Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 598/2012
PDF · 187.94 KB
No categories available
I. ÚS 598/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra
2012 prerokoval podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, č. KP 4/2012-53 z 8. októbra 2012 doplnené 18. októbra 2012, označené ako
„námietka predpojatosti“ proti sudcom JUDr. Ladislavovi Oroszovi, JUDr. Ľudmile
Gajdošíkovej a JUDr. Jánovi Lubymu vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 2433/2012 a takto
rozhodol:
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz, Ľudmila
Gajdošíková a Ján Luby n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní
vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2433/2012.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. októbra
2012 doručené a 24. októbra 2012 doplnené podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. KP 4/2012-53
z 8. októbra 2012 označené ako „námietka predpojatosti“ proti sudcom JUDr. Ladislavovi
Oroszovi, JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej a JUDr. Jánovi Lubymu vo veci sťažnosti JUDr. M.
P., správcu konkurznej podstaty úpadcu A. P. (ďalej aj „sťažovateľ“), proti Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej na ústavnom súde pod sp. zn.
Rvp 2433/2012. Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie základného práva podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom najvyššieho súdu sp.
zn. 10 Sžr 145/2011 zo 16. novembra 2011.
2. V bode 1 označené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri predsedu
najvyššieho súdu a navrhovateľ bol podpísaný (i) jeho zástupcom („vz.“), ktorý nebol
čitateľný (v podaní z 8. októbra 2012) a (ii) samotným navrhovateľom (v doplnení podania
z 18. októbra 2012).
3. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi
navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane
negatívne vyjadril k odbornosti a kvalifikovanosti JUDr. Štefana Harabina, najmä
v súvislosti s legitimitou zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Z mnohých jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú S.
15. októbra 2000 Ladislav Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je
podľa neho taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil
niekto iný“. V ďalšej správe SITA uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen
v podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN P. C.
Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou
SR, zdôraznil Orosz.“
Okrem odborných schopností predsedu Najvyššieho súdu SR spochybnil
JUDr. Ladislav Orosz aj jeho osobnostné kvality. V rozhovore pre denník S. 6. novembra
2002 uviedol: „Ja som už počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na
čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomuto
názoru som dospel na základe činnosti ústavnoprávneho výboru, keď sme veľmi často
prichádzali do styku s pánom Harabinom.
Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej
inštitúcie, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov, čo,
samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba
mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa...“». V ďalšom
poukazoval na podľa jeho názoru nepreukázaný nátlak na osobu Ladislava Orosza
v súvislosti s rozhodovaním o veci sp. zn. PL. ÚS 17/08.
4. Námietku predpojatosti voči sudkyni ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej
navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti
voľby predsedu Najvyššieho súdu SR sa ako členka senátu bez využitia opozitného vóta
vyjadrovala aj k odborným schopnostiam JUDr. Štefana Harabina pri vedení voľby Súdnou
radou Slovenskej republiky. Bola členkou senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktorý vydal rozhodnutie č. II. ÚS 5/03. V ňom sa na viacerých miestach spochybňuje
odbornosť a kvalifikovanosť terajšieho predsedu Najvyššieho súdu SR. Z toho vyplýva
dôvodná obava, že JUDr. Ľudmila Gajdošíková má rovnako ako JUDr. Ladislav Orosz
vytvorené vnútorné presvedčenie o nedostatočných odborných schopnostiach a morálnych
hodnotách predsedu Najvyššieho súdu SR JUDr. Štefana Harabina... Dá sa dôvodne
očakávať, že na svojich odmietavých názoroch a postojoch potrvá a bude rovnako
negatívne pristupovať k hodnoteniu osoby JUDr. Štefana Harabina aj pri prerokovaní
sťažnosti JUDr. M. P...“.
5. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ
v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi
IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána
Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka
s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní,
teda aj k mojej osobe, a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno považovať za
neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej
nezávislosti a nestrannosti...“.
6. Navrhovateľ uzavrel, že „Negatívny (nepriateľský) vzťah sudcov štvrtého senátu
voči osobe JUDr. Štefana Harabina existuje nielen ako k fyzickej osobe, ale aj ako
k predsedovi Najvyššieho súdu SR – teda k štatutárnemu zástupcovi účastníka konania...“.
Poukázal tiež na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 352/2010, v rámci ktorého bol
sudca Ladislav Orosz vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom
na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 345/09 (v označenej veci JUDr. Štefan Harabin
vystupoval ako účastník ústavným súdom preskumávaného rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 5 Nc 29/2008 z 8. októbra 2008, pozn.).
7. Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2012 (ďalej len „rozvrh
práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená na prerokovanie a rozhodnutie prvému
senátu ústavného súdu.
8. Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sudca je
vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer
k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nepredpojatosti.
9. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že
niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže
ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré
vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého
ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.
Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd
už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý
člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
10. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte
podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého
senátu.
11. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby
rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že
súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato
a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre
rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má
právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
12. Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke zaujatosti podanej
navrhovateľom v podstatnom uviedol:
«Predseda najvyššieho súdu formuluje v označených prípisoch dve relatívne
samostatné námietky proti mojej osobe, ktoré majú zakladať moju predpojatosť
pri rozhodovaní veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2433/2012. Prvá námietka...
je formulovaná v zásade identicky, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie ním
dosiaľ vznesené námietky predpojatosti proti mojej osobe (napr. vo veciach vedených
pod sp. zn. IV. ÚS 75/09, sp. zn. II. ÚS 340/09, sp. zn. IV. ÚS 345/09, sp. zn.
IV. ÚS 479/2011, sp. zn. PL. ÚS 92/2011, sp. zn. PL. ÚS 93/2011, sp. zn. Rvp 264/2011
sp. zn. Rvp 449/2011, sp. zn. Rvp 833/2011, sp. zn. Rvp 1607/2011, sp. zn. Rvp 3307/2011,
sp. zn. Rvp 4053/2011, sp. zn. IV. ÚS 85/2012, sp. zn. IV. ÚS 138/2012, sp. zn.
Rvp 2069/2012, sp. zn. Rvp 3869/2012, sp. zn. Rvp 4915/2012, sp. zn. IV. ÚS 341/2012,
sp. zn. IV. ÚS 344/2012, sp. zn. Rvp 6574/2012, sp. zn. 11175/2012, sp. zn. Rvp 264/2012);
jej podstata spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako poslanec Národnej rady
Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval prostredníctvom médií k jeho
odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom
pod sp. zn. Rvp 2433/2012 budem k jeho osobe, resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako
štatutárny orgán zastupuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených veciach som na
ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval svojimi vyjadreniami, na ktoré
v podrobnostiach v záujme hospodárnosti odkazujem aj v tomto prípade a na tomto základe
konštatujem, že prvú z námietok vznesených predsedom najvyššieho súdu proti mojej osobe
považujem za nedôvodnú.
Prípis doručený ústavnému súdu 24. októbra 2012 obsahuje aj druhú námietku,
prostredníctvom ktorej predseda najvyššieho súdu argumentuje, že moju nestrannosť
spochybňuje aj podľa jeho tvrdenia mnou vymyslený nátlak na moju osobu prostredníctvom
„narkotického“ útoku na moju manželku, pričom v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie...
polície v K... zo 14. júna 2011, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie pre trestný čin
obmedzovania osobnej slobody mojej manželky, s odôvodnením, že predmetný skutok sa
nestal. V nadväznosti na túto skutočnosť predseda najvyššieho súdu v označenom prípise
svoju argumentáciu uzatvára konštatovaním, podľa ktorého «Sudca, ktorý si vymýšľa,
verejne klame a zavádza, sudca, ktorý svojím konaním poškodzuje vážnosť a dôveru
k Ústavnému súdu a ohrozuje dôstojnosť funkcie sudcu Ústavného súdu, sudca, ktorý naviac
verejne „nepriamo“ naznačuje svoj postoj k prejednávanej veci, je sudcom predpojatým,
a nie sudcom nezávislým a nestranným.».
V súvislostí s citovaným konštatujem, že predseda najvyššieho súdu sa... uchýlil
k hrubým invektívam voči mojej osobe, ktoré nemajú žiadny reálny základ... Obmedzím sa
len na konštatovanie, že predseda najvyššieho súdu mi svojou argumentáciou v podstate
odopiera právo vytvoriť si vlastný úsudok o skutočnostiach, ktoré sa traumatizujúcim
spôsobom dotkli mojej manželky, a tým nepochybne aj mojej osoby... V tejto súvislosti
považujem za potrebné zdôrazniť, že aj sudcovi ústavného súdu Ústava Slovenskej republiky
garantuje prostredníctvom čl. 24 ods. 1... právo vytvoriť si úsudok o skutočnostiach, ktoré
sa dotýkajú jeho osoby, ako aj jeho najbližších. Vzhľadom na uvedené obe námietky
vznesené predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodné a konštatujem, že som
vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2433/2012 pripravený rozhodovať objektívne
a nestranne...».
13. Sudkyňa ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej
navrhovateľom (pozri bod 4) uviedla, že „Ide o opakované uplatňovanie rovnakého dôvodu
predpojatosti vznesené JUDr. Štefanom Harabinom voči mojej osobe.
Nazdávam sa, tak ako som sa už k mnohým obdobným námietkam JUDr. Štefana
Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že
takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.
V rozhodnutí označenom predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho
odborných schopností a morálnych hodnôt, na ktoré poukazuje, nenachádza. Toto
rozhodnutie ústavného súdu je verejne prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.
Osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho
súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako
argument mojej predpojatosti voči jeho osobe.
Rovnako neviem, z akého zdroja získal predseda najvyššieho súdu v súvislosti
s rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 5/03 informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých
členov senátu, pretože na hlasovaní senátu sa zúčastňujú len jeho členovia a zapisovateľka
a výsledky hlasovania sú uložené v zapečatenej obálke.
Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie separátneho
vóta... a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie ako právo... a jeho nevyužitie používa
ako argument mojej predpojatosti voči nemu.
Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2433/2012 ako členka
IV. senátu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti uplatnenú predsedom
najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená
rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“.
14. Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom
vyjadrení uviedol: «Nie sú mi známe žiadne dôvody..., pre ktoré by mohli vzniknúť
pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jej
účastníkom, ani k ich zástupcom), a preto sa necítim sa byť predpojatý vo veci a rozhodovať
o nej.
K vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že JUDr. Štefanom
Harabinom namietaný pracovný kolegiálny vzťah... s ostatnými členmi senátu IV. ÚS ani
tvrdené „vnímanie ich postojov k subjektom zúčastneným v konaní“ založené na jeho
domnienkach, a rovnako tak ani ďalšie predsedom najvyššieho súdu uvádzané skutočnosti
nemôžu podľa môjho názoru predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie z výkonu
sudcovskej funkcie v predmetnej veci a nemožno z nich vyvodiť, že by boli spôsobilé mať
vplyv na moje nestranné rozhodovanie.»
15. Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou
obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným
súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie
nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom
je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole
právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho
zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,
§ 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).
16. V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľa smeruje proti rozhodnutiu
najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžr 145/2011 zo 16. novembra 2011. Uvedenú vec v rámci
odvolacieho konania prerokoval a o nej rozhodol z konkrétnych sudcov zložený odvolací
senát najvyššieho súdu zložený z predsedníčky senátu JUDr. Z. Ď. a členov senátu JUDr. J.
H., PhD., a JUDr. M. M. Predmetom rozhodovacej činnosti tohto odvolacieho senátu
najvyššieho súdu bolo preskúmanie odvolania podaného sťažovateľom – správcom
konkurznej podstaty úpadcu A. P. Navrhovateľ v predmetnom spore nevystupoval ani ako
člen senátu, ani ako účastník a ani ako zúčastnená osoba.
17. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ (pozri
bod 8 a 9) podať námietku predpojatosti voči vec prerokúvajúcim sudcom ústavného súdu
vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2433/2012, najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto
námietke. Postavenie navrhovateľa v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn.
Rvp 2433/2012, iba ktorého osoby sa ním namietané skutočnosti dotýkajú (pozri body 3, 4
a 5), je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec prerokúvajúceho odvolacieho senátu
(o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov konania
pred všeobecným súdom (t. j. žalobcu a žalovaného), resp. ako je postavenie inej
zúčastnenej osoby (napr. vedľajší účastník). Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť
námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu (prípadne jeho zástupcom),
ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe navrhovateľa.
Osoba navrhovateľa totiž nie je/nebola účastníkom pôvodného konania ani inak
zúčastnenou osobou v tomto súdnom konaní a ani nebola členom odvolacieho senátu, ktorý
o veci rozhodoval, pričom zároveň nepoukázal na také právne významné okolnosti, ktoré by
potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov Ladislava
Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV. senátu) vo veci ústavného
prieskumu rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžr 145/2011 zo 16. novembra 2011.
18. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa prvý senát ústavného súdu nezistil také
skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k vylúčeniu
uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde
pod sp. zn. Rvp 2433/2012. Ústavný súd takto už rozhodol aj v iných prípadoch
a nepripustil námietky navrhovateľa podobného charakteru (napr. III. ÚS 30/2012,
I. ÚS 138/2012). Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu
Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2433/2012.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2012