Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 505/2012
PDF · 151.33 KB
No categories available
I. ÚS 505/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 505/2012 -17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2012
prerokoval podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, č. k. KP 4/2012 -44 z 2. augusta 2012 označené ako námietka „predpojatosti
sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmily
Gajdošíkovej a JUDr. Jána Lubyho“ vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 6547/2012 a takto
rozhodol:
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz, Ľudmila
Gajdošíková a Ján Luby n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie
v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 6547/2012 .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. augusta
2012 doručené podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. KP 4/2012 -44 z 2. augusta 2012 označené ako
námietka „predpojatosti sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ladislava
Orosza, JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej a JUDr. Jána Lubyho“ vo veci sťažnosti T., a. s., B.
(ďalej len „sťažovateľ“), proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 6547/2012 . Sťažovateľ v tomto konaní
namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 27/2011 z 22. marca 2012 a konaním,
ktoré mu predchádzalo.
2. Námietku predpojatosti voči sudkyni ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej
navrhovateľ v podstatnom odôvodňoval tým, že táto sa v súvislosti s rozhodovaním
o ústavnosti voľby predsedu najvyššieho súdu ako členka senátu bez využitia opozitného
vóta vyjadrovala aj k jeho odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby Súdnou radou
Slovenskej republiky. Bola členkou senátu ústavného súdu, ktorý vydal rozhodnutie
sp. zn. II. ÚS 5/03 . V ňom sa na viacerých miestach spochybňuje jeho odbornosť
a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva dôvodná obava, že JUDr. Ľudmila Gajdošíková má
vytvorené vnútorné presvedčenie o nedostatočných odborných schopnostiach a morálnych
hodnotách JUDr. Štefana Harabina.
3. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi
navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane
negatívne vyjadril k odbornosti a kvalifikovanosti JUDr. Štefana Harabina – najmä
v súvislosti s legitimitou zastávania funkcie predsedu najvyššieho súdu. Z mnohých jeho
vyjadrení možno uviesť napríklad správu vydanú SITA z 15. októbra 2000. L. Orosz uviedol,
že „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký, že by bolo v záujme
autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej správe SITA
uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní
svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN P. C. Harabina možno odvolať aj podľa
platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.“ Okrem
mojich odborných schopností sudca JUDr. L. Orosz spochybnil aj moje osobnostné kvality.
V rozhovore pre denník S. 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho pôsobenia v
ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia iná osoba,
než je Štefan Harabin. K tomuto názoru som dospel na základe činnosti ústavnoprávneho
výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom Harabinom.
Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej
inštitúcii, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov, čo
samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba
mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“»
4. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ
v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi
IV. senátu ústavného súdu možno mať pochybnosť aj o jeho nezaujatosti. Uviedol, že
„Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka s oboma
označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní, teda aj
k osobe JUDr. Štefana Harabina a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno
považovať za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje
pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.
5. Vec bola v súlade s aktuálnym rozvrhom práce ústavného súdu (ďalej len „rozvrh
práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená na prerokovanie a rozhodnutie prvému
senátu ústavného súdu.
6. Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde “) sudca je
vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer
k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nepredpojatosti.
7. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že
niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže
ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré
vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého
ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.
Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd
už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý
člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
8. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2012 (platného v rozhodnom čase, pozn.)
o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde
rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.
9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00 ). Obsahom práva na nestranný súd je, aby
rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že
súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato
a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre
rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má
právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97 , III. ÚS 158/08 ).
10. Sudkyňa ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej
navrhovateľom (pozri bod 2) poukázala na to, že ide o opakované uplatňovanie dôvodu
predpojatosti vznesené JUDr. Štefanom Harabinom voči jej osobe, a preto považuje
za potrebné opakovane uviesť: „Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobnej
námietke JUDr. Štefana Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných
veciach vyjadrila, že takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť...
Osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho súdu
nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako
argument mojej predpojatosti voči jeho osobe... Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej
pod sp. zn. Rvp 6547/2012 ako členka IV. senátu rozhodovať, oznamujem, že námietku
predpojatosti uplatnenú predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú,
a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne
a nezaujato.“
11. Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke zaujatosti podanej
navrhovateľom uviedol, že „JUDr. Štefan Harabin odôvodňuje námietku predpojatosti voči
mojej osobe... v zásade identickým, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie dosiaľ
uplatnené námietky predpojatosti voči mojej osobe... podstata jeho argumentácie spočíva
v tvrdení, že som sa v minulosti (ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát
negatívne vyjadroval prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo
zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 6547/2012 budem k jeho
osobe, resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako štatutárny zástupca reprezentuje, pristupovať
negatívne. Vo všetkých uvedených veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti
reagoval svojimi vyjadreniami, na ktoré v podrobnostiach v záujme hospodárnosti
odkazujem aj v tomto prípade, a na tomto základe konštatujem, že voči mne
uplatnenú námietku predpojatosti považujem za nedôvodnú a som vo veci vedenej
pod sp. zn. Rvp 6547/2012 pripravený rozhodovať objektívne a nestranne.“.
12. Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom
vyjadrení uviedol: «Nie sú mi známe žiadne dôvody uvedené v § 27 ods. 1 zákona
o ústavnom súde - pre ktoré by mohli vzniknúť pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám
žiadny vzťah k predmetnej veci, jeho účastníkom ani k ich zástupcom), a preto sa necítim
byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.
K námietkam... uvádzam, že ním namietaný pracovný kolegiálny vzťah (údajná
previazanosť) s ostatnými členmi senátu IV. ÚS a tvrdené „vnímanie ich postojov
k subjektom zúčastneným v konaní“ založené na jeho domnienkach nemôžu podľa môjho
názoru predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie
a nemožno z nich bez ďalšieho vyvodiť, že by boli spôsobilé mať vplyv na moje nestranné
rozhodovanie.»
13. Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou
obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným
súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie
nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom
je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak tomu je napr. pri abstraktnej kontrole
právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho
zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,
§ 49 a § 51 zákona o ústavnom súde ).
14. V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľa smeruje proti rozhodnutiu
najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 27/2011 z 22. marca 2012. Uvedenú vec v rámci
dovolacieho konania prerokoval a o nej rozhodol z konkrétnych sudcov zložený dovolací
senát. Predmetom rozhodovacej činnosti tohto dovolacieho senátu najvyššieho súdu bolo
preskúmanie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) podaného účastníkom
konania.
15. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať
námietku predpojatosti voči vec prerokúvajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej
pod sp. zn. Rvp 6547/2012 , najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke.
Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným
súdom vedenom pod sp. zn. Rvp 6547/2012 , iba ktorého osoby sa námietky predpojatosti
týkajú, je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec prerokúvajúceho dovolacieho
senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov
konania pred všeobecným súdom (t. j. žalobcu a žalovaného). Za takejto situácie spravidla
nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu (prípadne jeho
zástupcom), ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe
predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom
pôvodného konania, nebol ani členom dovolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval,
a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť
s predpojatosťou sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov
IV. senátu) vo veci ústavného prieskumu rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 5 Obdo 27/2011 z 22. marca 2012.
16. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa prvý senát ústavného súdu nezistil také
skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k vylúčeniu
uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde
pod sp. zn. Rvp 6547/2012 . Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky
navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012 , I. ÚS 138/2012 ). Výrokom svojho
rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila
Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom
ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 6547/2012 .
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. októbra 2012