Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 1/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2016 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa (sudca

spravodajca), Marianny Mochnáčovej a Rudolfa Tkáčika prerokoval návrh JUDr. Štefana

Harabina, sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zastúpeného advokátom

JUDr. Bohumilom Novákom, Advokátska kancelária, Horná 27, Banská Bystrica,

na obnovu disciplinárneho konania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. , za účasti ministra spravodlivosti Slovenskej

republiky, a takto

rozhodol:

Návrh JUDr. Štefana Harabina na obnovu konania o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 29. júna 2015

doručený (na poštovú prepravu odovzdaný 26. júna 2015) návrh JUDr. Štefana Harabina

(ďalej aj „navrhovateľ“), sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“), na obnovu disciplinárneho konania vo veci vedenej na ústavnom súde pod

sp. zn. , v ktorej bol navrhovateľ v pozícii predsedu najvyššieho súdu

uznesením č. k. -173 z 29. júna 2011 uznaný vinným zo závažného

disciplinárneho previnenia podľa o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o sudcoch“) a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5

písm. b) zákona o sudcoch.

2. V úvode svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že:

«Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „Súd“) v rozsudku z 20. novembra 2012

Štefan Harabin proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 58688/2011), konštatoval porušenie

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor“)

uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2011, ako súdu disciplinárneho

pre sťažovateľa vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod

sp. zn. .

V označenom rozsudku Súd okrem iného tiež pripomenul, že v prípade porušenia

článku 6 Dohovoru, by sa mal sťažovateľ v rozsahu ako je to možné dostať do situácie

v akej by bol, ak by požiadavky Dohovoru boli rešpektované. Ďalej Súd navrhol, že

najvhodnejšou formou nápravy by mala byť obnova konania, ak bude o ňu požiadané pred

súdom spĺňajúcim požiadavku nestrannosti v zmysle článku 6 Dohovoru.»

2.1 Navrhovateľ ďalej uvádza, že vo veci vedenej na ústavnom súde pod

sp. zn. už v minulosti podal návrh na obnovu konania, avšak jeho návrh bol

zamietnutý, pričom zastáva názor, že ani v tomto konaní nerozhodovali nestranní sudcovia:

„Návrh na obnovu konania vo veci vedenej na Ústavnom súde pod sp. zn.

, ktorý podal navrhovateľ 21. februára 2013 Ústavný súd na neverejnom

zasadnutí pléna 29. októbra 2013 predbežne prerokoval. Rozhodol tak, že návrh na obnovu

konania vedený pod sp. zn. -61 sa zamieta.

Je viac ako zrejmé, že základnú požiadavku - nestrannosť súdu a sudcu, sudcovia

disciplinárneho súdu nespĺňali, pretože o návrhu na obnovu pôvodného konania,

rozhodovali aj sudcovia Ústavného súdu, ktorí boli namietaní a vylúčení v iných konaniach

pred Ústavným súdom týkajúcich sa navrhovateľa.“

2.2 Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že právnym základom jeho nového návrhu na

obnovu konania je novela č. 161/2014, ktorá je účinná od

1. septembra 2014 a ktorá je konkretizovaná „ ktorým sa mení

a dopĺňa aj “, keďže:

«Ústavným (zo 4. júna 2014, ktorým sa mení a dopĺňa

) sporné znenie „Proti

rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok“ sa doplnilo o „to neplatí

ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike

povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie

ústavného sudu“.

Dôvodová správa k tomuto článku uvádza:

„Rešpektujúc rozhodnutia medzinárodných súdnych organizácii, najmä Európskeho súdu

pre ľudské práva sa vytvárajú ústavné predpoklady umožnenia obnovy konania pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika zaviazaná k tomuto

kroku“.

ktorým sa mení a dopĺňa aj

o konaní pre Ústavným súdom bol menený novým obsahom „štvrtej časti“ a nadpisom

„Preskúmanie rozhodnutia Ústavného súdu“»

2.3 Navrhovateľ zachovanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania odvodzuje

od nadobudnutia účinnosti zákona „č. ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon

č. “, teda od 1. januára 2015:

«Podľa ods. 5(...) ustanovenia § 75 „Návrh na obnovu konania pred Ústavným

súdom možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa rozhodnutie orgánu

medzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od toho času, keď návrh na obnovu

konania pred Ústavným súdom mohol byť uplatnený“.»

2.4 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti a „na podklade vyjadreného

z dôvodov uvedených už v návrhu na obnovu konania z 18. februára 2013, ktorý bol

zamietnutý Ústavným súdom 29. októbra 2013 v konaní pod sp. zn. -61

opierajúc sa aj o právne konštatácie v rozhodnutí Súdu z 25. júna 2015 Štefan Harabin

proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 33800/2014)“, navrhovateľ žiada, aby ústavný súd

prijal nasledujúce „uznesenie“:

„Ústavný súd Slovenskej republiky obnovu konania vedeného na Ústavnom súde

Slovenskej republiky pod sp. zn. povoľuje a uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 29. júna 2011 pod sp. zn. -173 zrušuje.“

3. Účastníkom konania o obnove konania je ex lege [§ 75 ods. 4 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

aj „“)] v okolnostiach danej veci aj minister spravodlivosti

Slovenskej republiky, ktorý využil svoje právo nevyjadriť sa k podanému návrhu.

4. Na základe svojich oznámení o možnej predpojatosti boli z rozhodovania v tejto

veci vylúčení sudcovia ústavného súdu Sergej Kohut a Ladislav Orosz.

II.

5. Ústavnému súdu bol 18. novembra 2010 doručený návrh vtedajšej ministerky

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka spravodlivosti“) na začatie

disciplinárneho konania podľa prvej vety (ďalej

aj „ústava“) s poukazom na prvú vetu a

proti vtedajšiemu predsedovi najvyššieho súdu JUDr. Štefanovi Harbinovi. Vec bola vedená

pod sp. zn. .

5.1 Vo veci bolo vznesených 7 námietok zaujatostí. Plénum ústavného súdu

uznesením č. k. -94 z 10. mája 2011 v záujme funkčnosti svojho

rozhodovania, odvolávajúc sa aj na hodnotu sľubu ústavného sudcu, uno actu, uvedeným

uznesením nevylúčilo týchto sudcov z rozhodovania.

5.2 Plénum ústavného súdu uznesením č. k. -173 z 29. júna 2011

o návrhu ministerky spravodlivosti takto rozhodlo:

„1. Štefan Harabin, predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa § 129

ods. 2 o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov j e v i n n ý

zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. c) zákona

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov s poukazom na § 74e ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov spočívajúceho v pokračovaní

v porušovaní povinností súdneho funkcionára napriek výzve na jeho odstránenie alebo

takom porušovaní povinností súdneho funkcionára, ktoré vážne ohrozuje dôveryhodnosť

a chod súdnictva, na tom skutkovom základe, že porušil povinnosti vykonávať svoju funkciu

predsedu súdu svedomito, riadne a včas plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy

súdov vyplývajúce z o súdoch o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a z § 14 ods. 2 písm. a)

v spojení s o finančnej kontrole a vnútornom audite

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že opakovane

ako kontrolovaný subjekt neumožnil v dňoch 29. júla 2010, 2., 3. a 4. augusta 2010

audítorskej skupine Ministerstva financií Slovenskej republiky vykonať na Najvyššom súde

Slovenskej republiky vládny audit zameraný na „overenie a hodnotenie hospodárnosti,

efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami, efektívnosti

a účinnosti finančného riadenia a ďalších skutočností ustanovených osobitnými predpismi

a nakladania s majetkom štátu, vrátane overenia splnenia prijatých opatrení na nápravu

nedostatkov zistených vládnym auditom č. MF/008382/2009-1431.

2. Za konanie uvedené v bode 1 tohto rozhodnutia sa JUDr. Štefanovi Harabinovi

ukladá disciplinárne opatrenie podľa

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, a to zníženie funkčného platu o 70 % na obdobie jedného roka.“

6. Navrhovateľ podal proti uzneseniu ústavného súdu č. k. -173

z 29. júna 2011 sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), pričom

ESĽP z množstva jeho námietok uznal za opodstatnenú námietku na nestrannosť ústavného

súdu, a to v civilnej časti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“, v citáciách aj „Dohovor“), keď rozsudkom č. 58688/11

z 20. 11. 2012 rozhodol, že:

„1. Vyhlasuje sťažnosť podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru týkajúcu sa sťažovateľovho

práva na spravodlivé prerokovanie veci pred nestranným súdom za prijateľnú a zvyšok

sťažnosti za neprijateľný;

2. Rozhoduje, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru v tom, že

o disciplinárnom návrhu proti sťažovateľovi nebolo rozhodnuté nestranným súdom;

3. Rozhoduje, že nie je nevyhnutné samostatne preskúmavať zvyšné námietky

sťažovateľa podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru;

4. Rozhoduje,

(a) že žalovaný štát je povinný vyplatiť sťažovateľovi v lehote troch mesiacov odo

dňa, kedy rozsudok nadobudne právoplatnosť v súlade s článkom 44 ods. 2 Dohovoru

nasledujúce čiastky:

(i) 3 000 EUR (tritisíc eur), spolu s akoukoľvek daňou, ktorou môže byť zaťažená

z titulu nemajetkovej ujmy;

(ii) 500 EUR (päťsto eur), spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže byť vyrubená

sťažovateľovi z titulu nákladov a výdavkov;

(b) že od uplynutia uvedených troch mesiacov až do vyplatenia budú k uvedeným

sumám pripočítané úrok z omeškania vo výške zodpovedajúcej minimálnej úrokovej sadzbe

Európskej centrálnej banky počas obdobia omeškania, zvýšenej o tri percentá;

5. Zamieta zvyšok sťažovateľovho nároku na spravodlivé zadosťučinenie.“

6.1 Európsky súd pre ľudské práva v odôvodnení svojho rozsudku č. 58688/11 okrem

iného uviedol, že ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. nemohol

uplatniť doktrínu nevyhnutnosti v istom zmysle preventívne, bez individuálnejšieho

skúmania nestrannosti jednotlivých sudcov, a naznačil, aj s vedomosťou o limitovaných

možnostiach obnovy pred ústavným súdom, že vhodné je vec vrátiť právne do

východiskového stavu. Európsky súd pre ľudské práva sa v bode č. 177 a č. 178 uvedeného

rozsudku vyjadril k právnej možnosti riešenia zisteného porušenia čl. 6 dohovoru takto:

„177. Súd ďalej pripomína, že rozsudok, v ktorom konštatuje porušenie Dohovoru

alebo jeho protokolov ukladá žalovanému štátu právnu povinnosť nielen vyplatiť dotknutým

osobám sumy priznané ako spravodlivé zadosťučinenie, ale aj zvoliť všeobecné a/alebo, ak

je to nevyhnutné, individuálne opatrenia, ktoré musia byť prijaté v jeho vnútroštátnom

právnom poriadku za účelom skončenia porušenia konštatovaného Súdom a uskutočniť

akúkoľvek možnú nápravu k jeho dôsledkom takým spôsobom, aby bola v takom rozsahu,

v akom je to možné, obnovená situácia existujúca pred zisteným porušením (pozri Lungoci

proti Rumunsku, č. 62710/00, ods. 55, 26. január 2006, spolu s ďalšími odkazmi).

178. V prípade porušenia článku 6 Dohovoru, by sa mal sťažovateľ v rozsahu,

v akom je to možné, dostať do situácie v akej by bol, ak by požiadavky tohto článku boli

rešpektované. Najvhodnejšia forma nápravy v prípadoch podobných predmetnému by mala

byť obnova konania, ak bude o ňu požiadané, pred súdom spĺňajúcim požiadavku

nestrannosti v zmysle článku 6. Súd poznamenáva v tomto ohľade, že ani zákon

o ústavnom súde z roku 1993 výslovne neposkytujú možnosť obnovy konania pred ústavným

súdom. však umožňuje ústavnému súdu aplikovať, ak je to vhodné,

a , ktoré poskytujú možnosť obnovy konania, ak

Súd v rozsudku dospeje k záveru, že rozhodnutie súdu alebo konanie, ktoré mu

predchádzalo, bolo v rozpore so základnými ľudskými právami alebo slobodami účastníka

konania (pozri Vojtěchová proti Slovenskej republike, č. 59102/08, ods. 23 a 27,

25. september 2012, a odsek 60 vyššie).“

6.2 Rozsudok ESĽP č. 58688/11  Harabin proti Slovenskej republike  sa stal

konečným 20. februára 2013.

7. Návrhom doručeným ústavnému súdu 21. februára 2013 JUDr. Štefan Harabin

požiadal o obnovu konania vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. .

Konanie o tomto návrhu bolo na ústavnom súde vedené pod sp. zn. . Niektorí

sudcovia ústavného súdu (z vlastnej iniciatívy, resp. po výzve predsedníčky ústavného

súdu) vyjadrili svoj pomer k navrhovateľovi, pričom niektorí z nich poukázali na to, že

môžu vzniknúť len objektívne pochybnosti o ich nestrannosti.

7.1 Uznesením ústavného súdu č. k. -31 z 11. septembra 2013 boli

sudcovia ústavného súdu Sergej Kohut a Ladislav Orosz vylúčení, sudcovia Ľudmila

Gajdošíková, Ján Luby (t. č. už emeritný sudca ústavného súdu, pozn.) a Lajos Mészáros

neboli vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde

pod sp. zn. . Námietka voči (už zosnulému, pozn.) sudcovi ústavného súdu

Jurajovi Horváthovi bola uvedeným uznesením procesne zamietnutá.

7.2 Ústavný súd svojím uznesením č. k. -61 z 29. októbra 2013 návrh

na obnovu konania zamietol. Z disentov možno odvodiť, že o veci panovali dva právne

názory, a to rešpekt ku kategorickému (vtedajšiemu) zneniu , ktorý

nepripúšťal opravné, teda ani mimoriadne opravné prostriedky k akémukoľvek rozhodnutiu

ústavného súdu, na jednej strane a na druhej strane názor o nutnosti obnovy cez veľkorysú

otvorenosť k medzinárodnému právu.

8. Proti uzneseniu ústavného súdu č. k. -61 z 29. októbra 2013 podal

JUDr. Štefan Harabin sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva, ktorý svojím

rozhodnutím č. 33800/14 z 2. 6. 2015 uvedenú sťažnosť vyhlásil za neprijateľnú s tým, že

rozsah čl. 6 dohovoru rationae materiae nepokrýva obnovu konania, majúc na vedomí, že

Výbor ministrov Rady Európy sleduje výkon pôvodného rozsudku č. 58688/11

z 20. 11. 2012.

III.

9. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

10. Dňa 4. júna 2014 bolo ústavným , ktorým sa mení

a dopĺňa , doplnené pôvodné znenie , ktoré po

nadobudnutí účinnosti dňa 1. septembra 2014 znie takto:

„Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí,

ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike

povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie

ústavného súdu.“

11. , ktorým sa mení a dopĺňa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov bola novelizovaná jeho ŠTVRTÁ ČASŤ s nadpisom

PRESKÚMANIE ROZHODNUTIA ÚSTAVNÉHO SÚDU, v ktorej sa zaviedla „Obnova

konania pred Ústavným súdom“. Táto novela nadobudla účinnosť

1. januára 2015.

«Podľa právoplatné rozhodnutie ústavného súdu

možno za podmienok ustanovených týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu konania

pred ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného

na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len

,,orgán medzinárodnej organizácie“), vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní

pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu. Ustanovenie

§ 24 písm. c) sa v tomto prípade nepoužije.

Podľa návrh na obnovu konania pred ústavným

súdom podľa musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania

podľa § 20 ods. 1 a 2 obsahovať

a) označenie rozhodnutia ústavného súdu, proti ktorému smeruje,

b) označenie rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie, o ktoré sa opiera.

Podľa návrh na obnovu konania pred ústavným

súdom je oprávnený podať ten, kto bol vo veci uvedenej v odseku 1 účastníkom konania

pred ústavným súdom a v koho prospech orgán medzinárodnej organizácie rozhodol.

Podľa účastníkmi konania o návrhu na obnovu

konania sú tiež účastníci konania pred ústavným súdom, ktorého obnova je navrhovaná,

ktorí nie sú navrhovateľmi; tí, ktorí boli v tomto konaní vedľajšími účastníkmi, sú nimi aj

v konaní o návrhu na obnovu konania.

Podľa návrh na obnovu konania pred ústavným

súdom možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa rozhodnutie orgánu

medzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od toho času, keď návrh na obnovu

konania pred ústavným súdom mohol byť uplatnený.

Podľa o návrhu na obnovu konania, ktorý

smeruje proti rozhodnutiu pléna ústavného súdu, rozhoduje plénum ústavného súdu.

Podľa ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia

orgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva povinnosť opätovného preskúmania

napadnutého rozhodnutia ústavného súdu, návrh na obnovu konania ako zjavne

neopodstatnený uznesením odmietne.

Podľa ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia

orgánu medzinárodnej organizácie vyplýva povinnosť opätovného preskúmania

napadnutého rozhodnutia Ústavného súdu, svojím nálezom obnovu konania povolí

a napadnuté rozhodnutie ústavného súdu zruší. Ústavný súd môže zrušiť aj ďalšie

rozhodnutia ústavného súdu vydané v pôvodnom konaní, ak to vyplýva z právneho názoru

vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie a je to potrebné na

dosiahnutie účelu obnovy konania.

Podľa ak na základe návrhu na obnovu

konania ústavný súd obnovu konania povolí, znovu prerokuje pôvodný návrh na začatie

konania podľa príslušných ustanovení tohto zákona, pričom vychádza z právneho názoru

vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie.»

12. Navrhovateľ žiada obnovu konania sp. zn. na základe čl. 133

v spojení s a a nasl. . Tento návrh

nie je prvý návrh JUDr. Štefana Harabina na obnovu disciplinárneho konania. Uznesením

sp. zn. ústavný súd prvý návrh na obnovu zamietol. Podstatou návrhu na

obnovu konania je vzhľadom na rozsudok ESĽP č. 58688/11 z 20. 11. 2012 opäť rozhodnúť

o návrhu na obnovu konania vedeného pod sp. zn. , ako i o zaujatosti

sudcov, ktorí rozhodovali o disciplinárnom previnení navrhovateľa.

13. Navrhovateľ je v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom v zmysle

. Návrh obsahuje všeobecné náležitosti podľa

ods. 1 a 2 . Pokiaľ ide o osobitné náležitosti v zmysle

, navrhovateľ bol účastníkom konania pred ústavným súdom, v jeho

prospech rozhodol orgán medzinárodnej organizácie a navrhovateľ riadne označil

vnútroštátne aj medzinárodné rozhodnutie. Tieto zákonné podmienky teda riadne splnil.

(Možno dodať, že v predmetnej veci ide o obnovu jednostupňového konania ústavného

súdu, a preto nie je potrebné zaoberať sa prípadnou kolíziou s možnosťou obnovy podľa

procesných kódexov.)

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

14. Ústavný súd konštatuje, že prerokúvaný návrh na obnovu konania nie je

prípustný, pretože sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol.

15. Ústavný súd vníma citlivosť veci jednak vzhľadom na skutočnosť, že ide

o fixáciu viny z disciplinárneho odsúdenia v „objektívnom práve“ tvorenom aktmi aplikácie

práva u navrhovateľa, ktorý je sudcom najvyššieho súdu, a taktiež vzhľadom na rozsudok

ESĽP č. 58688/11 z 20. 11. 2012. Takto sústredene pristupoval ústavný súd k veci už

v konaní sp. zn. .

16. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu o prvom návrhu

JUDr. Štefana Harabina na obnovu konania absentovala v

výslovná právna úprava obnovy konania pred ústavným súdom, ústavný súd v konaní

sp. zn. rozhodoval tým spôsobom, že nerozlišoval (i) konanie o prijatí

návrhu na obnovu konania a (ii) konanie o povolení obnovy. Vychádzal pritom zároveň

i zo skutočnosti, že špecificky v konaní o povolení obnovy konania sa značne prelínajú

kritériá obidvoch konaní.

Vychádzajúc z uvedeného, sudca spravodajca v konaní sp. zn.

predložil plénu ústavného súdu návrh meritórneho rozhodnutia, pričom, ako vyplýva

z odôvodnenia uznesenia č. k. -61 z 29. októbra 2013 (s. 8), sudca

spravodajca po uvedení východísk právnych záverov navrhol, aby plénum ústavného súdu

rozhodlo tak, že:

„1. Obnovu konania vedeného Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

povoľuje.

2. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. júna

2011 zrušuje.“

Návrh na povolenie obnovy konania bol však zamietnutý. Tieto skutočnosti

znamenajú, že ústavný súd vtedy meritórne rozhodoval o samotnom povolení obnovy

konania, nielen o tom, či môže rozhodovať o povolení obnovy konania – teda či prijme

návrh na obnovu konania na ďalšie konanie. Tento záver v istom zmysle naznačujú aj

disenty k tomuto zamietaciemu uzneseniu. Z týchto dôvodov možno hovoriť o meritórnom

rozhodnutí ústavného súdu v zmysle schopnosti založiť účinky res iudicata.

17. Na rozdiel od prvého návrhu JUDr. Štefana Harabina (ktorý ústavným súdom

nebol predbežne prerokovaný, ale ústavný súd hneď pristúpil k meritórnemu rozhodnutiu

o obnove konania), v prípade druhého návrhu JUDr. Štefana Harabina na obnovu konania

ústavný súd už najprv pristúpil k predbežnému prerokovaniu tohto návrhu.

Tento odlišný postup ústavného súdu pri rozhodovaní o druhom návrhu na obnovu

konania bol odôvodnený zmenenou právnou úpravou, t. j. výslovným zakotvením právnej

úpravy obnovy konania pred ústavným súdom do .

Od účinnosti tejto novej právnej úpravy ústavný súd postupuje v senátnych veciach

tak, že návrh na obnovu konania najprv predbežne prerokuje a až následne meritórne

rozhoduje, či sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania (napr. uznesením sp. zn.

z 30. júna 2015 ústavný súd prijal návrh na obnovu konania na ďalšie

konanie a následne nálezom sp. zn. z 27. októbra 2015 v tejto veci

rozhodol tak, že obnovu konania povoľuje a zároveň zrušil príslušné rozhodnutie, ktoré bolo

výrokom o povolení obnovy konania dotknuté; obdobne ústavný súd uznesením sp. zn.

zo 16. decembra 2015 prijal návrh na obnovu konania na ďalšie konanie

a následne nálezom sp. zn. z 24. februára 2016 v tejto veci rozhodol tak,

že obnovu konania povoľuje a zároveň zrušil príslušné rozhodnutie, ktoré bolo výrokom

o povolení obnovy konania dotknuté).

18. V druhom návrhu na obnovu konania navrhovateľ argumentuje novou právnou

úpravou. Nová právna úprava však neobsahuje osobitné intertemporálne ustanovenie, ktoré

by umožňovalo jej retroaktívnu aplikáciu na prípady, o ktorých už ústavný súd pred

nadobudnutím jej účinnosti rozhodol. Inak povedané, nová právna úprava mieri do

budúcnosti a jej zmyslom nie je zavedenie akéhosi rehabilitačného konania, ktoré spätne

uchopí minulé právne deje, teda nejde o konanie podobné tým, aké poznáme z obdobia

krátko po dobe neslobody. Norma v nesmeruje na

normatívny právny akt – novelu, , ale na externú skutočnosť

týkajúcu sa medzinárodného rozhodnutia.

19. Navrhovateľ sa teda obrátil na ústavný súd, ktorý už rozhodol o jeho veci. Zásada

zákazu rozhodovať a konať vo veciach už raz rozhodnutých (res iudicata) vyplýva

z princípu právnej istoty, ktorý možno vyvodiť z princípu právneho štátu. Ide o procesný

dôvod na vyslovenie neprípustnosti takého návrhu, ktorý sa týka veci, o ktorej ústavný súd

rozhodoval meritórnym spôsobom. Zásadné je pritom vymedzenie kritérií, podľa ktorých je

vec možné hodnotiť ako vec identickú. V prípade návrhu na obnovu konania je za tieto

kritériá možné považovať (i) konanie, o obnovu ktorého ide, (ii) dôvod, pre ktorý má byť

konanie obnovené, (iii) rozhodnutia, ktoré môžu byť návrhom na obnovu konania dotknuté.

V prípade predmetných návrhov na obnovu konania bola podmienka identity splnená

vo všetkých uvedených kritériách:

- obidvoma návrhmi sa navrhovateľ domáha obnovy konania vo veci sp. zn.

,

- v obidvoch návrhoch na obnovu konania je dôvodom obnovy konania rozhodnutie

ESĽP vo veci Harabin proti Slovenskej republike č. 58688/11 z 20. 11. 2012,

- v obidvoch návrhoch na obnovu konania navrhovateľ navrhuje zrušiť uznesenie

ústavného súdu sp. zn. z 29. júna 2011.

20. Keďže v posudzovanom prípade ide o identické veci, pričom o predchádzajúcom

návrhu navrhovateľa na obnovu konania vo veci sp. zn. ústavný súd

rozhodol meritórne, sú v danom prípade splnené podmienky na odmietnutie druhého návrhu

na obnovu konania z dôvodu prekážky res iudicata.

21. Ústavný súd v predmetnej veci odmietnutím pre neprípustnosť z dôvodu res

iudicata akcentuje zhodnosť vecí, a predsa len aj istý meritórny komponent v prvom konaní

o obnove, a preto nepoužil výrok o nepovolení obnovy. Vzhľadom na skutočnosť, že nová

právna úprava nespadá na navrhovateľa, tak ide o úplne identický návrh.

Ústavný súd pritom už aj v minulosti rozhodoval týmto spôsobom, keď uznesením

sp. zn. zo 17. decembra 2014 odmietol návrh verejnej ochrankyne práv ako

neprípustný, pretože sa týkal veci, o ktorej už rozhodol uznesením sp. zn.

z 5. marca 2014.

22. Neprípustné návrhy môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej

ústavný súd už rozhodol. Ústavný súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa sa týka veci,

o ktorej už rozhodol uznesením sp. zn. , a preto ho podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol z dôvodu neprípustnosti [ ].

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

23. K tomuto uzneseniu sa podľa pripájajú odlišné

stanoviská sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Petra Brňáka a doplňujúce stanovisko

sudcu Lajosa Mészárosa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2016