Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-83-2026.pdf
PDF · 217.21 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/83/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., prechodne bytom B. XX, E. F., v konaní zastúpená: URBAN advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Uhrova 18, Bratislava – Nové Mesto, do času nadobudnutia plnoletosti v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: G. H. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., a otca: I. J. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, v konaní zastúpený: URBAN advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Uhrova 18, Bratislava – Nové Mesto, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8P/93/2025-705 zo dňa 18.11.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd konanie o zmenu zverenia A. B., nar. XX.XX.XXXX z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca, o úpravu výkonu práv rodičov zastupovať ju a spravovať jej majetok a napokon o úpravu styku z a s t a v u j e.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. m e n í tak, že mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/131/2018-418 zo dňa 15.12.2020, právoplatný dňa 07.09.2021, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25CoP/22/2021-515 zo dňa 18.08.2021 tak, že matka je povinná prispievať na výživu medzičasom plnoletého dieťaťa sumou vo výške 700,- Eur mesačne, počnúc od 01.09.2024, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám medzičasom plnoletého dieťaťa.
III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch V. a VI. m e n í tak, že zročné výživné na medzičasom plnoleté dieťa za obdobie od 01.09.2024 do 31.10.2025 činí sumu 9.410,- Eur, ktorú súd povoľuje matke splácať v pravidelných mesačných splátkach po 400,- Eur až do zaplatenia, tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 27P/267/2013-33 zo dňa 24.09.2013, právoplatný dňa 08.10.2013, v časti zverenia v tom čase ešte maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti otcovi od 01.09.2024.
Výrokom II. určil, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/131/2018-418 zo dňa 15.12.2020, právoplatný dňa 07.09.2021, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25CoP/22/2021-515 zo dňa 18.08.2021 tak, že matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 450,- Eur mesačne vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk otca, počnúc od 01.09.2024. Výrokom IV. uložil matke povinnosť poukazovať na osobitný účet maloletej sumu vo výške 250,- Eur mesačne vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od 01.09.2024, ktorý účet je otec povinný zriadiť do siedmych dní od právoplatnosti rozsudku a v tej istej lehote je povinný oznámiť matke číslo účtu a peňažný ústav, v ktorom je tento účet zriadený. Výrokom V. uložil matke povinnosť splácať zročné výživné na maloletú za obdobie od 01.09.2024 do 31.10.2025 v sume 5.910,- Eur po 250,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI. uložil matke povinnosť poukazovať zročné výživné na tvorbu úspor pre maloletú za obdobie od 01.09.2024 do 31.10.2025 v sume 3.500,- Eur na osobitný účet maloletej v splátkach po 150,- Eur mesačne vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VII. zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 22CoP/9/2017-507 zo dňa 22.02.2018, právoplatný dňa 14.03.2018, tak, že styk matky s maloletou sa neupravuje. Výrokom VIII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o návrhu otca, ktorým sa domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že maloletá bude zverená do jeho osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, matka bude povinná platiť výživné na maloletú vo výške 250,- Eur, resp. 730,- Eur mesačne počnúc od 01.09.2024 a styk matky s maloletou zostane neupravený.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 64, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a článku 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.
4. Uviedol, že matka na poslednom pojednávaní dňa 18.11.2025 žiadala pojednávanie odročiť z dôvodu, že nemá právneho zástupcu, nemá zachovanú lehotu na prípravu pred pojednávaním a aj zo zdravotných dôvod, pretože sa necíti dobre, nakoľko predchádzajúci deň dňa 17.11.2025 bola na odbere krvi aferézou (vrátane plazmaferézy). Súd jej žiadosti nevyhovel, pretože súdu nepreukázala, že by sa pojednávania nemohla zúčastniť bez ohrozenia svojho života a zdravia a naviac na pojednávanie sa aj riadne dostavila. Bolo pravdou, že deň pred pojednávaním podstúpila odber krvi, čo vyplývalo z potvrdenia Národnej transfúznej služby SR zo dňa 17.11.2025, avšak nebol jej určený žiadny čas na zotavenie. Z uvedeného vyplynul pre súd záver, že samotný odber krvi deň pred pojednávaním neodôvodňuje odročenie pojednávania a matka sa môže zúčastniť pojednávania bez ohrozenia života a zdravia. Čo sa týkalo dôvodu, že nemala zachovanú lehotu na prípravu pred pojednávaním súd uviedol, že matka odvolala plnú moc dňa 17.11.2025, t. j. deň pred pojednávaním a odvolanie plnomocenstva doručila súdu mailom až v deň pojednávania, t. j. 18.11.2025. Matka vzala termín pojednávania vytýčený na 18.11.2025 na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní dňa 26.09.2025, preto mala dostatok času riadne a včas vykonať zmenu svojho právneho zástupcu do ďalšieho pojednávania. Odvolanie plnomocenstva deň pred pojednávaním považoval súd za účelové konanie matky s úmyslom dosiahnuť odročenie pojednávania a predĺženie konania. Súd neuznal ani ďalší dôvod matky na odročenie pojednávania ohľadne nezachovania lehoty na prípravu pred pojednávaním. Bolo pravdou, že právny zástupca otca doručil súdu vyjadrenie, v rámci ktorého navrhol matku zaviazať na platenie výživného vo výške 730,- Eur mesačne, prípadne túto sumu rozdeliť na bežné výživné a na tvorbu úspor maloletej, na druhej strane bolo potrebné uviesť, že otec v tomto podaní neuvádzal žiadne nové skutočnosti v prejednávanej veci ani nenavrhoval žiadne dôkazy. Ani návrh otca na určenie výživného vo výške 730,- Eur nebol dôvodom na odročenie pojednávania, keď táto suma bola výsledkom výpočtov podľa tabuľky na určenie výživného (ktorú možno ľahko zistiť prostredníctvom verejne dostupných zdrojov) a príjem matky bol v priebehu celého konania konštantný. Okrem toho matka mala v priebehu celého konania právneho zástupcu, s ktorým mohla prebrať aj otázku výšky výživného a aj tak učinila, čoho dôkazom bolo odporúčanie advokáta uzavrieť dohodu ohľadne výške výživného na sumu 450,- Eur mesačne. Uvedené vyplývalo z odvolania plnej moci zo dňa 17.11.2025. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že matkina žiadosť o odročenie pojednávania bola účelová s úmyslom dosiahnuť predĺženie konania.
Popri uvedenom súd vzal do úvahy i hospodárnosť konania a záujem na jeho ukončení bez prieťahov, nakoľko sa jedná o konanie vyžadujúce osobitú rýchlosť konania, pričom konanie začalo v auguste 2024, doposiaľ sa uskutočnilo jedno pojednávanie a vo veci nebolo rozhodnuté.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rodným listom maloletej, správami zo šetrenia pomerov, správou z L. F., E. H. A. M. F. - RPPS, správou z N. F. O. A. M. F., správou zo školy, pripojeným spisom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/267/2013 z toho najmä rozsudkom č. k. 27P/267/2013-33 zo dňa 24.09.2013, pripojeným spisom súdu prvej inštancie sp. zn. 16P/131/2018 z toho najmä rozsudkom č. k. 16P/131/2018-418 zo dňa 15.12.2020, pripojeným spisom Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P/521/2016- z toho najmä rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 22CoP/9/2017-507 zo dňa 22.02.2018 a znaleckým posudkom č. XX/XXXX, potvrdeniami o príjme matky a otca, ďalšími ku spisu pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav: Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 27P/267/2013-33 zo dňa 24.09.2013, právoplatným dňa 08.10.2013 a vykonateľným dňa 11.10.2013, bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené (I. výrok) a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletú v sume 70,- Eur mesačne, vždy do 10-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a bol upravený styk otca s maloletou počas školského roka a víkendov neobmedzene a počas vianočných prázdnin v každom roku od prvého dňa prázdnin od 10:00 hod. do 30.12. toho ktorého roka do 21:00 hod.. Dňa 24.12. toho ktorého roka rodičia spolu s maloletou strávia uvedený deň v bydlisku maloletej a prvý sviatok vianočný 25.12. toho ktorého roka strávia rodičia spolu s maloletou v mieste bydliska otca a od 26.12. toho ktorého roka je otec oprávnený stretávať sa s maloletou od 10:00 hod. do 30.12. toho ktorého roka do 21:00 hod.. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v každom roku počas jarných prázdnin od pondelka od 10:00 hod. do nedele pred nástupom do školy do 19:30 hod., počas veľkonočných sviatkov od štvrtka pred začatím veľkonočných sviatkov od 10:00 hod. vrátane Veľkonočnej nedele do 21:00 hod., počas letných prázdnin v čase od 01.07. od 10:00 hod. do 14.07. do 21:00 hod. s tým, že matka je povinná v určenom čase maloletú pripraviť a pred vchodom, kde býva ju odovzdať otcovi a otec je povinný odovzdať maloletú matke na rovnakom mieste v stanovený čas (II. výrok). Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/131/2018-418 zo dňa 15.12.2020 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 27P/267/2013-33 zo dňa 24.09.2013 v časti o výživnom na maloletú tak, že vyživovacia povinnosť otca sa zvýšila zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne od 10.07.2018 (I. výrok) a zročné výživné na maloletú za obdobie od 10.07.2018 do 31.12.2020 vo výške 1.140,- Eur bol otec povinný platiť v splátkach po 50,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku (II. výrok). Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.09.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25CoP/22/2021-515 zo dňa 18.08.2021, právoplatným dňa 07.09.2021, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výšky výživného potvrdil a v časti počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti otca ho zmenil od 01.09.2019. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 22CoP/9/2017-507 zo dňa 22.02.2018, právoplatným dňa 14.03.2018, bol zmenený styk otca s maloletou tak, že počas bežného roka je otec oprávnený sa stretávať s maloletou v období od 01.03.2018 do 30.04.2018 každý mesiac v roku druhú a tretiu sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každú druhú a tretiu nedeľu od 10:00 hod do 14:00 hod., v období od 01.05.2018 do 30.06.2018 každý mesiac v roku druhú sobotu v mesiaci od 10:00 hod. do druhej nedele v mesiaci do 18:00 hod. a tretiu sobotu v mesiaci od 10:00 hod. do tretej nedele v mesiaci do 18:00 hod., v období od 01.07.2018 do budúcna každý mesiac v roku od piatka pred druhou nedeľou v mesiaci od 16:30 hod. do druhej nedele v mesiaci do 18:00 hod. a od piatka pred treťou nedeľou v mesiaci od 16:30 hod. do tretej nedele v mesiaci do 18:00 hod. a každú stredu po druhej nedeli v mesiaci od 16:30 hod. do 18:00 hod. a každú stredu po tretej nedeli v mesiaci od 16:30 hod. do 18:00 hod.. Ďalej je otec oprávnený sa stretávať s maloletou počas jarných prázdnin každý párny rok od prvého dňa jarných prázdnin, t.j. od pondelka od 7:45 hod. do posledného dňa prázdnin (t. j. do piatka) do 18:00 hod. počnúc rokom 2019 do budúcna, počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Zeleného štvrtka od 7:45 hod. do Veľkonočnej soboty do 18:00 hod. a každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 7:45 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18:00 hod. počnúc rokom 2019 do budúcna, počas letných prázdnin každý rok od 01.07. toho ktorého roka od 7:45 hod. do 15.07. toho ktorého roka do 19:00 hod. a od 16.08. toho ktorého roka od 7.45 hod. do 30.08. toho ktorého roka do 19:00 hod. počnúc rokom 2018 do budúcna a počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý nepárny rok od 23.12. toho ktorého roka od 7:45 hod. do 30.12. toho ktorého roka do 18:00 hod. a každý párny rok od 31.12. toho
ktorého roka od 7:45 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 18:00 hod. počnúc rokom 2018 do budúcna s tým, že rodičia sú povinní si maloletú navzájom preberať a odovzdávať v určený deň a čas na adrese P. G. X/X, C. (reštaurácia Q.) a matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Uznesením č. k. 8P/139/2024-156 zo dňa 17.10.2024 súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zároveň spojil návrh oca vo veci samej s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia na spoločné konanie. Voči výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa odvolal otec. Uznesením č. k. 14CoP/215/2024-228 zo dňa 11.12.2024, právoplatným a vykonateľným dňa 17.01.2025, Krajský súd v Trnave ako odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej maloletú zveril do starostlivosti otca a vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 8P/93/2025-564 zo dňa 22.09.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým matku zaviazal na platenie výživného na maloletú vo výške 130,- Eur mesačne vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám otca od vykonateľnosti uznesenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2025 a vykonateľnosť dňa 24.09.2025.
6. Z potvrdení o príjme otca mal súd preukázaný jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 05/2024-05/2025 vo výške 785,75 Eur, za obdobie 09/2024-08/2025 vo výške 797,11 Eur a za obdobie 09/2025-10/2025 vo výške 804,40 Eur. Z výpisu z LV č. XXX mal súd preukázané, že otec je výlučným vlastníkom rodinného domu s priľahlými pozemkami v kat. území K., okres E.. Z výpisu z LV č. XXXXX čiastočný mal súd preukázané, že otec je výlučným vlastníkom bytu v kat. území B., okres B. I., s vyznačenou ťarchou - okrem iného záložné právo v prospech Prima banka Slovensko, a. s.. Z prehľadu výdavkov otca zo dňa 17.11.2025 vyplývali nasledovné výdavky otca na maloletú: Škola: obedy 48,60 Eur mesačne, cestovné 50,- Eur mesačne, zošity cca 20,- Eur ročne, knihy Nemčina 25,- Eur a Angličtina 20,- Eur ročne, písacie pomôcky 30,- Eur ročne, ZRPŠ 20,- Eur ročne, školské výlety: Viedeň 150,- Eur, Praha 150,- Eur + 50,- Eur ročne, kurz ochrany života a zdravia 80,- Eur + 30,- Eur a 20,- Eur cestovné. Aktivity: divadlo + kino 20,- Eur mesačne, ples 50,- Eur ročne, Spišský trh 30,- Eur + 20,- Eur, výlet Podhájska 61,- Eur, lyžovanie: Kubašok 1x 14,- Eur, Vernár 2x 16,- Eur, Mlynky 4x 18,- Eur, Malinô Brdo 1x 14,- Eur, letné kúpalisko 3x 5,- Eur, tajomná Levoča 10,- Eur, výlet Sninský kameň a Morské oko 50,- Eur, víkendový pobyt chata 165,- Eur, výlet Poľsko Energylandia 120,- Eur, mobilný telefón 397,49 Eur, myš k PC a podložka 22,- Eur. Obuv a oblečenie cca 50,- Eur + 50,- Eur mesačne. Hygiena cca 25,- Eur mesačne. Strava cca 200,- Eur mesačne. Lekár: 2x 2,- Eurá poplatok na pohotovosti, lieky cca 15,- Eur mesačne (za mesiace február až apríl 2025), zubár snímok, ošetrenie a vyťahovanie zubov 415,- Eur (za obdobie od 08/2024 doposiaľ), platba u zubára 15,- Eur, okuliare 240,- Eur, puzdro 20,- Eur, čistič 6,- Eur, Vreckové 40,- Eur. Výdavky otca boli: strava cca 200,- Eur mesačne, poplatky za chalupu 64,10 Eur mesačne, hypotekárny úver 212,52 Eur, poistenie otec 14,77 Eur, poistenie byt B. 27,- Eur ročne, lieky 7,- Eur mesačne, hygiena 10,- Eur mesačne, oblečenie a obuv 20,- Eur + 20,- Eur mesačne, diaľničná známka 90,- Eur, PZP 132,43 Eur.
7. Z potvrdenia o príjme matky za obdobie 08/2024-07/2025 mal súd preukázaný jej priemerný čistý mesačný príjem vo výške 3.054,63 Eur. Z výpisu z LV č. XXX čiastočný mal súd preukázané, že matka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu s priľahlými pozemkami v kat. území D., okres R. S., s vyznačenou ťarchou - záložné právo v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s.. Z rozpisu výdavkov matky doručeného súdu dňa 15.09.2025 vyplývali nasledovné výdavky matky: nájom G. 231,10 Eur, elektrina G. 21,- Eur, ZES D. 40,- Eur, SPP D. 148,- Eur, Vodárenská D. 10,- Eur, D. odpad ročne 70,- Eur (mesačne 5,83 Eur), daň D. ročne 57,- Eur (mesačne 4,75 Eur), SKYlink D. 12,90 Eur, poistenie D. 2x ročne celkovo 96,64 Eur (mesačne 8,05 Eur), poistenie D. 2x ročne celkovo 135,24 Eur (mesačne 11,27 Eur), poistka matka 63,69 Eur, poistenie UVERU SPP 47,59 Eur, UNIQUA Leasing 100,- Eur, energetický certifikát 350,- Eur (mesačne 29,17 Eur), O2 2x telefón + WIFI doma za 4 mesiace 132,30 Eur, elektrovoltaika celkovo 8.648,- Eur (mesačne 720,66 Eur ), prezutie auta za rok 50,- Eur (mesačne 4,16 Eur), olej do auta 1x ročne 4 litre 23,30 Eur (mesačne 1,94 Eur), voda do ostrekovačov 1x mesačne 4,92 Eur, 2x mesačne umyť auto 24,- Eur, benzín 1x týždenne 35,- Eur (mesačne 140,- Eur), hypotéka 317,61 Eur, stavebný úver 210,52 Eur, VUB úver na 27.150,- Eur (mesačne 410,96 Eur), VUB úver na 10.680,- Eur (mesačne 182,23 Eur), VUB úver na 8.630,- Eur (mesačne 148,82 Eur), sport. karta 30,- Eur, III. pilier 90,- Eur, investičné sporenie VUB 80,- Eur. Osobná spotreba: strava 300,- Eur mesačne, šport 160,- Eur mesačne, oblečenie a obuv 100,- Eur mesačne, kozmetika 40,- Eur, lieky 20,-
Eur, diaľničná nálepka ročne 90,- Eur (mesačne 7,50 Eur), poistka na auto 160,- Eur (mesačne 13,30 Eur).
8. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 18.10.2024 vyplývalo, že maloletá je v školskom roku 2024/2025 žiačkou I.. D. J. T., U. XX, E. R. H.. Komplexnou správou na maloletú podanou T. U. XX, E. R. H. mal súd preukázané, že dochádzka maloletej je pravidelná, dôvodom absencií sú zdravotné problémy alebo návšteva súdu či ÚPSVaR. Všetky absencie sú nahlásené vopred otcom triednej učiteľke. Do školy maloletú vozí otec alebo dochádza autobusom. V školskom roku 2024/2025 študovala maloletá v 2. ročníku, ukončila ho výborným priemerom 1,54. V tomto školskom roku pokračuje v štúdiu v 3. ročníku, má veľmi dobré výsledky, na vyučovanie sa pravidelne pripravuje. Nezaznamenali žiadne negatívne správanie žiačky, pôsobí pokojným a vyrovnaným dojmom. Po prestupe sa rýchlo etablovala, dobre zapadla do triedneho kolektívu, dosahuje výborné školské výsledky. Aktívne sa zapája do všetkých školských a mimoškolských aktivít. Je stále čisto oblečená a upravená. Správa sa slušne a úctivo. Otec sa pravidelne zaujíma o výsledky maloletej, zapája sa aj do školských aktivít. Pravidelne komunikuje s triednou učiteľkou a vedením školy, v dostatočnom predstihu informuje o absencii, zúčastňuje sa rodičovských združení. Otec platí dcérinu stravu, vyučovacie pomôcky, vstupy na rôzne školské akcie, exkurzie a školský výlet. O dieťa je riadne postarané. Zo správy o psychologickej intervencii zo dňa 30.09.2024, vypracovanej spoločnosťou PSYCHONET, s.r.o.- O. F. G. T., F., G., G.. mal súd preukázané, že maloletá je intelektovo kvalitne diferencovaná, vnímavá, senzitívna, autentická, primerane ambiciózna, verbálne zdatná, s prirodzenou potrebou emočne stabilného a predvídateľného výchovného prostredia, s citovou príchylnosťou k otcovi, s potrebou vymanenia sa zo subjektívne zaťažujúceho výchovného vplyvu a prostredia matky. Naliehavou sa javí potreba zvážiť podmienky potencionálnych kontaktov dieťaťa s matkou, kde má posudzovaná vybudovaný odpor, s cieľom emočne ju chrániť pred novými traumatickými zážitkami vo výchovnom prostredí matky. V záujme prevencie rozvoja neurotickej sympomatológie a zachovania duševného zdravia menovanej je psychologicky žiaduce potrebám a očakávaniam dieťaťa - výchova v prostredí otca - vyhovieť. Zo správy N. F. O. A. M. F. zo dňa 30.07.2025 vyplývalo, že maloletá v matkinom kontaktovaní v súčasnosti nedokáže vidieť ozajstný záujem a dobrý úmysel. Nevyzná sa v jej krokoch, ktoré proti nej podniká. Maloletá má voči matke ambivalentný postoj, na jednej strane mame zazlieva, že sa viac nesnaží, na druhej strane je rada, že má pokoj. Aby mala záujem sa s ňou stretávať, musela by vidieť zmenu v matkinom správaní a hlavne by chcela, aby neubližovala všetkým naokolo a nepodnikala kroky, ktoré proti nej robí. A. trápi celá situácia, uvedomuje si, že náhly odchod musel byť pre matku ťažký, ona sa tam však už necítila bezpečne. Zo správy z poradensko-psychologického procesu Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 04.11.2025 vyplývalo, že matka sa na termín nedostavila, spolupracoval s nimi len otec a maloletá. Z konzultácií vyplynulo, že otec je ochotný aj spôsobilý všestranne napĺňať potreby dcéry, ako aj podporovať kontakt dcéry s matkou. Dcéra otca rešpektuje ako autoritu a má k nemu vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu a dokáže s ním komunikovať a spolupracovať. Po roku bývania s otcom potvrdzuje spokojnosť ako zvláda zmenu bydliska a tiež sociálne začlenenie do širšieho rodinného aj školského prostredia. K matke má kritickejší postoj a má k nej ambivalentnejšiu vzťahovú väzbu, túži po jej záujme a láske, ale zároveň sa jej bojí a hnevá sa na ňu. Hoci sa stretnutia s matkou u nich obávala a žiadala prítomnosť otca, nakoniec bola sklamaná, že sa matka na pozvanie nedostavila.
9. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX S. O. XX.XX.XXXX L. F. S. V. H. F. A. F., E. E., W. D. X, XXX XX R. S., I.: XXXXXXXX mal súd preukázané, že u otca nie sú prítomné príznaky žiadnej sexuálnej úchylky ani príznaky pedofílie. Zo psychiatrického ani psychologického hľadiska nie sú u neho prítomné žiadne kontraindikácie k stretávaniu sa s vlastným maloletým dieťaťom a otec je spôsobilý poskytovať adekvátnu starostlivosť svojmu maloletému dieťaťu.
10. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je dôvodný, pretože bolo preukázané, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu ostatného rozhodnutia. Výpoveďami všetkých účastníkov konania ako aj zo správy referátu bolo jednoznačne preukázané, že vzťah matky s maloletou je dlhodobo narušený a konfliktný, medzi maloletou a matkou dochádzalo už aj v minulosti opakovane k hádkam, v dôsledku čoho sa maloletá rozhodla opustiť domácnosť matky a presťahovať sa k otcovi. Z vyjadrení maloletej bolo zrejmé, že takéto rozhodnutie
nie je akýmsi „chvíľkovým vzplanutím“, ale k rozhodnutiu prišlo po zrelej úvahe, nakoľko si už dlhší čas uvedomovala konflikty medzi ňou a matkou, ktoré vznikali kvôli rozdielnym názorom v ich bežnom živote. Z vyjadrenia maloletej tiež vyplynulo, že zo strany matky bola častokrát nepochopená, matka si u nej presadzovala svoj vlastný názor a keď sa ich názory nezhodovali, končilo to medzi mini hádkou. Naviac, maloletá počas konania opakovane a jednoznačne vyjadrovala želanie ostať v starostlivosti otca, kde sa cíti bezpečne. Maloletá je ambiciózna, sama sa vyjadrila, že si chce dokončiť školu a má predstavu o svojej budúcnosti. Škola podala komplexnú správu o maloletej, z ktorej vyplývalo, že maloletá dobre zapadla do kolektívu, správa sa slušne a úctivo, má veľmi dobré výsledky, do školy chodí pripravená, žiadne problémy s maloletou škola neavizovala, preto nebol dôvod spochybňovať jej výchovno-vzdelávacie výsledky. Jej vzťah s otcom je veľmi dobrý, maloletá sa v jeho domácnosti cíti komfortne, bezpečne a sama potvrdila, že je o ňu riadne postarané. Zmenu prostredia hodnotila kladne, najmä po mentálnej stránke, čo má pozitívny dopad aj na jej školské výsledky a v oblasti socializácie. Z jej vyjadrenia pre súd vyplynul záver, že odchod od matky zvažovala už dlhodobo a nebola k tomu žiadnym spôsobom zmanipulovaná, pričom hlavným dôvodom jej odchodu boli časté hádky a konflikty s matkou. Maloletá je vo veku blízkom dospelosti a aj z pohľadu učiteľov či psychológov sa jedná o rozumné dieťa, preto mal súd prvej inštancie za to, že je vzhľadom na svoj vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť schopné vyjadriť sa k prejednávanej veci a vyjadriť svoje želanie, na ktoré súd musel prihliadnuť. Matka v priebehu konania trvala na psychologickom, resp. psychiatrickom vyšetrení maloletej a otca, v tomto smere navrhovala vykonať znalecké dokazovanie. Uvedené navrhovala z dôvodu, že podľa nej má maloletá psychické problémy, niečo u nej nie je v poriadku, čudne sa chová i správa, a preto navrhla umiestnenie maloletej do ústavu za účelom jej odborného vyšetrenia. Vyššie uvedený návrh vo vzťahu k otcovi odôvodňovala tým, že podľa nej má otec sklony k pedofílii, na čo poukazovala už aj v predchádzajúcich konaniach. Matka taktiež spochybňovala prostredie - domácnosť otca, nielen po hmotnej stránke (počet izieb, ich obsadenie a pod.), ale aj po stránke nehmotnej - považovala ho za toxické z dôvodu, že otec v jeho neprítomnosti deleguje rodičovské povinnosti na svoju sestru. Bolo nepochybné, že matka má konfliktný vzťah nielen s otcom, ale aj s touto osobou (vyplýva to z predchádzajúcich konaní) a toho času už aj s maloletou a tiež s ďalšími členmi rodiny maloletej (napr. so svojou matkou). Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vyššie uvedené tvrdenia, resp. pochybnosti matky sú nedôvodné až účelové, s úmyslom ponechať maloletú v jej starostlivosti a neboli žiadnym spôsobom preukázané, ba práve naopak, boli vyvrátené tak správami zo šetrenia pomerov, správami psychológov (F., N. F., RPPS), ako aj vyjadreniami maloletej i otca, prípadne aj znaleckým posudkom produkovaným v predchádzajúcich konaniach, a to nasledovne. U maloletej nič nenaznačovalo tomu, že by mala psychické problémy, pričom práve pre zachovanie jej duševného zdravia klinický psychológ detí odporučil zmeniť umiestnenie maloletej k otcovi. Uvedené odporučenie odborníka súd nemohol ponechať bez povšimnutia. Podozrenie na duševné problémy maloletej nenaznačovala ani správa psychológa z N. F. O. A. M. F., ani správa psychologičiek z RPPS - L. F. či komplexná správa zo školy. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX (vypracovaného v predchádzajúcom konaní v súvislosti s úpravou styku otca s maloletou) bolo jednoznačne preukázané, že ani v minulosti neboli u otca prítomné príznaky žiadnej sexuálnej úchylky a ani zo psychologického, ani zo psychiatrického hľadiska neboli prítomné žiadne kontraindikácie k stretávaniu sa s vlastným dieťaťom. Naviac, z uvedeného znaleckého posudku mal súd preukázané, že porucha duševného stavu otca (manická epizóda v roku 2012) bola dočasná a bola daná do súvisu s dlhotrvajúcou záťažovou situáciou (exmanželka ho obviňovala, že je psychopat a podala na neho trestné oznámenie za sexuálne obťažovanie dcéry). Uvedený záver bol prijatý aj odvolacím súdom, ktorý ostatným rozsudkom upravil styk otca s maloletou. Nič teda nenasvedčovalo tomu, že by otec trpel pedofíliou alebo inou sexuálnou deviáciou, ale ani tomu, že dieťa má psychiatrické problémy. Nebol preukázaný ani žiadny súvis medzi pohlavne prenosnou chorobou maloletej (Gardnerella vaginalis) a matkiným upodozrievaním otca z pedofílie. Z verejne dostupných zdrojov súd prvej inštancie zistil, že túto chorobu možno dostať aj iným spôsobom ako len sexuálnym stykom (dokonca niektoré štúdie uvádzali, že sa neprenáša nechráneným sexuálnym stykom), ale napr. z dôvodu častého kúpania, oslabením imunitného systému, stresom a pod.. Z uvedeného dôvodu, nakoľko vykonaným dokazovaním (výpovede účastníkov konania, správy sociálnej kurately, správy psychológov, správy zo školy) boli tvrdenia a zároveň i obavy matky v uvedenom smere vyvrátené, súd nevzhliadol dôvod na vykonanie dokazovania v smere navrhovanom matkou a jej návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom zamietol. Zároveň zamietol aj návrh na výsluch sestry otca F. F., nakoľko z vyjadrenia maloletej vyplynulo, že s tetou má dobrý vzťah, navzájom si pomáhajú v domácnosti a nerobia si naprieky, poobede sa zvyknú chvíľku porozprávať a potom si každá robí svoje povinnosti. Teda žiadny toxický vplyv v otcovej domácnosti preukázaný nebol. Okrem toho výpoveď F. F. by podľa názoru súdu nebola objektívna a mohla by byť ovplyvnená
jej príbuzenským pomerom s otcom a zlými vzťahmi s matkou. Návrh matky na vypočutie starej matky maloletej zo strany matky považoval súd tiež za nedôvodný, vzhľadom na jej pokročilý vek, a najmä z dôvodu, že táto osoba nežije v spoločnej domácnosti s účastníkmi konania a nedokázala by sa k veci priamo vyjadriť. Šetrením pomerov mal súd tiež preukázané, že otec má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletú (v domácnosti je dostatok izieb pre všetkých jeho členov, tiež je zariadená účelným nábytkom a hygiena na dobrej úrovni), ktorú už otec maloletej zabezpečuje od augusta 2024 a doteraz v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Tento záver zistený zo správy zo šetrenia pomerov korešponduje aj s ostatnými dôkazmi. Otec sa o maloletú riadne stará, zabezpečil jej zdravotnú starostlivosť vrátane ortodontickej liečby, zabezpečil prestup maloletej na školu, ktorá je rovnocennou s jej doterajšou strednou školou, zabezpečuje ju aj po finančnej stránke, keďže matka na výživu maloletej dobrovoľne a bez ingerencie súdu neprispievala. Výživné na maloletú začala platiť až po nariadení neodkladného opatrenia, ktorým ju súd zaviazal prispievať na výživu dcéry vo výške 130,- Eur mesačne. Bolo možné prijať záver, že otec má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletú, maloletej zabezpečuje všestrannú starostlivosť od jej odchodu od matky a doteraz v nej neboli zistené žiadne nedostatky. Písomným vyjadrením školy mal súd preukázané, že maloletá sa v novej škole rýchlo adaptovala a dosahuje veľmi dobré výsledky. I napriek tomu, že matka uvedené tiež spochybnila a vyjadrila podozrenie, že škola sa tak vyjadrila len preto, aby bol potvrdený náznak dobrého rozhodnutia maloletej (odchodom do domácnosti otca), súd nemal dôvod tento dôkaz nebrať do úvahy, pretože s písomným vyjadrením korešpondujú aj vyjadrenia ostatných účastníkov konania, keď napr. aj z vyjadrenia otca vyplynulo, že s maloletou nemá žiadne výchovné problémy, okrem toho sa jedná o úradnú listinu, za hodnovernosť ktorej zodpovedajú vypracovatelia, t. j. triedna učiteľka a riaditeľka školy. Súd preto nemal dôvod neprihliadať na tento dôkaz. Matka počas celého konania odmietala rozhodnutie maloletej zotrvať v starostlivosti otca a snažila sa ho bojkotovať, keď nesúhlasila ani so zmenou školy, či so zmenou pediatra maloletej. Podávala rôzne trestné oznámenia a domáhala sa svojej pravdy. Bolo nepochybné, že rozhodnutie maloletej sa matky hlboko dotklo, pričom matka verbalizovala, že jej na maloletej záleží, nič však preto neurobila, aby sa jej vzťah s maloletou napravil. Bez vážnejších dôvodov nevyužila ani možnosť stretnúť sa s maloletou na úrade práce v rámci súdom nariadeného referátu. V tejto súvislosti bolo nutné uviesť, že pokiaľ matka tvrdí, že maloletá má poruchy správania, a preto je potrebné maloletú umiestniť do ústavu za účelom kompletnej diagnostiky jej psychického a duševného zdravia, súd prvej inštancie uviedol, že od ostatného rozhodnutia v roku 2023 do augusta 2024 bola maloletá v starostlivosti matky, matka teda mala dostatok času na riešeniu uvádzaného problému. Taktiež maloletú púšťala k otcovi, maloletá v rámci realizácie stretávaní sa s otcom podnikala rôzne aktivity a až do začatia konania matka nikomu neavizovala svoje podozrenie vo vzťahu k otcovi (napr. pedofília). Preto tieto tvrdenia súd vyhodnotil ako účelové s cieľom ponechania maloletej v jej starostlivosti. V žiadnom prípade nebolo možné kladne hodnotiť ani jej konanie, keď sama podala trestné oznámenie na maloletú a otca, ktorý je toho času pre dieťa primárnou vzťahovou osobou. Takéto správanie malo skôr kontraproduktívny účinok a jednoznačne negatívne vplývalo na zdravý duševný vývin maloletej. Naviac, trestné oznámenia na otca boli zamietnuté. Na záver a na podporu správnosti rozhodnutia o zmene umiestnenia maloletej súd prvej inštancie dodal, že zhodným vyjadrením účastníkov ako aj z listinných dôkazov mal preukázané, že otec matke v styku s maloletou nebráni. Uvedené nasvedčovalo tomu, že výchovné prostredie otca rešpektuje práva matky, čo je jedným z predpokladov riadnej výchovy maloletého dieťaťa. Je v najlepšom záujme maloletej, aby vyrastala bez negatívnych vplyvov a v kľudnom prostredí, kde má zabezpečené všetky potreby, ktoré sú nevyhnutné pre jej zdravý fyzický a najmä psychický vývoj. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že zmenil umiestnenie maloletej do starostlivosti otca, čím zmenil ostatný rozsudok, týkajúci sa zverenia maloletej do starostlivosti matky. Takýmto rozhodnutím súd v konečnom dôsledku zosúladil aj právny stav so skutočným stavom.
11. Vzhľadom na to, že obaja rodičia majú rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu (nemajú ich obmedzené ani nie sú pozbavení ich výkonu), súd prvej inštancie rozhodol tak, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
12. Súd prvej inštancie skúmajúc odôvodnené potreby maloletej, ako aj osobné a zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, dospel k záveru, že návrh otca je čo do základu dôvodný, preto matku zaviazal na platenie výživného na maloletú celkovo v sume 700,- Eur mesačne, ktorú sumu rozdelil na bežné
výživné a výživné na tvorbu úspor, z dôvodu, že príjem povinného rodiča - matky presahuje odôvodnené mesačné potreby maloletej. Súd matku zaviazal na platenie výživného od 01.09.2024, nakoľko príjem matky je od tohto obdobia konštantný. Matka na začiatku posledného pojednávania dňa 18.11.2025 uvádzala, že je ochotná platiť bežné výživné vo výške 450,- Eur a prispievať na tvorbu úspor vo výške 150,- Eur mesačne, k uzavretiu rodičovskej dohody však nakoniec nedošlo, nakoľko matka nesúhlasila so zročným výživným a žiadala určiť výživné od 18.11.2025, s čím otec nesúhlasil. Matka z pojednávania predčasne odišla s tým, že má postavenie slabšej strany a prišlo jej zle, nesúhlasí so žiadnou dohodou a pojednávaciu miestnosť opustila. Súd nevidel zákonný dôvod na určenie vyživovacej povinnosti matke od 18.11.2025, preto matku zaviazal na platenie výživného od 01.09.2024 (v zmysle návrhu otca) i s poukazom jednak na zaužívanú rozhodovaciu prax, kedy sa výživné určuje od podania návrhu ako aj na spravodlivé rozhodnutie veci. Podľa názoru súdu matka môže celkovo v sume 700,- Eur mesačne platiť výživné na maloletú zo svojho priemerného mesačného čistého príjmu, ktorý činil za obdobie 08/2024 - 07/2025 v priemere v čistom 3.054,63 Eur. Súd uznal matkine i otcove mesačné výdavky, nakoľko tieto boli preukázané, ich výšky boli reálne a nenadhodnotené. Súd uznal aj všetky výdavky maloletej, nakoľko tieto boli preukázané a ani matka ich položkovite nenamietala, namietala len súčet položiek v jednotlivých obdobiach a spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov otca pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých teraz hradí výživu maloletej, čo bolo podľa názoru súdu irelevantné, nakoľko je nepredstaviteľné, aby boli mesačné výdavky na dieťa každý mesiac úplne rovnaké a tiež je nepochybné, že otec musel živiť svoje dieťa. Súd súhlasil s tvrdením matky, že pokiaľ investuje do svojho domu, tak investuje do budúceho dedičstva, avšak tieto nie sú nevyhnutné výdavky a je potrebné brať ohľad na to, že dieťa je potrebné živiť teraz a nemožno od otca očakávať, aby okrem osobnej starostlivosti o maloletú zabezpečoval aj všetku výživu maloletej a suploval tak vyživovaciu povinnosť matky. Otcom uvádzané mesačné výdavky na maloletú považoval súd prvej inštancie za dôvodné, reálne a nenadhodnotené, preto ich súd uznal v zmysle otcovho písomného vyčíslenia (obedy v škole 48,60 Eur, cestovné 50,- Eur, zošity 1,70 Eur, knihy nemčina 2,10 Eur, angličtina 1,70 Eur, písacie pomôcky 2,50 Eur, ZRPŠ 1,70 Eur, školské výlety 29,- Eur, kurz ochrany života a zdravia 10,80 Eur, obuv 50,- Eur, oblečenie 50,- Eur, strava 200,- Eur, hygiena 25,- Eur, poplatky u lekára 4,- Eurá, lieky pri bežných ochoreniach 15,- Eur, strojček a s tým súvisiace lekárske úkony 265,77 Eur, okuliare, puzdro a čistič 22,20 Eur, vreckové 40,- Eur, okrem toho aj výdavky na rôzne aktivity maloletej). Z uvedených položiek sú všetky nevyhnutné, okrem školských výletov a aktivít, kurzu a vreckového, avšak aj tieto považoval súd za odôvodnené výdavky maloletej, nakoľko dieťa by sa malo podieľať na životnej úrovni matky, ktorej výška mesačných výdavkov (cca. 3.100,- Eur) napovedala o jej vyššom životnom štandarde. Pokiaľ matka zaplatí bežné výživné 450,- Eur mesačne (čo je 13,3 % jej čistého príjmu) a otec prispeje na výživu maloletej sumou 100-150,- Eur (čo je 12,5% - 18,8%), k tomu sa pripočítajú prídavky na dieťa vo výške 60,- Eur mesačne, budú pokryté všetky odôvodnené potreby maloletej. Z tabuľky pre výpočet výživného vyplýva, že matka by mala platiť zo svojho príjmu výživné v rozsahu 24% (t. j. z príjmu 3.000,- Eur výživné 700,- Eur) a keďže táto suma presahuje výšku súdom určeného bežného výživného, vo zvyšku (v rozsahu 11% z príjmu, t. j. 250,- Eur) matku zaviazal aj na prispievanie maloletej na tvorbu úspor, ktorú bude poukazovať na účet maloletej, ktorý v súdom určenej lehote zriadi otec a tiež matke oznámi číslo tohto účtu. Nakladanie s týmto majetkom je viazané na súhlas súdu. Keď matka zaplatí z príjmu sumu 700,- Eur mesačne (čo je 23,3% z príjmu), zostane jej ešte 2.300,- Eur mesačne, čo je o 2.015,87 Eur mesačne viac ako činí jej životné minimum podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu činí od 01.07.2025 284,13 Eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené matke zostane dostatočná suma tak na jej vlastnú výživu a reprodukciu jej pracovnej sily, ako aj na platenie výživného na maloleté dieťa (700,- Eur mesačne) vrátane zročného výživného (na bežnom 250,- Eur + na tvorbe úspor 150,- Eur, až do jeho zaplatenia) a aj na úhradu svojich životných potrieb, pričom však výživné má prednosť pred inými výdavkami matky. Týmto súd zmenil ostatné rozhodnutie upravujúce výživné na maloletú zo strany otca.
13. Určením bežného výživného od 01.09.2024 vznikol matke nedoplatok na výživnom u maloletej za obdobie od 01.09.2024 do 31.10.2025 v sume 5.910,- Eur, keďže doteraz matka na výživu maloletej prispela výživným, ktoré jej bolo určené neodkladným opatrením, spolu v sume 390,- Eur (3 mesiace x 130,- Eur), t. j. 14 mesiacov x 450,- Eur = 6.300,- Eur - zaplatené výživné 390,- Eur = 5.910,- Eur. Uvedený nedoplatok jej súd prvej inštancie povolil splácať po 250,- Eur mesačne tak, aby jednak nedošlo k ohrozeniu jej životného minima zaplatením naraz celého nedoplatku a jednak, aby potreby maloletej boli čo najskôr uspokojené (§ 232 odsek 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“).
14. Určením výživného na tvorbu úspor od 01.09.2024 vznikol matke nedoplatok na výživnom na tvorbu úspor u maloletej za obdobie od 01.09.2024 do 31.10.2025 v sume 3.500,- Eur. Uvedený nedoplatok jej súd povolil splácať po 150,- Eur mesačne tak, aby jednak nedošlo k ohrozeniu jej životného minima zaplatením naraz celého nedoplatku a jednak, aby potreby maloletej boli čo najskôr uspokojené (§ 232 odsek 3 CSP).
15. Čo sa týkalo styku matky s maloletou, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je potrebné ho upraviť vzhľadom na vek maloletej. Maloletá sa môže stretávať s matkou na základe ich predchádzajúcej ústnej dohody. Otec im v styku nebráni a dokonca maloletú nabáda k obnove vzťahu s matkou. Styku s matkou sa nebráni ani maloletá. Z uvedených dôvodov, aj vzhľadom na vek maloletej, ktorý je blízky veku dospelosti, súd prvej inštancie rozhodol tak, že styk matky s maloletou neupravil. Týmto súd zmenil ostatné rozhodnutie upravujúce styk otca s maloletou.
16. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko sa jedná o mimosporové konanie, v ktorom si každý z účastníkov hradí trovy konania sám.
17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie pochybil pri zverení maloletej do opatery rodiča s abnormálnym správaním, v minulosti liečeného na psychiatrii s pedofilnými sklonmi. Matka rozsiahlo popisuje svoje problémy a nespokojnosť so zvolenými právnymi zástupcami a s ich postupmi vo veci. Uviedla, že pred začatím pojednávania dňa 18.11.2025 informovala sudkyňu o tom, že jej právny zástupca začal obhajovať záujmy protistrany a zneužil všetky dôkazové materiály pre ochranu jej dieťaťa, preto mu odvolala plnomocenstvo a tiež uviedla, že sa zdravotne necíti dobre. Zároveň sudkyni oznámila, že z dôvodu tejto trestnej veci – ohrozenia zdravia dieťaťa potrebuje právneho zástupcu na pojednávanie, ktorého nemala a žiadala o odročenie pojednávania, a to aj z dôvodu nezachovania 5-dňovej lehoty na prípravu na pojednávanie. Tvrdila, že sudkyňa ignorovala jej zdravotný stav a začala pojednávať, čím jej malo byť odňaté právo na právnu ochranu a spravodlivý proces. Mala za to, že sudkyňa jej pri diktovaní zápisnice o pojednávaní nerozumela, bola pod stresom a nebrala na vedomie ňou tvrdené veci, zároveň matka popisovala kto, čo povedal. Bola toho názoru, že sudkyňa ju pranierovala, ponižovala, zhadzovala a dávala jej za vinu, že je to výsledok jej výchovy, že bola preferenčným rodičom. Ďalej bola toho názoru, že s ňou sudkyňa jednala opovážlivo, drzo, arogantne, ponižovala ju, šikanovala a karhala, pred verejnosťou jej ako nekvalifikovaná a afektovaná duševne narušená osobnosť neakceptovateľným spôsobom nevhodným sudcu okresného súdu dokazovala, že je neschopnou matkou (zvukový záznam 18.11.2025, časový interval od 50:00 min.), pričom takéto správanie sudkyne vnímala ako neprípustné a neakceptovateľné. Javilo sa jej, že daný proces bol vedený neprofesionálne, zaujato a sudkyňa svojím prístupom porušila jej právo na spravodlivý proces, došlo k manipulácii so zvukovým záznamom za asistencie sudkyne, vyjadrenie jej právnika zo dňa 03.03.2025 bolo sprístupnené druhej strane a senátu len tri dni pred procesom 23.09.2025 (nahraté bolo s množstvom iných dokumentov dňa 23.09.2025), komunikovala smerom k nej (spôsobom nátlaku a verbálnej agresie) pred verejnosťou a vyjadrovala svoj subjektívny postoj voči jej osobe a bol umožnený prístup do spisu neoprávneným osobám, bývalý právny zástupca do spisu nahliadol ešte 27.11.2025, teda desať dní po odvolaní. Zastávala názor, že pri doterajšom pobyte u otca na základe neodkladného opatrenia a nečinnosti orgánov pre dodržiavanie zákonov a práv nedošlo k potrebnej zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k nakazeniu maloletej pohlavnou chorobou počas prázdninového pobytu u otca a po ňom, čo malo spôsobiť trvalé následky na reprodukčných orgánoch maloletej, zato došlo k úprave tela maloletej bežné pre použitie v obchode s bielym mäsom (v máji 2025 jej extrahovali zdravé zuby, reprodukčné orgány na výkon prostitúcie sú záťažou – nie je potrebná ich funkčnosť ani prítomnosť) a k manipulácii so zdravotnými záznamami maloletej u pediatrov, ktorý nemali uzavreté platné dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a dokumentáciu nezákonne zadržiavali a poskytovali tretím stranám. Nevedela, čo spôsobilo presvedčenie maloletej, že u nej nie je bezpečne. Ďalej uviedla, že od času, keď manžel začal chorobne vnímať ich dcéry sa ich zdravotný stav (psychický a fyzický) počas manželstva zhoršoval a hlavný dôvod rozvodu a niekoľkonásobného sťahovania bolo ochrániť deti. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie vydaným rozsudkom poškodil jej dieťa tak, že je nútená vstúpiť do insolvenčného konania z dôvodu finančných povinností určených jej súdom, následne bude z tohto
dôvodu vedená v registroch neplatičov, príde o prácu a o príjem, jej dieťa bude v rukách deviantného otca, ktorému mesačne chýba pre uspokojenie jeho potrieb schválených súdom čiastka 700,- Eur. Príde o dom s hypotékou, všetok majetok a prácu a následne si bude od povinných (rodinných príslušníkov) nárokovať prispievanie na svoj život, vrátane požiadavky na maloletú, ktorá je v dobrom finančnom stave. Z dôvodu finančnej nespôsobilosti (podfinancovanie a sústavné krytie finančných potrieb z neznámych zdrojov), ktorá je v situácii otca už viac ako dvadsať rokov, bude maloletá tvoriť akoukoľvek činnosťou jeho príjem v zmysle jeho doterajších nelegálnych príjmov, ktoré uviedol do zápisnice kurately, ako aj potvrdenia jeho právnych zástupcov o jeho spôsobilosti doteraz platiť jej výdavky nad rámec jeho oficiálneho potvrdeného príjmu. Zastávala názor, že súd prvej inštancie nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy jej životné náklady, ktoré boli súčasťou súdneho spisu (nájom G. 231,10 Eur, elektrina G. 21,- Eur, S. D. 40,- Eur, SPP D. 148,- Eur, H. D. XX,- W., D. odpad ročne 70,- Eur /mesačne 5,83 Eur/, daň D. ročne 57,- Eur /mesačne 4,75 Eur/, SKYlink D. 12,90 Eur, poistenie D. 2x ročne celkovo 96,64 Eur /mesačne 8,05 Eur/, poistenie D. 2x ročne celkovo 135,24 Eur /mesačne 11,27 Eur/, poistka matka 63,69 Eur, poistenie UVERU PPS 47,59 Eur, UNIQUA Leasing 100,- Eur, energetický certifikát 350,- Eur /mesačne 29,17 Eur/, O2 2x telefón + WIFI doma 132,30 Eur, elektrovoltaika celkovo 8.648,- Eur – nakoľko nezvláda bežné výdavky, neuskutočnila sa, 2x prezutie auta za rok 50,- Eur /mesačne 4,16 Eur/, olej do auta 1x ročne 4 litre 23,30 Eur /mesačne 1,94 Eur/, voda do ostrekovačov 1x mesačne 4,92 Eur, 2x mesačne umytie auta 24,- Eur, benzín 1x týždenne 35,- Eur, hypotéka 317,- Eur, stavebný úver 210,52 Eur, VUB úver na 27.150,- Eur /mesačne 410,96 Eur/, VUB úver na 10.680,- Eur /mesačne 182,23 Eur/, VUB úver na 8.630,- Eur /mesačne 148,82 Eur/, SPORT karta 30,- Eur, III. pilier 90,90 Eur, investičné sporenie 80,- Eur mesačne, strava 300,- Eur mesačne, oblečenie a obuv 40,- Eur mesačne, kozmetika, saponáty, šampóny, gél na pranie 40,- Eur, lieky od bolesti 20,- Eur, splátka debetnej karty 113,- Eur mesačne). Na základe vyššie uvedeného jej na prežitie mesačne zostáva suma cca 150,- Eur (rozdiel mzda a náklady). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že návrh zamietne alternatívne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
18. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení v rámci konania. Zastával názor, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie pre zistenie rozhodujúcich skutočností, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
19. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že súd nezveril dieťa do opatery žiadnemu rodičovi s nejakým abnormálnym správaním. Zdravie dieťaťa nebolo nijako ohrozené, všetky jeho choroby boli liečené a nedošlo ani k ohrozeniu mravnej výchovy druhým rodičom. Naopak, matka vykonávala všetky kroky k tomu, aby nemohol dcére riadne zabezpečiť ošetrenie, či už všeobecným lekárom, alebo aj špecialistami. Poukázal na to, že matka na neho i dcéru podala niekoľko trestných oznámení a všetky boli zo strany orgánov činných v trestnom konaní odmietnuté. Uviedol, že odchod dcéry od matky sa udial na základe dcérinho rozhodnutia, ktorá je dostatočne rozumovo vyspelá, aby vedela posúdiť dôsledky svojho konania. Poprel, že by z jeho strany došlo k prenasledovaniu, či únosu a tiež poprel akékoľvek machinácie so zdravotnou dokumentáciou dcéry. Mal za to, že matkou naznačované obchodovanie s bielym mäsom, predajom na orgány a sexuálnym otroctvom prekračuje všetky medze a vzbudzuje to pochybnosti o psychickom stave matky. Tvrdil, že všetky svoje príjmy a výdavky súdu riadne predložil, zodpovedal všetky otázky súdu a matky a vysvetlil, z čoho vykrýva výdavky na starostlivosť o dcéru. Čo sa týkalo pohlavnej choroby dcéry, matka počas konania nevysvetlila, prečo v tejto veci nekonala (bolo preukázané, že medzi zistením choroby maloletej a jej liečbou, resp. vyšetreniami uplynula dlhá doba), čo mohlo byť spôsobené tým, že matka ako lekárka sama vyhodnotila, že choroba nie je nijako závažná, preto nekonala bezodkladne. Dodal, že matka nijako nevysvetlila dôvod, ako sa dieťa nakazilo počas jej starostlivosti. K priebehu pojednávania konaného dňa 18.11.2025 uviedol, že toto prebehlo štandardne, nie je si vedomý žiadnych pochybení zo strany súdu, či neštandardného konania, či už zo strany sudkyne, matky alebo kolízneho opatrovníka. Odchod matky z pojednávacej miestnosti považoval za pokus matky o oddialenie rozhodnutia a vytváranie prieťahov v konaní. Ďalej poukázal na to, že matka svoje odvolanie koncipovala tak zmätočne, že je ťažké vôbec pochopiť, akú myšlienku chce matka v tom – ktorom odseku uviesť, nieto ešte sformulovať reakciu na danú myšlienku. Vo svojom odvolaní sa však vôbec nevenuje meritu veci, neuvádza žiadne relevantné dôkazy a ani len dôvody, pre ktoré by dcéra nemala byť zverená jemu, a pre ktoré by matka nemala byť zaviazaná vyživovacou povinnosťou. Ďalej poprel tvrdenia matky, že ochrana maloletých detí bola dôvodom jej častého sťahovania, naopak poukázal na to, že jediným dôvodom častého sťahovania matky bolo obmedzenie jeho stretávania
sa s dcérami. Počas viacerých súdnych konaní sa nikdy nepreukázal jeho negatívny vplyv na dcéry. Podrobil sa rôznym vyšetreniam, konzultáciám a absolvoval niekoľko znaleckých posudkov, ktoré sú doložené v súdnom spise, a z ktorých vyplývalo len jediné, a síce, že všetky tvrdenia matky neboli preukázané a boli znalcami vylúčené. Odmietol matkine označenie, že by mal byť príživníkom. Matka v odvolaní nepredložila žiadne skutočnosti, ktoré by svedčali o zmene v jej príjmoch a výdavkoch, pričom matka dosahuje príjem, ktorý je niekoľkonásobne vyšší ako priemerná mzda v hospodárstve SR a po odrátaní výdavkov, ktoré nie je nevyhnutné zo strany matky vynaložiť, jej zostane dostatočná suma na to, aby si vedela pokryť svoju vyživovaciu povinnosť stanovenú súdom a súčasne jej zostane vysoká suma na pokrytie všetkých jej ostatných, nie nevyhnutných výdavkov. Záver matky o tom, že na prežitie jej zostáva suma 150,- Eur mesačne označil za scestný a nepravdivý. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
20. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka tak, že doteraz nepochopil a neakceptoval skutočnosť, že sa jedná o stav, kde postupom štátnych orgánov dochádza k hrubému porušeniu ústavných práv rodiča na výchovu dieťaťa, vrátane kolektívneho postupu a prístupu kvalifikovaných a poverených v tejto veci. Kolízneho opatrovníka vinila z toho, že si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona. Tvrdila, že všeobecný lekár pre deti a dorast – G. K. X., LOAMED s.r.o., uviedla, že maloletú videla v ambulancii len raz, dňa 31.12.2025, keď otec účelovo potreboval pre potreby získania vodičského oprávnenia očné vyšetrenie (jej ambulancia susedí s F. F., ktorá bez jej súhlasu vykonala na dieťati vyšetrenie hypnózou v štátny sviatok 01.05.2014); detský gynekológ – G. U. B., KOGYN s.r.o., deklarovala, že maloletá bola na vyšetrení len raz a nakoľko nevykazovala protilátky v krvi, nebolo ďalej potrebné jej poskytovať zdravotnú starostlivosť (aj keď chronické a trvalé gynekologické problémy po prázdninách 2024 strávených s otcom pretrvávajú dodnes – v zmysle výpovede otca na súde) a čeľustný ortopéd G. B. G. jej mala priznať, že opomenula vyžiadať jej súhlas pre extrakciu stoličiek vykonanej na žiadosť otca, bez potrebných vyšetrení a súčasne potvrdiť jej zhoršený psychický zdravotný stav z januára 2026 a „insolvenciu“ otca, ktorý lekárke oznámil, že má zablokované účty, a preto uhrádza svoj záväzok v hotovosti. Uviedla, že bezdôvodnou extrakciou zdravých zubov, bez odborného posudku lekárov špecialistov a všeobecného ošetrujúceho lekára, vzniklo riziko krvácania ako aj poškodenia zdravia maloletej bežne v praxi vyčíslené na škodu 6.000,- Eur. Bola toho názoru, že uvedené dôvody sú potvrdením príživníctva otca na nej vlastnením tovaru – maloletej dcéry, čo je pretrvávajúca skutočnosť od roku 1993, vrátane ním bezodplatne požívaného právneho servisu od roku 2013 dodnes. Mala za to, že prehľad príjmov a výdavkov otca podľa informácií od zamestnávateľa deklaruje insolventnosť a užívanie finančných prostriedkov z nezákonných príjmov.
21. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že kolízny opatrovník svojou doterajšom činnosťou spôsobil prieťahy v konaní, nezabezpečil ochranu maloletej pred vplyvom abnormálneho prostredia vytvoreného otcom a jeho organizáciou, nezabezpečil komplexné vyšetrenie maloletej v špecializovanom zdravotnom zariadení pre zhodnotenie jej zdravotného stavu, nepochopil a neakceptoval stav ochrany maloletej matkou a vynaloženú snahu a prostriedky pre jej čo najzdravší duševný vývoj, zamedzil jej styku s ňou, podporoval postup maloletej pri jej osamostatnení a ignoroval stanovisko lekára ohľadne symptómov mravne narušeného jedinca po pobyte v abnormálnom prostredí u otca. Zastávala názor, že kolízny opatrovník bol na súdnych konaniach len fyzicky a účelovo prítomný, neznajúc základné hodnoty rodiny, zdravia a výchovy, neznalosti spisu a rodinnej anamnézy. Kolízneho opatrovníka vinila z toho, že zneužil svoje právomoci a spôsobil pokračujúce poškodenie zdravia maloletej, ktoré nastalo chýbajúcou zdravotnou starostlivosťou (pohlavné choroby), extrakciou zdravých zubov, zverením do starostlivosti otca ktorý súd nepravdivo informoval o svojich finančných pomeroch ako aj neschopnosti zabezpečiť maloletej základné potreby.
22. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka a k vyjadreniu matky sa vyjadril otec tak, že sa stotožňuje s vyjadrením kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník v konaní žiadne prieťahy nespôsobil, plnil si všetky svoje povinnosti a ochrana maloletej bola z jeho strany zabezpečená. Poukázal na nespoluprácu matky s kolíznym opatrovníkom. Uviedol, že dcéra u neho žiadnymi pohlavnými chorobami netrpela. Chorobou, ktorú matka spomína, sa nakazila u nej. Ďalej uviedol, že žiadne zdravé zuby dcére extrahované neboli, dcéra mala po starostlivosti u matky značne zanedbaný chrup, čo bolo potrebné napraviť. Matku vinil z toho, že urobila všetko pre to, aby mu sťažila starostlivosť o dcéru a sabotovala jej najlepší záujem. Poprel, že by niečo v konaní naznačovalo tomu, že by malo dôjsť k porušeniu práv matky. Matka svojimi vyjadreniami len pokračuje vo svojom prístupe, kedy zo všetkých jej zlyhaní obviňuje niekoho iného (jeho, právnych zástupcov, súdy, kolízneho opatrovníka). Mal za to, že matka
namiesto riešenia príčiny odchodu maloletej od nej, zahájila „frontálny útok“ na neho a maloletú, čím dosiahla len väčšie odcudzenie maloletej od nej a utvrdila ju v správnosti jej rozhodnutia.
23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch III., IV., V., VI. zmeniť (§ 388 CSP) a že konanie o zmenu zverenia A. B. z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca, o úpravu výkonu práv rodičov zastupovať ju a spravovať jej majetok a napokon o úpravu styku je potrebné zastaviť (§ 161 ods. 2 CSP).
24. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností ku v tom čase maloletej A. B..
25. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.
26. A. B., nar. XX.XX.XXXX, nadobudla plnoletosť dňa XX.XX.XXXX a odvolaciemu súdu písomne oznámila, že súhlasí s pokračovaním konania a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje potvrdiť, nakoľko odvolanie matky považuje za nedôvodné.
27. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o zmenu zverenia A. B., nar. XX.XX.XXXX z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca, o úpravu výkonu práv rodičov zastupovať ju a spravovať jej majetok a napokon o úpravu styku (výroky I., II., VII.) odvolací súd uvádza:
28. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
29. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
30. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
32. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
33. Nakoľko je súd oprávnený upraviť výkon rodičovských práv a povinností, s výnimkou výživného na dieťa, len vo vzťahu k maloletému dieťaťu a A. B. v priebehu súdneho konania dosiahla dňa XX.XX.XXXX
plnoletosť, v časti konania o zmenu jej zverenia z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca, o úpravu výkonu práv rodičov zastupovať ju a spravovať jej majetok a napokon o úpravu styku, súd konanie zastavil. Keďže po začatí konania vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k v tom čase maloletej A., táto v priebehu konania nadobudla plnoletosť, neboli v dotknutých častiach (uvedených vyššie) splnené procesné podmienky pre ďalšie vedenie konania. V tomto prípade ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Bezpredmetnými sa potom stali odvolacie námietky matky smerujúce k týmto častiam rozhodnutia súdu prvej inštancie.
34. Čo sa týka výživného na dieťa, odvolací súd predovšetkým uvádza, že v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre posúdenie dôvodnosti vyživovacej povinnosti matky na medzičasom plnoleté dieťa a zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý dospel k správnemu záveru o výške vyživovacej povinnosti matky na medzičasom plnoleté dieťa i počiatku jej určenia, keď prihliadol na odôvodnené potreby dieťaťa, jeho právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov i zárobkové a majetkové pomery rodičov.
35. V priebehu odvolacieho konania došlo k právnej skutočnosti, ktorá vyvolala potrebu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výrokoch týkajúcich sa výživného a zročného výživného (výroky III. až VI.). A. B. dovŕšila plnoletosť v priebehu odvolacieho konania dňa XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho zaniklo zákonné zastúpenie otcom, a keďže výživné je osobným právom dieťaťa, je oprávnené preberať alebo vymáhať výživné od povinnej (matky) samé. Uvedená právna skutočnosť má vplyv aj na rozhodnutie o spôsobe splatnosti výživného na tvorbu úspor. Z ustanovenia § 63 ods. 3 vety prvej Zákona o rodine vyplýva, že ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Zákon pritom nerozlišuje medzi dieťaťom maloletým a plnoletým. Uvedené ustanovenie prelomilo zásadu spotrebného charakteru výživného, to znamená, že je možné určiť povinnosť platiť aj vyššie výživné než je oprávnený preukázateľne schopný za mesačné obdobie spotrebovať. Spôsob akým sa bude tvorba úspor zabezpečovať, je však nevyhnutné upraviť len v súvislosti s dieťaťom a jeho majetkom, pokiaľ je maloleté. Plnoleté oprávnené dieťa je oprávnené nakladať s výživným na tvorbu úspor bez obmedzenia. Len v prípade maloletého oprávneného je výživné na tvorbu úspor splatné na osobitný účet maloletého a pre nakladanie s prostriedkami na tomto účte je potrebné schválenie súdom. Z uvedeného teda vyplýva, že u plnoletého dieťaťa sa výživné na tvorbu úspor stáva súčasťou bežného výživného, a preto nie je potrebné a ani účelné výživné rozčleňovať na tzv. bežné výživné a výživné na tvorbu úspor. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o výživnom podľa § 388 CSP tak, že matke uložil povinnosť prispievať na výživu medzičasom plnoletého dieťaťa sumou vo výške 700,- Eur mesačne, počnúc od 01.09.2024, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám medzičasom plnoletého dieťaťa. Zároveň bolo potrebné zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zročnom výživnom tak, že zročné výživné na medzičasom plnoleté dieťa za obdobie od 01.09.2024 do 31.10.2025 v sume 9.410,- Eur, súd povolil matke splácať v pravidelných mesačných splátkach po 400,- Eur až do zaplatenia, tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
36. Reagujúc na odvolaciu argumentáciu matky týkajúcu sa výživného je potrebné konštatovať, že odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť napadnuté rozhodnutie v častiach o výživnom a o zročnom výživnom. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne opodstatňujú prijatie záveru o tom, že určené výživné na medzičasom plnoleté dieťa zodpovedá jeho veku a odôvodneným potrebám ako aj životnej úrovni matky, na ktorej má dieťa právo sa podieľať. Nedôvodnou bola odvolacia námietka matky, že súd prvej inštancie pri určovaní výživného na dieťa nezohľadnil jej výdavky. Súd prvej inštancie správne zohľadnil mesačné výdavky matky, ktorých výška v súhrne predstavuje sumu cca 3.100,- Eur, pričom táto napovedala o jej vyššom životnom štandarde. Pokiaľ matka uhrádza v rámci svojich výdavkov položky, ktoré nie sú pre život nevyhnutné (účty za mobilný telefón, účty za internet, pohonné látky do auta, poistky, sporenia a podobne), signalizuje to prebytok finančných prostriedkov, a teda jej vyššiu životnú úroveň. Súd prvej inštancie zároveň správne poznamenal, že výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami matky, keďže každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Nie je preto prípustná taká disproporcia, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude povinný hradiť dieťaťu len výživné v takej výške, aby boli zabezpečené jeho základné bežné výdavky. V takom prípade by išlo o zjavný nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa, ktorý je v rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré garantuje právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre vývoj dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia.
37. Odvolací súd týmto dáva do pozornosti matky Metodiku „Rodičovské kompetencie – Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky). Metodika obsahuje aj pravidlá pre objektivizáciu výživného, ktoré majú odporúčací charakter. V danom prípade v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu otca na určenie výživného mala maloletá A. XX M. A. D. C. X. M. T.. T. č. má už XX M. a navštevuje X. M. T.. Podľa tabuľky pre výpočet výživného rodičov k deťom v Slovenskej republike tak pri jednom dieťati navštevujúcom strednú školu a vo veku 15- 18 rokov sa uplatní 24% podiel z príjmu povinného rodiča. Vzhľadom k uvedenému 24%-ný podiel zo zisteného príjmu matky (3.054,63 Eur) predstavuje sumu cca 733,- Eur. Podľa Metodiky je potrebné zohľadniť aj mieru osobnej starostlivosti povinného rodiča. Keďže bolo nesporné, že matka sa s maloletou nestretáva, a tak v žiadnom rozsahu nevykonáva osobnú starostlivosť o dieťa, tak výživné stanovené súdom prvej inštancie vo výške 700,- Eur mesačne zohľadňuje aj túto, pre odvolací súd podstatnú skutočnosť. Neobstoja potom námietky matky, že z dôvodu finančnej nespôsobilosti otca bude dieťa tvoriť akoukoľvek činnosťou (zrejme majúc na mysli výživným ňou poskytovaným dieťaťu) jeho príjem v zmysle jeho doterajších nelegálnych príjmov, ktoré vypovedali o jeho spôsobilosti doteraz platiť výdavky dieťaťa nad rámec jeho oficiálneho potvrdeného príjmu. Ako už bolo uvedené vyššie, dieťa má nárok sa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov spôsobom zodpovedajúcim jeho veku, zdravotnému stavu, etape života, v ktorej sa nachádza, počtu ďalších vyživovacích povinností rodičov k iným deťom, ktorý podiel podľa ustálenej súdnej praxe premietnutej do vyššie citovanej Metodiky vo svojej podstate zodpovedá určitému percentu z jeho priemerného mesačného netto príjmu. Aj v prípade, že rodič ktorý sa o dieťa osobne stará nemá dostatok finančných prostriedkov na krytie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa, nemá to za následok nemožnosť mu priznania výživného zo strany druhého rodiča pokrývajúceho aj takéto náklady dieťaťa. Práve naopak, rozsah krytia odôvodnených potrieb dieťaťa je limitovaný jeho nárokom na jeho podiel na životnej úrovni každého z jeho rodičov (nie však tým, koľko finančných prostriedkov je reálne schopný vynaložiť rodič, v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza, na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb).
38. Matka v odvolaní namietala vo veci konajúcu zákonnú sudkyňu, ktorá ju mala podľa jej slov pranierovať, ponižovať, zhadzovať, jednať s ňou opovážlivo, drzo, arogantne, ponižovať ju, šikanovať, karhať a dávať jej za vinu, že je to výsledok jej výchovy, že bola preferenčným rodičom (čo malo vyplývať zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 18.11.2025), pričom takéto správanie sudkyne vnímala ako neprípustné a neakceptovateľné. Zastávala názor, že daný proces bol vedený neprofesionálne, zaujato a sudkyňa svojím prístupom porušila jej právo na spravodlivý proces a že došlo k manipulácii so zvukovým záznamom za asistencie sudkyne.
39. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97). K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania môže dôjsť buď na základe oznámenia sudcu (§ 50 CSP), alebo na návrh strany (§ 52 CSP). Obsahom práva na prerokovanie sporu (veci) pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu (veci) pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie sporu nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu (veci) pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
40. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Judikatúra ESĽP rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahŕňajúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci“.
41. Podľa § 49 ods. 1, 2 a 3 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
42. Strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti (§ 52 ods. 1 CSP). Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada, v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (§ 53 ods. 3 CSP).
43. Odvolací súd uvádza a zdôrazňuje, že meradlom pre posúdenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko strany sporu/účastníka konania, ktoré je spravidla motivované rôznymi pohnútkami, ale najmä tým, že súd nekoná a nerozhoduje/nebude rozhodovať podľa jej predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí strane sporu/účastníka konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu, vrátane rozhodnutí, a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy osebe dôvodom zaujatosti sudcu. Obava (pocit) z nestrannosti nestačí na založenie dôvodných pochybnosti o nedostatku nezaujatosti vzhľadom na právne (ústavné i zákonné) garancie nezávislosti sudcov a zákonné povinnosti sudcov konať vo veci bez predsudkov, nezávisle a nestranne. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach, ktoré však odvolanie matky nepreukazovalo. Odvolací súd po vypočutí si nahrávky z pojednávania zo dňa 18.11.2025 konštatuje, že žiadna z matkou tvrdených výhrad voči zákonnej sudkyni sa nepreukázala ako pravdivá. Sudkyňa viedla pojednávanie v zmysle príslušných zákonných ustanovení, profesionálne, dbala na zachovanie dôstojnosti a plynulosti pojednávania, s matkou komunikovala slušne, pokojne a vysvetľujúco, bez akéhokoľvek náznaku nevhodného spôsobu jednania s matkou ako účastníčkou konania. Sudkyňa využila svoju zákonnú možnosť pôsobiť na účastníkov konania zmierlivo za účelom uzatvorenia rodičovskej dohody, čo sa napokon nepodarilo. Nebolo zároveň preukázané, že by došlo k manipulácii so zvukovým záznamom z pojednávania, ako sa to snaží odvolaciemu súdu podsúvať matka.
44. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces zakladá len nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo
zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Inak povedané, nie každé pochybenie v procesnom postupe súdov automaticky nadobúda intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces, ktoré by malo za následok zmätočnosť v procesnom postupe súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9CdoR/6/2024 zo dňa 30.10.2024). Vzhľadom na vyššie uvedené sú nenáležité odvolacie námietky matky o nezachovaní jej lehoty na prípravu pojednávania konaného dňa 18.11.2025 a o ignorovaní jej zdravotného stavu sudkyňou, ktorá tým, že začala pojednávať jej odňala právo na právnu ochranu a spravodlivý proces. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s konštatáciou súdu prvej inštancie obsiahnutou v bode 2. odvolaním napadnutého rozsudku a odkazuje naň. Odvolací súd dodáva, že pojednávanie sa môže odročiť len na základe rozhodnutia súdu, a to bez návrhu strany (účastníka konania) alebo na návrh strany (účastníka konania), pričom v oboch prípadoch môže byť pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov. Dôležitosť dôvodu na odročenie pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo/19/2014). Nakoľko v prejednávanej veci vzala matka termín pojednávania vytýčeného na deň 18.11.2025 na vedomie dňa 26.09.2025 (na pojednávaní), teda 53 dní pred termínom pojednávania, bolo potrebné uzavrieť, že na strane matky bola dodržaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 178 ods. 1 CSP. Bez relevancie zostáva to, že matka v emailovom podaní zo dňa 18.11.2025 oznámila súdu odvolania plnej moci zvolenej právnej zástupkyni, keďže to, či sa účastník konania nechá v konaní zastupovať zvoleným právnym zástupcom je plne v jeho rozhodovacej kompetencii, nakoľko v konaní vo veciach maloletých sa povinné právne zastúpenie nevyžaduje. Na uvedenom závere nemení nič ani tá okolnosť, že vyjadrenie otca zo dňa 14.11.2025 bolo matke cestou jej právnej zástupkyne doručené deň pred pojednávaním (súdu bolo toto vyjadrenie otca doručené dňa 14.11.2025), keďže súd na pojednávaní konanom dňa 18.11.2025 (v čase, keď na ňom matka bola prítomná) oboznámil účastníkov s obsahom tohto vyjadrenia otca (§ 204 CSP). Navyše, ako vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania dňa 18.11.2025, otec upresnil, že ho mienil podať v rámci záverečnej reči, aby bola zachovaná rýchlosť a hospodárnosť konania. Pokiaľ sa matka na pojednávanie vytýčené na deň 18.11.2025 dostavila a aktívne sa na ňom vyjadrovala a komunikovala nielen so súdom, ale aj s otcom (ako to vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania), nebolo možné viniť sudkyňu z toho, že pojednávanie neodročila na žiadosť matky kvôli jej zdravotnému stavu. Súd prvej inštancie správne uviedol, že matka súdu nepreukázala, že by sa pojednávania nemohla zúčastniť bez ohrozenia svojho života a zdravia. Hoci deň pred pojednávaním podstúpila odber zložiek krvi aferézou (vrátane plazmaferézy), čo vyplývalo z potvrdenia Národnej transfúznej služby Slovenskej republiky zo dňa 17.11.2025, nebol jej určený čas na zotavenie. Odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne porušenie práva matky na právnu ochranu a spravodlivý proces.
45. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s ustanovením § 161 ods. 2 CSP konanie o zmenu zverenia A. B. z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca, o úpravu výkonu práv rodičov zastupovať ju a spravovať jej majetok a napokon o úpravu styku zastavil a v súlade s ustanovením § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom a o zročnom výživnom zmenil.
46. Ďalšie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).
47. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52, § 58 CMP, § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
48. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).