Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 782 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (811)I. ÚS 73/97
PDF · 93.93 KB
No categories available
I. ÚS 73/97
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 11. novembra 1997 predbežne prerokoval podnet , bytom
, zastúpeného advokátom JUDr.
Ernestom Valkom, Bratislava, Župné námestie 9, vo veci porušenia jeho základného
práva na prejednanie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Nc 44/97
z 29. mája 1997 a takto
r o z h o d o l :
Podnet o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo
24. októbra 1997 doručené podanie , bytom
, zastúpeného advokátom JUDr. Ernestom
Valkom, Bratislava, Župné námestie 9, označené ako: „Podnet na začatie konania
pred Ústavným súdom podľa článku 130 ods. 3 Ústavy SR“.
Navrhovateľ v ňom namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Každý sa môže domáhať...
svojho práva na... nestrannom súde“. Podľa názoru navrhovateľa k porušeniu jeho
základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom došlo uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Nc 44/97 z 29. mája 1997. Týmto
uznesením senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol, že: „Sudcovia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jozef Štefanko, JUDr. Daniela
Sučanská, JUDr. Emil Franciscy a JUDr. Ladislav Górász nie sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 1 Co 53/96
(Na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6 C 29/95)“.
Pokiaľ ide o sudcu Najvyššieho súdu JUDr. Jozefa Štefanka, tento sám
požiadal o vylúčenie z ďalšieho prejednávania a rozhodovania o označenej veci
podľa § 15 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zatiaľ čo námietku zaujatosti voči
ostatným sudcom Najvyššieho súdu vzniesol navrhovateľ pre ich pomer
k prejednávanej veci (§ 15 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľ v
tejto súvislosti uviedol, že: „Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 29. mája 1997, č. k. Nc 44/97 došlo k porušeniu práva, aby jeho záležitosť bola
prejednaná na nezávislom a nestrannom súde chráneného podľa článku 46 ods. 1
Ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 6 Dohovoru“, nakoľko „v právnej veci vedenej pred
NS SR pod sp. zn. 1 Co 53/96 sú splnené všetky zákonné podmienky pre vylúčenie
sudcu JUDr. Jozefa Štefanku z jej prejednania a rozhodovania, a to pre jeho pomer k
právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Ernestovi Valkovi“. V dôsledku uvedeného
navrhovateľ požiadal, aby po prijatí podnetu na konanie ústavný súd rozhodol, že:
„Ústavný súd vyslovuje, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
29. 5. 1997, č. k. Nc 44/97 došlo k porušeniu práva podnecovateľa, aby jeho vec bola
prejednaná pred nezávislým a nestranným súdom, chráneného podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst.
zákon č. 23/1991 Zb.) a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.“
Nakoľko v uvedenej veci Najvyšší súd rozhoduje o odvolaní navrhovateľa zo
dňa 15. 4. 1996 a vzhľadom na skutočnosť, že „možno s vysokou pravdepodobnosťou
už v najbližšej dobe očakávať vynesenie rozsudku Najvyššieho súdu v danej veci“,
navrhovateľ tiež požiadal, aby ústavný súd „využil svoje oprávnenie podľa § 26
zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a prerokoval tento
podnet prednostne, mimo poradia“.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený
konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie
svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných
súdov Slovenskej republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného
práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania
(čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo
slobode neposkytuje právny predpis Slovenskej republiky žiadnu ochranu využitím
opravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd
skúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995
Z. z., ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného
zákona. Jednou z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní
podnetu, je, či nie je zjavne neopodstatnený. Ako ústavný súd už viackrát rozhodol
v prípadoch podnetov fyzických alebo právnických osôb (odlišných od ústavných
činiteľov): „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná neopodstatnenosť,
ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky nezistí priamu
príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ podnetu“ (I. ÚS 53/96,
I. ÚS 62/96, I. ÚS 75/96, I. ÚS 20/97).
Pre potreby predbežného prerokovania podnetu navrhovateľa ústavný súd
predovšetkým ustálil obsah základného práva na prejednanie veci nestranným súdom
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a následne zisťoval, či namietaným uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mohlo vôbec dôjsť k jeho porušeniu v
dôsledku existencie priamej príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím súdu a
základným právom navrhovateľa. Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci
nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je v občianskom súdnom konaní
garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania a
rozhodnutia pre zaujatosť (§ 12 až 16 Občianskeho súdneho poriadku). Z uvedeného
dôvodu možno sudcu vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania alebo na
základe návrhu samotného sudcu. O návrhoch oprávnených subjektov na vylúčenie
sudcov rozhodujú nadriadené súdy v senátoch a v prípade sudcu Najvyššieho súdu
iný senát tohoto súdu (§ 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Okolnosť, že o
veci napriek tomu rozhodoval sudca, ktorý bol, či mal byť z ďalšej účasti na jej
rozhodovaní vylúčený, je dôvodom uplatnenia riadnych a mimoriadnych opravných
prostriedkov podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Obsahom základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb
(t. j. samotného sudcu, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 ods. 1, resp. účastníka
súdneho konania, ktorý podal návrh podľa § 15 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku) a vylúčiť nimi označeného sudcu (ov) z ďalšieho prejednávania a
rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci
nestranným súdom je len povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na
vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a
rozhodnúť o ňom.
Vychádzajúc z uvedeného preto ústavný súd nezistil (a ani nemohol zistiť)
existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi označeným uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. Nc 44/97 z 29. mája 1997 a základným právom
navrhovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy na prejednanie veci nestranným súdom.
Navrhovateľ vo svojom podnete totiž dôvodil, že k porušeniu jeho základného
práva na prejednanie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy došlo takým
uznesením, ktorým Najvyšší súd rozhodol, že označení sudcovia Najvyššieho súdu
nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Co
53/96. Pokiaľ ide o sudcu Najvyššieho súdu JUDr. Jozefa Štefanku, námietku
zaujatosti dokonca nevzniesol navrhovateľ, ale samotný sudca Najvyššieho súdu.
Ako už bolo spomenuté vyššie, základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky na prejednanie veci nestranným súdom však nezodpovedá
povinnosť súdu rozhodnúť o vylúčení označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a
rozhodovania veci na návrh oprávnených subjektov, ale len povinnosť o takomto
návrhu konať a rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu označeným uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sa ani nevytvorila možnosť porušenia základného práva
navrhovateľa na prejednanie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Keďže v dôsledku uvedeného označeným uznesením
Najvyššieho súdu ani nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva navrhovateľa
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, bol jeho podnet podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995
Z. z. odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.
V Košiciach 11. novembra 1997
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a p a n
t
predseda senátu