Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 73/97

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 11. novembra 1997 predbežne prerokoval podnet , bytom

, zastúpeného advokátom JUDr.

Ernestom Valkom, Bratislava, Župné námestie 9, vo veci porušenia jeho základného

práva na prejednanie veci nestranným súdom podľa Slovenskej

republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 29. mája 1997 a takto

r o z h o d o l :

Podnet o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

24. októbra 1997 doručené podanie , bytom

, zastúpeného advokátom JUDr. Ernestom

Valkom, Bratislava, Župné námestie 9, označené ako: „Podnet na začatie konania

pred Ústavným súdom podľa článku 130 ods. 3 SR“.

Navrhovateľ v ňom namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 , podľa ktorého: „Každý sa môže domáhať...

svojho práva na... nestrannom súde“. Podľa názoru navrhovateľa k porušeniu jeho

základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom došlo uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. mája 1997. Týmto

uznesením senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol, že: „Sudcovia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jozef Štefanko, JUDr. Daniela

Sučanská, JUDr. Emil Franciscy a JUDr. Ladislav Górász nie sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.

(Na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. )“.

Pokiaľ ide o sudcu Najvyššieho súdu JUDr. Jozefa Štefanka, tento sám

požiadal o vylúčenie z ďalšieho prejednávania a rozhodovania o označenej veci

podľa , zatiaľ čo námietku zaujatosti voči

ostatným sudcom Najvyššieho súdu vzniesol navrhovateľ pre ich pomer

k prejednávanej veci ( ). Navrhovateľ v

tejto súvislosti uviedol, že: „Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 29. mája 1997, č. k. došlo k porušeniu práva, aby jeho záležitosť bola

prejednaná na nezávislom a nestrannom súde chráneného podľa článku 46 ods. 1

, Listiny a Dohovoru“, nakoľko „v právnej veci vedenej pred

NS SR pod sp. zn. sú splnené všetky zákonné podmienky pre vylúčenie

sudcu JUDr. Jozefa Štefanku z jej prejednania a rozhodovania, a to pre jeho pomer k

právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Ernestovi Valkovi“. V dôsledku uvedeného

navrhovateľ požiadal, aby po prijatí podnetu na konanie ústavný súd rozhodol, že:

„Ústavný súd vyslovuje, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

29. 5. 1997, č. k. došlo k porušeniu práva podnecovateľa, aby jeho vec bola

prejednaná pred nezávislým a nestranným súdom, chráneného podľa čl. 46 ods. 1

, Listiny základných práv a slobôd (úst.

) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.“

Nakoľko v uvedenej veci Najvyšší súd rozhoduje o odvolaní navrhovateľa zo

dňa 15. 4. 1996 a vzhľadom na skutočnosť, že „možno s vysokou pravdepodobnosťou

už v najbližšej dobe očakávať vynesenie rozsudku Najvyššieho súdu v danej veci“,

navrhovateľ tiež požiadal, aby ústavný súd „využil svoje oprávnenie podľa § 26

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a prerokoval tento

podnet prednostne, mimo poradia“.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený

konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie

svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných

súdov Slovenskej republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného

práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania

( až 50 ) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo

slobode neposkytuje právny predpis Slovenskej republiky žiadnu ochranu využitím

opravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd

skúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

Z. z., ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného

zákona. Jednou z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní

podnetu, je, či nie je zjavne neopodstatnený. Ako ústavný súd už viackrát rozhodol

v prípadoch podnetov fyzických alebo právnických osôb (odlišných od ústavných

činiteľov): „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná neopodstatnenosť,

ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky nezistí priamu

príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ podnetu“ (,

, , ).

Pre potreby predbežného prerokovania podnetu navrhovateľa ústavný súd

predovšetkým ustálil obsah základného práva na prejednanie veci nestranným súdom

podľa a následne zisťoval, či namietaným uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mohlo vôbec dôjsť k jeho porušeniu v

dôsledku existencie priamej príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím súdu a

základným právom navrhovateľa. Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci

nestranným súdom podľa je v občianskom súdnom konaní

garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania a

rozhodnutia pre zaujatosť ( až 16 ). Z uvedeného

dôvodu možno sudcu vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania alebo na

základe návrhu samotného sudcu. O návrhoch oprávnených subjektov na vylúčenie

sudcov rozhodujú nadriadené súdy v senátoch a v prípade sudcu Najvyššieho súdu

iný senát tohoto súdu ( ). Okolnosť, že o

veci napriek tomu rozhodoval sudca, ktorý bol, či mal byť z ďalšej účasti na jej

rozhodovaní vylúčený, je dôvodom uplatnenia riadnych a mimoriadnych opravných

prostriedkov podľa príslušných ustanovení .

Obsahom základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa

nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb

(t. j. samotného sudcu, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 ods. 1, resp. účastníka

súdneho konania, ktorý podal návrh podľa § 15 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) a vylúčiť nimi označeného sudcu (ov) z ďalšieho prejednávania a

rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci

nestranným súdom je len povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a

rozhodnúť o ňom.

Vychádzajúc z uvedeného preto ústavný súd nezistil (a ani nemohol zistiť)

existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi označeným uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. mája 1997 a základným právom

navrhovateľa podľa na prejednanie veci nestranným súdom.

Navrhovateľ vo svojom podnete totiž dôvodil, že k porušeniu jeho základného

práva na prejednanie veci nestranným súdom podľa došlo takým

uznesením, ktorým Najvyšší súd rozhodol, že označení sudcovia Najvyššieho súdu

nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Co

53/96. Pokiaľ ide o sudcu Najvyššieho súdu JUDr. Jozefa Štefanku, námietku

zaujatosti dokonca nevzniesol navrhovateľ, ale samotný sudca Najvyššieho súdu.

Ako už bolo spomenuté vyššie, základnému právu podľa

Slovenskej republiky na prejednanie veci nestranným súdom však nezodpovedá

povinnosť súdu rozhodnúť o vylúčení označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a

rozhodovania veci na návrh oprávnených subjektov, ale len povinnosť o takomto

návrhu konať a rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu označeným uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sa ani nevytvorila možnosť porušenia základného práva

navrhovateľa na prejednanie veci nestranným súdom podľa

Slovenskej republiky. Keďže v dôsledku uvedeného označeným uznesením

Najvyššieho súdu ani nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva navrhovateľa

podľa , bol jeho podnet podľa zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

Z. z. odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a p a n

t

predseda senátu