Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 287/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013

prerokoval oznámenie JUDr. Štefana Harabina o námietke predpojatosti voči sudcovi

Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislavovi Oroszovi v konaní vo veci

sťažnosti JUDr. P. P. vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 5. apríla 2013

doručené podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. -13 z 28. marca 2013, ktorým podal

námietku zaujatosti proti sudcovi ústavného súdu JUDr. Ladislavovi Oroszovi vo veci

sťažnosti JUDr. P. P., B. (ďalej len „sťažovateľ“), proti Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej ústavným súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a

a 2 (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 26. novembra 2012.

Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi

navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa prostredníctvom médií opakovane

negatívne vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti, najmä v súvislosti s legitimitou

zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu (v rokoch 1998-2003). Možno uviesť

napríklad správu vydanú SITA (tlačová agentúra) z 15. októbra 2000, kde Ladislav Orosz

vtedy ako predseda Ústavnoprávneho výboru parlamentu uviedol, že „spôsob konania

predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Harabina je taký, že by bolo v záujme

autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej správe pre

SITA Ladislav Orosz uviedol okrem iného, že Štefana Harabina možno odvolať aj podľa

platného právneho stavu a bude to aj v súlade s . Vzhľadom

na tieto vyjadrenia Ladislava Orosza sa dalo tiež očakávať, že bude rovnako negatívne

pristupovať k mojej osobe aj v tomto konaní. Opodstatnenosť týchto obáv odôvodňuje aj

rozhodnutie samotného Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -6

z 20. októbra 2010, ktorým senát Ústavného súdu vylúčil Ladislava Orosza z výkonu

sudcovskej funkcie v konaní vedenom pod č. vo vzťahu k mojej osobe ako

účastníkovi iného konania pred Ústavným súdom, a to bezprostredne už pred

prejednávaním mojej disciplinárnej veci...

Objektívnosť sudcu Ladislava Orosza v ostatnom čase je spochybnená aj v dôsledku

ním samým vymysleného nátlaku na jeho osobu (prostredníctvom manželky), v súvislosti

s konaním o ústavnosti Špeciálneho súdu (voči zriadeniu ktorého sťažovateľ mal od

začiatku námietky). Nepravdivosť nátlaku sa potvrdila právoplatným uznesením Okresného

riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v Košiciach, ČVS: ORP-97/4-

OVK-KE-2011 zo 14. júna 2011, ktorým sa zastavilo trestné stíhanie vo veci narkotického

útoku na manželku sudcu Orosza s tým, že po rozsiahlom dokazovaní bolo preukázané, že

narkotický útok sa na jeho manželku nestal. Nemožno mať istotu o nestrannosti sudcu, ktorý

mystifikuje verejnosť a prispôsobuje fakty svojmu záujmu…

Okrem všetkých týchto dôkazov poukazujem aj na obsah mojich mediálnych

vystúpení na adresu sudcu JUDr. Ladislava Orosza, z ktorých jednoznačne vyplýva, že môj

zverejňovaný postoj k jeho osobe vzbudzuje vážne pochybnosti o tom, že sudca JUDr. Orosz

bude nestranne a nezaujato rozhodovať o uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorým na základe mojej námietky zaujatosti, bol sudca JUDr. T. vylúčený z konania a

rozhodovania veci, v ktorej som účastníkom.».

V závere svojho podania navrhovateľ poukázal na Bangalórske zásady správania

sudcov, ako aj na negatívne vzťahy medzi ním a Ladislavom Oroszom, ktoré vyplývajú z už

uvedeného.

Vec bola v súlade s aktuálnym rozvrhom práce ústavného súdu (ďalej len „rozvrh

práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená na prerokovanie a rozhodnutie I. senátu

ústavného súdu.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sudca je

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer

k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré

vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého

ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.

Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd

už o ňom nerozhoduje. Podľa ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý

člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje I. senát, ak ide o sudcov IV. senátu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že

súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato

a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre

rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má

právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. , ).

Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke zaujatosti podanej navrhovateľom

uviedol, že «Dňa 5. apríla 2013 bol Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) doručený prípis JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), č. KP 3/2013-13 z 28. marca 2013,

v ktorom vzniesol námietku predpojatosti proti mojej osobe vo veci vedenej

pod sp. zn. (označená vec mi bola pridelená ako sudcovi spravodajcovi),

ku ktorej predkladám nasledovné vyjadrenie:

Predseda najvyššieho súdu v označenom prípise formuluje tri relatívne samostatné

námietky proti mojej osobe, ktoré majú zakladať moju predpojatosť pri rozhodovaní o veci

vedenej ústavným súdom pod sp. zn. .

1. Prvá námietka je formulovaná v zásade identicky, resp. porovnateľným spôsobom

ako všetky ďalšie ním dosiaľ vznesené námietky predpojatosti proti mojej osobe (napr.

vo veciach vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. – spolu celkom 31

námietok predpojatosti, z toho 4 v plenárnych veciach); jej podstata spočíva v tvrdení, že

som sa v minulosti (ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne

vyjadroval prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá

jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. budem k jeho osobe,

resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako štatutárny orgán zastupuje, pristupovať negatívne.

Vo všetkých uvedených veciach som na JUDr. Štefanom Harabinom uplatnené námietky

predpojatosti reagoval svojimi vyjadreniami, na ktoré v podrobnostiach v záujme

hospodárnosti odkazujem aj v tomto prípade, a na tomto základe konštatujem, že prvú

z námietok vznesenú predsedom najvyššieho súdu proti mojej osobe považujem

za nedôvodnú.

2. Druhá námietka je založená na argumentácii, že moju nestrannosť spochybňuje

skutočnosť, že som si (podľa tvrdenia JUDr. Štefana Harabina) mal vymyslieť nátlak

na moju osobu prostredníctvom útoku na moju manželku, pričom v tejto súvislosti

JUDr. Štefan Harabin poukazuje na uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru,

odboru kriminálnej polície v Košiciach, ČVS: ORP-97/4-OVK-KE-2011 zo 14. júna 2011,

ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vo veci narkotického útoku na moju manželku,

a uvádza, že „Nemožno mať istotu o nestrannosti sudcu, ktorý mystifikuje verejnosť

a prispôsobuje fakty svojmu záujmu.“. Podotýkam, že obdobne argumentoval JUDr. Štefan

Harabin aj vo svojej námietke, ktorou sa domáhal môjho vylúčenia z rozhodovania veci

vedenej pod sp. zn. (o tejto námietke rozhodol I. senát ústavného súdu

uznesením č. k. -27 z 12. decembra 2012 tak, že ma z výkonu sudcovskej

funkcie v tejto veci nevylúčil, pozn.).

V súvislosti s citovaným (obdobne ako vo svojom vyjadrení

k námietke predpojatosti uplatnenej v konaní vedenom pod sp. zn. )

konštatujem, že predseda najvyššieho súdu sa v záujme môjho vylúčenia z rozhodovania

veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. uchýlil k hrubým invektívam

voči mojej osobe, ktoré nemajú žiadny reálny základ. Necítim potrebu bližšie sa

vyjadrovať k skutkovým okolnostiam označenej trestnej veci, ktoré ma viedli k úsudku,

ktorý som v reakcii na vyjadrenie predsedníčky ústavného súdu z 20. mája

2009 (pozri http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2009/TS_20090520_3.pdf.),

v záujme spresnenia a vysvetlenia v ňom uvádzaných skutočností, s primeranou

obozretnosťou vyjadril v mojom vyhlásení z 20. mája 2009

(http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2009/TS_20090520_4.pdf.), a to aj preto, že

sudcovia ústavného súdu, ktorí by mali rozhodovať o námietke predpojatosti vznesenej proti

mojej osobe predsedom najvyššieho súdu, sú o týchto skutočnostiach podrobne

informovaní. Obmedzím sa len na konštatovanie, že predseda najvyššieho súdu mi svojou

argumentáciou v podstate odopiera právo vytvoriť si vlastný úsudok o skutočnostiach, ktoré

sa traumatizujúcim spôsobom dotkli mojej manželky, a tým nepochybne aj mojej osoby. Ide

pritom o skutočnosti, o ktorých som získal poznatky nielen nepriamo prostredníctvom mojej

manželky, príp. ďalších osôb, ale aj také, ktorých som bol priamym svedkom (stav, v akom

som našiel svoju manželku v noci zo 16. na 17. apríla 2009), a ktoré sa následne premietli

aj do obsahu trestného oznámenia mojej manželky v označenej trestnej veci. V tejto

súvislosti považujem za potrebné zdôrazniť, že aj sudcovi ústavného súdu Slovenskej

republiky garantuje prostredníctvom čl. 24 ods. 1 (sloboda myslenia) právo vytvoriť si

úsudok o skutočnostiach, ktoré sa dotýkajú jeho osoby, ako aj jeho najbližších. Vzhľadom

na uvedené aj druhú námietku vznesenú predsedom najvyššieho súdu považujem

za nedôvodnú a zároveň účelovú.

3. V rámci tretej námietky JUDr. Štefan Harabin poukazuje na obsah svojich

vlastných „mediálnych vystúpení na adresu sudcu JUDr. Ladislava Orosza, z ktorých

jednoznačne vyplýva, že môj zverejňovaný postoj k jeho osobe vzbudzuje vážne pochybnosti

o tom, že sudca JUDr. Orosz bude nestranne a nezaujato rozhodovať o uznesení

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým na základe mojej námietky zaujatosti bol

sudca JUDr. T. vylúčený z konania a rozhodovania veci, v ktorej som účastníkom.“.

Citovaný text podľa môjho názoru zjavne preukazuje účelovosť mediálnych a iných

útokov predsedu najvyššieho súdu proti mojej osobe, ktorým som bol v ostatnom období

vystavený. Ich účelom je preukázať aj touto formou odôvodnenosť jeho tvrdenia, že nie som

spôsobilý o veciach, ktoré sa ho priamo (ako sťažovateľa alebo ako účastníka konania,

proti ktorému návrh na začatie konania pred ústavným súdom smeruje) alebo nepriamo

(ako štatutárneho zástupcu najvyššieho súdu vo veciach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam,

alebo postupom najvyššieho súdu) dotýkajú, rozhodovať objektívne a nestranne. Predseda

najvyššieho súdu sa totiž usiluje o to, aby som bol z rozhodovania o veciach, ktoré sa ho

priamo alebo nepriamo dotýkajú, permanentne vylučovaný ako sudca, ktorého

konsolidované právne názory mu nekonvenujú, pričom si je zároveň vedomý, že odo mňa

nikdy v minulosti a ani v súčasnosti nemôže očakávať žiadnu servilnosť či inú formu

ústretovosti.

Ako účelovo motivovaný útok proti mojej osobe zo strany JUDr. Štefana Harabina

považujem predovšetkým skutočnosť, že menovaný podal 22. februára 2013 proti mojej

osobe oznámenie o skutočnostiach, ktoré majú nasvedčovať, že som spáchal trestný čin

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a)

a ods. 3 písm. c) (ďalej len „“), ale tiež aj skutočnosť,

že v televízii TA3 v reláciách „Téma dňa“ odvysielaných 21. februára 2013 a 11. marca

2013 formuloval proti mojej osobe hrubé invektívy.

V nadväznosti na tieto skutočnosti som v liste z 28. marca 2013 adresovanom

predsedníčke ústavného súdu v súlade s § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov oznámil, že ide o také

skutočnosti, na základe ktorých „by mohli z objektívneho hľadiska vzniknúť pochybnosti

o mojej spôsobilosti rozhodovať nezaujato a nestranne o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

, prostredníctvom ktorých sťažovatelia namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd postupom alebo rozhodnutiami najvyššieho súdu,

ktorý JUDr. Štefan Harabin v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) ako štatutárny orgán zastupuje.“. Zároveň som predsedníčku ústavného

súdu požiadal, aby moje oznámenie predložila na rozhodnutie senátu ústavného súdu, ktorý

je podľa platného rozvrhu práce ústavného súdu príslušný rozhodnúť o mojom (ne)vylúčení

z výkonu sudcovskej funkcie vo veciach označených v prílohe tohto oznámenia (súčasťou

prílohy je aj vec vedená po sp. zn. , pozn.).

Vychádzajúc z dosiaľ uvedeného zástavám síce na jednej strane názor, že námietky

predpojatosti uplatňované JUDr. Štefanom Harabinom proti mojej osobe sú buď

nedôvodné, alebo zjavne účelové, ale na druhej strane musím konštatovať, že predsedovi

najvyššieho súdu sa prostredníctvom nich objektívne „podarilo“ vytvoriť stav, ktorý môže

vyvolávať pochybnosti o mojej spôsobilosti rozhodovať o veciach, ktoré sa ho priamo alebo

nepriamo dotýkajú, nezaujato a nestranne.

Za týchto okolností nepovažujem za vhodné formulovať jednoznačný postoj k otázke,

či mám byť z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. vylúčený,

a očakávam, že príslušný senát ústavného súdu objektívne a nestranne vyhodnotí všetky

súvisiace skutočnosti a na tomto základe o námietke predpojatosti JUDr. Štefana Harabina

spravodlivo rozhodne.

Nad rámec uvedeného považujem zároveň za potrebné pripomenúť, že dosiaľ

vzniesol predseda najvyššieho súdu proti mojej osobe námietku predpojatosti v 32 veciach

(z toho v štyroch plenárnych veciach), pričom až na jednu výnimku som v týchto veciach

nebol príslušným senátom, resp. plénom ústavného súdu vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie.».

V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľa smeruje proti rozhodnutiu

najvyššieho súdu sp. zn. z 26. novembra 2012, ktorým najvyšší súd v právnej

veci sťažovateľa proti navrhovateľovi o nezákonnom zásahu verejnej správy spočívajúcom

v nevyplatení odmeny pri životnom jubileu 50 rokov, o námietke zaujatosti podanej

navrhovateľom v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.

rozhodol o vylúčení sudcu Krajského súdu v Bratislave JUDr. M. T. z prerokovávania a

rozhodovania predmetnej veci. Sťažnosť je ústavným súdom vedená pod sp. zn. Rvp

10669/2013 a bola pridelená sudcovi Ladislavovi Oroszovi ako sudcovi spravodajcovi.

obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavného súdu

z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 27 a § 28, ktoré v relevantnom znení

ustanovujú:

Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom

na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti

o jeho predpojatosti ( ).

Účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho

predpojatosť ( prvá veta ).

Podľa ustanovenia ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už uviedol, že sudca môže

byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť

vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré

postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, ich

právnym zástupcom, svedkom a pod. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca

sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý.

Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré

vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti ().

Existencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená

na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho

hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska

vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

Z judikatúry ústavného súdu, ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

vyplýva, že objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska

sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí

tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako

taký aj objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená

na vonkajších prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom, či jeho vzťahom

k účastníkom (resp. vedľajším účastníkom) konania.

Navrhovateľ vo vzťahu k dôvodom podanej námietky predpojatosti poukazuje najmä

na to, že

- sudca Ladislav Orosz sa negatívne vyjadroval k jeho odborným schopnostiam

a osobnostným vlastnostiam v čase vykonávania funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky (ďalej len „národná rada“) na schôdzi národnej rady, ako aj pre médiá,

- nestrannosť sudcu Ladislava Orosza spochybňuje jeho vlastný postoj a reakcia

na okolnosti týkajúce sa útoku na jeho manželku v súvislosti s rozhodovaním ústavného

súdu o veci vedenej pod sp. zn. , ktorý mal vyvolať nátlak na osobu sudcu

a ktorý bol podľa navrhovateľa vymyslený,

- jeho vlastné medializované výroky, z ktorých vyplýva jeho jednoznačne negatívny

postoj voči Ladislavovi Oroszovi, sú dôvodom vzniku pochybností o nestrannosti sudcu

Ladislava Orosza.

Podľa názoru ústavného súdu obsah vyjadrení vyslovených sudcom v rámci jeho

prechádzajúceho pôsobenia vo verejnej funkcii poslanca národnej rady smerujúci proti

konkrétnej osobe, resp. negatívne hodnotenie osobnostných alebo odborných kvalít tejto

osoby, ktorá sa následne stane účastníkom konania, v ktorom má o jej právach a právom

chránených záujmoch rozhodovať uvedený sudca, môže mať za následok vyvolanie

odôvodnených pochybností tejto osoby ako účastníka týkajúcich sa nestrannosti tohto sudcu

voči nemu pri rozhodovaní v jeho veci ().

Ďalšiu skutočnosť tvrdenú navrhovateľom, a teda že zaujatosť sudcu vyplýva z jeho

presvedčenia o nátlaku na jeho osobu uskutočneného prostredníctvom „narkotického“ útoku

na jeho manželku v súvislosti s rozhodovaním v inej veci pred ústavným súdom (nález

sp. zn. z 20. mája 2009 o nesúlade o zriadení

Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov s ), ústavný súd vyhodnotil ako irelevantnú a bez

príčinnej súvislosti s namietanou predpojatosťou sudcu vo vzťahu k navrhovateľovi, resp.

k právnej veci sťažovateľa, v ktorej navrhovateľ vystupuje v pozícii účastníka konania.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom podaní poukazuje na vlastné medializované výroky

smerujúce proti sudcovi Ladislavovi Oroszovi, tieto možno považovať za účelové, ale

súčasne za spôsobilé vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu Ladislava Orosza. Ústavný

súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na list sudcu Ladislava Orosza z 28. marca 2013

adresovaný predsedníčke ústavného súdu, v ktorom potvrdil, že navrhovateľom

medializované invektívy voči jeho osobe by mohli vzbudiť pochybnosti o jeho nestrannosti

a nezaujatosti rozhodovať o sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie

svojich práv postupom a rozhodnutiami najvyššieho súdu.

Ústavný súd pri posudzovaní podanej námietky predpojatosti prihliadol tiež

na okolnosť uvedenú sudcom Ladislavom Oroszom, a to podanie trestného oznámenia

navrhovateľom proti jeho osobe 22. februára 2013 pre podozrenie zo spáchania trestného

činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní o vznesenej námietke predpojatosti vychádzal

tiež z vyjadrenia sudcu Ladislava Orosza k vznesenej námietke, ktorý síce nezaujal

jednoznačný postoj týkajúci sa svojej nestrannosti, avšak súčasne sám skonštatoval, že

navrhovateľom uplatnené námietky predpojatosti sú spôsobilé vyvolať objektívne

pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti pri rozhodovaní o veciach, v ktorých

navrhovateľ vystupuje v pozícii sťažovateľa alebo účastníka konania, proti ktorému

sťažnosť smeruje, alebo ako štatutárny zástupca najvyššieho súdu vo veciach, ktoré smerujú

proti rozhodnutiam alebo postupu najvyššiemu súdu.

Uvedené okolnosti ústavný súd považuje za také, ktoré sú schopné vyvolať vonkajšiu

oprávnenú pochybnosť objektívnej povahy o nestrannosti sudcu Ladislava Orosza, resp.

o dôveryhodnosti senátu, ktorého rozhodnutie sa dotkne aj práv a právom chránených

záujmov predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v zmysle § 27 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, a preto I. senát ústavného súdu rozhodol o vylúčení menovaného sudcu

ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie vo veci sťažovateľa vedenej ústavným súdom

pod sp. zn. .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013