Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 598/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2012 prerokoval podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, č. KP 4/2012-53 z 8. októbra 2012 doplnené 18. októbra 2012, označené ako

„námietka predpojatosti“ proti sudcom JUDr. Ladislavovi Oroszovi, JUDr. Ľudmile

Gajdošíkovej a JUDr. Jánovi Lubymu vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz, Ľudmila

Gajdošíková a Ján Luby n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. októbra

2012 doručené a 24. októbra 2012 doplnené podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. KP 4/2012-53

z 8. októbra 2012 označené ako „námietka predpojatosti“ proti sudcom JUDr. Ladislavovi

Oroszovi, JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej a JUDr. Jánovi Lubymu vo veci sťažnosti JUDr. M.

P., správcu konkurznej podstaty úpadcu A. P. (ďalej aj „sťažovateľ“), proti Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej na ústavnom súde pod sp. zn.

. Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie základného práva podľa čl.

46 ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom najvyššieho súdu sp.

zn. zo 16. novembra 2011.

2. V bode 1 označené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri predsedu

najvyššieho súdu a navrhovateľ bol podpísaný (i) jeho zástupcom („vz.“), ktorý nebol

čitateľný (v podaní z 8. októbra 2012) a (ii) samotným navrhovateľom (v doplnení podania

z 18. októbra 2012).

3. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi

navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane

negatívne vyjadril k odbornosti a kvalifikovanosti JUDr. Štefana Harabina, najmä

v súvislosti s legitimitou zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky. Z mnohých jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú S.

15. októbra 2000 Ladislav Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je

podľa neho taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil

niekto iný“. V ďalšej správe SITA uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen

v podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN P. C.

Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s

SR, zdôraznil Orosz.“

Okrem odborných schopností predsedu Najvyššieho súdu SR spochybnil

JUDr. Ladislav Orosz aj jeho osobnostné kvality. V rozhovore pre denník S. 6. novembra

2002 uviedol: „Ja som už počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na

čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomuto

názoru som dospel na základe činnosti ústavnoprávneho výboru, keď sme veľmi často

prichádzali do styku s pánom Harabinom.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej

inštitúcie, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov, čo,

samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba

mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa...“». V ďalšom

poukazoval na podľa jeho názoru nepreukázaný nátlak na osobu Ladislava Orosza

v súvislosti s rozhodovaním o veci sp. zn. .

4. Námietku predpojatosti voči sudkyni ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej

navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti

voľby predsedu Najvyššieho súdu SR sa ako členka senátu bez využitia opozitného vóta

vyjadrovala aj k odborným schopnostiam JUDr. Štefana Harabina pri vedení voľby Súdnou

radou Slovenskej republiky. Bola členkou senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

ktorý vydal rozhodnutie č. . V ňom sa na viacerých miestach spochybňuje

odbornosť a kvalifikovanosť terajšieho predsedu Najvyššieho súdu SR. Z toho vyplýva

dôvodná obava, že JUDr. Ľudmila Gajdošíková má rovnako ako JUDr. Ladislav Orosz

vytvorené vnútorné presvedčenie o nedostatočných odborných schopnostiach a morálnych

hodnotách predsedu Najvyššieho súdu SR JUDr. Štefana Harabina... Dá sa dôvodne

očakávať, že na svojich odmietavých názoroch a postojoch potrvá a bude rovnako

negatívne pristupovať k hodnoteniu osoby JUDr. Štefana Harabina aj pri prerokovaní

sťažnosti JUDr. M. P...“.

5. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ

v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi

IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána

Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka

s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní,

teda aj k mojej osobe, a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno považovať za

neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej

nezávislosti a nestrannosti...“.

6. Navrhovateľ uzavrel, že „Negatívny (nepriateľský) vzťah sudcov štvrtého senátu

voči osobe JUDr. Štefana Harabina existuje nielen ako k fyzickej osobe, ale aj ako

k predsedovi Najvyššieho súdu SR – teda k štatutárnemu zástupcovi účastníka konania...“.

Poukázal tiež na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. , v rámci ktorého bol

sudca Ladislav Orosz vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom

na ústavnom súde pod sp. zn. (v označenej veci JUDr. Štefan Harabin

vystupoval ako účastník ústavným súdom preskumávaného rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. z 8. októbra 2008, pozn.).

7. Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2012 (ďalej len „rozvrh

práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená na prerokovanie a rozhodnutie prvému

senátu ústavného súdu.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sudca je

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer

k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nepredpojatosti.

9. Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré

vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého

ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.

Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd

už o ňom nerozhoduje. Podľa ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý

člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

10. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte

podľa rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého

senátu.

11. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že

súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato

a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre

rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má

právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. , ).

12. Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke zaujatosti podanej

navrhovateľom v podstatnom uviedol:

«Predseda najvyššieho súdu formuluje v označených prípisoch dve relatívne

samostatné námietky proti mojej osobe, ktoré majú zakladať moju predpojatosť

pri rozhodovaní veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. . Prvá námietka...

je formulovaná v zásade identicky, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie ním

dosiaľ vznesené námietky predpojatosti proti mojej osobe (napr. vo veciach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 11175/2012, sp. zn. );

jej podstata spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval prostredníctvom médií k jeho

odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom

pod sp. zn. budem k jeho osobe, resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako

štatutárny orgán zastupuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených veciach som na

ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval svojimi vyjadreniami, na ktoré

v podrobnostiach v záujme hospodárnosti odkazujem aj v tomto prípade a na tomto základe

konštatujem, že prvú z námietok vznesených predsedom najvyššieho súdu proti mojej osobe

považujem za nedôvodnú.

Prípis doručený ústavnému súdu 24. októbra 2012 obsahuje aj druhú námietku,

prostredníctvom ktorej predseda najvyššieho súdu argumentuje, že moju nestrannosť

spochybňuje aj podľa jeho tvrdenia mnou vymyslený nátlak na moju osobu prostredníctvom

„narkotického“ útoku na moju manželku, pričom v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie...

polície v K... zo 14. júna 2011, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie pre trestný čin

obmedzovania osobnej slobody mojej manželky, s odôvodnením, že predmetný skutok sa

nestal. V nadväznosti na túto skutočnosť predseda najvyššieho súdu v označenom prípise

svoju argumentáciu uzatvára konštatovaním, podľa ktorého «Sudca, ktorý si vymýšľa,

verejne klame a zavádza, sudca, ktorý svojím konaním poškodzuje vážnosť a dôveru

k Ústavnému súdu a ohrozuje dôstojnosť funkcie sudcu Ústavného súdu, sudca, ktorý naviac

verejne „nepriamo“ naznačuje svoj postoj k prejednávanej veci, je sudcom predpojatým,

a nie sudcom nezávislým a nestranným.».

V súvislostí s citovaným konštatujem, že predseda najvyššieho súdu sa... uchýlil

k hrubým invektívam voči mojej osobe, ktoré nemajú žiadny reálny základ... Obmedzím sa

len na konštatovanie, že predseda najvyššieho súdu mi svojou argumentáciou v podstate

odopiera právo vytvoriť si vlastný úsudok o skutočnostiach, ktoré sa traumatizujúcim

spôsobom dotkli mojej manželky, a tým nepochybne aj mojej osoby... V tejto súvislosti

považujem za potrebné zdôrazniť, že aj sudcovi ústavného súdu

garantuje prostredníctvom čl. 24 ods. 1... právo vytvoriť si úsudok o skutočnostiach, ktoré

sa dotýkajú jeho osoby, ako aj jeho najbližších. Vzhľadom na uvedené obe námietky

vznesené predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodné a konštatujem, že som

vo veci vedenej pod sp. zn. pripravený rozhodovať objektívne

a nestranne...».

13. Sudkyňa ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej

navrhovateľom (pozri bod 4) uviedla, že „Ide o opakované uplatňovanie rovnakého dôvodu

predpojatosti vznesené JUDr. Štefanom Harabinom voči mojej osobe.

Nazdávam sa, tak ako som sa už k mnohým obdobným námietkam JUDr. Štefana

Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že

takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.

V rozhodnutí označenom predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho

odborných schopností a morálnych hodnôt, na ktoré poukazuje, nenachádza. Toto

rozhodnutie ústavného súdu je verejne prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.

Osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho

súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako

argument mojej predpojatosti voči jeho osobe.

Rovnako neviem, z akého zdroja získal predseda najvyššieho súdu v súvislosti

s rozhodnutím sp. zn. informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých

členov senátu, pretože na hlasovaní senátu sa zúčastňujú len jeho členovia a zapisovateľka

a výsledky hlasovania sú uložené v zapečatenej obálke.

Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie separátneho

vóta... a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie ako právo... a jeho nevyužitie používa

ako argument mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. ako členka

IV. senátu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti uplatnenú predsedom

najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená

rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“.

14. Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom

vyjadrení uviedol: «Nie sú mi známe žiadne dôvody..., pre ktoré by mohli vzniknúť

pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jej

účastníkom, ani k ich zástupcom), a preto sa necítim sa byť predpojatý vo veci a rozhodovať

o nej.

K vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že JUDr. Štefanom

Harabinom namietaný pracovný kolegiálny vzťah... s ostatnými členmi senátu IV. ÚS ani

tvrdené „vnímanie ich postojov k subjektom zúčastneným v konaní“ založené na jeho

domnienkach, a rovnako tak ani ďalšie predsedom najvyššieho súdu uvádzané skutočnosti

nemôžu podľa môjho názoru predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie z výkonu

sudcovskej funkcie v predmetnej veci a nemožno z nich vyvodiť, že by boli spôsobilé mať

vplyv na moje nestranné rozhodovanie.»

15. Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou

obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným

súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie

nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom

je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole

právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho

zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,

a ).

16. V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľa smeruje proti rozhodnutiu

najvyššieho súdu sp. zn. zo 16. novembra 2011. Uvedenú vec v rámci

odvolacieho konania prerokoval a o nej rozhodol z konkrétnych sudcov zložený odvolací

senát najvyššieho súdu zložený z predsedníčky senátu JUDr. Z. Ď. a členov senátu JUDr. J.

H., PhD., a JUDr. M. M. Predmetom rozhodovacej činnosti tohto odvolacieho senátu

najvyššieho súdu bolo preskúmanie odvolania podaného sťažovateľom – správcom

konkurznej podstaty úpadcu A. P. Navrhovateľ v predmetnom spore nevystupoval ani ako

člen senátu, ani ako účastník a ani ako zúčastnená osoba.

17. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ (pozri

bod 8 a 9) podať námietku predpojatosti voči vec prerokúvajúcim sudcom ústavného súdu

vo veci vedenej pod sp. zn. , najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto

námietke. Postavenie navrhovateľa v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn.

, iba ktorého osoby sa ním namietané skutočnosti dotýkajú (pozri body 3, 4

a 5), je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec prerokúvajúceho odvolacieho senátu

(o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov konania

pred všeobecným súdom (t. j. žalobcu a žalovaného), resp. ako je postavenie inej

zúčastnenej osoby (napr. vedľajší účastník). Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť

námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu (prípadne jeho zástupcom),

ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe navrhovateľa.

Osoba navrhovateľa totiž nie je/nebola účastníkom pôvodného konania ani inak

zúčastnenou osobou v tomto súdnom konaní a ani nebola členom odvolacieho senátu, ktorý

o veci rozhodoval, pričom zároveň nepoukázal na také právne významné okolnosti, ktoré by

potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov Ladislava

Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV. senátu) vo veci ústavného

prieskumu rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. zo 16. novembra 2011.

18. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa prvý senát ústavného súdu nezistil také

skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde

pod sp. zn. . Ústavný súd takto už rozhodol aj v iných prípadoch

a nepripustil námietky navrhovateľa podobného charakteru (napr. ,

). Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu

Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012