Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/174/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne I. P., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. F. K., advokátom so sídlom v P., proti ţalovaným 1/ M. K., bývajúcemu

v B., 2/ Ing. P. M., správcovi konkurznej podstaty úpadcu I., o určenie neplatnosti notárskej

zápisnice, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. , o dovolaní

JUDr. L. J., bývajúceho v R., proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 1. júna 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov rozsudkom z 15. októbra 2010 č. k. -106 určil, ţe

právne úkony, ktoré sú obsahom notárskej zápisnice napísanej dňa 10. novembra 1997

v notárskej kancelárii notárky JUDr. V. pod číslom N., N., teda pristúpenie ţalobkyne

a ţalovaného 1/ k záväzku, uznanie dlhu ţalobkyňou a ţalovaným 1/ a súhlas ţalobkyne

a ţalovaného 1/ s tým, ţe notárska zápisnica je vykonateľným exekučným titulom, sú

od samého počiatku neplatné a právne neúčinné. Vo zvyšku návrh zamietol a účastníkom

náhradu trov konania nepriznal.

Po vyhlásení tohto prvostupňového rozsudku doručil JUDr. L. J. súdu podanie

z 23. decembra 2010 označené ako „návrh, odvolanie“, ktorým sa domáhal, aby ho súd

pripustil do konania ako účastníka na strane ţalovanej, resp. aby mu priznal postavenie

vedľajšieho účastníka. Súčasne podal voči predmetnému rozsudku odvolanie.

Krajský súd v Prešove uznesením z 1. júna 2011 sp. zn. návrh

JUDr. L. J. o jeho pripustení do konania ako účastníka konania na strane ţalovanej, resp. na

priznanie mu procesného postavenia vedľajšieho účastníka zamietol. Súčasne ďalším

výrokom odmietol jeho odvolanie podané proti rozsudku okresného súdu. Zamietnutie návrhu

na jeho pristúpenie do konania odôvodnil tým, ţe ustanovenia a

upravujúce pristúpenie účastníka do konania a zámenu účastníkov konania, pre odvolacie

konanie neplatia ( ). Rozhodnutie o jeho nepripustení ako vedľajšieho

účastníka do konania odôvodnil nesúhlasom hlavných účastníkov s jeho vstupom do konania

a nepreukázaním jeho právneho záujmu na výsledku predmetného sporu („nebol účastníkom

notárskej zápisnice“, ktorej neplatnosť a neúčinnosť je predmetom tohto konania). Výrok,

ktorým odmietol odvolanie, odôvodnil tým, ţe odvolanie podala osoba, ktorá nie je

účastníkom konania a teda, ţe bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218

ods. 1 písm. b/ ).

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie JUDr. L. J.. Ţiadal, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, ţe nevyhovením jeho návrhu

na pristúpenie do konania, resp. nepripustením jeho vstupu do konania ako vedľajšieho

účastníka a následným odmietnutím odvolania mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom

v zmysle Poukázal na to, ţe súdy nesprávne posúdili predovšetkým

otázku jeho právneho záujmu na výsledku tohto konania, keď ţalobkyňa a ţalovaný 1/ sa stali

jeho dlţníkmi. Uvedenú vadu konania videl aj v absencii riadneho a preskúmateľného

odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení zásady dvojinštančnosti konania.

Podľa jeho názoru mal totiţ o jeho návrhoch rozhodovať prvostupňový súd, aby mal moţnosť

podať proti jeho rozhodnutiu odvolanie. Napokon, vytýkal odvolaciemu súdu aj nesprávne

právne posúdenie veci.

Ţalobkyňa aj ţalovaný 1/ ţiadali dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané k tomu oprávnenou osobou (v prípade uznesenia, ktorým bolo

odmietnuté odvolanie, pretoţe bolo podané niekým, kto k nemu nebol oprávnený, je

oprávneným na podanie dovolania len osoba, ktorej odvolanie bolo odmietnuté), skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) dospel k záveru, ţe dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto

mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V danej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Podmienky

prípustnosti sú upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev

na zaujatie stanoviska ( ) a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou

uvedenou v

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký vadný procesný postup

súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu

v občianskom súdom konaní (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,

navrhovať dôkazy a pod.) za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá

rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj

uznesenie, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie z dôvodu, ţe bolo podané niekým, kto

na odvolanie nie je oprávnený, hoci zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie splnené

neboli.

V posudzovanej veci sa však o takýto prípad nejedná.

V podanom dovolaní dovolateľ tvrdil, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom

tým, ţe odvolací súd nesprávne zamietol jeho návrh na pristúpenie do konania, ţe nesprávne

zamietol jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka a následne v rozpore so zákonom

jeho odvolanie odmietol ako podané niekým, kto naň nie je oprávnený. Vytýkal mu tieţ

nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a porušenie zásady dvojinštančnosti, keď podľa jeho

názoru o jeho procesných návrhoch mal rozhodnúť okresný súd.

Podľa účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj

vedľajší účastník.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia na podanie odvolania je oprávnený účastník

konania, pričom účastníkmi sú ţalobca a ţalovaný alebo tí, ktorých zákon za účastníkov

označuje ( ). V sporovom konaní okruh účastníkov konania určuje ţalobca,

čo znamená, ţe okrem neho je ním ten, koho ţalobca v návrhu ako ţalovaného označí. Súd

môţe pripustiť, aby po začatí konania do konania vstúpil ďalší účastník a to ako na strane

ţalobcu, tak aj na strane ţalovanej ( ). Podľa však platí, ţe

ustanovenie upravujúce pristúpenie účastníka do konania pre odvolacie

konanie neplatí.

V posudzovanej veci sa JUDr. L. J. (ďalej len dovolateľ) domáhal návrhom vstupu do

konania aţ po rozhodnutí okresného súdu vo veci samej (podanie doručil na okresný súd

27. decembra 2010). Tento procesný návrh bol teda urobený uţ v štádiu odvolacieho konania,

v ktorom štádiu vylučuje pouţitie ustanovenia

upravujúceho vstup ďalšieho účastníka do konania. Uţ samotná uvedená skutočnosť vylučuje

moţnosť tomuto procesnému návrhu vyhovieť. Dovolateľ neopodstatnene preto namieta, ţe

odvolací súd jeho procesný návrhu zamietol, hoci pre takýto postup neboli splnené zákonné

podmienky. Keďţe ţalobkyňa v návrhu dovolateľa za účastníka neoznačila a súd jeho vstup

do konania nepripustil, nemal v predmetnom konaní postavenie účastníka konania.

V zmysle citovaného ustanovenia odvolanie môţe podať aj vedľajší

účastník za splnenia tam uvedeného predpokladu s obmedzením, ţe jeho úkon nemôţe

odporovať úkonu účastníka, na strane ktorého vystupuje.

Podľa ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde

o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je.

Podľa do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu

niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Zákon umoţňuje, aby sa v sporovom konaní zúčastnil na strane navrhovateľa alebo

odporcu vedľajší účastník. Môţe sa tak stať buď na výzvu účastníka konania alebo na podnet

samotného vedľajšieho účastníka a to kedykoľvek od okamţiku začatia konania aţ

do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Zákon teda nevylučuje, ţe tretia osoba ako vedľajší

účastník môţe do konania vstúpiť aj pred odvolacím súdom. Súd sa zaoberá prípustnosťou

vedľajšieho účastníctva len za predpokladu, ţe niektorí účastník namietne neprípustnosť

takéhoto vstupu. Ak tretia osoba oznámenie o vstupe podá v čase po vydaní rozsudku súdu

prvého stupňa (počas plynutia lehoty na podanie odvolania) rozhoduje o prípustnosti jej

vstupu odvolací súd a nie súd prvého stupňa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63, ročník 2007).

V posudzovanej veci je z obsahu spisu nepochybné, ţe dovolateľ podal podnet

na vstup do konania podľa po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu a ţe

ţalobkyňa a ţalovaný 1/ namietali neprípustnosť jeho vstupu do konania ako vedľajšieho

účastníka. Súd preto správne pristúpil k rozhodnutiu o prípustnosti vedľajšieho účastníctva

dovolateľa, pričom správne o prípustnosti rozhodol odvolací súd a nie súd prvého stupňa.

Uvedený postup odvolacieho súdu bol teda v súlade so zákonom a ním odvolací súd neporušil

ţiadne procesné práva dovolateľa, t.j. ani zásadu dvojinštančnosti konania.

Pokiaľ ide o preukázanie právneho záujmu na strane dovolateľa na výsledku sporu,

ako jedného zo zákonných predpokladov účasti dovolateľa v konaní v postavení vedľajšieho

účastníka na ţalovanej strane treba uviesť, ţe o právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím

súdu vo veci môţe byť dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka, jeho práva

a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe tu chýba hmotnoprávny základ

záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a ţalobkyňou (ţalovaným 1/) v zmysle

, z ktorého dovolateľ vyvodzuje postavenie veriteľa voči ţalobkyni (ţalovanému 1/),

a to písomná dohoda uvedených účastníkov konania s pôvodným veriteľom, ţe splnia za

dlţníka (ţalovaného 2/) jeho peňaţný záväzok. Za takúto dohodu nie je moţné povaţovať

jednostranné vyhlásenie ţalobkyne uvedené v Notárskej zápisnici z 10. novembra 1997

podpísanej len účastníkmi konania. Výsledok tohto sporu nemôţe mať preto ţiaden vplyv

na práva a povinnosti dovolateľa vo vzťahu k ţalobkyni (ţalovanému 1/), vyplývajúce

z hmotného práva a to konkrétne z ustanovenia . Záver odvolacieho súdu, podľa

ktorého dovolateľ nepreukázal existenciu jeho právneho záujmu na výsledku sporu, nie je

preto v zjavnom nesúlade s obsahom spisu. Dovolateľ nedôvodne preto namieta, ţe odvolací

súd rozhodol o nepripustení jeho vedľajšieho účastníctva v konaní, hoci pre tento záver nebol

splnený zákonný predpoklad. Z uvedeného vyplýva, ţe dovolateľ nedisponoval v predmetnom

konaní ani postavením vedľajšieho účastníka.

Keďţe právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zákon priznáva

účastníkovi konania a vedľajšiemu účastníkovi a dovolateľ takéto procesné postavenie

v konaní nemal, bol osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená. Odvolací súd rozhodol preto

v súlade s ustanovením , keď jeho odvolanie odmietol. Týmto

postupom neznemoţnil dovolateľovi realizáciu ţiadneho jeho procesného práva a teda

neodňal mu moţnosť pred súdom konať v zmysle

So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti,

ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je

prípustné ani podľa , Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný

prostriedok JUDr. L. J. odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s

V dovolacom konaní procesne úspešným účastníkom vzniklo právo na náhradu trov

konania proti dovolateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, pretoţe trovy ţalobkyne, ktoré vznikli v súvislosti

s vyjadrením jej zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania,

za potrebné na účelné bránenie práva a ostatní účastníci si trovy neuplatnili (§ 243b ods. 5

v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová