Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/18/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej v právnej veci ţalobcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ţupné

nám. 13, Bratislava, zastúpeného JUDr. B. N., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému

Ministerstvu financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. MF/23194/2010 zo dňa 29. septembra

2010 a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. MF/021226/2010-243 zo dňa 11.

augusta 2010, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.

januára 2011, č. k. -47, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 18. januára 2011, č. k. –47 p o t v r d z u j e .

Ţalovaný je p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

v sume 157,09 eura na účet právneho zástupcu JUDr. B. N. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa

(ďalej len „OSP“) zrušil ţalobou zo dňa

14.10.2010 napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. MF/23194/2010 zo dňa 29. septembra 2010,

ktorým ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa č. MF/021226/2010-243 zo dňa 11. augusta 2010, ktorým bola v zmysle ustanovenia

o finančnej kontrole a vnútornom audite

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) uloţená ţalobcovi pokuta vo výške 33.193,91 eura za porušenie povinnosti

ustanovenej v v spojení s , a to

povinnosti vytvoriť ministerstvu ako auditujúcemu orgánu podmienky na vykonanie vládneho

auditu a zdrţať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť jeho začatie a riadny priebeh podľa

poverenia Ministra financií Slovenskej republiky z 21. júla 2010 č. MF/020449/2010-1431.

Pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal z ustanovení § 1 ods. 1, § 2 ods. 2

z ustanovení o Najvyššom

kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj z ustanovenia

o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a dospel k záveru,

ţe rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci,

a preto bolo potrebné ţalobe vyhovieť a napadnuté rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2

písm. a/ zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd po oboznámení sa z obsahom

administratívneho spisu vyslovil právny záver, ţe Ministerstvo financií Slovenskej republiky

je orgánom oprávneným vykonávať vládny audit, je auditujúcim orgánom výlučne vo vzťahu

k orgánom verejnej správy. Ţalobca je však orgánom súdnej moci, ktorý verejné správy

nevykonáva, a to ani vtedy, ak nakladá s majetkom štátu. Preto ţalovaný nie je oprávnený

na kontrolu jeho hospodárenia. Kontrola hospodárenia u ţalobcu je podľa názoru krajského

súdu vo výlučnej právomoci Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Preto

krajský súd napadnuté rozhodnutia ţalovaného zrušil a vrátil na ďalšie konanie v zmysle

, pretoţe rozhodnutia ţalovaného vychádzali z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak,

ţe v konaní úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 753,44 eura v zmysle

§ 11 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pozostávajúcej z trov

právneho zastúpenia za 3 právne úkony právnej pomoci po 120,33 eura, trikrát paušál po 7,21

eura, za jeden úkon právnej pomoci po 123,50 eura a jedenkrát reţijný paušál v sume 7,41

eura, spolu v sume 513,03 eura, k tomu DPH v sume 93,23 eura (za 3 úkony v roku 2010

DPH 19 % a jeden úkon v roku 2011 DPH 20 %), spolu v sume 606,26 eura. Ďalej krajský

súd priznal ţalobcovi náhradu cestovného a náhradu za stratu času strávenú cestou právneho

zástupcu z B. do B. a späť za 4 polhodiny x 2, t. j. 8 polhodín po 12,35 eura za kaţdú aj

začatú polhodinu, t. j. spolu 98,8 eura, ďalej náhradu za spotrebované pohonné hmoty v sume

48,38 eura (osobné motorové vozidlo M.ev. č. B. – spotreba 9,3 litra/100 km, cena Diesel

1,270 eura za liter, t. j. 9,3 x 1,270 eura/liter – 11,811 eura/100 km, 1 km 0,118 eura x 410

km), všetko spolu v sume 753,44 eura. Krajský súd nepriznal právnemu zástupcovi náhradu

za jeden úkon právnej pomoci vo výške 55,59 eura a jeden paušál v sume 7,21 eura za podaný

rozklad proti odvolaniu správneho orgánu prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný ţiadajúc napadnutý

rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalobu zamietne.

Namietal, ţe pri aplikácii vo vzťahu k vymedzeniu auditovaných

osôb nie je moţné vychádzať z teórie práva o trojdelení štátnej moci, ale je potrebné

prihliadať na účel, ktorý právna úprava sleduje. Podľa názoru ţalovaného vykonaním auditu

by nedošlo k spochybneniu právomoci a nezávislosti súdnej moci, ani k spochybneniu funkcie

súdnictva v rámci sudcovskej tvorby práva vydávaním individuálnych súdnych rozhodnutí

v konkrétnych veciach. Poukazoval na to, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky však

hospodári s verejnými prostriedkami a pri realizácii tejto činnosti ako aj pri zabezpečovaní

beţnej prevádzky nejde o výkon súdnej moci a ţalobca má v tomto smere rovnaké postavenie

ako ktorákoľvek právnická osoba, ktoré verejné prostriedky pouţíva na zabezpečenie svojej

činnosti. Ďalej namietal, ţe samotným výkonom vládneho auditu nemoţno ţiadnym

spôsobom zasiahnuť do výkonu súdnej moci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keďţe

predmetom vládneho auditu nie je overovanie výkonu súdnej moci, ale overenie a hodnotenie

hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami, efektívnosti

a účinnosti finančného riadenia a ďalších skutočností ustanovených osobitnými predpismi

v oblasti nakladanie s majetkom štátu. Ţalovaný tieţ namietal, ţe vykonaním vládneho auditu

sa malo naviac overiť aj plnenie prijatých opatrení na nápravu nedostatkov istených vládnym

auditom č. MF/008382/2009-1431, vykonaným v roku 2009 podľa ,

voči ktorému v roku 2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky námietky nemal. Poukazoval

na to, ţe ţalovaný so zámerom vykonať u ţalobcu vládny audit sa riadilo zákonom

č. , a jednotnou metodikou ESA 95 platnou

pre Európsku úniu, ktorá je ustanovená Nariadením Rady (ES) č. 2223/96 o európskom

systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve. Poukazoval na to, ţe register

organizácii vedený Štatistickým úradom Slovenskej republiky v súlade s Nariadením Rady

(ES) č. 2223/96 vykazuje v rámci sektora verejnej správy aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky. Na základe zaradenia alebo nezaradenia do sektora verejnej správy nadobúdajú

právnické osoby v členskom štáte na účely rozpočtovania, vykazovania a nakladania

s verejnými prostriedkami status subjektu verejnej správy alebo právnickej osoby mimo

sektora verejnej správy. Poukazoval na ustanovenie Status

právnickej osoby ako subjektu sektora verejnej správy má závaţné hmotnoprávne aspekty

a na subjekty sektora verejnej správy sa vzťahuje špeciálna právna úprava

Z.z. Namietal, ţe podľa definície orgánu verejnej správy vymedzenej v § 2 ods. 2 písm. c/

je orgánom verejnej správy subjekt sektora verejnej správy podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky je ako organizácia zapísaný

v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky v súlade

s metodikou ESA 95, z čoho je zrejmé, ţe ţalobca je subjektom verejnej správy a ako subjekt

verejnej správy hospodári s verejnými prostriedkami. Zároveň je na účely

Z.z. tieţ ústredným orgánom, keďţe spĺňa definíciu orgánu verejnej správy a zároveň

spravuje kapitolu štátneho rozpočtu.

Ţalovaný ďalej namietal, ţe pri identifikovaní subjektov, v ktorých Ministerstvo

financií Slovenskej republiky vykonáva vládny audit nie je moţné uplatňovať definíciu

ústredného orgánu štátnej správy podľa o organizácii činnosti vlády

a organizácii ústrednej štátnej správy, ale pri výkone finančnej kontroly a vládneho auditu

je potrebné vychádzať z explicitnej úpravy , ktorý pre účely výkonu

finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu legálne vymedzuje v ustanovení § 2

pojmy, ktorých obsah je relevantný pre aplikáciu všetkých ustanovení citovaného zákona.

Ďalej poukazoval na to, ţe príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu

sú organizačne usporiadané do kapitol. Kapitolu tvorí aj rozpočet Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.

Ţalovaný ďalej namietal, ţe krajský súd v odôvodnení rozsudku na jednej strane tvrdí,

ţe orgány verejnej správy sú len subjekty uvedené v ,

pričom v tomto ustanovení je uvedený aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a následne

v ďalšom odseku odôvodnenia uvádza, ţe nie kaţdý subjekt uvedený v tomto zákonnom

ustanovení je orgánom verejnej správy. Podľa názoru ţalovaného na účely zákona

č. všetci správcovia kapitol štátneho rozpočtu uvedení v zákona

č. spĺňajú definíciu orgánu verejnej správy podľa zákona

č. , pretoţe sú subjektom sektora verejnej správy, tým zároveň spĺňajú definíciu

podľa , pretoţe spravujú samostatnú rozpočtovú

kapitolu.

Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, ţe samotné rozhodnutie o rozklade je v označení

orgánu, ktorý o ňom rozhodol v rozpore so zákonom, lebo nie je z neho moţné zistiť,

či rozhodol minister, alebo ministerstvo, ţalovaný namietal, ţe v záhlaví rozhodnutia

je jednoznačne uvedené minister financií a skutočnosť, ţe pod tým sa uvádza Ministerstvo

financií Slovenskej republiky, nemôţe byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia s poukazom

na to, ţe ţalovaný rozhodol v rozpore so zákonom.

Ďalšia námietka ţalovaného sa týkala náhrady trov konania, ktorú priznal krajský súd

ţalobcovi. Ţalovaný namietal, ţe náhrada trov konania podľa nesplnila predpoklad

účelne vynaloţených nákladov. Poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave

sp.zn. -96 podľa ktorého, i keď sa trovy právneho zastúpenia všeobecne

povaţujú za účelne vynaloţené trovy, v takom prípade ak účastník disponuje viacerými

pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie neexistuje dôvod na to, aby vyuţíval sluţby

právnika. V tejto súvislosti tieţ poukazoval na ústavný nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. -29 z 09.09.2004.

Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.03.2011 na odvolanie ţalovaného

navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov

odvolacieho konania. Skonštatoval, ţe dôvody, ktoré ţalovaný uvádza v odvolaní povaţuje

za právne irelevantné, pretoţe sú v rozpore so základmi teórie práva a základnej logiky

a v úplnom rozpore so skutkovým stavom. Odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

povaţuje za vecne správy a jeho odôvodnenie za dostatočne zrozumiteľné a presvedčivé.

Rozsudok krajského súdu zodpovedá zákonu a v súlade s ním rieši otázku právneho

postavenia ţalobcu ako predstaviteľa súdnej moci, ktorý v ţiadnom prípade nemôţe byť

postihovaný alebo závislý na orgáne verejnej správy, ktorým je ţalovaný. Pokiaľ ide

o námietku ţalovaného týkajúci sa náhrady trov konania, poukazoval na to, ţe ţalobca nemá

právny útvar, ktorý by mohol za neho riešiť právne zastúpenie. Sudcovia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zastupovať Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôţu vrátene jeho

štatutárneho zástupcu, a preto nezodpovedá skutočnosti tvrdenie ţalovaného, ţe právo nechať

sa zastúpiť v konaní advokátom je nehospodárnym konaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania

( v spojení s veta prvá ) odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a

v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalovaného nie je moţné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

podpredsedu vlády Slovenskej republiky, Ministra financií Slovenskej republiky

a Ministerstva financií Slovenskej republiky z 29. septembra 2010 č.

a rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 11. augusta 2010

č. MF/021226/2010-243, ktorým bola ţalobcovi uloţená pokuta podľa ustanovenia § 36

ods. 1 písm. a/ za porušenie povinnosti ustanovenej v

písm. a/ v spojení s , a to povinnosti vytvoriť

Ministerstvu financií Slovenskej republiky ako auditujúcemu orgánu podmienky

na vykonanie vládneho auditu a zdrţať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť jeho začatie

a riadny priebeh podľa poverenia Ministra financií Slovenskej republiky z 21. júla 2010

č. MF/020449/2010-1431 vo výške 33.193,91 eura.

Rozhodujúcim v danej veci je posúdenie, či ţalovaný pri rozhodovaní v danej veci

vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, a či mal právomoc na vykonanie

vládneho auditu na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), od ktorej

skutočnosti závisela dôvodnosť uloţenia pokuty.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa tento zákon upravuje pravidlá, ciele a spôsob

vykonávania finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu vykonávaných podľa

tohto zákona, ktoré sú súčasťou systému verejnej vnútornej finančnej kontroly

zabezpečujúceho dodrţiavanie osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými

je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú

prostriedky zo zahraničia a dodrţiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti

pri hospodárení s verejnými prostriedkami a pri iných činnostiach orgánu verejnej správy.

Podľa tento zákon podrobnejšie upravuje

pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“)

a ostatných orgánov verejnej správy v oblasti finančnej kontroly, vnútorného auditu

a vládneho auditu. Tento zákon upravuje práva a povinnosti kontrolovaného subjektu,

auditovaného subjektu, auditovanej osoby a súčinnosť právnických osôb a fyzických osôb,

ktoré majú ku kontrolovanému subjektu, auditovanému subjektu alebo auditovanej osobe

vzťah dodávateľa výkonov, tovarov, prác alebo sluţieb (ďalej len „tretia osoba“).

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie

ústredný orgán verejnej správy, ktorý spravuje kapitolu štátneho rozpočtu.

Toto ustanovenie v poznámke pod bodom 8) odkazuje na ustanovenie § 9 zákona

č.

Podľa príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho

rozpočtu sú organizačne usporiadané do kapitol. Kapitolu tvorí rozpočet:

a/ kaţdého ministerstva vrátane rozpočtov rozpočtových organizácii, ktoré sú zapojené

na jeho rozpočet, a vrátane finančných vzťahov k jeho príspevkovým organizáciám

a finančných vzťahov k ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých

financovanie je v jeho vecnej pôsobnosti,

b/ Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

c/ Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

d/ Úradu vlády Slovenskej republiky,

e/ Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky,

f/ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

g/ Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,

h/ Slovenskej akadémie vied,

i/ Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

j/ ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré nie sú zapojené na rozpočet príslušného

ministerstva,

k/ Slovenskej informačnej sluţby,

l/ Všeobecnej pokladničnej správy.

Podľa ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú

na kontrolu vykonávanú podľa osobitných predpisov a na vykonávanie auditu podľa

osobitných predpisov.

Osobitným predpisom v zmysle vyššie zákonného citovaného ustanovenia je zákon

č. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov.

Podľa ministerstvo financií vykonáva vládny audit:

a/ v ústrednom orgáne; v ústredných orgánoch, ktorými sú Najvyšší kontrolný úrad

Slovenskej republiky a Slovenská informačná sluţba, vykonáva vládny audit ministerstvo

financií za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch,

b/ v sluţbe Vojenského spravodajstva v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky

za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch,

c/ vo vnútornom organizačnom útvare ministerstva financií, ktorý plní úlohy certifikačného

orgánu, sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom alebo platobnej jednotky,

d/ v inom orgáne verejnej správy okrem rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie

v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva financií, pričom táto výnimka sa nevzťahuje

na vládny audit

1. prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov Európskej únie určených

na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie,

2. prostriedkov zo zahraničia neuvedených v prvom bode poskytnutých na základe

medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

3. prostriedkov štátneho rozpočtu, ak ich poskytnutie je podmienkou poskytnutia

prostriedkov podľa druhého bodu,

4. prostriedkov odvádzaných Slovenskou republikou do rozpočtu Európskej únie,

e/ obcí, vo vyššom územnom celku a v nimi zriadených právnických osobách,

a to prostriedkov, ktoré tvoria príjmy rozpočtu obce a príjmy rozpočtu vyššieho územného

celku podľa osobitného predpisu a ich pouţitie,

f/ v štátnom podniku,

g/ v právnickej osobe, ku ktorej ministerstvo financií alebo iný orgán verejnej správy

vykonáva funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa, okrem rozpočtovej organizácie alebo

príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva financií, pričom

výnimka podľa písmena d/ platí rovnako, v právnickej osobe, ku ktorej vykonáva funkciu

zakladateľa alebo zriaďovateľa Slovenská informačná sluţba, vykonáva vládny audit

ministerstvo financií za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch,

h/ v právnickej osobe a vo fyzickej osobe, ktorej alebo prostredníctvom ktorej sa poskytujú

verejné prostriedky a v právnickej osobe a vo fyzickej osobe, ktorej sa poskytujú

prostriedky podľa odseku 3 písm. a/ aţ c/, a to vlastných prostriedkov, pričom vlastnými

prostriedkami právnickej osoby a fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumejú

prostriedky týchto osôb na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky

a Európskej únie a na financovanie programov realizovaných na základe medzi národných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná; v právnickej osobe a vo fyzickej osobe,

ktorej alebo prostredníctvom ktorej Slovenská informačná sluţba poskytuje verejné

prostriedky, vykonáva vládny ministerstvo financií za podmienok ustanovených

v osobitných predpisoch,

i/ v právnickej osobe, v ktorej akcionárske práva ministerstvo financií alebo iný orgán

verejnej správy, a v inej právnickej osobe s majetkovou účasťou štátu,

j/ v inej právnickej osobe a fyzickej osobe, ako je uvedená v písmenách e/ aţ i/, ak tak

ustanovuje osobitný predpis.

Ako vyplýva z citovaných ustanovení , tento zákon upravuje

pôsobnosť ţalovaného a ostaných orgánov verejnej správy v oblasti finančnej kontroly,

vnútorného a vládneho auditu. Z citovaného ustanovenia § 1 ods. 1 tohto zákona

je nepochybné, ţe toto ustanovenie upravuje pôsobnosť ministerstva financií vo vzťahu

k orgánom v oblasti verejnej správy, ako aj právnickým či fyzickým osobám, ak tak

ustanovuje osobitný predpis.

Podľa súdnictvo sa vykonáva na všetkých

stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.

Podľa sústavu súdov tvoria Najvyšší súd

Slovenskej republiky a ostatné súdy.

Vychádzajúc z citovaných článkov , je Najvyšší súd

Slovenskej republiky najvyšším orgánom súdnej moci v oblasti všeobecného súdnictva

a je nepochybné, ţe v právnom štáte akým je Slovenská republika, je výkon moci súdnej

zásadne oddelený od moci výkonnej a zákonodarnej.

Pokiaľ teda z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, ţe

upravuje pôsobnosť ministerstva financií na vykonanie vládneho auditu vo vzťahu k orgánom

verejnej správy, je nepochybné, ţe vo vzťahu k najvyššiemu súdu ako k orgánu súdnej moci

takéto kompetencie nemá. Tento názor jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 35a citovaného

zákona, ktorý taxatívne vymedzuje orgány verejnej správy, v ktorých je ţalovaný oprávnený

vykonať vládny audit. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto taxatívnom vymedzení

nenachádza.

Je však nepochybné, a vyplýva to aj z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. f/ zákona

č. , ţe najvyšší súd hospodári s prostriedkami rozpočtu, ktorý schvaľuje

Národná rada Slovenskej republiky, čiţe hospodári s verejnými prostriedkami. Neznamená

to však, ţe z tohto dôvodu je orgánom verejnej správy, u ktorého má ţalovaný oprávnenie

na vykonanie vládneho auditu v zmysle ustanovenia a

Ustanovenie § 9 ods. 1 cit. zákona je nutné vykladať ako ustanovenie, ktoré zásadne

nedefinuje pojem ústredný orgán verejnej správy, ale je nutné ho vykladať ako ustanovenie,

ktoré vymedzuje subjekty hospodáriace s prostriedkami štátneho rozpočtu tvoriace kapitoly.

Tento názor podporuje aj skutočnosť, ţe nie všetky subjekty, ktoré hospodária so samostatnou

rozpočtovou kapitolou uvedené v cit. ustanovení sú orgánmi verejnej správy. Celkom určite

ním nie je ţalobca, Generálna prokuratúra, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ani

Slovenská akadémia vied. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemoţno porovnávať s inými

štátnymi orgánmi ani napr. s Kanceláriou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá

je samostatnou právnickou osobou plniacou úlohy spojené s organizačným, personálnym,

ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Ústavného súdu

v zmysle o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Ţalobca nie je orgánom verejnej správy a ani ním nemôţe byť, pretoţe je najvyšším

orgánom súdnej moci. Nie je orgánom verejnej správy ani podľa § 2 ods. 2 písm. c/

citovaného zákona, lebo aj takýto kontrolovaný subjekt musí byť subjektom sektora verejnej

správy podľa osobitného predpisu (čo ţalobca nie je ani vtedy, keby bol pre štatistické účely

zapísaný v registri organizácií vedených Štatistickým úradom Slovenskej republiky, pretoţe

štatistická klasifikácia nemôţe zmeniť podstatu jeho pôsobnosti), alebo musí byť tento subjekt

právnickou osobou, ktorej prostredníctvom sa poskytujú prostriedky Európskej únie. Ţalobca

takéto činnosti nevykonáva.

Napriek tomu, ţe ţalobca je zapísaný v registri organizácii vedených Štatistickým

úradom Slovenskej republiky v súlade s jednotnou metodikou ESA 95, platnou pre Európsku

úniu, nie je orgánom verejnej správy pre účely . Tento zoznam totiţ

slúţi len na účely štatistického zisťovania nemôţe zmeniť podstatu orgánov verejne moci.

Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca nie je

kontrolovaným subjektom ani podľa ďalších zákonných ustanovení, pretoţe nezodpovedá

kritériám ţiadneho z nich. Nemoţno ho povaţovať za rozpočtovú organizáciu pre absenciu

zriaďovateľa. Ţalobca bol zriadený zákonom a teda nezodpovedá kritériám § 2 ods. 2 písm. f/

. Rovnako nie je správny názor ţalovaného, ţe je auditovanou osobu

podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona, pretoţe aj v tom to prípade musí

byť auditovanou osobou orgán verejnej správy, jeho vnútorný organizačný útvar, iná

právnická osoba, fyzická osoba, ak sa jej poskytujú verejné prostriedky a ďalšia právnická

osoba a fyzická osoba za podmienok, ktoré ustanovuje zákon alebo osobitný predpis,

len vtedy ak jej činnosť zodpovedá poţiadavkám

Z uvedeného je nesporné, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nemoţno subsumovať

pod ţiadny zo definovaných subjektov. Túto absenciu zákonného zmocnenia Ministerstva

financií Slovenskej republiky na výkon auditu na Najvyššom súde Slovenskej republiky

nemoţno nahradiť nijakým výkladom, či odkazom na subsidiárne pouţitie iných právnych

predpisov.

Odvolací súd sa nemohol stotoţniť ani s názorom ţalovaného, ţe samotným výkonom

vládneho auditu nemoţno ţiadnym spôsobom zasiahnuť do výkonu súdnej moci Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, keďţe predmetom vládneho auditu nie je overovanie výkonu

súdnej moci, ale overenie a hodnotenie hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti pri hospodárení

s verejnými prostriedkami, efektívnosti a účinnosti finančného riadenia a ďalších skutočností

ustanovených osobitnými predpismi v oblasti nakladanie s majetkom štátu a ţe vykonaním

vládneho auditu sa malo navyše overiť aj plnenie prijatých opatrení na nápravu nedostatkov

istených vládnym auditom č. MF/008382/2009-1431, vykonaným v roku 2009 podľa zákona

č. , voči ktorému v roku 2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky námietky

nemal.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veci sp. zn. z 29. novembra 1995 z ktorého právnej vety vyplýva,

ţe vymedzuje proporcie a hranice deľby moci medzi

jednotlivými štátnymi orgánmi. Tento ústavný princíp musí platiť nielen vo vzťahu moci

zákonodarnej k moci súdnej, ale nesporne aj vo vzťahu moci výkonnej k moci súdnej .

Rovnako záver vyplývajúci z citovaného nálezu , ţe ţiadna z uvedených zloţiek štátnej moci

nemôţe rozširovať svoju pôsobnosti nad rámec .

Taktieţ z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. vyplýva,

ţe v právnom štáte kompetencie, práva a povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov

štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je i systém deľby

moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne

a vzájomne prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. Z princípu ústavnej

rovnováhy vyplýva, ţe ani zákonodarca nemôţe voľne disponovať s jednotlivými zloţkami

moci v štáte. Aj zákonodarný orgán je viazaný a jej princípmi, ktorých zmenu

nepripúšťa, lebo majú konštitutívny význam pre demokratickú povahu Slovenskej republiky

tak, ako je to deklarované v . Preto tak nesporne nemôţe

urobiť ani moc výkonná.

Taktieţ odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo dňa 27. januára 1995 z ktorého právnej vety vyplýva, ţe ústavná

zásada rovnosti všetkých zloţiek štátnej moci znamená, ţe tieto zloţky nie sú vo vzťahu

vzájomnej podriadenosti, aj keď to nevylučuje vzťahy ústavnej zodpovednosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa ako aj ţalobcu,

vykonaním vládneho auditu na Najvyššom súde Slovenskej republiky by ministerstvo financií

na čele s jeho ministrom konalo nad rámec svojich zákonných oprávnení, čo je v rozpore

s . Tento právny názor zodpovedá tak predpisom

Slovenskej republiky, ale rešpektuje aj stanoviská Benátskej komisie, vyplývajúcej z jej

správy o nezávislosti súdnictva zo dňa 16. marca 2010 č. CDL-AD(2010)004 v zmysle

ktorých, akékoľvek zasahovanie do financovania súdnictva alebo jeho kontrola orgánmi

verejnej správy nie je prípustné. Podľa názoru odvolacieho súdu právo vykonať vládny audit

na Najvyššom súde Slovenskej republiky zo strany ţalovaného by mohlo mať vplyv na súdne

rozhodovanie (čo aj nepriamy), čo nie je dovolené.

Odvolací súd sa preto nemohol stotoţniť ani s názorom ţalovaného, ţe pri aplikácii

vo vzťahu k vymedzeniu auditovaných osôb nie je moţné vychádzať

z teórie práva o trojdelení štátnej moci, ale je potrebné prihliadať na účel, ktorý právna úprava

sleduje. Aplikácia zákona bez pouţitia základných princípov právnej teórie nie je prípustná

a ohrozuje základné princípy právneho štátu (pozri k tomu bliţšie zhora uvedené nálezy

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach , a ,

www.concourt.sk – Zbierka nálezov a uznesení).

V demokratickej spoločnosti treba povaţovať za neprípustné, aby výkonná moc

zasahovala do moci súdnej spôsobom, akým to urobil ţalovaný.

Na základe uvedených skutočností, po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ako

aj administratívneho spisu ţalovaného, dospel odvolací súd k záveru, ţe ministerstvo financií

je orgánom oprávneným vykonať vládny audit a je auditujúcim orgánom v zmysle § 2 ods. 2

písm. g/ , avšak nie na Najvyššom súde Slovenskej republiky, pretoţe

na jeho vykonanie nemá právomoc danú zákonom. V súlade s ustanovením § 2 ods. 1

písm. a/ o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov

v spojení s ustanovením má oprávnenie na kontrolu

hospodárenia s rozpočtom u ţalobcu jedine Najvyšší kontrolný úrad.

Pokiaľ teda o finančnej kontrole a vnútornom audite

neobsahuje ustanovenie upravujúce oprávnenie vykonania vládneho auditu zo strany

Ministerstva financií Slovenskej republiky na Najvyššom súde Slovenskej republiky,

nemoţno, ako je uţ uvedené aj vyššie, absenciu takéhoto ustanovenia, resp. neúplnosť alebo

nejasnosť zákona nahradiť výkladom zákona. Prípadná neúplnosť, či nejasnosť zákona

nemôţe byť na ťarchu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za premisy, ţe samostatnú

rozpočtovú kapitolu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné zachovať.

Ohľadom námietky týkajúcej sa nesúhlasu ţalovaného s názorom krajského súdu,

ţe samotné rozhodnutie ţalovaného trpí procesnými nedostatkami v označení orgánu, ktorý

o ňom rozhodol, sa odvolací súd s odôvodnením krajského súdu stotoţňuje. O rozklade

podanom proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy rozhoduje v zmysle § 61 ods. 2

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. V záhlaví rozhodnutia je však

uvedené „podpredseda vlády a minister financií aj Ministerstvo financií Slovenskej

republiky“. Takéto označenie spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia a uţ samotné toto procesné

pochybenie je dôvodom pre jeho zrušenie.

Pre úplnosť treba opätovne zdôrazniť, ţe aj samotné poverenie Ministra financií

Slovenskej republiky z 21. júla 2010 číslo MF/020449/2010-1431 na vykonanie vládneho

auditu na Najvyššom súde Slovenskej republiky podľa

s poţiadavkou o vytvorenie podmienok pre jeho vykonanie a so ţiadosťou o predloţenie

dokladov, potrebných pre vykonanie kontroly hospodárenia, neobsahovalo ţiadne zákonné

ustanovenie, ktoré by oprávňovalo ministerstvo vládny audit vykonať. Poverenie sa odvoláva

iba na znenie , ktoré však upravuje iba a výlučne

podmienky, za ktorých môţe konkrétna osoba byť audítorom. Takéto poverenie

je nedostatočné a bez právnej relevancie. A nie je moţné spojiť s ním právne účinky. Iné

právne účinné poverenie na vykonanie auditu nebolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

ani jeho predsedovi doručené a nestalo sa tak ani neskôr, keď sa členovia audítorskej skupiny

domáhali vstupu do budovy.

Pokiaľ ide o námietku ţalovaného týkajúcu sa neúčelnosti náhrady trov konania,

podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd aj v tejto časti rozhodol vecne správne.

S poukazom na ustanovenie , súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci

úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Najvyšší súd povaţuje náhradu trov právneho

zastúpenia za trovy vynaloţené účelne, pretoţe správa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

nemá právne oddelenie a sudcovia najvyššieho súdu vrátane jeho predsedu nemôţu

zastupovať v konaní, a preto trovy konania predstavujúce náhradu za právne sluţby

sú trovami účelne vynaloţenými.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

dospel k záveru, ţe námietky ţalovaného, vznesené v odvolaní nemoţno povaţovať

za opodstatnené, také, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie preskúmavanej veci, a preto podľa

veta druhá a , napadnutý rozsudok Krajského súdu

v B. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a a tak, ţe ţalobcovi priznal

náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu)

v sume 123,50 eura a jeden paušál v sume 7,41 eura, plus daň 20 % z pridanej hodnoty

v sume 26,18 eura, spolu 157,09 eura, ktorú náhradu je ţalovaný povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu JUDr. B. N. č. X. do troch dní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková