Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 617/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2012 prerokoval podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. -59 zo 7. novembra 2012 označené ako „námietka

predpojatosti sudcov JUDr. Ladislavova Orosza, JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej

a JUDr. Jána Lubyho“ vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz, Ľudmila

Gajdošíková a Ján Luby n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

13. novembra 2012 doručené podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. -59 zo 7. novembra 2012

označené ako „námietka predpojatosti sudcov JUDr. Ladislavova Orosza, JUDr. Ľudmily

Gajdošíkovej a JUDr. Jána Lubyho“ vo veci sťažnosti JUDr. L. J. (ďalej len „sťažovateľ“)

proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej na

ústavnom súde pod sp. zn. . Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie

základného práva podľa a (ďalej len

„ústava“) rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 25. januára 2012.

2.1 Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi

navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „sa vecne prostredníctvom médií opakovane

negatívne vyjadril k odbornosti a kvalifikovanosti JUDr. Štefana Harabina, najmä

v súvislosti s legitimitou zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky...

Okrem odborných schopností predsedu Najvyššieho súdu SR spochybnil

JUDr. Ladislav Orosz aj jeho osobnostné kvality...“.

V ďalšom poukazoval na podľa jeho názoru nepreukázaný nátlak na osobu Ladislava

Orosza v súvislosti s rozhodovaním o veci sp. zn. .

2.2 Námietku predpojatosti voči sudkyni ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej

navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti

voľby predsedu Najvyššieho súdu SR sa ako členka senátu bez využitia opozitného vóta

vyjadrovala aj k odborným schopnostiam JUDr. Štefana Harabina pri vedení voľby Súdnou

radou Slovenskej republiky. Bola členkou senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

ktorý vydal rozhodnutie č. . V ňom sa na viacerých miestach spochybňuje

odbornosť a kvalifikovanosť terajšieho predsedu Najvyššieho súdu SR...“.

2.3 Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ

v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi

IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána

Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka

s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní,

teda aj k mojej osobe, a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno považovať

za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje pochybnosti

o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti...“.

3. Navrhovateľ uzavrel, že „Negatívny (nepriateľský) vzťah sudcov štvrtého senátu

voči osobe JUDr. Štefana Harabina existuje nielen ako k fyzickej osobe, ale aj ako

k predsedovi Najvyššieho súdu SR – teda k štatutárnemu zástupcovi účastníka konania...“.

Poukázal tiež na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. , v rámci ktorého bol

sudca Ladislav Orosz vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom

na ústavnom súde pod sp. zn. (v označenej veci JUDr. Štefan Harabin

vystupoval ako účastník ústavným súdom preskúmavaného rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. z 8. októbra 2008, pozn.).

4. Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2012 (ďalej len „rozvrh

práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená na prerokovanie a rozhodnutie prvému

senátu ústavného súdu.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sudca je

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer

k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nepredpojatosti.

6. Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré

vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého

ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.

Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd

už o ňom nerozhoduje. Podľa ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý

člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

7. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte

podľa rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého

senátu.

8. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že

súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato

a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné

pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má

právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. , ).

9.1 Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke zaujatosti podanej

navrhovateľom v podstatnom uviedol:

«Predseda najvyššieho súdu formuluje v označenom návrhu námietky proti mojej

osobe, ktoré majú zakladať moju predpojatosť pri rozhodovaní veci vedenej ústavným

súdom pod sp. zn. . V zásade identicky, resp. porovnateľným spôsobom ako

všetky ďalšie ním dosiaľ vznesené námietky predpojatosti proti mojej osobe (napr.

vo veciach vedených pod sp. zn. , sp. zn. ...); jej podstata spočíva

v tvrdení, že som sa v minulosti (ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát

negatívne vyjadroval prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo

zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. budem

k jeho osobe, resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako štatutárny orgán zastupuje, pristupovať

negatívne. Vo všetkých uvedených veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti

reagoval svojimi vyjadreniami, na ktoré v podrobnostiach v záujme hospodárnosti

odkazujem aj v tomto prípade, a na tomto základe konštatujem, že prvú z námietok

vznesených predsedom najvyššieho súdu proti mojej osobe považujem za nedôvodnú.»

9.2 Sudkyňa ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej

navrhovateľom uviedla, že „Ide o opakované uplatňovanie rovnakého dôvodu predpojatosti

vznesené JUDr. Štefanom Harabinom voči mojej osobe.

Nazdávam sa, tak ako som sa už k mnohým obdobným námietkam JUDr. Štefana

Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že

takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.

V rozhodnutí označenom predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho

odborných schopností a morálnych hodnôt, na ktoré poukazuje, nenachádza. Toto

rozhodnutie ústavného súdu je verejne prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.

Osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho

súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako

argument mojej predpojatosti voči jeho osobe.

Rovnako neviem, z akého zdroja získal predseda najvyššieho súdu v súvislosti

s rozhodnutím sp. zn. informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých

členov senátu, pretože na hlasovaní senátu sa zúčastňujú len jeho členovia a zapisovateľka

a výsledky hlasovania sú uložené v zapečatenej obálke.

Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie separátneho

vóta... a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie ako právo ... a jeho nevyužitie používa

ako argument mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. ako členka

IV. senátu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti uplatnenú predsedom

najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená

rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“.

9.3 Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom

vyjadrení uviedol: «Nie sú mi známe žiadne dôvody..., pre ktoré by mohli vzniknúť

pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jej účastníkom

ani k ich zástupcom), a preto sa necítim byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.

K vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že JUDr. Štefanom

Harabinom namietaný pracovný kolegiálny vzťah... s ostatnými členmi senátu IV. ÚS ani

tvrdené „vnímanie ich postojov k subjektom zúčastneným v konaní“ založené na jeho

domnienkach, a rovnako tak ani ďalšie predsedom najvyššieho súdu uvádzané skutočnosti

nemôžu podľa môjho názoru predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie z výkonu

sudcovskej funkcie v predmetnej veci a nemožno z nich vyvodiť, že by boli spôsobilé mať

vplyv na moje nestranné rozhodovanie.»

10. Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou

obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným

súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie

nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom

je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak tomu je napr. pri abstraktnej kontrole

právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho

zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,

a ).

11. V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľa smeruje proti rozhodnutiu

najvyššieho súdu sp. zn. z 25. januára 2011. Uvedenú vec v rámci

dovolacieho konania prerokoval a o nej rozhodol z konkrétnych sudcov zložený dovolací

senát najvyššieho súdu. Predmetom rozhodovacej činnosti tohto dovolacieho senátu

najvyššieho súdu bolo preskúmanie dovolania podaného sťažovateľom. Navrhovateľ

v predmetnom spore nevystupoval ani ako člen senátu, ani ako účastník a ani ako

zúčastnená osoba.

12. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ (pozri

bod 5 a 6) podať námietku predpojatosti voči vec prerokúvajúcim sudcom ústavného súdu

vo veci vedenej pod sp. zn. , najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto

námietke. Postavenie navrhovateľa v konaní pred ústavným súdom vedenom

pod sp. zn. , iba ktorého osoby sa ním namietané skutočnosti dotýkajú

(pozri body 2.1, 2.2, 2.3), je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec prerokúvajúceho

dovolacieho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych

účastníkov konania pred všeobecným súdom (t. j. žalobcu a žalovaného), resp. ako je

postavenie inej zúčastnenej osoby (napr. vedľajší účastník). Za takejto situácie spravidla

nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu (prípadne jeho

zástupcom), ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe

navrhovateľa. Navrhovateľ totiž nie je/nebol účastníkom pôvodného konania ani inak

zúčastnenou osobou v tomto súdnom konaní a ani nebol členom dovolacieho senátu, ktorý

o veci rozhodoval, pričom zároveň nepoukázal na také právne významné okolnosti, ktoré by

potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov Ladislava

Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV. senátu) vo veci ústavného

prieskumu rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. .

13. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa prvý senát ústavného súdu nezistil také

skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde

pod sp. zn. . Ústavný súd takto už rozhodol aj v iných prípadoch

a nepripustil námietky navrhovateľa podobného charakteru (napr. ,

). Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu

Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012