Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 27/98

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 25. marca 1998 predbežne prerokoval podnet , bytom

, vo veci porušenia základného

práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 36 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II vo veci sp.

zn. a takto

r o z h o d o l :

Podnet o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. marca

1998 doručené podanie , bytom ,

označené ako: „Sťažnosť proti porušovaniu Listiny základných práv

a slobôd a proti porušovaniu procesného práva zo strany Okresného súdu Bratislava 2

vedeného predsedníčkou senátu JUDr. Dagmar Buchalovou vo veci určenia

vyživovacej povinnosti č. j. “. Z jeho obsahu vyplynulo, že od roku 1995

pred Obvodným súdom Bratislava 2 prebieha konanie o žalobe na určenie

vyživovacej povinnosti, ktorú proti navrhovateľovi podala jeho dcéra

Podľa názoru navrhovateľa Obvodný súd Bratislava 2 nie je príslušný v

danej veci konať a rozhodnúť, nakoľko konanie sa vedie proti „občanovi iného štátu“

a tiež z toho dôvodu, že: „vzhľadom na trvalé bydlište žalovaného teda moje trvalé

bydlište“ je pre súdne konanie v „spore o znovuobnovení vyživovacej povinnosti

príslušný rozhodovať iba Obvodný súd pre Prahu 7“.

Podľa názoru navrhovateľa tým, že predsedníčka senátu Obvodného súdu

Bratislava 2 koná proti občanovi cudzieho štátu, „porušuje Listinu základných práv

a slobôd, a to tým, že mi vedome bráni účinne sa hájiť pred nezávislým súdom, ktorý

podľa môjho názoru môže byť iba Obvodný súd pre Prahu 7“. Navrhovateľ ďalej

uviedol, že v dôsledku uvedeného dochádza tiež k úmyselnému porušeniu jeho práva

tým, že mi predsedníčka senátu: „...znemožňuje účinne sa brániť pred nezávislým

a hlavne nezaujatým súdom... nakoľko z jej postupu evidentne namiereného proti

mojej osobe je jasné, že konanie pod jej vedením a vôbec pred Obvodným súdom

Bratislava 2 v žiadnom prípade nie je konanie pred nezávislým a nestranným

súdom“. Na základe uvedeného navrhovateľ požiadal, aby: „Ústavný súd Slovenskej

republiky preskúmal všetky argumenty uvedené v mojej žiadosti a svojím uznesením

zrušil konanie pred Okresným súdom Bratislava 2 ako súdom, ktorému neprísluší

rozhodovať v uvedenom spore žalobkyne a žalovaného

“. Záverom svojho podania navrhovateľ tiež požiadal, aby v „prípade, že

Ústavný súd Slovenskej republiky nepríde k záveru, že Okresný súd Bratislava 2 nie

je príslušný k rozhodovaniu o uvedenom spore, žiadam Ústavný súd Slovenskej

republiky o udelenie súhlasu na prejednanie pred Medzinárodným súdom v Hágu, či

Zmluva medzi Slovenskou a Českou republikou o právnej pomoci neodporuje Listine

práv a slobôd“.

Vychádzajúc z obsahu podania ústavný súd ho posúdil ako podnet, ktorým

fyzická osoba namietala porušenie základného práva upraveného v Listine

základných práv a slobôd, postupom označeného všeobecného súdu. V danom

prípade navrhovateľ namietal, že v dôsledku postupu Okresného súdu Bratislava II

vo veci sp. zn. (konkrétne konaním predsedníčky senátu tohto súdu JUDr.

Dagmar Buchalovej) došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 36 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd, t. j. práva na prejednanie veci na „nezávislom

a nestrannom súde“. K porušeniu tohto práva podľa názoru navrhovateľa došlo preto,

že v označenej veci Okresný súd Bratislava II nebol vôbec príslušný konať, nakoľko

takúto príslušnosť má výlučne Obvodný súd pre Prahu 7. Podľa názoru navrhovateľa

takto nepríslušný súd však už nemožno považovať ani za nezávislý a ani za nestranný

a akékoľvek jeho konanie predstavuje porušenie jeho základného práva podľa čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený

konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie

svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných

súdov Slovenskej republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného

práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania

( až 50 ) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo

slobode neposkytuje právny predpis Slovenskej republiky žiadnu ochranu využitím

opravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd

skúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

Z. z., ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného

zákona. Jednou z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní

podnetu je, či nie je zjavne neopodstatnený. Ako ústavný súd už viackrát rozhodol

v prípadoch podnetov fyzických alebo právnických osôb (odlišných od ústavných

činiteľov): „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná neopodstatnenosť,

ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky nezistí priamu

príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ podnetu“ (,

, , ).

Pre potreby predbežného prerokovania podnetu ústavný súd predovšetkým

ustálil obsah základného práva na prejednanie veci nestranným súdom podľa čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) a následne zisťoval, či

namietaným konaním Okresného súdu Bratislava II mohlo vôbec dôjsť k jeho

porušeniu v dôsledku existencie priamej príčinnej súvislosti medzi takýmto postupom

súdu a základným právom navrhovateľa. Základné právo na prejednanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny (a aj čl. 46 ods. 1

) je v občianskom súdnom konaní zabezpečené

inštitútom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť

( až 16 ). Z uvedeného dôvodu možno sudcu

vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania alebo na základe návrhu samotného

sudcu. O návrhoch oprávnených subjektov na vylúčenie sudcov rozhodujú nadriadené

súdy v senátoch a v prípade sudcu najvyššieho súdu iný senát tohoto súdu (§ 16 ods.

1 ). Okolnosť, že o veci napriek tomu rozhodoval

sudca, ktorý bol, či mal byť z ďalšej účasti na jej rozhodovaní vylúčený, je dôvodom

uplatnenia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa príslušných

ustanovení .

Obsahom základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb

(t. j. samotného sudcu, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 ods. 1, resp. účastníka

súdneho konania, ktorý podal návrh podľa § 15 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) a vylúčiť nimi označeného sudcu (ov) z ďalšieho prejednávania a

rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci

nestranným súdom je len povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a

rozhodnúť o ňom. (Podobne ústavný súd už rozhodol vo veci sp. zn. a I.

ÚS 4/98.)

Vychádzajúc z uvedeného preto ústavný súd nezistil (a ani nemohol zistiť)

existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi označeným konaním Okresného súdu

Bratislava II vo veci sp. zn. a základným právom navrhovateľa podľa čl.

36 ods. 1 Listiny na prejednanie veci nestranným súdom. Z uvedeného dôvodu bol

podnet navrhovateľa v tejto časti odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.

Navrhovateľ ďalej namietal, že konaním nepríslušného Okresného súdu

Bratislava II došlo aj k porušeniu jeho základného práva na prejednanie veci

nezávislým súdom. Aj v tejto časti bol podnet navrhovateľa odmietnutý ako zjavne

neopodstatnený, nakoľko nezávislosť súdov (zabezpečená

Slovenskej republiky) o. i. zaručuje výkon ich funkcií oddelene od iných štátnych

orgánov ( ). V tomto smere však nezávislosť súdov nemá žiadnu

spojitosť s ich miestnou príslušnosťou tak, ako to tvrdil navrhovateľ.

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd poukazuje na to, že podľa čl. 34 ods. 1

Štatútu Medzinárodného súdneho dvora môžu byť účastníkmi konania pred ním

výlučne štáty, takže akákoľvek účasť fyzických alebo právnických osôb pred nimi

ako sporových strán je vylúčená.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 25. marca 1998

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ján K l u č k a

predseda senátu