Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)I. ÚS 138/2012
PDF · 191.1 KB
No categories available
I. ÚS 138/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Marianny
Mochnáčovej, zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka na neverejnom zasadnutí 21. marca
2012 prerokoval podanie JUDr. H. S., predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, č. k. KP 4/2011-81 z 18. novembra 2011 označené ako „Námietka
predpojatosti proti sudom Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ladislavovi
Oroszovi, JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej a JUDr. Jánovi Lubymu“ vo veci vedenej na
Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 449/2011 a takto
rozhodol:
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz, Ľudmila
Gajdošíková a Ján Luby n i e s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní
vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 449/2011.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. decembra
2011 doručené podanie JUDr. H. S., predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. KP 4/2011-81 z 18. novembra 2011
označené ako „Námietka predpojatosti proti sudom Ústavného súdu Slovenskej republiky
JUDr. Ladislavovi Oroszovi, JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej a JUDr. Jánovi Lubymu“ vo veci
sťažnosti Nataše Petrovej (ďalej len „sťažovateľka“) proti Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 449/2011.
Navrhovateľ v tomto konaní namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1
v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6
ods. 1 v spojení s čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 10/2010 z 20. januára 2011 ako aj jemu
predchádzajúcim postupom.
Uvedené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri predsedu najvyššieho
súdu, ktorý bol na ňom podpísaný v zastúpení navrhovateľa.
V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudcovi ústavného súdu
Ladislavovi Oroszovi navrhovateľ vo svojom podaní uviedol, že «sa vecne prostredníctvom
médií opakovane negatívne vyjadril k odbornosti a kvalifikovanosti JUDr. Š. H. – najmä v
súvislosti s legitimitou zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Z mnohých jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú S. dňa 15. októbra
2000. L. Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR H. je podľa neho taký, že by
bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej
správe S. uviedol: „H. mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj pri
písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN P. C. H. možno odvolať aj podľa
platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.“
Okrem odborných schopností sudca JUDr. L. Orosz spochybnil aj osobnostné kvality
JUDr. Š. H. V rozhovore pre denník S. 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho
pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia
iná osoba, než je Š. H. K tomuto názoru som dospel na základe činnosti ústavnoprávneho
výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom H.
Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej
inštitúcie, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov, čo,
samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba
mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán H. nespĺňa.“».
Svoju námietku predpojatosti proti sudkyni ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej
navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti
voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia
opozitného kvóra vyjadrovala aj k jeho odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby
Súdnou radou Slovenskej republiky. Bola členkou senátu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktorý vydal rozhodnutie č. II. ÚS 5/03. V ňom sa na viacerých miestach
spochybňuje jeho odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva dôvodná obava, že JUDr.
Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o nedostatočných odborných
schopnostiach a morálnych hodnotách JUDr. Š. H.“.
Námietku predpojatosti vznesenú proti sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu
odôvodnil navrhovateľ skutočnosťou, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými
členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr.
Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností
stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným
v konaní, teda aj k osobe JUDr. Š. H. a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už
nemožno považovať za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje
pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.
V závere svojho podania navrhovateľ uviedol, že „JUDr. Š. H. je predsedom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý je v procesnom postavení porušovateľa
v danej veci. Negatívny vzťah menovaných sudcov k JUDr. Š. H. existuje nielen ako k
fyzickej osobe, ale aj ako k predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – teda k
štatutárnemu orgánu sťažovateľa. Opodstatnenosť tejto obavy akcentuje aj rozhodnutie
ústavného súdu SR z 20. 10. 2010, I. ÚS 352/2010, ktorým senát ústavného súdu vylúčil
sudcu ústavného súdu Ladislava Orosza z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom
Ústavným súdom SR pod sp. zn. IV. ÚS 345/2009 vo vzťahu k JUDr. Š. H. – ako účastníkovi
sťažnosťou napadnutého konania...“.
Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu platného
od 1. marca 2011 do 28. februára 2012 predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) I. senátu ústavného súdu na jeho
prerokovanie a rozhodnutie.
II.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že
niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže
ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré
vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého
ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.
Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd
už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý
člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2011 (platného v rozhodnom čase, pozn.)
o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde
rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby
rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že
súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato
a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre
rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má
právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke predpojatosti podanej
navrhovateľom uviedol, že «1. JUDr. Š. H. námietky predpojatosti proti mojej osobe
odôvodňuje v zásade identickým spôsobom ako v iných veciach vedených ústavným súdom
(napr. sp. zn. IV. ÚS 75/09, sp. zn. IV. ÚS 345/09, sp. zn. PL. ÚS 92/2011, sp. zn. PL. ÚS
93/2011), pričom podstata jeho námietky spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval
prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy
z toho, že aj v konaniach pred ústavným súdom budem k jeho osobe, resp. najvyššiemu
súdu, ktorý ako štatutárny zástupca reprezentuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých
uvedených veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval svojimi
vyjadreniami, na ktoré v podrobnostiach odkazujem aj v týchto prípadoch. Pre ilustráciu
uvádzam podstatné časti môjho vyjadrenia k námietke uplatnenej v konaní vedenom pod
sp. zn. PL. ÚS 93/2011, v rámci ktorého som v liste z 10. mája 2011 okrem iného uviedol:
„V súvislosti s mojím názorom, že námietka predpojatosti uplatnená JUDr. Š. H. je
nedôvodná, považujem za vhodné poukázať na § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého „Dôvodom na vylúčenie (sudcu, pozn.) nie sú okolnosti, ktoré spočívajú... v
jeho rozhodovaní v iných veciach“ v spojení s § 15a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého „Ak sa námietka týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na
námietku zaujatosti neprihliada...“, ktoré treba podľa môjho názoru vzhľadom na § 31a
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako aj podstatu a účel citovanej časti § 14
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, primerane uplatniť aj na posúdenie námietky
predpojatosti vznesenej v konaní vedenom pod sp. zn... Podstata a účel citovanej časti § 14
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku totiž podľa môjho názoru spočíva v požiadavke
vylúčiť, aby rozdielne právne názory sudcu a účastníka konania, ktorý zaujatosť tohto sudcu
namieta, k určitým právnym problémom, ku ktorým sa vyjadrovali v minulosti, a ktoré
nemajú priamy či nepriamy vzťah k veci, v rámci ktorej bola námietka zaujatosti vznesená,
zakladali dôvod na vylúčenie sudcu z rozhodovania predmetnej veci.
Zároveň považujem za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že dôvody, ktoré JUDr.
Š. H. uvádza ako dôvody mojej predpojatosti vo veci vedenej pod sp. zn... v konečnom
dôsledku spochybňujú kontrolnú právomoc Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len
„národná rada“), na ktorej realizácii som sa v rozhodnom čase podieľal ako poslanec a
predseda jej ústavnoprávneho výboru vo vzťahu k výkonu štátnej správy na najvyššom súde,
za ktorý v tomto období zodpovedal JUDr. Š. H. ako vtedajší predseda najvyššieho súdu.
Dôvody, pre ktoré mám byť vylúčený z rozhodovania veci vedenej pod sp. zn...,
uvádzané JUDr. Š. H., zasahujú podľa môjho názoru aj do Ústavou Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) garantovaného práva poslancov národnej rady vyjadreného v jeho čl.
78 ods. 1 (nestíhateľnosť za výroky pri výkone funkcie poslanca), aj keď uznávam, že ide o
výklad extenzívny, ale pritom zodpovedajúci podstate a účelu tohto ustanovenia ústavy.
Rovnako tak považujem dôvody mojej predpojatosti uvádzané JUDr. Š. H. aj ako
neprimeraný zásah do článkom 26 ústavy garantovanej slobody prejavu ako základného
politického práva, ktoré v podmienkach parlamentnej demokracie požíva zvýšenú ochranu
zvlášť vo vzťahu k poslancom parlamentu.“
2. Na rozdiel od námietok predpojatosti uplatnených JUDr. Š. H. v niektorých
ďalších veciach považujem vo vzťahu k aktuálnym námietkam predpojatosti (uplatneným vo
veciach vedených pod sp. zn. Rvp 449/2011 a sp. zn. Rvp 3307/2011, pozn.) za potrebné
navyše uviesť, že v týchto veciach nie je menovaný účastníkom (ani vedľajším účastníkom)
sťažnosťami napadnutých súdnych konaní, resp. súdnych rozhodnutí, t. j. je na nich len
„pracovne zainteresovaný“, keďže ich neuplatňuje osobne, ale len z pozície štatutárneho
orgánu (predsedu) najvyššieho súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú. Táto skutočnosť
len posilňuje moje tvrdenie, že ide o také námietky predpojatosti, ktorá sú zjavne
nedôvodné.».
Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej navrhovateľom uviedla, že
«Ide o opakovane uplatňovanie dôvodu predpojatosti vznesené JUDr. Š. H. voči mojej
osobe, a preto k argumentom, ktoré uplatňuje v námietke predpojatosti voči mojej osobe,
považujem za potrebné opakovane uviesť:
Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobnej námietke JUDr. Š. H. o mojej
predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že takto formulovaná
námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.
Ja osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho
súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako
argument mojej predpojatosti voči jeho osobe. Napokon, v rozhodnutí označenom
predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných schopností a morálnych
hodnôt, na ktoré poukazuje, nenachádza. Toto rozhodnutie ústavného súdu je verejne
prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.
Rovnako neviem, z akého zdroja získal predseda najvyššieho súdu v súvislosti
s rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 5/03 informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých
členov senátu. Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie
separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako
moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho
nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.
Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 449/2011 ako členka
IV. senátu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti uplatnenú predsedom
najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená
rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.».
Sudca Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení uviedol,
že ich považuje „so zreteľom na § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov za nedôvodné a nie je mi známa ani
žiadna iná skutočnosť, pre ktorú by mohli v danej veci vzniknúť pochybnosti o mojej
nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jej účastníkom, ani ich právnym
zástupcom).
Napokon dodávam, že samotný kolegiálny vzťah voči ostatným členom senátu
vyplývajúci z funkcie sudcu, ktorý má byť v okolnostiach danej veci hlavným dôvodom
na moje vylúčenie, nemôže podľa môjho názoru predstavovať relevantný dôvod na takýto
postup a nemožno z neho bez ďalšieho vyvodiť, že by bol spôsobilý ovplyvniť moje
nestranné rozhodovanie.“.
Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou obsiahnutou
v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však
môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti
a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana
individuálnych subjektívnych práv (tak tomu je napr. pri abstraktnej kontrole právnych
noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho zástupcu) iné ako
v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona
o ústavnom súde).
V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľky smeruje proti uzneseniu
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 10/2010 z 20. januára 2011 a postupu predchádzajúcemu
jeho vydaniu. Uvedenú vec v rámci dovolacieho konania prerokoval a rozhodol o nej
dovolací senát, ktorému predsedala sudkyňa JUDr. D. S. a ďalšími členmi tohto senátu boli
JUDr. E. F. a JUDr. E. S. (členom uvedeného senátu nebol predseda najvyššieho súdu
JUDr. Š. H., pozn.). Predmetom rozhodovacej činnosti tohto dovolacieho senátu
najvyššieho súdu bolo rozhodnutie o dovolaní sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 5 Co 364/2008 z 9. marca 2009, ktorým bolo rozhodnuté o jej odvolaní
proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 26 C 78/2004 z 23. júna 2008 vo veci
určenia neplatnosti výpovede a iné.
Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“
(identifikovaného až na základe výzvy ústavného súdu z 22. februára 2012 v odpovedi
predsedu najvyššieho súdu doručenej 9. marca 2012) podať námietku predpojatosti proti vec
prejednávajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 449/2011, najmä
pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke. Postavenie predsedu najvyššieho súdu
JUDr. Š. H. v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. Rvp 449/2011, ktorého
osoby sa námietky predpojatosti uvedené v podaní navrhovateľa výlučne týkajú, je prima
facie iné/slabšie ako je postavenie vec prejednávajúceho dovolacieho senátu (o ktorého vec
v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov uvedeného konania pred
všeobecným súdom. Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti
vznesená predsedom najvyššieho súdu (prípadne jeho zástupcom), ktorá sa týka výlučne
vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba
predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného pred ústavným súdom
napadnutého konania, nebol ani členom dovolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval,
a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť
s predpojatosťou sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov
IV. senátu) vo veci ústavného prieskumu uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 10/2010
z 20. januára 2011.
Po preskúmaní podnetu navrhovateľa I. senát ústavného súdu nezistil také
skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k vylúčeniu
uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 449/2011. Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky
navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011).
Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz,
Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní
vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 449/2011.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. marca 2012