Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/10/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne N. P., bývajúcej v K.,

zastúpenej JUDr. R. K., advokátom so sídlom v K., proti žalovanému S. T., a.s., so sídlom

v B., IČO: X., o určenie neplatnosti výpovede a iné, vedenej na Okresnom súde Košice I

pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 9. marca 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd 1. určil, že výpoveď z pracovného

pomeru žalovaného z 3. novembra 2003 z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b/

je neplatná, 2. určil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej

trvá, 3. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia

pracovného pomeru, 4. určil, že žalovaný pri skončení pracovného pomeru výpoveďou

z 3. novembra 2003 neuplatnil zásadu rovnakého zaobchádzania a 5. zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobkyni 2 000 000 Sk titulom náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania.

Okresný súd Košice I rozsudkom z 23. júna 2008 č.k. -356 žalobu

v celom rozsahu (t.j. v bodoch 1. až 5.) zamietol a súčasne si vyhradil právo rozhodnúť

o náhrade trov konania samostatným uznesením. Žalobu v častiach o určenie neplatnosti

2

výpovede (bod. 1), o učenie trvania pracovného pomeru (bod. 2) a uloženia povinnosti

žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného

pomeru (bod. 3), zamietol z dôvodu, že výpoveď spĺňa všetky formálne a hmotnoprávne

predpoklady stanovené zákonom (výpoveď bola urobená písomnou formou a žalobkyni

riadne doručená, u žalovaného došlo k organizačným zmenám, v dôsledku ktorých sa

žalobkyňa stala nadbytočnou, výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov a boli

splnené aj podmienky stanovené v , keď bolo preukázané, že

žalovaný objektívne nedisponoval takým pracovným miestom, ktoré by bolo pre žalobkyňu

vhodné). Vo zvyšných častiach žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný sa v súvislosti so

skončením pracovného pomeru výpoveďou z 3. novembra 2003 voči žalobkyni nedopustil

diskriminácie pre jej vek ( ), keď mal za to, že pracovný pomer

so žalobkyňou bol skončený platne. K argumentácii žalobkyne vychádzajúcej z noriem

komunitárneho práva uviedol, že vo svojom rozhodnutí neaplikoval normy komunitárneho

práva, pretože skutkové okolnosti danej právnej veci predchádzali prístupu Slovenskej

republiky k Európskej únii.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 9. marca 2009 sp. zn.

napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého

stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci; odôvodnenie doplnil o výklad viacerých

článkov týkajúcich sa medzinárodných zmlúv, ako aj povahy,

právnych účinkov a temporálnej záväznosti noriem komunitárneho práva. Výrok o náhrade

trov odvolacieho konania odôvodnil a

Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním žalobkyňa a navrhla, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že vo veci

rozhodoval odvolací súd v nesprávnom zložení ( ), pretože na

rozhodovaní sa mali podieľať aj sudcovia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“)

prostredníctvom výkladu o predbežnej otázke ( ) potrebnej pre

rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, tak ako to navrhovala v odvolacom konaní.

Ďalej žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Naplnenie tohto

dovolacieho dôvodu videla v tom, že súdy vo svojich rozhodnutiach neuplatnili princíp

3

aplikačnej prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnymi procesnými pravidlami, podľa

ktorých súd nepreskúmava výber, s ktorým zamestnancom zamestnávateľ skončí pracovný

pomer, a aplikovali prísnejšie procesné pravidlá ako sú pravidlá s komunitárnym prvkom

s rovnakým predmetom. Žalobkyňa v dovolaní tvrdila, že bolo porušené jej právo na

spravodlivý súdny proces vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd, . Podľa jej názoru bolo porušené

ustanovenie a naplnený dovolací dôvod podľa ,

pretože odvolací súd v odôvodnení rozsudku nedal odpoveď na „základné argumenty“, ktoré

uviedla v odvolaní, a z toho dôvodu považovala rozhodnutie odvolacieho súdu za

nepreskúmateľné.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom, pretože dovolaním možno napadnúť, nie akékoľvek právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, ale iba také rozhodnutie, voči ktorému podanie dovolania pripúšťa zákon

( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

Dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ). Nejde ani o rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil svoj

právny názor ( ). Odvolací súd tiež výrokom svojho rozsudku nevyslovil, že

je dovolanie prípustné a ani súd prvého stupňa vo výroku nevyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ). Rozsudok napadnutý

dovolaním žalobkyne nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených rozhodnutí, preto

prípustnosť jej dovolania z ustanovení nevyplýva.

Dovolanie žalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom

vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim

v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,

že pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,

že v konaní došlo k takejto vade.

Procesné vady konania v zmysle až e/ dovolateľka nenamietala

a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťažené vadami v zmysle a

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie procesne

vadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka

konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy,

podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon

a pod.).

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces. Podľa

Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka

na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Vada

nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom rozhodnutí) nemusí (ale)

disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv

(, , ).

Vzhľadom na námietky žalobkyne bolo v tomto dovolacom konaní potrebné zaujať

právne závery o tom, či (prípadné) nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá

procesnú vadu konania v zmysle alebo či má za následok procesnú vadu

konania v zmysle

Vada konania uvedená v znamená vždy porušenie

aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

(viď ). To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, že

každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje vždy intenzitu vady konania

v zmysle

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné

nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady

ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na

súdnu ochranu obsahuje , ktorý vo svojich ustanoveniach

predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom

konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje

aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom

konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším

procesným vadám konania, ktorú sú taxatívne vymenované v , pripisuje

osobitný význam – vady tejto povahy považuje za okolnosť

zakladajúcu prípustnosť dovolania (viď ) a zároveň tiež za prípustný dovolací

dôvod (viď ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania

nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle pripisuje Občiansky

súdny poriadok význam. „Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“

považuje – na rozdiel od procesných vád vymenovaných v – (len) za relevantný

dovolací dôvod (viď ), pričom ale vady tejto povahy prípustnosť

dovolania nezakladajú.

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov vyplývajúcich z ustanovenia

– je zásadne príslušný dovolací súd (viď ). Na základe

uznesenia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998

uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn.

, z ktorého vyplýva, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací

súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“.

Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako

dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z ďalších rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. ,

, , , , ,

a ).

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu preto sama skutočnosť, že v konaní prípadne

došlo k procesnej vade tejto povahy (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), nemôže v danom

prípade založiť prípustnosť dovolania žalobkyne, lebo nejde o vadu v zmysle

Navyše odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch

procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania

a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru, že skutkové a právne

závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46

ods. 1 a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za

porušenie základného práva zaručeného v

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv žalobkyne.

K ďalšiemu žalobkyňou namietanému dovolaciemu dôvodu podľa § 237 písm. g/

, ktorý mal byť naplnený tým, že na rozhodovaní danej veci sa mali podieľať aj

sudcovia SD EÚ prostredníctvom výkladu o predbežnej otázke potrebnej pre rozhodnutie

odvolacieho súdu (porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 13 ods. 1 Zákonníka

práce), dovolací súd poukazuje na to, že z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky

(viď ) síce vyplýva, „že v prípade, ak sa v spore v konaní pred vnútroštátnym

súdom nepodieľal svojím výkladom práva spoločenstva komunitárny sudca, hoci tento výklad

bol nevyhnutný na rozhodnutie vo veci samej, potom vnútroštátny súd bol v tejto časti

konania pred ním nesprávne obsadený... Takáto procesná situácia je však zákonnom

ustanoveným dôvodom na podanie dovolania podľa ...“. Dovolací súd je

však toho názoru, že v danom prípade súd nemal povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia

o tzv. predbežnej otázke podľa , pretože skutkové okolnosti (danie

výpovede z pracovného pomeru žalovaným žalobkyni 3. novembra 2003), od ktorých

žalobkyňa odvodzuje uplatnené nároky, nastali pred pristúpením Slovenskej republiky

k Európskej únii dňa 1. mája 2004. Keďže v danej veci nebolo prípustné prerušiť odvolacie

8

konanie podľa , nemohol byť naplnený ani dovolací dôvod podľa

Otázke prípustnosti prerušenia (dovolacieho) konania podľa

písm. c/ sa dovolací súd podrobne vyjadril v uznesení zo 16. decembra 2010 sp. zn.

(právoplatným 10. januára 2011), ktorým takýto návrh žalobkyne na

prerušenie dovolacieho konania zamietol; dovolací súd v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie tohto rozhodnutia, ktoré je plne použiteľné aj pre posúdenie otázky

neprípustnosti prerušenia odvolacieho konania. Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil,

že predmetné konanie trpelo vadou podľa

Dovolateľka v dovolaní vyslovila aj nespokojnosť s právnym posúdením veci

odvolacím súdom ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci,

v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis,

sa nezakladá procesná vada konania v zmysle Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), samo (prípadne) nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

Keďže dovolanie žalobkyne nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť

k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej

neprípustnosti dovolania žalobkyne. Jej mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol

podľa v spojení s ako smerujúci proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho

9

konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková