Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 24/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-90

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 13. apríla 2005 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya

prerokoval sťažnosť Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., Mlynské nivy 44/a,

Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. E. V., Advokátska kancelária, B., vo veci

namietaného porušenia základného práva domáhať sa svojho práva na nestrannom súde

podľa , Listiny základných práv

a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. januára 2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., Mlynské nivy 44/a,

Bratislava, domáhať sa svojho práva na nestrannom súde podľa

Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 28. januára 2004 p o r u š e n é b o l o .

2. Z r u š u j e uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 28. januára 2004 a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť trovy právneho

zastúpenia Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., Mlynské nivy 44/a, Bratislava,

vo výške 17 145 Sk (slovom sedemnásťtisícstoštyridsaťpäť slovenských korún) na účet

advokáta JUDr. E. V., Advokátska kancelária, B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2004

doručená sťažnosť Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., Mlynské nivy 44/a,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. E. V., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva domáhať sa svojho práva

na nestrannom súde podľa (ďalej len „“),

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 28. januára

2004, ktorým nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. zákonnú sudkyňu

JUDr. K. S.

Sťažovateľ uviedol, že na krajskom súde sa vedie súdny spor s Union bankou, a. s.

v likvidácii, o zaplatenie 350 000 000 Kč s príslušenstvom zo zmeniek. Najvyšší súd

v konaní o mimoriadnom dovolaní rozsudkom z 19. januára 2003 zrušil rozsudok

odvolacieho súdu a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Spis bol pridelený

zákonnej sudkyni krajského súdu JUDr. K. S. a je vedený pod sp. zn. .

Dňa 8. októbra 2003 podal sťažovateľ návrh na vylúčenie sudkyne JUDr. K. S.

z prejednávania a rozhodovania uvedenej veci. Uznesením sp. zn. Ndob 512/03

z 22. októbra 2003 najvyšší súd rozhodol, že zákonná sudkyňa krajského súdu nie je

vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn.

.

Dňa 8. januára 2004 podal námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni JUDr. K. S.

právny zástupca odporcu (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľa).

Rozdiel týchto námietok spočíva v subjekte podávajúcom námietku a tiež

v tvrdených skutočnostiach odôvodňujúcich pochybnosti o nezaujatosti. V námietke

zaujatosti podanej právnym zástupcom sú uvedené nové skutočnosti, ktoré sa právny

zástupca dozvedel neskôr, a preto námietke zaujatosti z 8. januára 2004 nebráni prekážka

rozsúdenej veci (res iudicata), pretože nie sú kumulatívne splnené vyššie uvedené

podmienky totožnosti veci.

Sťažovateľ zaujatosť zákonnej sudkyne odvodzuje z toho, že táto je zaujatá voči jeho

právnemu zástupcovi. Túto skutočnosť odôvodňuje tým, že JUDr. K. S. podala žalobu

o ochranu osobnosti proti inej fyzickej osobe, ktorú zastupuje ako právny zástupca tiež

JUDr. E. V. na Okresnom súde v Malackách (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. . Tento spor pokračuje pre odvolanie JUDr. K. S. Vo vzťahu

k právnemu zástupcovi vystupuje teda JUDr. K. S. súčasne ako účastník konania o ochranu

osobnosti a zároveň ako sudkyňa v konaní vedenom pod sp. zn. . Z toho

sťažovateľ odvodzuje, že tento vzťah je určený protichodným záujmom účastníkov v spore

o ochranu osobnosti, a preto bude v zásade poznačený antipatiami, a nie sympatiami, resp.

neutrálnym postojom. Sťažovateľ tiež uviedol, že nie je potrebné dokazovať, či je sudca

v prejednávanej veci zaujatý, stačí dôvodná pochybnosť o jeho zaujatosti. Rozhodnutie

najvyššieho súdu je konečné a nie je proti nemu prípustný riadny opravný prostriedok.

Porušenie základných práv a slobôd podľa , listiny

a čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že zákonná sudkyňa JUDr. K. S. nebola

vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn.

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 28. januára 2004

a napriek tomu vystupuje ako žalobkyňa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

o ochranu osobnosti, kde žalovaného zastupuje JUDr. E. V., teda ten istý právny

zástupca ako v konaní sp. zn. a je tu teda pochybnosť o nestrannom

rozhodovaní právnej veci sp. zn. .

Právny zástupca sťažovateľa v liste z 5. apríla 2005 doručenom ústavnému súdu

7. apríla 2005 uviedol, že v spore o ochranu osobnosti navrhovateľky JUDr. K. S. prevzal

zastúpenie odporcu Ing. J. L. 26. februára 2003 (čo preukázal kópiou plnej moci).

Vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. bola sudkyňa

JUDr. K. S. činná v dvoch časových obdobiach, a to v rokoch 1999 a 2000, konkrétne

do 17. apríla 2000, keď krajský súd rozsudkom sp. zn. ponechal v platnosti

zmenkový platobný rozkaz zo 17. mája 1999. Opätovne sa začala prípadu venovať až v čase

po doručení rozsudku najvyššieho súdu o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) sp. zn. M Obdo V 8/2002

z 19. júna 2003, ktorým boli zrušené predchádzajúce rozsudky (sp. zn.

a ). Z toho vyplýva, že v čase prevzatia zastúpenia vo veci vedenej na

okresnom súde pod sp. zn. právnym zástupcom sťažovateľa bolo konanie na

krajskom súde právoplatne skončené. V tom čase prebiehalo už len konanie o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora.

Sťažovateľovi ani jeho právnemu zástupcovi v čase jeho splnomocnenia na

zastupovanie Ing. J. L. nemohlo byť známe, že najvyšší súd vec vráti na prejednanie

a rozhodnutie JUDr. K. S.

Zástupca sťažovateľa uviedol, že zo znenia , listiny

a čl. 6 ods. 1 dohovoru nevyplýva žiadna výnimka zo základného práva na konanie pred

nestranným súdom. Z toho aspektu preto nemá na existenciu tohto základného práva vplyv

ani skutočnosť, ak k vzniku pochybností o nezaujatosti konajúceho sudcu dôjde až neskôr

v priebehu konania v dôsledku iného účastníka konania, prípadne jeho právneho zástupcu

napr. prevzatím právneho zastupovania v inej právnej veci.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28. januára 2004, sp. zn.:

5 , ktorým nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom

súde v Bratislave pod sp. zn. sudkyňu Krajského súdu v Bratislave

JUDr. K. S. porušil základné právo obchodnej spoločnosti Slovenský plynárenský

priemysel, a. s., Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I v odd.: Sa, vložka číslo: 2749/B, domáhať sa svojho práva na

nestrannom súde podľa , Listiny

základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. januára 2004, sp. zn.:

5 , ktorým nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom

súde v Bratislave pod sp. zn. sudkyňu Krajského súdu v Bratislave

JUDr. K. S. sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda najvyššieho súdu,

ktorý vo svojom vyjadrení zo 6. septembra 2004 uviedol, že o námietke zaujatosti a návrhu

na vylúčenie sudkyne krajského súdu JUDr. K. S. rozhodol senát najvyššieho súdu, ktorý

dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vylúčenie sudkyne z prejednania veci.

Podľa predsedu najvyššieho súdu nie je povolaný hodnotiť vecnú správnosť rozhodnutia

príslušného senátu. Podľa neho postupom najvyššieho súdu pri rozhodovaní o námietke

zaujatosti právo sťažovateľa domáhať sa svojho práva na nestrannom súde nemohlo byť

porušené, a preto navrhuje sťažnosť odmietnuť.

Uznesením ústavného súdu č. k. -57 z 27. januára 2005 bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie.

Sťažovateľ svojím listom doručeným ústavnému súdu 15. februára 2005 oznámil, že

trvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Dňa 16. marca 2005 sa vo veci konalo ústne verejné zasadnutie za účasti povereného

právneho zástupcu sťažovateľa, na ktorom predniesol návrhy a dôkazy totožné s písomnými

podaniami sťažovateľa.

Právny zástupca sťažovateľa uviedol, že najvyšší súd sa podľa jeho názoru

nezaoberal objektívnou stránkou namietanej zaujatosti sudkyne a ani sa s ňou v rozhodnutí

nevysporiadal. V záverečnom prednese predložil návrh petitu rozhodnutia totožný

s písomne predloženým návrhom.

Predseda najvyššieho súdu sa na verejnom zasadnutí senátu nezúčastnil napriek

tomu, že o termíne bol informovaný.

II.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal okrem z písomných podaní

účastníkov a prednesov na ústnom verejnom zasadnutí aj zo spisu krajského súdu sp. zn.

, spisu bývalého Okresného súdu Malacky sp. zn. teraz vedeného na

Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. MA a spisov najvyššieho súdu sp. zn.

a sp. zn. .

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé

a nestranné súdy.

Podľa sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri

rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Podľa ústavného , ktorým sa uvádza Listina

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) každý sa môže domáhať ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom

orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa v znení

neskorších predpisov sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so

zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti

o ich nezaujatosti.

Účelom je zaručiť prístup k súdu a rovnaké právne postavenie

v konaní pred súdom každému, kto žiada o ochranu tých svojich záujmov chránených

právnym poriadkom, ktoré štát zveril do právomoci orgánov súdnej moci ().

Článkom 46 ods. 1 sa zaručuje predovšetkým prístup k súdu, pretože len v takom

prípade sa vytvárajú podmienky na domáhanie sa práva na súdnu ochranu oprávnenou

osobou. Súd musí mať výslovne určenú kvalitu. To znamená, že musí byť nezávislý

a nestranný.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť ().

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom

je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu

z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu

vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe návrhu samotného

sudcu. Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť

súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na

prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prejednať každý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre

zaujatosť a rozhodnúť o ňom ().

Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska

nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu

prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je

potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti

v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu

predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho

súdu pre ľudské práva – ďalej len „európsky súd“ z 1. októbra 1982).

Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je

potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa

vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej

nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach

strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť

vykonávaná (Delcourt v. Belgicko – rozsudok európskeho súdu zo 17. januára 1970). Sudca

sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný, a zároveň musí byť vylúčená

akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti.

Existencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená

na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa

objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola

z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Nestrannosť

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť

zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.

Nestrannosť sudcu obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti

sa z pohľadu čl. 6 ods. 1 dohovoru môže posudzovať na základe dvoch rôznych prístupov.

Možno rozlišovať subjektívny prístup, pri ktorom sa skúma stav mysle sudcu, teda to,

čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom vnútornom fóre, a objektívny prístup, pri

ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby bola vylúčená každá

pochybnosť o jeho nestrannosti. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle

na osobnom správaní sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho

nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca,

u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia

mať súdy pri stranách v demokratickej spoločnosti (Padovani v. Taliansko – rozsudok

európskeho súdu z 26. februára 1993). Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania

o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená.

Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také,

že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo).

Judikatúra európskeho súdu vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti

sa zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.

Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň

pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.

Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu,

ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný,

ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam

vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom

na jeho pomer k veci, k stranám konania, ich právnym zástupcom, svedkom a pod. Z tohto

hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v tom

zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia

objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán

a verejnosti.

Sudcom je uložená povinnosť zachovávať maximálnu diskrétnosť, ak majú súdiť vec,

aby sa nenarušil ich obraz nestranných sudcov. Táto diskrétnosť by ich mala viesť k tomu,

aby nepoužívali tlač, i keby mali odpovedať na provokácie. Vyžadujú to vysoké požiadavky

spravodlivosti a vznešenosť súdnej funkcie (Buscemi v. Taliansko – rozsudok európskeho

súdu zo 16. septembra 1999).

Značnú analógiu predmetnej veci vykazuje vec Wettstein v. Švajčiarsko (rozsudok

z 21. decembra 2000), kde sťažovateľ viedol tri spory. V prvých dvoch vystupovali ako

zástupcovia protistrany dvaja advokáti, ktorí v jeho treťom spore vystupovali ako sudcovia

na čiastočný úväzok. Európsky súd vyslovil, že táto skutočnosť vzbudzovala oprávnenú

pochybnosť sťažovateľa o nestrannosti týchto dvoch sudcov.

Ústavný súd z vyžiadaných spisov zistil nasledovné:

V uznesení najvyššieho súdu sp. zn. z 28. januára 2004

sa v odôvodnení uvádza, že sú tu pochybnosti právneho zástupcu o nezaujatosti sudkyne

JUDr. K. S. s ohľadom na pomer sudkyne k právnemu zástupcovi žalovaného v spore

o ochranu osobnosti vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , a to z dôvodu,

že tento zastupuje ako právny zástupca Ing. J. L., ktorého sudkyňa JUDr. K. S. žaluje

v právnej veci ochrany osobnosti za výroky, ktoré Ing. J. L. uviedol na margo postupu

sudkyne v spore Union banka c/a Slovenský plynárenský priemysel sp. zn. .

Dôvodom na podanie námietky zaujatosti zákonnej sudkyne je podanie odvolania

JUDr. K. S. proti rozsudku súdu prvého stupňa v spore o ochranu osobnosti sp. zn. ,

ktorým bola jej žaloba proti Ing. J. L. zamietnutá. Podľa názoru právneho zástupcu

je nepochybné, že si JUDr. K. S. v súvislosti s výrokmi Ing. J. L. v pozícii žalobkyne

vytvorila určitý subjektívny vzťah voči právnemu zástupcovi Ing. J. L., čo sa zrejme

zintenzívnilo po vydaní zamietavého prvostupňového rozsudku. Právny zástupca poukazuje

na teóriu zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako

taký javiť aj v očiach verejnosti a účastníkov súdneho konania. Sudkyňa krajského súdu

uviedla, že sa vo veci necíti byť zaujatá.

Podľa názoru najvyššieho súdu dôvody uvádzané právnym zástupcom žalovaného

nemajú taký charakter, že by tu boli náznaky jej zaujatosti smerujúce voči právnemu

zástupcovi žalovaného. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že ako právny zástupca žalovaného,

tak aj sudkyňa krajského súdu musia byť na takej profesionálnej úrovni, že zastupovanie

právneho zástupcu žalovaného v inom spore, i keď sa dotýka sudkyne JUDr. K. S., sa nijako

neprejavilo v prejednávaní a rozhodovaní v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn.

. V odôvodnení sa uvádza, že z dôvodov uvádzaných právnym zástupcom

žalovaného, ktoré sú teoretické, nemožno vyvodiť zaujatosť sudkyne JUDr. K. S. a jej

vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. .

Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 28. januára 2004 v otázke

dôvodov, prečo sudkyňa krajského súdu nie je vylúčená, musí byť jasné a zrejmé

s prihliadnutím na závažnosť tohto rozhodnutia a aj s ohľadom na to, že proti tomuto

uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Zo spisu sp. zn. nevyplýva, že by si

najvyšší súd pri rozhodovaní o námietke zaujatosti vyžiadal spis bývalého Okresného súdu

Malacky sp. zn. . Dôvody rozhodnutia nie sú jednoznačné. Najvyšší súd sa mal

podrobnejšie zaoberať otázkou objektívnej stránky zaujatosti zákonnej sudkyne, ako aj

oboznámiť sa so spisom sp. zn. a až po dôkladnom zistení skutkového stavu

vyniesť rozhodnutie, či je zákonná sudkyňa vylúčená alebo nie, a toto rozhodnutie podrobne

odôvodniť, pokiaľ ide o dôvody na vylúčenie, resp. nevylúčenie zákonnej sudkyne týkajúce

sa objektívnej stránky zaujatosti, ktorá súvisí s okresným súdom prejednávanou vecou

sp. zn. .

Zo spisu bývalého Okresného súdu Malacky by najvyšší súd zistil a vyhodnotil mieru

presnosti sťažovateľom uvádzaných okolností v sťažnosti, ako aj podiel jeho účasti

na konaní o ochrane osobnosti na bývalom Okresnom súde Malacky sp. zn. .

Pri takom závažnom rozhodnutí, ako je objektívna stránka sudcovskej nezávislosti,

musí súd vychádzať zo všetkých dostupných spisov a tieto náležite vyhodnotiť.

Ústavný súd teda zistil, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 28. januára 2004 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa domáhať sa svojho

práva na nestrannom súde garantovaného , listiny a

ods. 1 dohovoru, pretože z uznesenia najvyššieho súdu nevyplýva, či sa tento jednoznačne

vysporiadal s dôvodmi uvádzanými sťažovateľom a či dôvody uvádzané právnym

zástupcom boli náležite preskúmané. V napadnutom uznesení nie sú dostatočne podrobne

vyhodnotené dôvody nevylúčenia zákonnej sudkyne z konania.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1,

a zruší také rozhodnutie. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva garantovaného

a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach, zrušil namietané rozhodnutie najvyššieho

súdu sp. zn. z 28. januára 2004 a prikázal mu vo veci znovu konať.

Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou najvyššieho súdu opäť vec prejednať

a rozhodnúť o vylúčení, resp. nevylúčení zákonnej sudkyne, náležite zistiť skutkový stav

a v uznesení o vylúčení, resp. nevylúčení zákonnej sudkyne jasne a podrobne uviesť dôvody

na vylúčenie, resp. jej nevylúčenie.

Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia podľa

ustanovenia § 13 ods. 1 a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

(ďalej len „“), a to za tri úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia, napísanie sťažnosti, účasť na ústnom pojednávaní) po 2 501 Sk

a tri paušály po 150 Sk, čo spolu s daňou z pridanej hodnoty predstavuje 9 464 Sk, ďalej

náhradu nákladov na cestovné výdavky za cestu vlakom 15. marca 2005 vo výške 538 Sk

a za cestu lietadlom 16. marca 2005 vo výške 3 893 Sk, čo spolu predstavuje 4 431 Sk,

a náhradu nákladov za stratu času pri ceste vlakom Bratislava – Košice 15. marca 2005

za 5 hodín a 30 minút vo výške 2 750 Sk a pri ceste lietadlom Košice – Bratislava 16. marca

2005 za 1 hodinu vo výške 500 Sk, spolu 3 250 Sk. Sťažovateľ žiadal vyplatiť trovy

právneho zastúpenia spolu vo výške 17 145 Sk na účet svojho právneho zástupcu.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní úhrady trov požadovaných právnym

zástupcom sťažovateľa vychádzal z ustanovenia , podľa

ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konaní uznesením

uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi

konania jeho trovy.

Sťažovateľ bol vo veci úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov

konania najvyšším súdom.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 citovanej vyhlášky, ktoré upravuje výšku odmeny

za zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi,

odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmet konania – ochrana základných ľudských práv a slobôd – je v zásade

nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk

a v roku 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej

republiky 15 008 Sk.

Ústavný súd určoval odmenu za dva úkony právnej pomoci v roku 2004,

a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady a napísanie sťažnosti. Podľa takto

určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci po zaokrúhlení

podľa vyhlášky č. vo výške 9 340 Sk (odmena za jeden úkon je 4 534

Sk plus režijný paušál 136 Sk za každý úkon) a za úkon vykonaný v roku 2005 vo výške

2 501 Sk s paušálnou náhradou za tento úkon 150 Sk. Spolu 11 991 Sk s 19 % DPH čiastku

14 269 Sk. Sťažovateľovi ústavný súd vypočítal cestovné výdavky za cestu z Bratislavy do

Košíc a späť vlakom vo výške 1 075 Sk a náhradu za stratu času za 11 hodín,

t. j. 22 polhodín (§ 17 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb)

po 250 Sk, spolu 5 500 Sk. Spolu by mal sťažovateľ nárok na náhradu trov konania

vo výške 20 844 Sk. Výška trov požadovaných sťažovateľom nie je vyššia ako výška určená

podľa príslušných právnych predpisov, a preto ústavný súd priznal požadované trovy,

pričom uložil najvyššiemu súdu uhradiť ich na účet právneho zástupcu sťažovateľa v lehote

15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2005