Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 6/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-61

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2013 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Milana Ľalíka, Lajosa

Mészárosa, Marianny Mochnáčovej a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh

JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zastúpeného

JUDr. B. N., B., na obnovu konania vo veci disciplinárneho konania podľa čl. 136 ods. 3

a podľa zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a podľa § 120 ods. 2 písm.

a) o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Návrh na obnovu konania s a z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 21. februára

2013 doručený návrh JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“), na obnovu konania vo veci

disciplinárneho konania podľa (ďalej len

„ústava“) a podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) a podľa

ods. 2 písm. a) o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) vo veci

vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. .

Predseda najvyššieho súdu v návrhu na obnovu konania uviedol:

«1. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky 18. novembra 2010 na Ústavný

súd Slovenskej republiky iniciovala disciplinárne konanie voči navrhovateľovi

JUDr. Štefanovi Harabinovi, predsedovi najvyššieho súdu na tom skutkovom základe, že

tento v období júl – august 2010 štyrikrát zabránil skupine audítorov z ministerstva financií

kontrolu na najvyššom súde, čo podľa nej bolo v rozpore s ústavným poriadkom Slovenskej

republiky.

2. Ústavný súd 29. júna 2011 rozhodnutím sp. zn. , uznal

navrhovateľa vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116

ods. 2 písm. c/ v znení neskorších predpisov, za čo mu uložil

disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5 písm. b/ cit. zákona - zníženie funkčného platu

počas 1 roka vo výške 70 %, čomu zodpovedala suma 51.299,96 EUR, ktorá bola následne

zrazená.

3. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu rozsudkom z 20. novembra 2012,

k sťažnosti č. 58688/11, vyslovil, že označeným rozhodnutím ústavného súdu bol porušený

čl. 6 ods. 1 Dohovoru v tom, že o disciplinárnom návrhu proti sťažovateľovi nebolo

rozhodnuté nestranným súdom, v dôsledku čoho zaviazal Slovenskú republiku vyplatiť

sťažovateľovi 3000 EUR z titulu nemajetkovej ujmy a 500 EUR z titulu náhrady trov

konania v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Zvyšnú časť sťažnosti už

neskúmal pre nadbytočnosť...

1. Z citovaného rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva záver, že

napadnuté rozhodnutie ústavného súdu bolo porušením práva na spravodlivé prerokovanie

veci pred nestranným súdom, ktoré je garantované jednak Dohovorom ako aj

Slovenskej republiky. To okrem v rozsudku vyslovenej sankcie vyvoláva aj ďalšie

konsekvencie, a to:

a/ aj vznik procesnoprávneho nároku na obnovu konania pred ústavným súdom

podľa , v spojení s , resp.

ods. 1, 4 a zároveň

b/ pre navrhovateľa vznik hmotnoprávneho nároku na náhradu škody podľa zákona

č. vo forme neoprávnene zrazenej sumy 51.299,96 EUR, plus ušlý zisk,

náhrada trov konania a náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch - tento nárok si uplatním

samostatným podaním.

2. Na tento procesný inštitút priamo odkazuje aj Európsky súd pre ľudské práva

vo svojom rozsudku v bode 178, keď uviedol: „V prípade porušenia článku 6 Dohovoru, by

sa mal sťažovateľ v rozsahu, v akom je to možné, dostať do situácie v akej by bol, ak by

požiadavky tohto článku boli rešpektované. Najvhodnejšia forma nápravy v prípadoch

podobných predmetnému by mala byť obnova konania, ak bude o ňu požiadané, pred súdom

spĺňajúcim požiadavku nestrannosti v zmysle článku 6.“ (Poznámka: t. j. konať

a rozhodovať v pléne ústavného súdu, z ktorého by boli vylúčení sudcovia tohto súdu Juraj

Horváth, Ladislav Orosz, Sergej Kohut, Milan Ľalík a Ľubomír Dobrík). Zákon o ústavnom

súde umožňuje ústavnému súdu aplikovať, ak je to vhodné, a , ktoré

poskytujú možnosť obnovy konania, ak Súd v rozsudku dospeje k záveru, že rozhodnutie

súdu alebo konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo v rozpore so základnými ľudskými

právami alebo slobodami účastníka konania...

3. Nie sama obnova konania je účelom obnoveného konania pred ústavným súdom,

ale práve náprava chyby v predchádzajúcom konaní pred ústavným súdom, ktorého sa

podľa Európskeho súdu pre ľudské práva dopustil ústavný súd. Obnovené konanie pred

ústavným súdom má smerovať k odstráneniu porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavným

súdom, teda tým súdom, ktorý tieto práva navrhovateľa porušil.

Podľa ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy konania,

zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo

i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad...»

Predseda najvyššieho súdu navrhol, aby ústavný súd rozhodol uznesením, že

„Obnova konania vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

, sa povoľuje a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. júna

2012, č. -173 sa zrušuje v celom rozsahu.“.

Rozhodnutie pléna ústavného súdu vo veci disciplinárneho konania proti predsedovi

najvyššieho súdu

Plénum ústavného súdu na verejnom zasadnutí 29. júna 2011 uznesením

sp. zn. rozhodlo vo veci disciplinárneho konania proti predsedovi

najvyššieho súdu tak, že:

«1. Štefan Harabin, predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa § 129

ods. 2 o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov

j e v i n n ý

zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. c) zákona

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov s poukazom na § 74e ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov spočívajúceho

v pokračovaní v porušovaní povinností súdneho funkcionára napriek výzve na jeho

odstránenie alebo takom porušovaní povinností súdneho funkcionára, ktoré vážne ohrozuje

dôveryhodnosť a chod súdnictva,

n a t o m s k u t k o v o m z á k l a d e ,

že porušil povinnosti vykonávať svoju funkciu predsedu súdu svedomito, riadne

a včas plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy súdov vyplývajúce z § 42 ods. 2

písm. a) o súdoch o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov a z § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 35d ods. 7 zákona

č. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov tým, že opakovane ako kontrolovaný subjekt

neumožnil v dňoch 29. júla 2010, 2., 3. a 4. augusta 2010 audítorskej skupine Ministerstva

financií Slovenskej republiky vykonať na Najvyššom súde Slovenskej republiky vládny

audit zameraný na „overenie a hodnotenie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti

pri hospodárení s verejnými prostriedkami, efektívnosti a účinnosti finančného riadenia

a ďalších skutočností ustanovených osobitnými predpismi a nakladania s majetkom štátu,

vrátane overenia splnenia prijatých opatrení na nápravu nedostatkov zistených vládnym

auditom č. MF/008382/2009-1431“.

2. Za konanie uvedené v bode 1 tohto rozhodnutia sa JUDr. Štefanovi Harabinovi

u k l a d á disciplinárne opatrenie podľa

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, a to zníženie funkčného platu o 70 % na obdobie jedného roka.»

Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci sťažnosti predsedu

najvyššieho súdu

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) v Štrasburgu 20. novembra 2012

rozsudkom k sťažnosti č. 58688/11 rozhodol, že:

„1. Vyhlasuje sťažnosť podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru týkajúcu sa sťažovateľovho

práva na spravodlivé prerokovanie veci pred nestranným súdom za prijateľnú a zvyšok

sťažnosti za neprijateľný;

2. Rozhoduje, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru v tom, že

o disciplinárnom návrhu proti sťažovateľovi nebolo rozhodnuté nestranným súdom;

3. Rozhoduje, že nie je nevyhnutné samostatne preskúmavať zvyšné námietky

sťažovateľa podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru;

4. Rozhoduje,

(a) že žalovaný štát je povinný vyplatiť sťažovateľovi v lehote troch mesiacov odo

dňa, kedy rozsudok nadobudne právoplatnosť v súlade s článkom 44 ods. 2 Dohovoru

nasledujúce čiastky:

(i) 3 000 EUR (tritisíc eur), spolu s akoukoľvek daňou, ktorou môže byť zaťažená

z titulu nemajetkovej ujmy;

(ii) 500 EUR (päťsto eur), spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže byť vyrubená

sťažovateľovi z titulu nákladov a výdavkov;

(b) že od uplynutia uvedených troch mesiacov až do vyplatenia budú k uvedeným

sumám pripočítané úrok z omeškania vo výške zodpovedajúcej minimálnej úrokovej sadzbe

Európskej centrálnej banky počas obdobia omeškania, zvýšenej o tri percentá;

5. Zamieta zvyšok sťažovateľovho nároku na spravodlivé zadosťučinenie.“

Európsky súd pre ľudské práva sa v bode č. 177 a č. 178 vyjadril k právnej možnosti

riešenia zisteného porušenia čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), keď uviedol, že:

„177. Súd ďalej pripomína, že rozsudok, v ktorom konštatuje porušenie Dohovoru

alebo jeho protokolov ukladá žalovanému štátu právnu povinnosť nielen vyplatiť dotknutým

osobám sumy priznané ako spravodlivé zadosťučinenie, ale aj zvoliť všeobecné a/alebo, ak

je to nevyhnutné, individuálne opatrenia, ktoré musia byť prijaté v jeho vnútroštátnom

právnom poriadku za účelom skončenia porušenia konštatovaného Súdom a uskutočniť

akúkoľvek možnú nápravu k jeho dôsledkom takým spôsobom, aby bola v takom rozsahu,

v akom je to možné, obnovená situácia existujúca pred zisteným porušením (pozri Lungoci

proti Rumunsku, č. 62710/00, ods. 55, 26. január 2006, spolu s ďalšími odkazmi).

178. V prípade porušenia článku 6 Dohovoru, by sa mal sťažovateľ v rozsahu,

v akom je to možné, dostať do situácie v akej by bol, ak by požiadavky tohto článku boli

rešpektované. Najvhodnejšia forma nápravy v prípadoch podobných predmetnému by mala

byť obnova konania, ak bude o ňu požiadané, pred súdom spĺňajúcim požiadavku

nestrannosti v zmysle článku 6. Súd poznamenáva v tomto ohľade, že ani zákon

o ústavnom súde z roku 1993 výslovne neposkytujú možnosť obnovy konania pred ústavným

súdom. však umožňuje ústavnému súdu aplikovať, ak je to vhodné,

a , ktoré poskytujú možnosť obnovy konania, ak

Súd v rozsudku dospeje k záveru, že rozhodnutie súdu alebo konanie, ktoré mu

predchádzalo, bolo v rozpore so základnými ľudskými právami alebo slobodami účastníka

konania (pozri Vojtěchová proti Slovenskej republike, č. 59102/08, ods. 23 a 27,

25. september 2012, a odsek 60 vyššie).“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa . Z povahy veci

vyplýva, že pri predbežnom prerokovaní návrhu je ústavný súd povinný skúmať aj to, či sú

splnené ďalšie zákonné podmienky na to, aby sa o návrhu mohlo konať.

V konaní podľa postupuje ústavný súd v zmysle

predovšetkým podľa všeobecných ustanovení až a podľa

osobitných ustanovení upravujúcich špecificky konanie

o súlade právnych predpisov.

Podľa druhej vety sa plénum ústavného súdu uznáša

nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa

zamietne. Podľa sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov. Podľa

ods. 2 ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je

na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov. Podľa § 4 ods. 3 zákona

o ústavnom súde plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých

sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

Na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu konaného 29. októbra 2013 boli

prítomní desiati sudcovia. Za návrh alebo za protinávrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov,

ináč sa návrh zamietne. Na tomto rokovaní pléna sudca spravodajca oboznámil prítomných

s obsahom návrhu a s okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie pléna ústavného súdu.

Zároveň po uvedení východísk právnych záverov navrhol, aby plénum ústavného súdu

rozhodlo tak, že:

„1. Obnovu konania vedeného Ústavným súdom Slovenskej republiky

pod sp. zn. p o v o ľ u j e .

2. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. júna

2011 z r u š u j e . “

Pri hlasovaní o návrhu sudcu spravodajcu nezískal návrh nadpolovičnú väčšinu

hlasov všetkých sudcov.

Vzhľadom na uvedené plénum ústavného súdu pri prerokovaní tejto veci návrh

prednesený sudcom spravodajcom z procesných dôvodov zamietlo.

Podľa k rozhodnutiu pripájajú odlišné

stanovisko sudcovia Ľubomír Dobrík, Milan Ľalík a Ivetta Macejková.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2013