Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 810 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (1159)I. ÚS 27/98
PDF · 92.7 KB
No categories available
I. ÚS 27/98
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 25. marca 1998 predbežne prerokoval podnet , bytom
, vo veci porušenia základného
práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II vo veci sp.
zn. 8 C 34/95 a takto
r o z h o d o l :
Podnet o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. marca
1998 doručené podanie , bytom ,
označené ako: „Sťažnosť proti porušovaniu Listiny základných práv
a slobôd a proti porušovaniu procesného práva zo strany Okresného súdu Bratislava 2
vedeného predsedníčkou senátu JUDr. Dagmar Buchalovou vo veci určenia
vyživovacej povinnosti č. j. 8 C 34/95“. Z jeho obsahu vyplynulo, že od roku 1995
pred Obvodným súdom Bratislava 2 prebieha konanie o žalobe na určenie
vyživovacej povinnosti, ktorú proti navrhovateľovi podala jeho dcéra
Podľa názoru navrhovateľa Obvodný súd Bratislava 2 nie je príslušný v
danej veci konať a rozhodnúť, nakoľko konanie sa vedie proti „občanovi iného štátu“
a tiež z toho dôvodu, že: „vzhľadom na trvalé bydlište žalovaného teda moje trvalé
bydlište“ je pre súdne konanie v „spore o znovuobnovení vyživovacej povinnosti
príslušný rozhodovať iba Obvodný súd pre Prahu 7“.
Podľa názoru navrhovateľa tým, že predsedníčka senátu Obvodného súdu
Bratislava 2 koná proti občanovi cudzieho štátu, „porušuje Listinu základných práv
a slobôd, a to tým, že mi vedome bráni účinne sa hájiť pred nezávislým súdom, ktorý
podľa môjho názoru môže byť iba Obvodný súd pre Prahu 7“. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že v dôsledku uvedeného dochádza tiež k úmyselnému porušeniu jeho práva
tým, že mi predsedníčka senátu: „...znemožňuje účinne sa brániť pred nezávislým
a hlavne nezaujatým súdom... nakoľko z jej postupu evidentne namiereného proti
mojej osobe je jasné, že konanie pod jej vedením a vôbec pred Obvodným súdom
Bratislava 2 v žiadnom prípade nie je konanie pred nezávislým a nestranným
súdom“. Na základe uvedeného navrhovateľ požiadal, aby: „Ústavný súd Slovenskej
republiky preskúmal všetky argumenty uvedené v mojej žiadosti a svojím uznesením
zrušil konanie pred Okresným súdom Bratislava 2 ako súdom, ktorému neprísluší
rozhodovať v uvedenom spore žalobkyne a žalovaného
“. Záverom svojho podania navrhovateľ tiež požiadal, aby v „prípade, že
Ústavný súd Slovenskej republiky nepríde k záveru, že Okresný súd Bratislava 2 nie
je príslušný k rozhodovaniu o uvedenom spore, žiadam Ústavný súd Slovenskej
republiky o udelenie súhlasu na prejednanie pred Medzinárodným súdom v Hágu, či
Zmluva medzi Slovenskou a Českou republikou o právnej pomoci neodporuje Listine
práv a slobôd“.
Vychádzajúc z obsahu podania ústavný súd ho posúdil ako podnet, ktorým
fyzická osoba namietala porušenie základného práva upraveného v Listine
základných práv a slobôd, postupom označeného všeobecného súdu. V danom
prípade navrhovateľ namietal, že v dôsledku postupu Okresného súdu Bratislava II
vo veci sp. zn. 8 C 34/95 (konkrétne konaním predsedníčky senátu tohto súdu JUDr.
Dagmar Buchalovej) došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, t. j. práva na prejednanie veci na „nezávislom
a nestrannom súde“. K porušeniu tohto práva podľa názoru navrhovateľa došlo preto,
že v označenej veci Okresný súd Bratislava II nebol vôbec príslušný konať, nakoľko
takúto príslušnosť má výlučne Obvodný súd pre Prahu 7. Podľa názoru navrhovateľa
takto nepríslušný súd však už nemožno považovať ani za nezávislý a ani za nestranný
a akékoľvek jeho konanie predstavuje porušenie jeho základného práva podľa čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený
konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie
svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných
súdov Slovenskej republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného
práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania
(čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo
slobode neposkytuje právny predpis Slovenskej republiky žiadnu ochranu využitím
opravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd
skúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995
Z. z., ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného
zákona. Jednou z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní
podnetu je, či nie je zjavne neopodstatnený. Ako ústavný súd už viackrát rozhodol
v prípadoch podnetov fyzických alebo právnických osôb (odlišných od ústavných
činiteľov): „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná neopodstatnenosť,
ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky nezistí priamu
príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ podnetu“ (I. ÚS 53/96,
I. ÚS 62/96, I. ÚS 75/96, I. ÚS 20/97).
Pre potreby predbežného prerokovania podnetu ústavný súd predovšetkým
ustálil obsah základného práva na prejednanie veci nestranným súdom podľa čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) a následne zisťoval, či
namietaným konaním Okresného súdu Bratislava II mohlo vôbec dôjsť k jeho
porušeniu v dôsledku existencie priamej príčinnej súvislosti medzi takýmto postupom
súdu a základným právom navrhovateľa. Základné právo na prejednanie
a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny (a aj čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky) je v občianskom súdnom konaní zabezpečené
inštitútom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť
(§ 12 až 16 Občianskeho súdneho poriadku). Z uvedeného dôvodu možno sudcu
vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania alebo na základe návrhu samotného
sudcu. O návrhoch oprávnených subjektov na vylúčenie sudcov rozhodujú nadriadené
súdy v senátoch a v prípade sudcu najvyššieho súdu iný senát tohoto súdu (§ 16 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku). Okolnosť, že o veci napriek tomu rozhodoval
sudca, ktorý bol, či mal byť z ďalšej účasti na jej rozhodovaní vylúčený, je dôvodom
uplatnenia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Obsahom základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa
čl. 36 ods. 1 Listiny nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb
(t. j. samotného sudcu, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 ods. 1, resp. účastníka
súdneho konania, ktorý podal návrh podľa § 15 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku) a vylúčiť nimi označeného sudcu (ov) z ďalšieho prejednávania a
rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci
nestranným súdom je len povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na
vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a
rozhodnúť o ňom. (Podobne ústavný súd už rozhodol vo veci sp. zn. I. ÚS 73/97 a I.
ÚS 4/98.)
Vychádzajúc z uvedeného preto ústavný súd nezistil (a ani nemohol zistiť)
existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi označeným konaním Okresného súdu
Bratislava II vo veci sp. zn. 8 C 34/95 a základným právom navrhovateľa podľa čl.
36 ods. 1 Listiny na prejednanie veci nestranným súdom. Z uvedeného dôvodu bol
podnet navrhovateľa v tejto časti odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.
Navrhovateľ ďalej namietal, že konaním nepríslušného Okresného súdu
Bratislava II došlo aj k porušeniu jeho základného práva na prejednanie veci
nezávislým súdom. Aj v tejto časti bol podnet navrhovateľa odmietnutý ako zjavne
neopodstatnený, nakoľko nezávislosť súdov (zabezpečená čl. 141 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky) o. i. zaručuje výkon ich funkcií oddelene od iných štátnych
orgánov (čl. 141 ods. 2 ústavy). V tomto smere však nezávislosť súdov nemá žiadnu
spojitosť s ich miestnou príslušnosťou tak, ako to tvrdil navrhovateľ.
Nad rámec odôvodnenia ústavný súd poukazuje na to, že podľa čl. 34 ods. 1
Štatútu Medzinárodného súdneho dvora môžu byť účastníkmi konania pred ním
výlučne štáty, takže akákoľvek účasť fyzických alebo právnických osôb pred nimi
ako sporových strán je vylúčená.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.
V Košiciach 25. marca 1998
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ján K l u č k a
predseda senátu