Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 27 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (32)PL. ÚS 6/2013
PDF · 184.14 KB
No categories available
PL. ÚS 6/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2013 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,
Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Milana Ľalíka, Lajosa
Mészárosa, Marianny Mochnáčovej a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh
JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zastúpeného
JUDr. B. N., B., na obnovu konania vo veci disciplinárneho konania podľa čl. 136 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 74e ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a podľa § 120 ods. 2 písm.
a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011 a takto
rozhodol:
Návrh na obnovu konania s a z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 21. februára
2013 doručený návrh JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“), na obnovu konania vo veci
disciplinárneho konania podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a podľa § 74e ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ústavnom súde“) a podľa § 120
ods. 2 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) vo veci
vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011.
Predseda najvyššieho súdu v návrhu na obnovu konania uviedol:
«1. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky 18. novembra 2010 na Ústavný
súd Slovenskej republiky iniciovala disciplinárne konanie voči navrhovateľovi
JUDr. Štefanovi Harabinovi, predsedovi najvyššieho súdu na tom skutkovom základe, že
tento v období júl – august 2010 štyrikrát zabránil skupine audítorov z ministerstva financií
kontrolu na najvyššom súde, čo podľa nej bolo v rozpore s ústavným poriadkom Slovenskej
republiky.
2. Ústavný súd 29. júna 2011 rozhodnutím sp. zn. PL. ÚS 92/2011, uznal
navrhovateľa vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116
ods. 2 písm. c/ zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, za čo mu uložil
disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5 písm. b/ cit. zákona - zníženie funkčného platu
počas 1 roka vo výške 70 %, čomu zodpovedala suma 51.299,96 EUR, ktorá bola následne
zrazená.
3. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu rozsudkom z 20. novembra 2012,
k sťažnosti č. 58688/11, vyslovil, že označeným rozhodnutím ústavného súdu bol porušený
čl. 6 ods. 1 Dohovoru v tom, že o disciplinárnom návrhu proti sťažovateľovi nebolo
rozhodnuté nestranným súdom, v dôsledku čoho zaviazal Slovenskú republiku vyplatiť
sťažovateľovi 3000 EUR z titulu nemajetkovej ujmy a 500 EUR z titulu náhrady trov
konania v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Zvyšnú časť sťažnosti už
neskúmal pre nadbytočnosť...
1. Z citovaného rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva záver, že
napadnuté rozhodnutie ústavného súdu bolo porušením práva na spravodlivé prerokovanie
veci pred nestranným súdom, ktoré je garantované jednak Dohovorom ako aj Ústavou
Slovenskej republiky. To okrem v rozsudku vyslovenej sankcie vyvoláva aj ďalšie
konsekvencie, a to:
a/ aj vznik procesnoprávneho nároku na obnovu konania pred ústavným súdom
podľa § 31a zákona o ústavnom súde, v spojení s § 228 ods. 1 písm. d/ OSP, resp. § 394
ods. 1, 4 Tr. por. a zároveň
b/ pre navrhovateľa vznik hmotnoprávneho nároku na náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. vo forme neoprávnene zrazenej sumy 51.299,96 EUR, plus ušlý zisk,
náhrada trov konania a náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch - tento nárok si uplatním
samostatným podaním.
2. Na tento procesný inštitút priamo odkazuje aj Európsky súd pre ľudské práva
vo svojom rozsudku v bode 178, keď uviedol: „V prípade porušenia článku 6 Dohovoru, by
sa mal sťažovateľ v rozsahu, v akom je to možné, dostať do situácie v akej by bol, ak by
požiadavky tohto článku boli rešpektované. Najvhodnejšia forma nápravy v prípadoch
podobných predmetnému by mala byť obnova konania, ak bude o ňu požiadané, pred súdom
spĺňajúcim požiadavku nestrannosti v zmysle článku 6.“ (Poznámka: t. j. konať
a rozhodovať v pléne ústavného súdu, z ktorého by boli vylúčení sudcovia tohto súdu Juraj
Horváth, Ladislav Orosz, Sergej Kohut, Milan Ľalík a Ľubomír Dobrík). Zákon o ústavnom
súde umožňuje ústavnému súdu aplikovať, ak je to vhodné, OSP a Trestný poriadok, ktoré
poskytujú možnosť obnovy konania, ak Súd v rozsudku dospeje k záveru, že rozhodnutie
súdu alebo konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo v rozpore so základnými ľudskými
právami alebo slobodami účastníka konania...
3. Nie sama obnova konania je účelom obnoveného konania pred ústavným súdom,
ale práve náprava chyby v predchádzajúcom konaní pred ústavným súdom, ktorého sa
podľa Európskeho súdu pre ľudské práva dopustil ústavný súd. Obnovené konanie pred
ústavným súdom má smerovať k odstráneniu porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavným
súdom, teda tým súdom, ktorý tieto práva navrhovateľa porušil.
Podľa § 400 ods. 1 Tr. por. ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy konania,
zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo
i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad...»
Predseda najvyššieho súdu navrhol, aby ústavný súd rozhodol uznesením, že
„Obnova konania vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.
PL. ÚS 92/2011, sa povoľuje a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. júna
2012, č. PL. ÚS 92/2011-173 sa zrušuje v celom rozsahu.“.
Rozhodnutie pléna ústavného súdu vo veci disciplinárneho konania proti predsedovi
najvyššieho súdu
Plénum ústavného súdu na verejnom zasadnutí 29. júna 2011 uznesením
sp. zn. PL. ÚS 92/2011 rozhodlo vo veci disciplinárneho konania proti predsedovi
najvyššieho súdu tak, že:
«1. Štefan Harabin, predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa § 129
ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov
j e v i n n ý
zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. c) zákona
č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov s poukazom na § 74e ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov spočívajúceho
v pokračovaní v porušovaní povinností súdneho funkcionára napriek výzve na jeho
odstránenie alebo takom porušovaní povinností súdneho funkcionára, ktoré vážne ohrozuje
dôveryhodnosť a chod súdnictva,
n a t o m s k u t k o v o m z á k l a d e ,
že porušil povinnosti vykonávať svoju funkciu predsedu súdu svedomito, riadne
a včas plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy súdov vyplývajúce z § 42 ods. 2
písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a z § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 35d ods. 7 zákona
č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov tým, že opakovane ako kontrolovaný subjekt
neumožnil v dňoch 29. júla 2010, 2., 3. a 4. augusta 2010 audítorskej skupine Ministerstva
financií Slovenskej republiky vykonať na Najvyššom súde Slovenskej republiky vládny
audit zameraný na „overenie a hodnotenie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti
pri hospodárení s verejnými prostriedkami, efektívnosti a účinnosti finančného riadenia
a ďalších skutočností ustanovených osobitnými predpismi a nakladania s majetkom štátu,
vrátane overenia splnenia prijatých opatrení na nápravu nedostatkov zistených vládnym
auditom č. MF/008382/2009-1431“.
2. Za konanie uvedené v bode 1 tohto rozhodnutia sa JUDr. Štefanovi Harabinovi
u k l a d á disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, a to zníženie funkčného platu o 70 % na obdobie jedného roka.»
Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci sťažnosti predsedu
najvyššieho súdu
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) v Štrasburgu 20. novembra 2012
rozsudkom k sťažnosti č. 58688/11 rozhodol, že:
„1. Vyhlasuje sťažnosť podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru týkajúcu sa sťažovateľovho
práva na spravodlivé prerokovanie veci pred nestranným súdom za prijateľnú a zvyšok
sťažnosti za neprijateľný;
2. Rozhoduje, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru v tom, že
o disciplinárnom návrhu proti sťažovateľovi nebolo rozhodnuté nestranným súdom;
3. Rozhoduje, že nie je nevyhnutné samostatne preskúmavať zvyšné námietky
sťažovateľa podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru;
4. Rozhoduje,
(a) že žalovaný štát je povinný vyplatiť sťažovateľovi v lehote troch mesiacov odo
dňa, kedy rozsudok nadobudne právoplatnosť v súlade s článkom 44 ods. 2 Dohovoru
nasledujúce čiastky:
(i) 3 000 EUR (tritisíc eur), spolu s akoukoľvek daňou, ktorou môže byť zaťažená
z titulu nemajetkovej ujmy;
(ii) 500 EUR (päťsto eur), spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže byť vyrubená
sťažovateľovi z titulu nákladov a výdavkov;
(b) že od uplynutia uvedených troch mesiacov až do vyplatenia budú k uvedeným
sumám pripočítané úrok z omeškania vo výške zodpovedajúcej minimálnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky počas obdobia omeškania, zvýšenej o tri percentá;
5. Zamieta zvyšok sťažovateľovho nároku na spravodlivé zadosťučinenie.“
Európsky súd pre ľudské práva sa v bode č. 177 a č. 178 vyjadril k právnej možnosti
riešenia zisteného porušenia čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“), keď uviedol, že:
„177. Súd ďalej pripomína, že rozsudok, v ktorom konštatuje porušenie Dohovoru
alebo jeho protokolov ukladá žalovanému štátu právnu povinnosť nielen vyplatiť dotknutým
osobám sumy priznané ako spravodlivé zadosťučinenie, ale aj zvoliť všeobecné a/alebo, ak
je to nevyhnutné, individuálne opatrenia, ktoré musia byť prijaté v jeho vnútroštátnom
právnom poriadku za účelom skončenia porušenia konštatovaného Súdom a uskutočniť
akúkoľvek možnú nápravu k jeho dôsledkom takým spôsobom, aby bola v takom rozsahu,
v akom je to možné, obnovená situácia existujúca pred zisteným porušením (pozri Lungoci
proti Rumunsku, č. 62710/00, ods. 55, 26. január 2006, spolu s ďalšími odkazmi).
178. V prípade porušenia článku 6 Dohovoru, by sa mal sťažovateľ v rozsahu,
v akom je to možné, dostať do situácie v akej by bol, ak by požiadavky tohto článku boli
rešpektované. Najvhodnejšia forma nápravy v prípadoch podobných predmetnému by mala
byť obnova konania, ak bude o ňu požiadané, pred súdom spĺňajúcim požiadavku
nestrannosti v zmysle článku 6. Súd poznamenáva v tomto ohľade, že ústava ani zákon
o ústavnom súde z roku 1993 výslovne neposkytujú možnosť obnovy konania pred ústavným
súdom. Zákon o ústavnom súde však umožňuje ústavnému súdu aplikovať, ak je to vhodné,
Občiansky súdny poriadok a Trestný poriadok, ktoré poskytujú možnosť obnovy konania, ak
Súd v rozsudku dospeje k záveru, že rozhodnutie súdu alebo konanie, ktoré mu
predchádzalo, bolo v rozpore so základnými ľudskými právami alebo slobodami účastníka
konania (pozri Vojtěchová proti Slovenskej republike, č. 59102/08, ods. 23 a 27,
25. september 2012, a odsek 60 vyššie).“
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú
dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Z povahy veci
vyplýva, že pri predbežnom prerokovaní návrhu je ústavný súd povinný skúmať aj to, či sú
splnené ďalšie zákonné podmienky na to, aby sa o návrhu mohlo konať.
V konaní podľa čl. 136 ods. 2 ústavy postupuje ústavný súd v zmysle čl. 140 ústavy
predovšetkým podľa všeobecných ustanovení § 18 až § 36 zákona o ústavnom súde a podľa
osobitných ustanovení § 74e zákona o ústavnom súde upravujúcich špecificky konanie
o súlade právnych predpisov.
Podľa čl. 131 ods. 1 druhej vety ústavy sa plénum ústavného súdu uznáša
nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa
zamietne. Podľa čl. 134 ods. 1 ústavy sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov. Podľa § 4
ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je
na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov. Podľa § 4 ods. 3 zákona
o ústavnom súde plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých
sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.
Na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu konaného 29. októbra 2013 boli
prítomní desiati sudcovia. Za návrh alebo za protinávrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov,
ináč sa návrh zamietne. Na tomto rokovaní pléna sudca spravodajca oboznámil prítomných
s obsahom návrhu a s okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie pléna ústavného súdu.
Zároveň po uvedení východísk právnych záverov navrhol, aby plénum ústavného súdu
rozhodlo tak, že:
„1. Obnovu konania vedeného Ústavným súdom Slovenskej republiky
pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011 p o v o ľ u j e .
2. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 92/2011 z 29. júna
2011 z r u š u j e . “
Pri hlasovaní o návrhu sudcu spravodajcu nezískal návrh nadpolovičnú väčšinu
hlasov všetkých sudcov.
Vzhľadom na uvedené plénum ústavného súdu pri prerokovaní tejto veci návrh
prednesený sudcom spravodajcom z procesných dôvodov zamietlo.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde k rozhodnutiu pripájajú odlišné
stanovisko sudcovia Ľubomír Dobrík, Milan Ľalík a Ivetta Macejková.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. októbra 2013