Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 347/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Ľubomíra Dobríka o návrhu na obnovu konania

, , zastúpených advokátom JUDr. Jozefom

Holičom, advokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava, vo veci vedenej na Ústavnom súde

Slovenskej republiky pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Obnovu konania vo veci

vo veci vedenej na Ústavnom súde

Slovenskej republiky pod sp. zn. p o v o ľ u j e .

2. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 23. septembra 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a Ústavnému súdu Slovenskej republiky

na ďalšie konanie.

3. Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky j e p o v i n n á uhradiť

, ,

trovy konania v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov)

na účet advokáta JUDr. Jozefa Holiča, advokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 12. mája 2015 prijal na ďalšie konanie návrh na obnovu konania

, (ďalej len

„navrhovatelia“), vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“), v ktorom ústavný súd rozhodol uznesením z 23. septembra 2010

(ďalej len „napadnuté uznesenie“) .

Z predloženého návrhu na obnovu konania a jeho príloh vyplýva, že ústavný súd

o sťažnosti navrhovateľov vedenej pod sp. zn. rozhodol napadnutým

uznesením, ktorým sťažnosť navrhovateľov odmietol. Z odôvodnenia napadnutého

uznesenia ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu

Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. augusta 2006 (ďalej

len „napadnutý rozsudok okresného súdu“) z hľadiska možného prieskumu porušenia

označených práv konštatoval nedostatok právomoci, vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 24. apríla 2008 (ďalej len

„napadnutý rozsudok krajského súdu“) konštatoval oneskorenosť sťažnosti a vo vzťahu

k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 30. novembra 2009 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“)

konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti navrhovateľov. Navrhovatelia nespokojní

s výsledkom konania na ústavnom súde podali sťažnosť adresovanú Európskemu súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). O sťažnosti navrhovateľov č. 16639/11 rozhodol

ESĽP rozsudkom Ďurďovič a Trančíková proti Slovenskej republike zo 7. októbra 2014

(ďalej len „rozsudok ESĽP“), v ktorom konštatoval porušenie ich práva na prístup k súdu

2

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“). Z odôvodnenia rozsudku ESĽP vo veci navrhovateľov, najmä však z jeho bodu

30 a 31 vyplýva, že ESĽP ústavnému súdu vytýkal to, že v dôsledku procesného

odmietnutia sťažnosti v konaní pred ústavným súdom v časti týkajúcej sa konania vedúceho

k napadnutému rozsudku krajského súdu ústavný súd vylúčil zo svojho preskúmania

argumenty navrhovateľov, čo viedlo ESĽP k záveru, že nebolo dodržané právo

navrhovateľov na prístup k súdu, a preto konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd po prijatí návrhu navrhovateľov na ďalšie konanie 30. júna 2015

skúmal, či sú splnené podmienky na jeho ďalší postup. Vychádzajúc z povahy tohto konania

a návrhu navrhovateľov ústavný súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky v zmysle

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na upustenie v danej veci

od ústneho pojednávania, keďže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej

organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská

republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom

znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

Podľa právoplatné rozhodnutie ústavného súdu

možno za podmienok ustanovených týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu konania

pred ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného

na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len

,,orgán medzinárodnej organizácie“), vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní

pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu. Ustanovenie

§ 24 písm. c) sa v tomto prípade nepoužije.

Podľa ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia

orgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva povinnosť opätovného preskúmania

napadnutého rozhodnutia ústavného súdu, návrh na obnovu konania ako zjavne

neopodstatnený uznesením odmietne.

Podľa ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia

orgánu medzinárodnej organizácie vyplýva povinnosť opätovného preskúmania

napadnutého rozhodnutia ústavného súdu, svojím nálezom obnovu konania povolí

a napadnuté rozhodnutie ústavného súdu zruší. Ústavný súd môže zrušiť aj ďalšie

rozhodnutia ústavného súdu vydané v pôvodnom konaní, ak to vyplýva z právneho názoru

vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie a je to potrebné na

dosiahnutie účelu obnovy konania.

ESĽP ako orgán medzinárodnej organizácie vo svojom rozsudku o sťažnosti

navrhovateľov č. 16639/11 zo 7. 10. 2014 v bodoch 30 a 31 uviedol, že „v dôsledku

odmietnutia sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu ústavný súd vylúčil

zo svojho preskúmania časť argumentov sťažovateľov, konkrétne tie, ktoré sa týkali údajnej

nespravodlivosti pri rozhodovaní o merite veci pred súdmi prvej a druhej inštancie (pozri

odseky 9 a 15 -16).

Prechádzajúce úvahy postačujú na to, aby Súd usúdil, že v dôsledku odmietnutia ich

sťažnosti týkajúcej sa konania vedúceho k rozsudku krajského súdu z 24. apríla 2008

ústavným súdom, nebolo dodržané právo sťažovateľov na prístup k súdu.

Z tohto dôvodu teda došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 dohovoru.“.

Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku ESĽP ústavný súd dospel k záveru, že

v prejednávanej veci sú splnené podmienky na obnovu konania, preto obnovu konania

v napadnutom konaní povolil (bod 1 výroku nálezu). Ústavný súd vychádzal z toho, že

ESĽP identifikoval ako porušiteľa práve ústavný súd, ďalej z toho, že porušenie práva

navrhovateľov na prístup k súdu bolo konštatované v súvislosti s rozhodnutím ústavného

súdu v časti, ktorej ústavný súd časť sťažnosti navrhovateľov odmietol z procesných

dôvodov, preto nedošlo k meritórnemu posúdeniu ich argumentov. Za daných okolností je

4

ústavný súd toho názoru, že aj napriek absencii výslovného príkazu opätovného

preskúmania napadnutého rozhodnutia ústavného súdu v odôvodnení rozsudku ESĽP je

v záujme poskytnutia materiálnej ochrany práv navrhovateľov nevyhnutné, aby ústavný súd

opätovne preskúmal ich pôvodné sťažnostné námietky, keďže neboli v napadnutom konaní

preskúmané ústavným súdom z vecného hľadiska, a zároveň konštatuje, že je to zároveň

potrebné na dosiahnutie účelu obnovy konania.

V nadväznosti na tieto zistenia v zmysle

ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie ústavného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie

(bod 2 výroku nálezu).

V ďalšom postupe bude ústavný súd vychádzať z právneho názoru vysloveného

v rozsudku ESĽP ( ).

III.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania navrhovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

navrhovateľov si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 930,46 €.

Ústavný súd priznal navrhovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014

v sume 839 €. Ústavný súd priznal navrhovateľom ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Vzhľadom na to, že právny

zástupca zastupoval dve osoby, v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej

odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Vychádzajúc z uvedeného hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje sumu

139,83 €. Ďalej má právny zástupca navrhovateľov nárok aj na náhradu režijného paušálu

8,39 € za dva úkony podľa vyhlášky vykonané v roku 2014. Právny zástupca je zároveň

platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú za jeden úkon

právnej služby podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sume 29,64 €.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd priznal celkovú náhradu trov konania

v sume 355,72 €, tak ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je Kancelária Ústavného súdu Slovenskej

republiky povinná uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľov (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ) v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2015

6