Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 92/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-173

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty

Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily

Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana Ľalíka, Lajosa

Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika na verejnom

zasadnutí 29. júna 2011 vo veci disciplinárneho konania podľa

Slovenskej republiky a podľa § 74e ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a podľa § 120 ods. 2 písm. a)

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov proti Š. H., predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, takto

rozhodol:

1. Š. H., predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa § 129 ods. 2

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov

j e v i n n ý

zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. c) zákona

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov s poukazom na § 74e ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov spočívajúceho v

pokračovaní v porušovaní povinností súdneho funkcionára napriek výzve na jeho

odstránenie alebo takom porušovaní povinností súdneho funkcionára, ktoré vážne ohrozuje

dôveryhodnosť a chod súdnictva,

n a t o m s k u t k o v o m z á k l a d e ,

že porušil povinnosti vykonávať svoju funkciu predsedu súdu svedomito, riadne

a včas plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy súdov vyplývajúce z § 42 ods. 2

písm. a) o súdoch o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a z v spojení s

Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov tým, že opakovane ako kontrolovaný subjekt neumožnil

v dňoch 29. júla 2010, 2., 3. a 4. augusta 2010 audítorskej skupine Ministerstva financií

Slovenskej republiky vykonať na Najvyššom súde Slovenskej republiky vládny audit

zameraný na „overenie a hodnotenie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri

hospodárení s verejnými prostriedkami, efektívnosti a účinnosti finančného riadenia a

ďalších skutočností ustanovených osobitnými predpismi a nakladania s majetkom štátu,

vrátane overenia splnenia prijatých opatrení na nápravu nedostatkov zistených vládnym

auditom č. MF/008382/2009-1431“.

2. Za konanie uvedené v bode 1 tohto rozhodnutia sa JUDr. Š. H.

u k l a d á disciplinárne opatrenie podľa

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, a to zníženie funkčného platu o 70 % na obdobie jedného roka.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 18. novembra

2010 doručený návrh ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„navrhovateľka“) na začatie konania podľa prvej vety Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) s poukazom na § 74e ods. 2 prvej vety a § 32 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na disciplinárne konanie proti predsedovi

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“), pretože

porušil povinnosti vyplývajúce z o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“) a z v spojení s

o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), a to tým, že ako kontrolovaný

subjekt opakovane neumožnil v dňoch 29. júla 2010, 2. až 4. augusta 2010 audítorskej

skupine Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“)

napriek riadne udelenému povereniu vykonať na najvyššom súde vládny audit zameraný na

„overenie a hodnotenie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s

verejnými prostriedkami, efektívnosti a účinnosti finančného riadenia a ďalších skutočností

ustanovených osobitnými predpismi a nakladania s majetkom štátu, vrátane overenia

splnenia prijatých opatrení na nápravu nedostatkov zistených vládnym auditom

č. MF/008382/2009-1431, ako aj tým, že ako predseda Najvyššieho súdu... listom

č. Spr 934/2010 zo dňa 03. 08. 2010 oznámil Ministrovi financií..., že nemôže akceptovať

požiadavku na vykonanie vládneho auditu na Najvyššom súde..., pretože na jeho vykonanie

nemá Ministerstvo financií... nemá právomoc, čím naplnil pojmové znaky závažného

disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. c) zákona o sudcoch a prísediacich“.

Po podrobnom odôvodnení svojho návrhu navrhovateľka navrhla, aby ústavný súd

rozhodol tak, že «uzná JUDr. Š. H., sudcu a predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vinného zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa

§ 116 ods. 2 písm. c) zákona o sudcoch a prísediacich a uloží mu za uvedené závažné

disciplinárne previnenie podľa § 117 ods. 5 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich

disciplinárne opatrenie „zníženie funkčného platu o 70 % na obdobie jedného roka“».

Predseda najvyššieho súdu sa k návrhu vyjadril podaním zo 16. marca 2011

doručeným ústavnému súdu 22. marca 2011. V tomto podaní okrem iného uviedol:

«Skutok podrobne uvedený v enunciáte návrhu na začatie disciplinárneho konania sa

stal. Argumenty uvedené v odôvodnení návrhu na začatie disciplinárneho konania, pokiaľ

sa týkajú dejového priebehu skutku, sú akceptovateľné. Absolútne neprijateľné sú však

právne úvahy a závery navrhovateľky - ministerky spravodlivosti L. Ž. - uvedené v

odôvodnení návrhu. Nielen preto, že sú v celom rozsahu prevzaté z trestného oznámenia,

ktoré 17. augusta 2010 podal na predsedu Najvyššieho súdu... podpredseda vlády a

minister financií... Ing. I. M... ale najmä preto, že sú vecne nesprávne a sú v rozpore s

...

Najvyšší súd... republiky ako subjekt sektora verejnej správy možno podľa

navrhovateľky subsumovať pod definíciu orgánu verejnej správy podľa § 2 ods. 2 písm. c)

Zároveň je Najvyšší súd... na účely

v súlade s § 2 ods, 2 písm. p) tohto zákona taktiež ústredným orgánom, keďže spĺňa

definíciu orgánu verejnej správy podľa § 2 ods. 2 písm. c) tohto zákona a súčasne spravuje

kapitolu štátneho rozpočtu podľa ..

S prihliadnutím na uvedené je potrebné uviesť, že pri identifikovaní subjektov, v

ktorých Ministerstvo financií... vykonáva vládny audit, nie je možné uplatňovať definíciu

ústredného orgánu štátnej správy podľa o organizácii činnosti

vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ale pri výkone finančnej kontroly a vládneho

auditu je potrebné vychádzať z explicitnej úpravy , ktorý pre účely

výkonu finančnej kontroly vnútorného auditu a vládneho auditu legálne vymedzuje v § 2

pojmy, ktorých obsah je relevantný pre aplikáciu všetkých ustanovení citovaného predpisu.

V súlade s cieľmi, ktoré sa majú dosiahnuť, dáva citovaný zákon

pojmu „orgán verejnej správy“ a pojmu „ústredný orgán“ osobitný význam. Zámerom

zákonodarcu bolo v danom prípade vymedziť na účely výkonu vládneho auditu konkrétny

okruh osôb a subjektov, cez výslovnú úpravu cieľovej skupiny vrátane vlastnej definície

subjektov, na ktoré sa úprava vzťahuje. S cieľom aplikovať vo

vzťahu k vymedzeniu auditovaných osôb nie je možné zjednodušene vychádzať bez kontextu

a súvislostí z argumentácie o teórii práva o trojdelení štátnej moci, ale je potrebné dôsledne

prihliadať na účel, ktorý právna úprava sleduje.

Naďalej zastávam názor, že som neporušil žiadne ustanovenie

Z. z., č. , ani a že moje konanie bolo a je konformné

s ..., aj so zákonom o sudcoch a prísediacich a zákonom o súdoch. Tvrdím, že

minister financií, ani Ministerstvo financií... nie je oprávnené vykonať vládny audit

hospodárenia na Najvyššom súde... V dôsledku toho správne potrestanie najvyššieho súdu

je nezákonné, lebo vychádza z nesprávneho výkladu ustanovení Z. z,

preto tiež nemá zákonný základ ani disciplinárne stíhanie predsedu Najvyššieho súdu...

Najvyšší súd... nie je kontrolovaným subjektom ani podľa ďalších zákonných

ustanovení, lebo nezodpovedá kritériám v žiadnom z nich. Nemožno ho napr. považovať za

rozpočtovú organizáciu v zmysle uvedeného zákona, lebo nemá zriaďovateľa. Najvyšší súd

bol zriadený zákonom, preto nezodpovedá kritériám podľa § 2 ods. 2 písm. f) citovaného

zákona. Rovnako nesprávny je právny názor, že Najvyšší súd... je auditovanou osobou

podľa , lebo aj v tomto prípade musí byť

auditovanou osobou orgán verejnej správy, jeho vnútorný organizačný útvar, iná právnická

osoba a fyzická osoba, ak sa jej poskytujú verejné prostriedky a ďalšia právnická osoba a

fyzická osoba za podmienok, ktoré ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis, len vtedy,

ak jej činnosť zodpovedá požiadavkám uvedeným v ...

Právny názor Najvyššieho súdu... zodpovedá nielen právnym predpisom Slovenskej

republiky (vrátane článku 2 ods. 2 ...), ale rešpektuje aj stanoviská Benátskej

komisie, vyplývajúce z jej správy o nezávislosti súdnictva zo 16. marca 2010, číslo CDL-

AD(2010)004 v zmysle ktorých, akékoľvek zasahovanie a vytváranie možností ovplyvňovať

súdne konanie a rozhodovanie čo aj zásahmi do financovania súdnictva alebo jeho kontrola

orgánmi verejnej správy nie je prípustné.

Skutočnosť, že o takéto zásahy zo strany ministerstva financií môže dochádzať

vyplýva aj z doterajšieho priebehu sporu o pôsobnosť vykonať kontrolu hospodárenia na

Najvyššom súde... Možno však poukázať aj na skutočnosť, že právo vykonať finančnú

kontrolu by mohlo mať vplyv na súdne rozhodovanie (čo aj nepriamy a vonkajší, ako to

vyplýva zo záverov Benátskej komisie), čo je nedovolené. V tejto súvislosti možno poukázať

aj na uznesenie Ústavného súdu... číslo -43 z 20. septembra 2007, ktoré

vylúčilo akékoľvek snahy o kontrolu súdnej moci dokonca aj vo vzťahu k Ministerstvu

spravodlivosti. ...

Najvyšší súd... hospodári s prostriedkami rozpočtu, ktorý bol schválený Národnou

radou SR, a preto hospodárenie s týmito prostriedkami kontroluje Najvyšší kontrolný úrad

SR v zmysle o Najvyššom kontrolnom úrade SR v

znení neskorších predpisov.

Zo žiadneho iného právneho predpisu (ani zo ) nevyplýva inému

orgánu právo vykonávať na Najvyššom súde... kontrolu hospodárenia. Takáto právna

úprava rešpektuje zásadu nezávislosti súdnej moci od moci výkonnej, lebo najvyšší

kontrolný úrad nie je orgánom verejnej správy, a preto nemôže výkonom kontroly

zasahovať do výkonu súdnej moci alebo ju nejakým spôsobom ovplyvňovať. ...

Zodpovedá skutočnosti, že ministerstvo financií je orgánom oprávneným vykonávať

vládny audit a bez akýchkoľvek pochybností je auditujúcim orgánom v zmysle § 2 ods. 2

písm. g)

Predmetný spor medzi Ministerstvom financií… a Ministerstvom spravodlivosti… na

jednej strane a Najvyšším súdom… na strane druhej, je nepochybne sporom diametrálne

odlišných právnych názoroch na výklad a aplikáciu... uvedených ustanovení zákonov.

Nepochybujem o tom, že ministerka spravodlivostí ešte pred podaním predmetného

návrhu na začatie disciplinárneho konania... poznala vyššie citované rozhodnutie

Ústavného súdu...

Nebudem skúmať dôvody, pre ktoré JUDr. Š. povolila vykonanie kontroly...

Nepochybujem ani o tom, že konala „bona fide“ a aby sa vyhla prípadnému konfliktu

takého druhu aký vznikol v dôsledku môjho právneho názoru.».

Vzhľadom na tieto skutočnosti predseda najvyššieho súdu navrhol, aby plénum

ústavného súdu „rozhodlo, že JUDr. Š. H., predsedu Najvyššieho súdu..., podľa § 129 ods.

4 o sudcoch a prísediacich a o zmene doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov oslobodzuje spod návrhu na začatie disciplinárneho konania

vo veci závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2, písm. c) zákona o

sudcoch a prísediacich, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené v enunciáte návrhu na

začatie disciplinárneho konania, lebo skutok nie je disciplinárnym previnením podľa § 116

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov“.

Ústavný súd o námietkach predpojatosti sudcov ústavného súdu rozhodol na

neverejnom zasadnutí pléna konanom 10. mája 2011 uznesením sp. zn. tak,

že sudcov, proti ktorým boli vznesené námietky zaujatosti oboma účastníkmi konania,

nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania veci. Súčasne 10. mája 2011 prijal návrh

navrhovateľky na ďalšie konanie.

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie predseda najvyššieho súdu vo vyjadrení

doručenom ústavnému súdu 13. júna 2011 dodatočne namietal, že návrh je podaný

neoprávnenou osobou, a taktiež opätovne podal námietku zaujatosti proti sudcovi ústavného

súdu JUDr. Horváthovi. Súčasťou tohoto podania bol rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. z 28. apríla 2011, ktorý podľa predsedu najvyššieho súdu

„prejudiciálne rozhodol, že v disciplinárnom návrhu popísaný skutok nie je žiadnym

protiprávnym konaním, teda deliktom“. Týmto rozsudkom „najvyšší súd potvrdil rozsudok

Krajského súdu v Bratislave z 18. januára 2011 sp. zn. , ktorým krajský súd

zrušil rozhodnutie Ministerstva financií SR z 11. augusta 2010, ktorým bola v zmysle

ustanovenia o finančnej kontrole a vnútornom

audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená

žalobcovi pokuta vo výške 33.193,91 eura za porušenie povinnosti ustanovenej v § 14 ods. 2

písm. a) v spojení s , a to povinnosti vytvoriť

ministerstvu, ako auditujúcemu orgánu podmienky na vykonanie vládneho auditu a zdržať

sa konania, ktoré by mohlo ohroziť jeho začatie a riadny priebeh podľa poverenia Ministra

financií Slovenskej republiky z 21. júla 2010 č. MF/020449/2010-1431“.

Vo veci sa konalo ústne pojednávanie 15. júna 2011. Obaja účastníci (za

navrhovateľku štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky) zotrvali

na svojich písomných stanoviskách, pričom svoju argumentáciu v celom rozsahu

zopakovali. Súčasne k veci boli vypočuté aj dve svedkyne - pracovníčky ministerstva

financií, ktoré potvrdili, že im nebolo umožnené vykonať vládny audit na najvyššom súde,

aj napriek tomu, že zo strany ministerstva financií boli všetky zákonné náležitosti na jeho

vykonanie splnené.

V rámci prerokovania návrhu ministerky spravodlivosti na začatie disciplinárneho

konania proti predsedovi najvyššieho súdu sa ústavný súd oboznámil s dôkazným

materiálom predloženým účastníkmi konania a ich vyjadreniami k veci a po vykonaní

dokazovania rozhodol na základe svojich právnych úvah.

II.

Relevantná ústavná a právna úprava disciplinárneho konania

Podľa ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči

predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.

Podľa rozhoduje ústavný súd v pléne aj vo veci uvedenej

v .

Podľa na disciplinárne konanie voči predsedovi

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a generálnemu prokurátorovi sa primerane použijú osobitné predpisy.

V prípade disciplinárneho konania proti predsedovi najvyššieho súdu je to zákon

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“).

Podľa § 117 ods. 1 zákona o sudcoch za disciplinárne previnenie disciplinárny súd

uloží niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:

a) napomenutie,

b) zníženie funkčného platu až o 15 % na obdobie najviac troch mesiacov a pri

opätovnom disciplinárnom previnení, ktorého sa sudca dopustil v čase pred zahladením

disciplinárneho postihu, na obdobie najviac šiestich mesiacov,

c) odvolanie z funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu, ak ide o previnenie

podľa § 116 ods. 1 písm. e),

d) vydanie a zverejnenie rozhodnutia o tom, že dotknutý sudca v príslušnom roku

nepreukázal zákonom ustanoveným spôsobom zdroj svojich majetkových prírastkov.

Podľa § 117 ods. 2 zákona o sudcoch disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písm. c)

nemožno uložiť predsedovi najvyššieho súdu a podpredsedovi najvyššieho súdu.

Disciplinárne opatrenia podľa odseku 1 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe.

Odvolanie z funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu sa uloží vždy, ak sudca

spáchal disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. e). Za disciplinárne previnenie

podľa § 116 ods. 1 písm. d) disciplinárny súd uloží aj disciplinárne opatrenie podľa § 117

ods. 1 písm. d).

Podľa § 117 ods. 5 zákona o sudcoch za závažné disciplinárne previnenie alebo za

priestupok, ktorý má súčasne povahu závažného disciplinárneho previnenia, disciplinárny

súd uloží niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:

a) preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa,

b) zníženie funkčného platu o 50 % až 70 % na obdobie troch mesiacov až jedného

roka,

c) odvolanie z funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu, ak ide o závažné

disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. c), alebo

d) vydanie a zverejnenie rozhodnutia o tom, že dotknutý sudca v príslušnom roku

nepreukázal zákonom ustanoveným spôsobom zdroj svojich majetkových prírastkov, čím

mohol narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé,

nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.

Podľa § 117 ods. 6 zákona o sudcoch disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písm. c)

nemožno uložiť predsedovi najvyššieho súdu a podpredsedovi najvyššieho súdu.

Disciplinárne opatrenia podľa odseku 5 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe.

Odvolanie z funkcie sudcu, okrem závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2

písm. d), nemožno uložiť spolu s iným opatrením podľa odseku 5. Za závažné disciplinárne

previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. d) disciplinárny súd uloží aj disciplinárne opatrenie

podľa odseku 5 písm. d). Odvolanie z funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu sa

uloží vždy, ak sudca spáchal závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. c).

Podľa § 129 ods. 2 zákona o sudcoch ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia alebo priestupku, rozhodne, že je vinný, a uloží mu

disciplinárne opatrenie podľa tohto zákona.

Podľa § 129 ods. 4 zákona o sudcoch ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že sa

sudca disciplinárneho previnenia alebo priestupku nedopustil alebo že mu nemožno

disciplinárne previnenie alebo priestupok preukázať, sudcu oslobodí. Poškodeného, ktorý

uplatnil nárok na náhradu škody, odkáže s jeho nárokom na občianskoprávne konanie alebo

na konanie pred iným príslušným orgánom.

Podľa § 129 ods. 7 zákona o sudcoch predseda disciplinárneho senátu rozhodnutie

vyhlási na ústnom pojednávaní a vždy verejne...

III.

Závery ústavného súdu

Navrhovateľka predložila ústavnému súdu návrh na začatie disciplinárneho konania

proti predsedovi najvyššieho súdu vo veci závažného disciplinárneho previnenia podľa

§ 116 ods. 2 písm. c) zákona o sudcoch v spojení s § 42 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch,

ktorého sa mal dopustiť tým, že neumožnil audítorskej skupine ministerstva financií

v dňoch 29. júla 2010, 2. až 4. augusta 2010 vykonať vládny audit na najvyššom súde

zameraný na overenie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení

s verejnými prostriedkami a nakladaní s majetkom štátu, pričom podaním z 3. augusta 2010

ministrovi financií oznámil, že nemôže akceptovať požiadavku na vykonanie vládneho

auditu, pretože na jeho vykonanie na najvyššom súde nemá ministerstvo financií právomoc.

Na základe uvedeného sa navrhovateľka domnieva, že predseda najvyššieho súdu sa

dopustil závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. c) zákona

o sudcoch.

Ústavný súd vychádzal v danom prípade z princípov, ktoré považoval za relevantné

už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí z 26. septembra 2007 vo veci vedenej pod

sp. zn. . Ústavný súd konštatoval, že uplatnenie disciplinárnej zodpovednosti

voči predsedovi najvyššieho súdu je konaním o ochrane ústavnosti. Otázka uplatnenia

disciplinárnej zodpovednosti voči predsedovi najvyššieho súdu je nepochybne aj otázkou

ústavnoprávnou, ktorá ide nad rámec výkladu a aplikácie zákonnej úpravy a bezprostredne

súvisí s uplatňovaním základných princípov právneho štátu.

Pri posúdení predmetnej veci teda nebolo možné neprihliadnuť na skutočnosť,

že ústavodarca zveril ústavnému súdu disciplinárne konanie práve a len vo vzťahu k

sudcom ústavného súdu, predsedovi a podpredsedom najvyššieho súdu a generálnemu

prokurátorovi. Odlíšením režimu uplatňovania disciplinárnej zodpovednosti voči predsedovi

najvyššieho súdu od režimu, ktorému podliehajú sudcovia všeobecných súdov, ústavodarca

jednoznačne vyjadril svoj úmysel priznať rozhodovaniu o disciplinárnom previnení

predsedu najvyššieho súdu rozmer ochrany ústavnosti.

V disciplinárnom konaní voči predsedovi najvyššieho súdu ústavný súd môže a musí

chrániť ústavnosť v zásade dvoma spôsobmi: buď voči predsedovi najvyššieho súdu, ktorý

sa svojím konaním dopustí takého disciplinárneho previnenia, ktoré svojou závažnosťou

alebo svojimi účinkami smeruje voči ústavným normám, princípom a hodnotám, alebo

naopak voči prípadom, v ktorých by voči nositeľovi verejnej funkcie tak zásadného

ústavného významu mohla byť disciplinárna zodpovednosť vyvodená bez ohľadu na dopad,

ktorý to vyvolá vo vzťahu k ústavným normám, princípom a hodnotám.

Pri uplatňovaní disciplinárnej zodpovednosti voči predsedovi najvyššieho súdu

ústavný súd musí zohľadniť predovšetkým ústavný princíp nezávislosti súdnej moci (čl. 141

ods. 1 ), ako aj princíp nezávislosti sudcu ( ) a princípu deľby

moci, ktoré sú limitované širšie než len gramatickým výkladom zákona.

Pokiaľ ide o aspekt týkajúci sa nezávislosti súdnej moci, ústavný súd už konštatoval,

že ide o tú zložku štátnej moci, ktorá je «... jedným z fundamentálnych komponentov

akéhokoľvek demokratického poriadku založeného na panstve práva. Keďže súdna moc na

rozdiel od výkonnej moci nedisponuje ani „mečom“ a na rozdiel od zákonodarnej moci ani

„peňaženkou“, je tou inštitucionálne a mocensky najobnaženejšou a najzraniteľnejšou

z tradičných zložiek štátnej moci. Reálnosť garancií nezávislosti súdnej moci je preto

potrebné úzkostlivo strážiť, a to jednak pred bezprostrednými zásahmi, jednak pred zásahmi

nepriamymi ().». Z uvedeného vyplýva potreba osobitnej pozornosti ústavného

súdu vždy, keď iná zo zložiek štátnej moci akýmkoľvek spôsobom zasahuje do vnútorných

pomerov súdnej moci. Mimoriadna ostražitosť sa žiada práve vtedy, ak ide o postup, ktorý

by mal naznačovať hierarchizáciu vzťahu medzi súdnou mocou na jednej strane

a zákonodarnou, resp. výkonnou mocou na strane druhej práve v neprospech moci súdnej.

Predseda najvyššieho súdu je zároveň aj sudcom, ktorého nezávislosť je garantovaná

. Toto jeho ústavné postavenie treba brať na zreteľ aj v prípadoch, ak

plní úlohy týkajúce sa úsekov štátnej správy.

Jednou zo zásad, ktoré sú súčasťou princípu deľby moci, je zásada samostatnosti

moci, ktorá s istým zjednodušením znamená, že vo sfére vlastnej ústavnej a zákonnej

pôsobnosti majú byť orgány tej-ktorej moci chránené pred akýmikoľvek priamymi či

nepriamymi zásahmi zo strany orgánov inej zložky verejnej moci.

Výkonom spravodlivosti, resp. výkonom súdnictva sú v Slovenskej republike

poverené súdy. Ministerstvo financií ako ústredný orgán štátnej správy ani v zmysle

a ani v zmysle zákonov, ktoré vykonávajú ustanovenia jej siedmej hlavy, nie je orgánom,

ktorý by mohol a mal ašpirovať na postavenie subjektu, ktorý svojou kontrolnou či inou

činnosťou bude regulovať alebo inak ovplyvňovať vnútorné pomery v justícii. To však

neznamená, že by malo byť vylúčené z výkonu akejkoľvek kontrolnej činnosti aj

v oblastiach spadajúcich do jeho autonómnej pôsobnosti, t. j. v oblastiach, v rámci ktorých

dochádza k realizácii vlastného poslania uvedeného štátneho orgánu. Vonkajšia kontrola,

kontrola subjektom, ktorý nie je súčasťou kontrolovaného systému, sa voči súdnej moci

vzhľadom na jej nezávislosť môže uplatňovať iba obmedzene. V každom prípade musí mať

nespochybniteľný právny základ, ako aj jednoznačne vymedzený rozsah. V danom prípade

boli podľa názoru ústavného súdu uvedené kritériá splnené.

Podľa ministerstvo financií vykonáva vládny

audit v ústrednom orgáne; v ústredných orgánoch, ktorými sú Najvyšší kontrolný úrad

Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba, vykonáva vládny audit ministerstvo

financií za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch.

Podľa sa orgánom verejnej správy na

účely tohto zákona rozumie subjekt sektora verejnej správy podľa osobitného predpisu

( o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a právnická osoba, ktorej

prostredníctvom sa poskytujú prostriedky Európskej únie.

Podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri

organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický

úrad“) podľa osobitného predpisu ( až o štátnej štatistike

v znení neskorších predpisov) a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou

platnou pre Európsku úniu, a to v ústrednej správe, v územnej samospráve a vo fondoch

sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.

Najvyšší súd je ako organizácia zapísaný v registri organizácií vedenom štatistickým

úradom v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, z čoho je nepochybne

zrejmé a jednoznačné, že najvyšší súd je na rozpočtové účely subjektom verejnej správy

a ako taký hospodári s verejnými prostriedkami. Register organizácií, kde je v rámci sektora

verejnej správy uvedený aj najvyšší súd, je vedený štatistickým úradom aj v súlade

s Nariadením Rady (ES) č. 2223/96 o európskom systéme národných a regionálnych účtov

v spoločenstve ako právne záväzným aktom Európskej únie. Zatriedenie organizácií do

tohto registra štatistickým úradom má formalizovaný postup, kritériá upravené priamo

citovaným nariadením a v praxi sa vykonáva na základe dôkladného posúdenia všetkých

kritérií. Na základe zaradenia alebo nezaradenia do sektora verejnej správy nadobúdajú

právnické osoby v členskom štáte na účely rozpočtovania, vykazovania a nakladania

s verejnými prostriedkami status subjektu sektora verejnej správy alebo právnickej osoby

mimo sektora verejnej správy.

Najvyšší súd ako subjekt sektora verejnej správy možno subsumovať pod definíciu

orgánu verejnej správy podľa Zároveň je

najvyšší súd na účely v súlade s tohto zákona

taktiež ústredným orgánom, keďže spĺňa definíciu orgánu verejnej správy podľa § 2 ods. 2

písm. c) tohto zákona a zároveň spravuje kapitolu štátneho rozpočtu podľa § 9 ods. 1

písm. f) Sú teda splnené obe hmotnoprávne podmienky

rozhodujúce pre zaradenie najvyššieho súdu medzi ústredné orgány definované zákonom

č. , hoci najvyšší súd je orgánom verejnej správy iba v tom, že je správcom

kapitoly štátneho rozpočtu.

S prihliadnutím na uvedené je potrebné uviesť, že pri identifikovaní subjektov,

v ktorých ministerstvo financií vykonáva vládny audit, nie je možné uplatňovať definíciu

ústredného orgánu štátnej správy podľa o organizácii činnosti

vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ale je potrebné

vychádzať z explicitnej úpravy , ktorý pre účely výkonu finančnej

kontroly vnútorného auditu a vládneho auditu legálne vymedzuje v § 2 pojmy, ktorých

obsah je relevantný na aplikáciu všetkých ustanovení citovaného predpisu.

V súlade s cieľmi, ktoré sa majú dosiahnuť, dáva citovaný

zákon pojmu „orgán verejnej správy“ a pojmu „ústredný orgán“ osobitný význam.

Zámerom zákonodarcu bolo v danom prípade vymedziť na účely výkonu vládneho auditu

konkrétny okruh osôb a subjektov cez výslovnú úpravu cieľovej skupiny vrátane vlastnej

definície subjektov, na ktoré sa úprava vzťahuje. S cieľom aplikovať zákon

č. vo vzťahu k vymedzeniu auditovaných osôb nie je možné zjednodušene

vychádzať bez kontextu a súvislostí z argumentácie o teórii práva o trojdelení štátnej moci,

ale je potrebné dôsledne prihliadať na účel, ktorý právna úprava sleduje.

Najvyšší súd je najvyšším orgánom súdnej moci v oblasti všeobecného súdnictva.

Nezávislosť postavenia najvyššieho súdu pri výkone jeho pôsobnosti v zmysle už

uvedeného je zabezpečená inými ústavnými a zákonnými prostriedkami bez ohľadu na

spôsob financovania. Spôsob financovania najvyššieho súdu a postupy pri následnom

overovaní jeho hospodárenia a nakladania s verejnými prostriedkami neovplyvňujú

nezávislý výkon súdnictva najvyšším súdom v rámci jeho postavenia a pôsobnosti

zakotvenej priamo a osobitnými zákonmi upravujúcimi jeho činnosť a ďalšie

právomoci.

Najvyšší súd ako právnická osoba hospodári s verejnými prostriedkami a pri

realizácii tejto činnosti, ako aj pri zabezpečovaní bežnej prevádzky súdu nejde o výkon

súdnej moci. Najvyšší súd má v tomto smere rovnaké postavenie ako ktorákoľvek iná

právnická osoba, ktorá verejné prostriedky používa na zabezpečenie svojej činnosti. Spôsob

financovania najvyššieho súdu, jeho rozpočtové hospodárenie a postavenie organizácie ako

jednej zložky rozpočtu verejnej správy nie je atribútom činností, ktoré najvyšší súd

zabezpečuje pri výkone súdnej moci. Tým, že sa najvyšší súd na účely zákona

č. považuje za orgán verejnej správy, nie je ohrozené ani ovplyvnené jeho

nezávislé postavenie ako najvyššieho orgánu súdnej moci. Samotným výkonom vládneho

auditu nemožno žiadnym spôsobom zasiahnuť do výkonu súdnej moci najvyššieho súdu,

keďže predmetom vládneho auditu nie je overovanie výkonu súdnej moci, ale overenie

a hodnotenie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými

prostriedkami, efektívnosti a účinnosti finančného riadenia a ďalších skutočností

ustanovených osobitnými predpismi v oblasti nakladania s majetkom štátu. V danom

prípade sa malo overiť aj plnenie prijatých opatrení na nápravu nedostatkov zistených

vládnym auditom č. MF/008382/2009-1431 vykonaným v roku 2009 na najvyššom súde.

Podľa názoru ústavného súdu celá dokumentácia súvisiaca s týmto disciplinárnym

konaním, ako aj priebeh ústneho pojednávania potvrdili, že predseda najvyššieho súdu pri

výkone funkcie orgánu riadenia a správy súdov svojím konaním porušil povinnosti podľa

v spojení s vytvoriť ministerstvu

financií ako auditujúcemu orgánu podmienky na vykonanie vládneho auditu podľa

poverenia ministra financií č. MF/020449/2010-1431 z 21. júla 2010 a zdržať sa konania,

ktoré by mohlo ohroziť jeho začatie a riadny priebeh, a tiež porušil povinnosti pri výkone

štátnej správy súdov podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch, podľa ktorého je predseda

súdu povinný vykonávať svoju funkciu svedomito, riadne a včas plniť svoje povinnosti

orgánu riadenia a správy súdov, pretože v dňoch 29. júla 2010, 2. augusta 2010, 3. augusta

2010 a 4. augusta 2010 neumožnil audítorskej skupine ministerstva financií vykonať vládny

audit na najvyššom súde, čo následne oznámil aj ministrovi financií.

V zmysle § 35 ods. 1 zákona o súdoch predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu

súdu podľa tohto zákona [napr. podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. c) zákona o súdoch

predseda súdu vykonáva správu súdu tým, že zabezpečuje chod súdu po stránke

ekonomickej, materiálnej a finančnej] a podľa osobitných zákonov. Jedným z osobitných

zákonov, podľa ktorých predsedu súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu, je aj zákon

č. Z ustanovenia v spojení s zákona

č. vyplýva pre predsedu najvyššieho súdu povinnosť vytvoriť podmienky na

vykonanie následnej finančnej kontroly a zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť jej

začatie a riadny priebeh.

Podľa ustanovenia § 115 zákona o sudcoch sudca je disciplinárne zodpovedný za

disciplinárne previnenie a za konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitného

predpisu, alebo za konanie, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných

predpisov.

Podľa ustanovenia § 116 ods. 2 písm. c) zákona o sudcoch závažným disciplinárnym

previnením je opakované porušenie povinnosti pri výkone štátnej správy súdu podľa

osobitného predpisu (§ 42 zákona o súdoch), pokračovanie v porušovaní povinností

súdneho funkcionára napriek výzve na jeho odstránenie alebo také porušenie povinností

súdneho funkcionára, ktoré vážne ohrozuje dôveryhodnosť a chod súdnictva.

Predseda najvyššieho súdu JUDr. Š. H. je pri výkone svojej funkcie ako orgánu

riadenia a správy súdov v zmysle ustanovenia § 115 zákona o sudcoch disciplinárne

zodpovedný za porušenie už uvedených povinností pri výkone štátnej správy súdu podľa

osobitných právnych predpisov (hoci všeobecné súdy zrušením rozhodnutie ministra

financií u uložení pokuty najvyššiemu súdu v správnom súdnictve majú na danú vec iný

právny názor). Podľa ústavného súdu je nepochybné, že uvedeným opísaným konaním

porušil JUDr. Š. H. povinnosti vyplývajúce mu z funkcie predsedu najvyššieho súdu ako

vrcholného súdneho funkcionára v zmysle § 42 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch, čím sa

dopustil závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. c) zákona

o sudcoch. Ústavný súd preto predsedu najvyššieho súdu uznal vinným zo závažného

disciplinárneho konania a uložil mu disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5 písm. b)

tohto zákona, a to zníženie funkčného platu o 70 % na obdobie jedného roka.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po vypočutí predsedu najvyššieho súdu,

navrhovateľky, po výsluchu svedkýň (pracovníčok ministerstva financií) a po oboznámení

sa s obsahom na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na to, že ústavný súd v predmetnej veci

podľa hlasoval tajne, nebudú sa k tomuto rozhodnutiu

pripájať odlišné stanoviská.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2011