Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
758/382714.7973a6.pdf
PDF · 128.57 KB
No categories available
6Cdo/174/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 174/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne I. P., bývajúcej v B.,
zastúpenej JUDr. F. K., advokátom so sídlom v P., proti ţalovaným 1/ M. K., bývajúcemu
v B., 2/ Ing. P. M., správcovi konkurznej podstaty úpadcu I., o určenie neplatnosti notárskej
zápisnice, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1 C 206/2008, o dovolaní
JUDr. L. J., bývajúceho v R., proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 1. júna 2011 sp. zn.
3 Co 30/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov rozsudkom z 15. októbra 2010 č. k. 1 C 206/2008-106 určil, ţe
právne úkony, ktoré sú obsahom notárskej zápisnice napísanej dňa 10. novembra 1997
v notárskej kancelárii notárky JUDr. V. pod číslom N., N., teda pristúpenie ţalobkyne
a ţalovaného 1/ k záväzku, uznanie dlhu ţalobkyňou a ţalovaným 1/ a súhlas ţalobkyne
a ţalovaného 1/ s tým, ţe notárska zápisnica je vykonateľným exekučným titulom, sú
od samého počiatku neplatné a právne neúčinné. Vo zvyšku návrh zamietol a účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.
Po vyhlásení tohto prvostupňového rozsudku doručil JUDr. L. J. súdu podanie
z 23. decembra 2010 označené ako „návrh, odvolanie“, ktorým sa domáhal, aby ho súd
pripustil do konania ako účastníka na strane ţalovanej, resp. aby mu priznal postavenie
vedľajšieho účastníka. Súčasne podal voči predmetnému rozsudku odvolanie.
Krajský súd v Prešove uznesením z 1. júna 2011 sp. zn. 3 Co 30/2011 návrh
JUDr. L. J. o jeho pripustení do konania ako účastníka konania na strane ţalovanej, resp. na
priznanie mu procesného postavenia vedľajšieho účastníka zamietol. Súčasne ďalším
výrokom odmietol jeho odvolanie podané proti rozsudku okresného súdu. Zamietnutie návrhu
na jeho pristúpenie do konania odôvodnil tým, ţe ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 O.s.p.
upravujúce pristúpenie účastníka do konania a zámenu účastníkov konania, pre odvolacie
konanie neplatia (§ 216 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie o jeho nepripustení ako vedľajšieho
účastníka do konania odôvodnil nesúhlasom hlavných účastníkov s jeho vstupom do konania
a nepreukázaním jeho právneho záujmu na výsledku predmetného sporu („nebol účastníkom
notárskej zápisnice“, ktorej neplatnosť a neúčinnosť je predmetom tohto konania). Výrok,
ktorým odmietol odvolanie, odôvodnil tým, ţe odvolanie podala osoba, ktorá nie je
účastníkom konania a teda, ţe bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218
ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie JUDr. L. J.. Ţiadal, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, ţe nevyhovením jeho návrhu
na pristúpenie do konania, resp. nepripustením jeho vstupu do konania ako vedľajšieho
účastníka a následným odmietnutím odvolania mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Poukázal na to, ţe súdy nesprávne posúdili predovšetkým
otázku jeho právneho záujmu na výsledku tohto konania, keď ţalobkyňa a ţalovaný 1/ sa stali
jeho dlţníkmi. Uvedenú vadu konania videl aj v absencii riadneho a preskúmateľného
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení zásady dvojinštančnosti konania.
Podľa jeho názoru mal totiţ o jeho návrhoch rozhodovať prvostupňový súd, aby mal moţnosť
podať proti jeho rozhodnutiu odvolanie. Napokon, vytýkal odvolaciemu súdu aj nesprávne
právne posúdenie veci.
Ţalobkyňa aj ţalovaný 1/ ţiadali dovolanie ako neprípustné odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané k tomu oprávnenou osobou (v prípade uznesenia, ktorým bolo
odmietnuté odvolanie, pretoţe bolo podané niekým, kto k nemu nebol oprávnený, je
oprávneným na podanie dovolania len osoba, ktorej odvolanie bolo odmietnuté), skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto
mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V danej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Podmienky
prípustnosti sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 239 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací
súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev
na zaujatie stanoviska (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta
druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou
uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký vadný procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu
v občianskom súdom konaní (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,
navrhovať dôkazy a pod.) za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá
rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj
uznesenie, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie z dôvodu, ţe bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený, hoci zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie splnené
neboli.
V posudzovanej veci sa však o takýto prípad nejedná.
V podanom dovolaní dovolateľ tvrdil, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom
tým, ţe odvolací súd nesprávne zamietol jeho návrh na pristúpenie do konania, ţe nesprávne
zamietol jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka a následne v rozpore so zákonom
jeho odvolanie odmietol ako podané niekým, kto naň nie je oprávnený. Vytýkal mu tieţ
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a porušenie zásady dvojinštančnosti, keď podľa jeho
názoru o jeho procesných návrhoch mal rozhodnúť okresný súd.
Podľa § 201 O.s.p. účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj
vedľajší účastník.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia na podanie odvolania je oprávnený účastník
konania, pričom účastníkmi sú ţalobca a ţalovaný alebo tí, ktorých zákon za účastníkov
označuje (§ 90 O.s.p.). V sporovom konaní okruh účastníkov konania určuje ţalobca,
čo znamená, ţe okrem neho je ním ten, koho ţalobca v návrhu ako ţalovaného označí. Súd
môţe pripustiť, aby po začatí konania do konania vstúpil ďalší účastník a to ako na strane
ţalobcu, tak aj na strane ţalovanej (§ 92 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 216 ods. 1 O.s.p. však platí, ţe
ustanovenie § 92 ods. 1 O.s.p. upravujúce pristúpenie účastníka do konania pre odvolacie
konanie neplatí.
V posudzovanej veci sa JUDr. L. J. (ďalej len dovolateľ) domáhal návrhom vstupu do
konania aţ po rozhodnutí okresného súdu vo veci samej (podanie doručil na okresný súd
27. decembra 2010). Tento procesný návrh bol teda urobený uţ v štádiu odvolacieho konania,
v ktorom štádiu Občiansky súdny poriadok vylučuje pouţitie ustanovenia § 92 ods. 1 O.s.p.
upravujúceho vstup ďalšieho účastníka do konania. Uţ samotná uvedená skutočnosť vylučuje
moţnosť tomuto procesnému návrhu vyhovieť. Dovolateľ neopodstatnene preto namieta, ţe
odvolací súd jeho procesný návrhu zamietol, hoci pre takýto postup neboli splnené zákonné
podmienky. Keďţe ţalobkyňa v návrhu dovolateľa za účastníka neoznačila a súd jeho vstup
do konania nepripustil, nemal v predmetnom konaní postavenie účastníka konania.
V zmysle citovaného ustanovenia § 201 O.s.p. odvolanie môţe podať aj vedľajší
účastník za splnenia tam uvedeného predpokladu s obmedzením, ţe jeho úkon nemôţe
odporovať úkonu účastníka, na strane ktorého vystupuje.
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde
o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Zákon umoţňuje, aby sa v sporovom konaní zúčastnil na strane navrhovateľa alebo
odporcu vedľajší účastník. Môţe sa tak stať buď na výzvu účastníka konania alebo na podnet
samotného vedľajšieho účastníka a to kedykoľvek od okamţiku začatia konania aţ
do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Zákon teda nevylučuje, ţe tretia osoba ako vedľajší
účastník môţe do konania vstúpiť aj pred odvolacím súdom. Súd sa zaoberá prípustnosťou
vedľajšieho účastníctva len za predpokladu, ţe niektorí účastník namietne neprípustnosť
takéhoto vstupu. Ak tretia osoba oznámenie o vstupe podá v čase po vydaní rozsudku súdu
prvého stupňa (počas plynutia lehoty na podanie odvolania) rozhoduje o prípustnosti jej
vstupu odvolací súd a nie súd prvého stupňa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1 Cdo 234/2004 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63, ročník 2007).
V posudzovanej veci je z obsahu spisu nepochybné, ţe dovolateľ podal podnet
na vstup do konania podľa § 93 ods. 3 O.s.p. po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu a ţe
ţalobkyňa a ţalovaný 1/ namietali neprípustnosť jeho vstupu do konania ako vedľajšieho
účastníka. Súd preto správne pristúpil k rozhodnutiu o prípustnosti vedľajšieho účastníctva
dovolateľa, pričom správne o prípustnosti rozhodol odvolací súd a nie súd prvého stupňa.
Uvedený postup odvolacieho súdu bol teda v súlade so zákonom a ním odvolací súd neporušil
ţiadne procesné práva dovolateľa, t.j. ani zásadu dvojinštančnosti konania.
Pokiaľ ide o preukázanie právneho záujmu na strane dovolateľa na výsledku sporu,
ako jedného zo zákonných predpokladov účasti dovolateľa v konaní v postavení vedľajšieho
účastníka na ţalovanej strane treba uviesť, ţe o právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím
súdu vo veci môţe byť dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka, jeho práva
a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva.
V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe tu chýba hmotnoprávny základ
záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a ţalobkyňou (ţalovaným 1/) v zmysle
§ 533 OZ, z ktorého dovolateľ vyvodzuje postavenie veriteľa voči ţalobkyni (ţalovanému 1/),
a to písomná dohoda uvedených účastníkov konania s pôvodným veriteľom, ţe splnia za
dlţníka (ţalovaného 2/) jeho peňaţný záväzok. Za takúto dohodu nie je moţné povaţovať
jednostranné vyhlásenie ţalobkyne uvedené v Notárskej zápisnici z 10. novembra 1997
podpísanej len účastníkmi konania. Výsledok tohto sporu nemôţe mať preto ţiaden vplyv
na práva a povinnosti dovolateľa vo vzťahu k ţalobkyni (ţalovanému 1/), vyplývajúce
z hmotného práva a to konkrétne z ustanovenia § 533 OZ. Záver odvolacieho súdu, podľa
ktorého dovolateľ nepreukázal existenciu jeho právneho záujmu na výsledku sporu, nie je
preto v zjavnom nesúlade s obsahom spisu. Dovolateľ nedôvodne preto namieta, ţe odvolací
súd rozhodol o nepripustení jeho vedľajšieho účastníctva v konaní, hoci pre tento záver nebol
splnený zákonný predpoklad. Z uvedeného vyplýva, ţe dovolateľ nedisponoval v predmetnom
konaní ani postavením vedľajšieho účastníka.
Keďţe právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zákon priznáva
účastníkovi konania a vedľajšiemu účastníkovi a dovolateľ takéto procesné postavenie
v konaní nemal, bol osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená. Odvolací súd rozhodol preto
v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., keď jeho odvolanie odmietol. Týmto
postupom neznemoţnil dovolateľovi realizáciu ţiadneho jeho procesného práva a teda
neodňal mu moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti,
ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je
prípustné ani podľa § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný
prostriedok JUDr. L. J. odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5
V dovolacom konaní procesne úspešným účastníkom vzniklo právo na náhradu trov
konania proti dovolateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, pretoţe trovy ţalobkyne, ktoré vznikli v súvislosti
s vyjadrením jej zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania,
za potrebné na účelné bránenie práva a ostatní účastníci si trovy neuplatnili (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová