Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 271/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-51

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. apríla 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza o sťažnosti K. M., Č., zastúpenej Advokátskou kanceláriou J., s. r. o., Č., konajúcou

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. J., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C

147/05, za účasti Okresného súdu Čadca, takto

rozhodol:

1. Základné právo K. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a Listiny základných práv a slobôd a

právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. -45 zo 7. októbra 2009 p o r u š e n é b o l i .

2. K. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc

eur), ktoré jej j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť K. M. trovy

konania v sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na

účet Advokátskej kancelárie J., s. r. o., Č., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy konania v sume 261,82 €

(slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na účet Kancelárie Ústavného

súdu Slovenskej republiky č... vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2011

doručená sťažnosť K. M., Č. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

základného práva podľa (ďalej len „“) a

čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predmetom namietaného konania je rozhodovanie o určení výživného pre sťažovateľku.

Sťažovateľka poukazuje na to, že od roku 2002 prebieha pred okresným súdom

konanie, ktoré sa týka určenia výživného pre ňu, a napriek tomu, že ústavný súd nálezom

č. k. -24 zo 7. októbra 2009 okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných

prieťahov, sťažovateľka „doteraz nemá... určené výživné“.

Ústavný súd sťažovateľke na základe jej žiadosti ustanovil 23. júna 2011 na jej

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom za právneho zástupcu Advokátsku kanceláriu

J., s. r. o., Č., konajúcu prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. J. v súlade s právnou

úpravou platnou a účinnou v čase rozhodovania o tejto žiadosti, t. j. do 31. decembra 2011.

Po tomto rozhodnutí právny zástupca sťažovateľky doplnil sťažnosť podaním

doručeným ústavnému súdu 23. septembra 2011, v ktorom uviedol:

«Okresný súd Čadca najskôr svojim rozsudkom zo dňa 19. novembra 2009, č. k. 8 C

59/2003-320, rozhodol o úprave pomerov rodičov k deťom na čas po rozvode tak, že -

okrem iného - uložil vedľajšiemu účastníkovi (v procesnom postavení navrhovateľa) Ing. A.

M. povinnosť zaplatiť výživné na sťažovateľku K. M. za obdobie od 9. marca 2004 do 22.

marca 2004 vo výške 33,19 € (1.000,- Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tento

rozsudok nadobudol právoplatnosť až dňa 3. septembra 2010. V súvislosti s tým mohol

Okresný súd Čadca pokračovať v prerušenom konaní vedenom pod č. k. .

Následne Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 28. októbra 2010, č. k. 8 C

147/2005-149, rozhodol tak, že otec sťažovateľky a vedľajší účastník (v procesnom

postavení odporcu) Ing. A. M. je povinný platiť na výživu navrhovateľky „sumu 80,- €

mesačne, od 7. decembra 2004 do 31. augusta 2006, sumu 120,- € mesačne od 1. septembra

2006 do 31. decembra 2009 a od 1. januára 2010 naďalej sumu 80,- € mesačne, vždy do 15.

dňa toho-ktorého mesiaca vopred“ (I. výrok) s tým, že Okresný súd Čadca týmto rozsudkom

návrh vo zvyšku zamietol (II. výrok) a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal (III.

výrok). Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odporca - otec

sťažovateľky odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že nebude povinný platiť

sťažovateľke žiadne výživné.

Sťažovateľka v odvolacom konaní navrhla tento rozsudok „opraviť a sumu výživného

od. 1. januára 2010 zmeniť“. Krajský súd Žilina, ako vecne a miestne príslušný odvolací

súd, na základe odvolania vedľajšieho účastníka (otca sťažovateľky) rozhodol uznesením

zo dňa 23. februára 2011, č. k. , tak, že napadnutý rozsudok Okresného súdu

Čadca zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia

Okresný súd Čadca v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa

28. októbra 2010, ktorým (okrem iného) uložil odporcovi - otcovi sťažovateľky, platiť na

výživu sťažovateľky sumu 80,- € mesačne od 7. decembra 2004 do 31. augusta 2004.

Následne dňa 2. novembra 2010 Okresný súd Čadca „opravil“ rukou dotknutý údaj tak, že

ide o obdobie od 7. decembra 2004 do 31. augusta 2006 (nie 2004) a zároveň doplnil rukou

ďalší výrok, ktorým sa návrh vo zvyšku zamieta. V odôvodnení uznesenia Krajský súd Žilina

uvádza, že Okresný súd Čadca nepostupoval v zmysle zákona, odňal účastníkom právo

konať pred súdom, ktorú vadu v súdnej veci už nie je možné zhojiť rozhodnutím odvolacieho

súdu a preto napadnutý rozsudok bolo nutné ako celok zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu

Čadca na ďalšie konanie. Toto procesné pochybenie súdu I. stupňa má tak závažný

charakter, že nie je možné „oddelene“ posudzovať vecnú správnosť týchto výrokových častí

rozsudku, ktorých sa bezprostredne „opravy“ textu vyhláseného rozsudku nedotkli.

Krajský súd Žilina zdôraznil, že rozsudok je zavŕšením procesu konania

a rozhodovania vo veci samej a jeho verejné vyhlásenie je ústavne definovanou

požiadavkou ( ). Podrobnosti o vyhlásení

rozsudku, ako i o jeho prípadnej oprave, či doplnení, upravuje ,

, v znení neskorších predpisov (ďalej iba „“). V zmysle

ustanovenia len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. Pokiaľ je nutné

vykonať opravu rozsudku, eventuálne ho doplniť, v ustanoveniach a

zákon vymedzuje spôsob pre takýto postup. V oboch prípadoch je nutné (ďalšie)

rozhodnutie súdu - a síce opravné uznesenie alebo dopĺňací rozsudok. Z uvedeného je

zrejme, že rozhodne nie je prípustné vykonať opravu alebo doplnenie verejne vyhláseného

rozsudku len formou úradného záznamu alebo prepísaním či doplnením textu (rukou alebo

strojom), ako to v súdenej veci učinil súd I. stupňa. Postup pri vyhlasovaní rozsudku,

vrátane prípadných opráv a doplnení, je nielen vyjadrením povinnosti súdu, ale predstavuje

zároveň (základné) práva účastníkov konania. Odvolací súd ďalej upozornil, že bez ohľadu

na rozoberaný zásadný dôvod zrušenia napadnutého rozsudku, bude potrebné v novom

rozhodnutí konkrétnejšie odôvodniť predovšetkým úvahy a z nich vyplývajúce závery súdu I.

stupňa o určení výživného v jednotlivých časových intervaloch ním stanovených. Zároveň

Krajský súd Žilina zdôraznil, že pri spätnom určení výživného je nevyhnutnou súčasťou

rozhodnutia aj určenie nedoplatku na výživnom a rozhodnutie o spôsobe jeho splácania.»

V nadväznosti na argumentáciu uvedenú v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby

ústavný súd takto rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľky K. M. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd, a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom

Okresného súdu Čadca, v konaní vedenom pod č. k. , porušené.

2) Okresnému súdu Čadca sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.

konal v zmysle zákona a bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7.000,- €

(slovom sedemtisíc eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

doručenia tohto nálezu.

4) Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ukladá zaplatiť trovy

právneho zastúpenia K. M. v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na účet jej

právneho zástupcu Advokátska kancelária J., s. r. o., so sídlom Č., vedený v Č., a. s.,

pobočka Č., č. ú... vo výške 261,82 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5) Okresný súd Čadca je povinný uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia K. M. v

konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v celkovej výške 261,82 €, na účet

kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky, do dvoch mesiacov od doručenia tohto

nálezu.“

Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti prípisom z 18. októbra

2011 vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Okresný súd

vo svojom prípise doručenom ústavnému súdu 14. novembra 2011 uviedol:

„K sťažnosti K. M. vo veci vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov konajúca sudkyňa Mgr.

Z. V. podávala vyjadrenie už pri jej prvej sťažnosti a tam Ústavný súd pod spisovou

značkou konštatoval, že konanie vo veci bolo uznesením, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 23. 08. 2006, prerušené dôvodne.

Po tom, ako odpadol dôvod prerušenia konania a dňom 03. 09. 2010 nadobudol

právoplatnosť rozsudok bolo hneď 27. 09. 2009 nariadené prefotiť a založiť do

spisu rozsudok okresného súdu a krajského súdu vo veci a dňa 05. 10. 2010 na

28. 10. 2010 vytýčené pojednávanie. Na základe pripojených dokladov bolo vo veci

rozhodnuté a i keď krajský súd konštatoval, že samosudkyňa dopísala určité údaje do

rozsudku rukou, nešlo o dopisovanie do rozsudku, ale išlo o opravu zápisnice v zmysle § 40

ods. 3/ , pretože rozsudok, ako bol vyhlásený na pojednávaní, nezhodoval sa

s vyhotoveným zápisom asistentkou senátu. V lehote 30 dní bol písomne vyhotovený

rozsudok, doručený zástupkyni navrhovateľa a odporcovi a vo veci podané odvolanie

10. 12. 2010 odporcom. Navrhovateľka ani jej zástupkyňa voči rozsudku odvolanie

nepodali. Dňa 03. 02. 2011 bola podpísaná predkladacia správa a spis zaslaný na Krajský

súd v Žiline, ktorý práve pre údajne v rozpore so zákonom vykonanú opravu rozsudku

rozhodnutie zrušil bez toho, aby vec samú prejednal. Po doručení zrušujúceho uznesenia

krajským súdom boli plynulé robené úkony.

Som toho názoru, že za daného stavu konajúca sudkyňa prieťahy vo veci nespôsobila

a vo veci konala plynule v súlade so zákonom.“

Sťažovateľka k vyjadreniu okresného súdu v podaní doručenom ústavnému súdu

2. júla 2012 uviedla:

„Procesné stanovisko sťažovateľky sa nezmenilo, keďže do dnešného dňa o výživnom

nebolo súdom rozhodnuté. Sťažovateľka predovšetkým upozorňuje na celkovú dobu tohto

sporu a povahu predmetu konania, nakoľko sa jedná o výživné a sťažovateľka sa dlhodobo,

nie vlastnou vinou, ocitla v ťaživej sociálnej a ekonomickej situácii, pričom justičné orgány

neboli - bohužiaľ - schopné zaistiť efektívnu a rýchlu nápravu. Súčasťou ústavne

garantovaného práva na spravodlivý proces je aj rozhodovanie v primeranej lehote. Podľa

názoru sťažovateľky je neprijateľné, aby ostala bez výživného toľko rokov, keďže jej otec

svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní a súdnou cestou sa zatiaľ nepodarilo

ani stanoviť toto výživné.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval, a pretože nezistil procesné prekážky,

ktoré by podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bránili jej prijatiu

na ďalšie konanie, uznesením č. k. -38 zo 16. augusta 2012 prijal sťažnosť

podľa na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval prípisom z 18. septembra

2012 okresný súd, aby doplnil svoje vyjadrenie k sťažnosti z 5. mája 2011. Okresný súd

prípisom doručeným ústavnému súdu 8. októbra 2012 doplnil svoje vyjadrenie k sťažnosti

sťažovateľky takto:

«Spis bol z krajského súdu vrátený dňa 24. 3. 2011. Krajský súd

rozsudok okresného súdu zrušil uznesením zo dňa 23. 2. 2011. Dňa 28. 3.

2011 bol spis predložený sudkyni, ktorá vo veci nariadila doručiť rozhodnutie krajského

súdu a žiadala ďalšie správy. Dňa 19. 4. 2011 bola súdu doručená posledná žiadaná

správa.

Dňa 19. 4. 2011 bolo súdu doručené podanie K. M. označené ako „návrh na

vylúčenie sudcu z dôvodu zaujatosti“. Dňa 26. 4. 2011 bola zaslaná K. M. výzva, aby

oznámila dôvod, pre ktorý má byť sudkyňa vylúčená. Na výzvu reagovala podaním zo dňa

27. 5. 2011. Následne sudkyňa dňa 31. 5. 2011 nariadila spis zaslať na Krajský súd v Žiline

na rozhodnutie o jej vylúčení a navrhovateľka bola vyzvaná na zaplatenie súdneho

poplatku. Dňa 25. 7. 2011 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľky voči výzve na

zaplatenie súdneho poplatku. Uznesením zo dňa 1. 8. 2011 bolo navrhovateľke priznané

oslobodenie od súdneho poplatku za námietku zaujatosti v plnom rozsahu. Dňa 1. 8. 2011

bol spis zaslaný na krajský súd. Krajský súd uznesením zo dňa 24. 8. 2011 rozhodol, že

sudkyňa nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania veci. Dňa 17. 10. 2011 sudkyňa

nariadila doručiť uznesenie krajského súdu účastníkom konania a žiadala ďalšie potrebné

správy. Uznesením zo dňa 3. 11. 2011 bola navrhovateľka vyzvaná na doplnenie neúplného

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 26. 5. 2010. Návrh navrhovateľka

doplnila dňa 28. 11. 2011. Dňa 12. 12. 2011 bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bolo

uložené platiť odporcovi na výživu navrhovateľky sumu 40 € mesačne. Voči citovanému

uzneseniu podal odvolanie odporca dňa 2. 1. 2012. Dňa 16. 2. 2012 prebehlo pojednávanie,

ktoré bolo odročené za účelom pripojenia súvisiacich spisov a zadováženia ďalších

listinných dôkazov a správ. Nakoľko nebolo možné pripojiť súvisiace spisy, asistentka

vyhotovila fotokópie rozhodnutí , , . Dňa 7. 5. 2012

boli žiadané ďalšie správy od ÚPSVa Č., OS O., zamestnávateľa odporcu, Vysokej školy P.,

Sociálnej poisťovne Č. Po dôjdení žiadaných správ sudkyňa vo veci vytýčila termín

pojednávania na deň 27. 9. 2012, ktoré pojednávanie bolo odročené na neurčito, s tým že

bude urobený dotaz na MUDr. P. K. (psychiatrická ambulancia) ohľadom liečby odporcu,

žiadaná pracovná zmluva od zamestnávateľa odporcu a doklad o príjme, od sociálnej

poisťovne bude vyžiadaná správa o tom, či odporca poberá dôchodok, zároveň aj z ČR.

Súhlasím s tým, aby podľa §-u 30 ods. 2 Zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.»

Právny zástupca sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu z 2. októbra 2012

v podaní doručenom ústavnému súdu 19. októbra 2012 uviedol, že „aj sťažovateľka súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Prostredníctvom svojho dole podpísaného právneho zástupcu súhlasí s tým, aby v jej veci

bolo rozhodnuté iba na základe predložených listín s tým, že v medziobdobí k žiadnej zmene

skutkového stavu opísaného v ústavnej sťažnosti nedošlo.“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil, že v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

č. k. -45 zo 7. októbra 2009 bol priebeh konania takýto:

Dňa 21. júla 2010 okresný súd uznesením č. k. -111 vydal predbežné

opatrenie, ktorým uložil odporcovi (otcovi sťažovateľky) povinnosť prispievať na výživu

sťažovateľky 40 € do právoplatného skončenia konania.

Dňa 16. augusta 2010 sťažovateľka a dňa 18. augusta 2010 odporca v označenom

konaní podali odvolanie proti uzneseniu č. k. -111 z 21. júla 2010.

Dňa 28. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil

rozsudok č. k. -149, na základe ktorého je odporca povinný platiť na výživu

sťažovateľky sumu 80 € mesačne od 7. decembra 2004 do 31. augusta 2006, sumu 120 €

mesačne od 1. septembra 2006 do 31. decembra 2009, od 1. januára 2010 naďalej sumu

80 € mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred; vo zvyšku návrh zamietol.

Dňa 10. decembra 2010 sa odporca proti rozsudku odvolal.

Dňa 31. januára 2011 bol spis okresného súdu vrátane vyjadrenia sťažovateľky

k odvolaniu predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie.

Dňa 23. februára 2011 krajský súd uznesením č. k. -166 rozsudok

okresného súdu č. k. -149 z 28. októbra 2010 zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. apríla 2011.

Po vrátení veci okresnému súdu okresný súd výzvami sťažovateľke, odporcovi

a zamestnávateľovi matky sťažovateľky zisťoval ich príjmovú situáciu. Na tieto výzvy

reagovali účastníci konania v apríli 2011.

Dňa 19. apríla 2011 sťažovateľka uplatnila bližšie neidentifikovanú námietku

predpojatosti, v ktorej však neuviedla dôvody na vylúčenie a ani to, či námietka

predpojatosti smeruje proti viacerým sudcom.

Po podaní žiadosti sťažovateľky o zaplatenie súdneho poplatku bolo sťažovateľke

uznesením okresného súdu z 1. augusta 2011 priznané oslobodenie od súdneho poplatku.

Následne krajský súd uznesením z 24. augusta 2011 rozhodol, že namietaná sudkyňa nie je

vylúčená z prerokovania a rozhodovania veci.

Dňa 12. decembra 2011 bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým okresný súd uložil

odporcovi platiť na výživu sťažovateľky sumu 40 € mesačne. Proti tomuto uzneseniu sa

odporca 2. januára 2012 odvolal.

Dňa 16. februára 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely

zadováženia ďalších listinných dôkazov a správ a pripojenia súvisiacich spisov.

Dňa 7. mája 2012 okresný súd požadoval poskytnutie ďalších správ od Ústredia

práce a sociálnych vecí Č., Okresného súdu O., zamestnávateľa odporcu, Vysokej školy P.

a Sociálnej poisťovne Č.

Dňa 27. septembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že sa zadovážia ďalšie podklady na rozhodnutie týkajúce sa liečby odporcu,

jeho zamestnania a dokladu o jeho príjme vrátane toho, či poberá dôchodok (prípadne aj

z Českej republiky).

Ústavný súd zistil, že v čase jeho rozhodovania o sťažnosti vo veci sťažovateľky

nebolo právoplatne rozhodnuté.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou okrem iného domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a podľa listiny, podľa ktorého

každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v a listiny osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a listiny (čo platí, aj pokiaľ ide o

dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z v znení účinnom v relevantnom čase,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a podľa listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť v celkom rozsahu. Vzhľadom na nález

č. k. -45 zo 7. októbra 2009 ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , , ,

, , , ) posudzoval namietané

porušenie práv sťažovateľky len v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného

súdu č. k. -45 zo 7. októbra 2009, t. j. v období po 24. novembri 2009.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o určení výživného na sťažovateľku. Ide o konanie, ktoré spravidla nebýva skutkovo zložité,

a ústavný súd ani nezistil, že by doterajší priebeh konania bol poznamenaný skutkovou

zložitosťou veci. Po právnej stránke tvoria návrhy tohto typu častú a bežnú agendu

okresných súdov, preto vec nemožno považovať ani za právne zložitú.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd vec posudzoval, bolo správanie

účastníkov konania. Zo súdneho spisu vyplýva, že činnosť okresného súdu bola

poznamenaná aj rozhodovaním o procesných návrhoch účastníkov a využívaním práva

podávať opravné prostriedky. Ústavný súd však nezistil, že by samotnej sťažovateľke

v posudzovanom období bolo možné pričítať negatívny podiel na namietanej dĺžke konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu v namietanom

konaní. Aj keď okresný súd v hodnotenom období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

č. k. -45 zo 7. októbra 2009 rozhodol rozsudkom č. k. -149

z 28. októbra 2010 vo veci samej, tento rozsudok na základe podaného odvolania odporcom

bol odvolacím súdom zrušený a vec bola 24. marca 2011 vrátená okresnému súdu na ďalšie

konanie z dôvodu vážnych procesných pochybení, ktoré krajský súd vyhodnotil ako odňatie

účastníkom práva konať pred súdom s tým, že túto vadu «v súdnej veci už nie je možné

„zhojiť“ rozhodnutím odvolacieho súdu». V období po vrátení veci na ďalšie konanie

okresný súd vykonal procesné úkony smerujúce k získaniu podkladov na rozhodnutie

vo veci samej, ako aj o predbežnom opatrení, okresný súd vo veci samej zatiaľ nerozhodol

a konanie nie je právoplatne skončené.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej

k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného

súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty

účastníkov súdneho konania. „Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej

sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.“

(napr. , , , , )

Ústavný súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru

(napr. , ), v ktorej vyslovil, že všeobecný súd vzhľadom

na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň obrátila fyzická alebo právnická osoba

so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných

prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53

).

Vzhľadom na to, že namietané konanie napriek nálezu č. k. -45

zo 7. októbra 2009, v ktorom ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v ňom postupoval

bez zbytočných prieťahov, nebolo ani po uplynutí 3,5 roka od jeho právoplatnosti dosiaľ

právoplatne skončené, je takýto postup podľa názoru ústavného súdu z ústavnoprávneho

hľadiska neakceptovateľný (porovnaj napr. , ). Ústavný súd,

hodnotiac uvedené obdobie a berúc do úvahy aj doterajší priebeh namietaného konania

a jeho doterajšiu dĺžku (ktoré začalo v roku 2003 v rámci konania o rozvod rodičov

sťažovateľky vedenom pod sp. zn. ), konštatuje, že neefektívnym postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu č. k. -45 zo 7. októbra 2009 došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu sťažovateľkou označených práv.

IV.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a listiny a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby

vo veci konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola

uložená nálezom č. k. -45 zo 7. októbra 2009 (m. m. ,

), a preto rozhodol vo vzťahu k tejto časti petitu sťažnosti tak, ako to je

uvedené v bode 5 tohto nálezu.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

7 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď okrem iného uvádza: „Pokiaľ ide

o požadované primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- € za každý aj začatý rok,

v ktorom nebolo Okresným súdom Čadca výživné sťažovateľke priznané (čo je za obdobie

rokov 2005 až 2011 suma celkom 7.000,- €) je podľa sťažovateľky táto suma adekvátna

k výške finančného zadosťučinenia, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky v obdobných

prípadoch procesné úspešným sťažovateľom priznáva pri zohľadnení konkrétnych okolností

a povahy prípadu, vrátane pozície sťažovateľky sprevádzanej pocitom zvýšenej neistoty,

utrpenia a krivdy, ako aj naplnením princípu spravodlivosti. Je potrebné zohľadniť aj vývoj

inflácie, ku akej od doby podania návrhov na začatie konania došlo. Ak by sťažovateľka

mala na zabezpečenie svojej výživy použiť úver alebo pôžičku dohodnuté za štandardných

podmienok, potom by požadované finančné zadosťučinenie nepokrylo ani bežný úrok.

V dôsledku nečinnosti Okresného súdu Čadca sa vlastne otec sťažovateľky obohacuje na

úkor sťažovateľky, pretože finančné prostriedky, ktoré by mali slúžiť na úhradu výživného

pre sťažovateľku, môže podľa svojej úvahy so ziskom investovať, čo je - s prihliadnutím

k povahe výživného - krajne nemorálne. Pri stanovení výšky primeraného finančného

zadosťučinenia je potrebné zohľadniť aj trovy sťažovateľky spojené s týmito dlhoročnými

konaniami.“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako

aj skutočnosť, že okresný súd nerešpektoval príkaz ústavného súdu konať v tomto konaní

bez zbytočných prieťahov vyslovený v náleze č. k. -45 zo 7. októbra 2009,

ústavný súd považoval priznanie sumy 4 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa

.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

Advokátskou kanceláriou J., s. r. o., Č. Podľa ústavný

súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá

bola 741 €.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby urobené v roku 2011

v sume vyčíslenej právnym zástupcom sťažovateľky (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 123,50 €, t. j. za dva úkony 247 €, čo spolu s režijným

paušálom 2 x 7,41 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 261,82 €.

Ústavný súd vyslovil povinnosť Kancelárii ústavného súdu uhradiť trovy konania

právnemu zástupcovi sťažovateľky, keďže jej bol ustanovený uznesením z 23. júna 2011,

a okresnému súdu povinnosť uhradiť štátu trovy konania na účet Kancelárie ústavného

súdu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2013