Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 17/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-90

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2019 v pléne

zloženom z predsedníčky pléna Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca), Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Mojmíra Mamojku, Miloša Maďara,

Petra Molnára, Petra Straku a Martina Vernarského vo veci návrhu podľa čl. 129 ods. 2

, ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o.,

Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Mandzák,

na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky

konaných v prvom kole 16. marca 2019 a v druhom kole 30. marca 2019 o námietke

zaujatosti sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislava Duditša a Libora Duľu

v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

(sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Duditš n i e j e

v y l ú č e n ý z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom na Ústavnom súde

Slovenskej republiky pod sp. zn. (sp. zn. ).

2. Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Libor Duľa n i e j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky

pod sp. zn. (sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e :

I.

Námietka zaujatosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. apríla 2019

doručený návrh podľa ,

, (ďalej len „navrhovateľ“), na začatie

konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky konaných

v prvom kole 16. marca 2019 a v druhom kole 30. marca 2019.

2. Dňa 16. októbra 2019 podal navrhovateľ námietku zaujatosti sudcov ústavného

súdu Ladislava Duditša a Libora Duľu podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“), v ktorej poukázal na rozhovor, ktorý bol zverejnený 16. októbra

2019 na portáli Hlavné správy

.

Navrhovateľ tvrdí, že z predmetného článku vyplýva, že vzťahy medzi ním a sudcami

ústavného súdu Ladislavom Duditšom a Liborom Duľom sú naštrbené až negatívne, a preto

si myslí, že títo sudcovia budú proti nemu zaujatí. Navrhovateľ preto žiadal, aby plénum

ústavného súdu vylúčilo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu z prejednávania

a rozhodovania vo veci konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej

republiky vedenej pod sp. zn. .

3. Sudca Ladislav Duditš sa k námietke zaujatosti vyjadril podaním

z 21. októbra 2019, v ktorom uviedol, že vo vzťahu k navrhovateľovi sa necíti byť zaujatý.

Vo vzťahu k predmetnému článku, resp. rozhovoru potvrdil, že navrhovateľ 31. marca 2008

rozhodol ako vtedajší minister spravodlivosti Slovenskej republiky o ukončení jeho stáže

na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a on toto rozhodnutie rešpektoval

a od tej doby s navrhovateľom neudržiaval žiadne vzťahy.

4. Sudca Libor Duľa sa k námietke zaujatosti vyjadril podaním z 21. októbra 2019,

v ktorom uviedol, že vo vzťahu k navrhovateľovi sa necíti byť zaujatý. Vo vzťahu

k navrhovateľom doloženému mediálnemu výstupu uviedol, že z neho vyplýva iba zaujatosť

navrhovateľa proti nemu, ale nie naopak. Označený sudca ďalej podotkol, že ak účastník

konania pred ústavným súdom alebo všeobecným súdom napáda sudcu svojimi negatívnymi

výrokmi, táto skutočnosť nezbavuje sudcu povinnosti rozhodovať v jeho veci objektívne

a nestranne.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

5.1 Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

5.2 Podľa účastník konania má právo vzniesť

námietku zaujatosti proti sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať

a rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní

odo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy

sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť.

Sudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti

vyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného

súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej

námietke zaujatosti rozhodol.

5.3 Podľa prvej a druhej vety ak ide

o rozhodovanie v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje plénum

ústavného súdu. Sudca ústavného súdu, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti

účastníkom konania, ktorý vyhlásil svoju zaujatosť vo veci alebo ktorý oznámil dôvody

vylúčenia podľa § 49 ods. 4, sa hlasovania o svojom vylúčení a hlasovania o vylúčení iného

sudcu ústavného súdu nezúčastní.

5.4 Podľa v prípade, ak nie je prítomný predseda

ústavného súdu ani podpredseda ústavného súdu alebo ak nie je nikto vymenovaný

do funkcie predsedu ústavného súdu ani do funkcie podpredsedu ústavného súdu,

neodkladné úlohy predsedu ústavného súdu vykoná ten zo služobne najstarších sudcov

ústavného súdu, ktorý je vekom najstarší, ak nebol poverený sudca ústavného súdu podľa

odseku 4.

6. V súlade s už uvedenou právnou úpravou rozhodlo o námietke zaujatosti podanej

navrhovateľom plénum ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia,

keďže v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn.

(sp. zn. ) navrhovateľ namietol zaujatosť celkovo štyroch sudcov ústavného

súdu – Ivana Fiačana, Ladislava Duditša, Libora Duľu a Ľuboša Szigetiho.

7. Ústavný súd skúma nestrannosť sudcu ústavného súdu zo subjektívneho hľadiska,

t. j. z hľadiska osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, ako aj z objektívneho

hľadiska, t. j. či sudca dáva dostatočné záruky pre vylúčenie legitímnych pochybností o jeho

nestrannosti (pozri Micallef proti Malte, sťažnosť č. 17056/06, bod 93 odôvodnenia, resp.

Kyprianou proti Cypru, sťažnosť 73797/01, bod 119, pozri tiež , časť III,

s. 6). Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade ide o vec, v ktorej rozhoduje plénum

ústavného súdu, je potrebné tiež spomenúť, že ak vo veci rozhoduje tribunál zložený

z viacerých sudcov, musí byť z rozhodovania vylúčený ten sudca, u ktorého sú dané

legitímne pochybnosti o nezaujatosti [pozri napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej aj „ESĽP“) vo veci Golubović proti Chorvátsku, sťažnosť č. 43947/10, bod 49

odôvodnenia].

8. Pri posúdení subjektívnej nestrannosti je cieľom zistenie, či je samotný sudca

vo veci nepredpojatý. Ide tu o „subjektívnu psychickú kategóriu vyjadrujúcu vnútorný

psychický vzťah sudcu k prerokovávanej veci“ (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu

Českej republiky sp. zn. , bod 25 odôvodnenia). Vzhľadom na charakter tohto

vnútorného vzťahu je zrejmé, že relatívne presne o ňom môže vypovedať len sám sudca

(pozri napr. , bod 15 odôvodnenia, resp. uznesenie Najvyššieho správneho

súdu Českej republiky č. k. -70). Existencia subjektívnej nestrannosti sudcu sa

predpokladá (ide o vyvrátiteľnú domnienku), t. j. sudca sa považuje za subjektívne

nepredpojatého, pokiaľ nie sú predložené dôkazy o opaku (pozri napr. , časť

II, s. 10). Inak povedané, domnienku subjektívnej nestrannosti možno vyvrátiť len

objektívnym spôsobom (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.

, bod 26 odôvodnenia). Pokiaľ ide o dôkazy spôsobilé už uvedenú domnienku

vyvrátiť, tieto môžu spočívať vo vyjadrení nepriateľského postoja k účastníkom konania,

ale môže ísť napríklad aj o situáciu, keď sudca vykoná opatrenia zabezpečujúce,

aby v určitej veci rozhodoval. V niektorých prípadoch môže byť preukázanie subjektívnej

predpojatosti veľmi náročné, preto možno konštatovať, že požiadavka nestrannosti nemôže

byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom. Na subjektívny test teda plynule

nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti

z hľadiska jeho nestrannosti (, bod 39 odôvodnenia). Uvedenú skutočnosť si

uvedomuje aj ESĽP, ktorý sa vo väčšine prípadov sústredí na objektívne hľadisko

nestrannosti. Na druhej strane však treba povedať, že v judikatúre ESĽP hranica medzi

subjektívnym a objektívnym hľadiskom nie je absolútne nepriepustná, keďže postup sudcu

môže vyvolať nielen objektívne dané pochybnosti o nestrannosti u externého pozorovateľa

(objektívneho hľadisko), ale zároveň môže vzbudzovať pochybnosti o jeho subjektívnej

nestrannosti. Takto napríklad v rozhodnutí vo veci Buscemi proti Taliansku považoval

ESĽP verejné vyjadrenia sudcu, z ktorých vyplývalo, že si vopred urobil zamietavý

(„unfavourable“) názor na vec sťažovateľa, za porušenie objektívneho testu nestrannosti,

zatiaľ čo vo veci Lavents proti Lotyšsku považoval verejné vyjadrenia sudcu kritizujúce

obhajobu odsúdeného a vyjadrujúce prekvapenie, že obžalovaný nepriznal vinu,

za porušenie subjektívneho testu nestrannosti (pozri Kyprianou proti Cypru, bod 119; pozri

tiež rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , bod 29

odôvodnenia).

9. V rámci objektívneho testu sa v zásade skúma, či, odhliadnuc od osobného

presvedčenia alebo správania sudcu, existujú v konkrétnej veci overiteľné skutočnosti, ktoré

vzbudzujú pochybnosti o jeho nestrannosti. Z tohto uhla pohľadu môže mať určitý význam

aj to, či sa sudca navonok javí ako nestranný. V stávke je totiž dôvera, ktorú musia súdy

v demokratickej spoločnosti vo verejnosti vzbudzovať. Z uvedeného vyplýva,

že ak v konkrétnej veci existujú legitímne dôvody na obavu, že určitý sudca nie je

nestranný, pre rozhodnutie vo veci je stanovisko účastníka konania dôležité, nie je však

rozhodujúce. Rozhodujúca je až skutočnosť, že takúto obavu možno objektívne odôvodniť

(ESĽP vo veci Pescador Valero proti Španielsku, sťažnosť č. 62435/00, bod 23). Možno

preto uzavrieť, že sudca sa považuje za predpojatého aj vtedy, ak vzniká navonok legitímny

dojem, že by na rozhodnutí vo veci mohol mať osobný záujem (, bod 7

odôvodnenia). Platí tu tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne

nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Európsky súd pre ľudské

práva v tejto súvislosti často pripomína, že „spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná,

ale sa musí aj javiť, že je vykonávaná“ („justice must not only by done, it must also be seen

to be done“, pozri napr. , bod 16 odôvodnenia).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

10. Podstatou námietky zaujatosti proti sudcom Ladislavovi Duditšovi a Liborovi

Duľovi podanej navrhovateľom bol odkaz na internetovú stránku <www.hlavnésprávy.sk>,

kde sa nachádza rozhovor s navrhovateľom zverejnený 16. októbra 2019 (teda v deň, keď

podal predmetnú námietku zaujatosti, pozn.). V rámci uvedeného rozhovoru sa navrhovateľ

na otázku, ako hodnotí novovymenovaných sudcov ústavného súdu, vyjadril iba k dvom

menám – a to k práve ním namietaným sudcom ústavného súdu Ladislavovi Duditšovi

a Liborovi Duľovi. Navrhovateľova odpoveď vo vzťahu k uvedeným sudcom ústavného

súdu obsahovala osobné invektívy (napr. „ “) a navrhovateľove

subjektívne hodnotenia (napr. „z mojej kancelárie vyšiel zeleno-fialový“, resp. „deformoval

trestné kolégium“) a tvrdenia (napr. „nezákonným spôsobom pripravil návrh stanoviska

kolégia“, resp. „keď som zistil jeho nezákonné praktiky“). Podľa navrhovateľa

z predmetného článku vyplýva, že on a označení sudcovia ústavného súdu majú naštrbené

až negatívne vzájomné vzťahy a navrhovateľ zastáva názor, že z dôvodov uvádzaných

v predmetnom článku (vo vzťahu k Liborovi Duľovi kauza inšpekcie Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky a vo vzťahu k Ladislavovi Duditšovi kauza stáže na Ministerstve

spravodlivosti Slovenskej republiky za čias, keď bol navrhovateľ ministrom spravodlivosti

Slovenskej republiky) sú títo sudcovia ústavného súdu proti jeho osobe zaujatí.

Z uvedeného možno vyvodiť, že námietka zaujatosti navrhovateľa proti označeným sudcom

ústavného súdu sa týka ich pomeru k účastníkovi konania.

11. Sudcov pomer k účastníkom môže byť založený predovšetkým príbuzenským

alebo jemu obdobným vzťahom, ktorému v konkrétnom prípade môže byť daný na roveň

vzťah priateľský, či naopak, nepriateľský. Špecifický pomer sudcu k účastníkovi môže

vzniknúť aj v dôsledku toho, že účastník proti sudcovi podá trestné oznámenie alebo iný

návrh na začatie súdneho konania. Takéto konania účastníka proti sudcovi však samy osebe

ešte automaticky nezakladajú dôvod na vylúčenie sudcu z výkonu sudcovskej funkcie.

Až v prípade, ak sa účastníkovi podarí vyvolať skutočný právny spor (napr. súdne konanie,

resp. vznesenie obvinenia na základe trestného oznámenia účastníka podávajúceho

námietku zaujatosti), v ktorom sa záujmy sudcu dostanú do rozporu so záujmami účastníka,

prípadne ak vystupovanie účastníka vyústi do emotívne ovplyvneného postoja sudcu, ktorý

inak vo všeobecnosti predstavuje nepatričné vybočenie z požiadavky na profesionálny

prístup sudcu k účastníkom konania, môžu sa reálne objaviť pochybnosti o nestrannosti

a objektivite sudcu vzhľadom na jeho (do novej špecifickej polohy postavený) vzťah

k účastníkovi konania.

12. O takýto prípad v predmetnej veci nejde, pretože v predmetnej veci z vyjadrení

označených sudcov (body 3 a 4) nevyplýva, že by proti navrhovateľovi zaujímali

subjektívne nepriateľský postoj, resp. negatívne vyjadrenia účastníka konania proti nim

v nich nevyvolali reakciu prejavujúcu sa v emotívnom (nepriateľskom) prístupe k nemu.

Z objektívnej stránky ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že iba negatívne vyjadrenia

účastníka konania proti sudcom (prostredníctvom médií alebo iným spôsobom, pozn.) samy

osebe nemôžu byť spôsobilé na konštatovanie zaujatosti týchto sudcov. V súdnej praxi by

takéto riešenie viedlo k situáciám, že účastník by sa mohol rýdzo účelovo vyjadrovať

o sudcoch v negatívnom zmysle a tak dosiahnuť ich vylúčenie z prerokúvania

a rozhodovania veci. Umožnilo by sa tým, aby týmto (obštrukčným) postupom účastník

konania docielil, že danú vec prerokuje a rozhodne sudca, ktorý sa podľa jeho subjektívneho

názoru javí ako „vhodnejší“, prípadne že sa oddiali rozhodnutie vo veci

(m. m. ).

13. Vychádzajúc z uvedeného, možno uzavrieť, že skutočnosti uvádzané

navrhovateľom v jeho námietke zaujatosti zo 16. októbra 2019 v kontexte rozhodovania

vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. (sp. zn. )

nevzbudzujú zo subjektívneho, ako ani z objektívneho hľadiska oprávnené pochybnosti

o nestrannosti sudcov ústavného súdu Ladislava Duditša a Libora Duľu, a preto ústavný súd

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2019

Jana B a r i c o v á

predsedníčka pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky