoval

sprístupniť. Keďže obec ako príslušný stavebný úrad žiadosť sťažovateľa, pravdepodobne

zámerne, ignorovala, sťažovateľ 21. decembra 2004 podal krajskému súdu žalobu

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodovania obce pri sprístupňovaní požadovaných

informácií. Dňa 1. februára 2005 doplnil petit žaloby o náhradu škody–nemajetkovej ujmy,

ktorá mu vznikla v súvislosti s týmto nezákonným postupom obce. Z uvedeného dôvodu

bola žaloba uznesením krajského súdu sp. zn. z 28. novembra 2005 postúpená

okresnému súdu. Okresný súd uznesením č. k. -8 zo 6. decembra 2005 vyzval

sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania, čomu sťažovateľ vyhovel 14. decembra

2005. Keďže sťažovateľ zistil, že susedova manželka pracuje na okresnom súde vo funkcii

asistentky, v dôsledku čoho sa v jeho veciach koná zaujato, podával rôzne námietky

a sťažnosti, avšak bezvýsledne. O nesprávnom postupe a zaujatosti svedčí aj to, že

pravdepodobne na základe námietok a sťažností podaných sťažovateľom okresný súd začal

v tej istej veci súčasne konať aj pod inou spisovou značkou, a to , avšak v tom

istom odmietavom duchu, ako v konaní sp. zn. , v ktorom konali vlastne iba

vyšší súdny úradník s asistentkou, a nie sudca. Z uvedeného vyplýva, že sa nekonalo

spravodlivo a nezaujato, ale diskriminačne v prospech obce, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť,

že v iných konaniach za tých istých majetkových, zárobkových a sociálnych pomerov bol

sťažovateľ oslobodený od súdnych poplatkov, no v tomto konaní nie.

Uznesením okresného súdu č. k. -57 zo 7. septembra 2006 nebolo

priznané sťažovateľovi a jeho manželke oslobodenie spod súdnych poplatkov. Uznesením

krajského súdu č. k. -88 z 30. decembra 2006 bolo uznesenie okresného súdu

potvrdené. Uznesením okresného súdu č. k. -47 zo 4. februára 2010 bola žaloba

sťažovateľa a jeho manželky proti obci o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

obce odmietnutá, pretože podľa názoru okresného súdu sťažovateľ a jeho manželka ani do

vydania uznesenia svoj návrh na začatie konania v zmysle výzvy okresného súdu na

odstránenie nedostatkov podania nedoplnili a neupresnili, a to aj napriek tomu, že boli

poučení o následkoch nedoplnenia podania. Podanie preto trpí nedostatkami, pre ktoré nie je

možné pokračovať v konaní. Okresný súd preto podanie sťažovateľa a jeho manželky

odmietol.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46

ods. 1, 2 a 3, a , ako aj dohovoru v konaniach

vedených okresným súdom pod sp. zn. a sp. zn. a krajským

súdom pod sp. zn. odmietnutím oslobodenia sťažovateľa od platenia súdnych

poplatkov a následným odmietnutím jeho podania. Požaduje tiež priznanie finančného

odškodnenia vo výške 1 000 € od okresného súdu. Napokon žiada ústavný súd

o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie okresného súdu č. k. -47 zo

4. februára 2010 sa stalo právoplatným 5. marca 2010, keďže sťažovateľ nepodal proti

nemu odvolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -57 zo 7. septembra 2006, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -57 zo 7. septembra 2006 o nepriznaní oslobodenia od

súdnych poplatkov bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto

právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal krajský súd v odvolacom

konaní, pričom sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu okresného súdu aj podal. Tým je

zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Odlišná je situácia, pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu

krajského súdu č. k. -88 z 30. decembra 2006, ktorým bolo potvrdené

uznesenie okresného súdu č. k. -57 zo 7. septembra 2006. Túto časť sťažnosti

treba považovať za oneskorene podanú.

Ako to vyplýva z rukou písanej poznámky na poslednej strane uznesenia krajského

súdu, bolo toto uznesenie doručené 5. marca 2009. Pokiaľ za daného stavu bola sťažnosť

ústavnému súdu odovzdaná na poštovú prepravu 1. marca 2010, stalo sa tak oneskorene,

a to dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu č. k. -47 zo

4. februára 2010 o odmietnutí podania považuje ústavný súd za neprípustnú.

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ nepodal proti uzneseniu

odvolanie, hoci toto bolo prípustné. Znamená to, že nevyčerpal opravný prostriedok, ktorý

mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje a na ktorého použitie bol

oprávnený v zmysle .

Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že odvolanie nepodal

z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto vôbec neprichádzal do úvahy zo strany

ústavného súdu prípadný postup v zmysle .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010