Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 132/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. októbra 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

vo veci sťažnosti K. M., Č., zastúpenej advokátom JUDr. M. J., Č., pre namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a podľa Listiny základných práv a slobôd a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo K. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Listiny základných práv a slobôd

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. K. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Základné právo K. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Listiny základných práv a slobôd

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

5. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia K. M. v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridstaťpäť eur a sedemdesiat

centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. M. J., Č., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia K. M.

v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridstaťpäť eur a sedemdesiat centov)

na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -33 zo 7. júla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť K. M., Č. (ďalej len

„sťažovateľka“), v ktorej namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca

(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala neprimeranú dĺžku konania o určenie výživného

vedeného pod sp. zn. , ukončenie ktorého je podľa nej „v nedohľadne, nakoľko

otec robí prieťahy v súdnom konaní“.

Na základe žiadosti bol sťažovateľke uznesením ústavného súdu č. k.

24 zo 14. mája 2009 ustanovený právny zástupca, ktorý jej sťažnosť doplnil podaním

z 15. júna 2009. Z tohto podania vyplýva, že sťažovateľka je od 23. marca 2004 (odkedy

nadobudla plnoletosť) účastníčkou konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

. Podaním zo 7. decembra 2004 v tomto konaní uplatnila nárok na určenie

výživného na čas po dosiahnutí plnoletosti. Okresný súd až 8. novembra 2007 rozhodol tak,

že návrh sťažovateľky na určenie výživného na čas po dosiahnutí plnoletosti vylúčil

na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. . V doplnení sťažnosti

sa ďalej uvádza:

„V tomto konaní sa sťažovateľka domáha voči svojmu otcovi určenia výživného

za obdobie od 1. júla 2005. Účastníčkou tohto konania je sťažovateľka od 15. júna 2005,

čiže odo dňa doručenia návrhu Okresnému súdu Čadca. Prerušenie tohto konania

do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Čadci pod

č. k. považuje sťažovateľka za neúčelné, pretože týmto postupom iba dochádza

k ďalším prieťahom v konaní. Namietané prieťahy v konaní sa teda týkajú nielen konania

vedeného u Okresného súdu Čadca č. k. , ale aj súvisiaceho konania vedeného

na tomto súde pod č. k. .

Pre úplnosť je potrebné doplniť, že pred podaním ústavnej sťažnosti sťažovateľka

podala u predsedu Okresného súdu Čadca sťažnosť na prieťahy v týchto konaniach, žiaľ

nedošlo k náprave. Neúspešné boli aj sťažnosti matky sťažovateľky zo dňa 2. októbra 2007

a zo dňa 13. mája 2005.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento

nález:

„1. Základné právo sťažovateľky K. M. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd, a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom

Okresného súdu Čadca, v konaniach vedených pod č. k. a č. k. ,

porušené.

2. Okresnému súdu Čadca sa prikazuje, aby v konaniach vedených pod

č. k. , konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.323,57 €

(slovom dvetisíctristodvadsaťtri eur päťdesiatsedem centov), ktoré je Okresný súd Čadca

povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ukladá zaplatiť trovy právneho

zastúpenia K. M. v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na účet jej právneho

zástupcu JUDr. M. J. vo výške 245,70 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Čadca je povinný uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia K. M.

v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v celkovej výške 245,70 € na účet

kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od doručenia tohto

nálezu.“

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka

„pocitom zvýšenej neistoty, utrpenia a krivdy, ako aj naplnenia princípu spravodlivosti“.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.

zn. Spr. 93/09 doručeným ústavnému súdu 23. apríla 2009, v ktorom predseda tohto súdu

uviedol prehľad jednotlivých procesných úkonov vykonaných vo veci a v závere poukázal

na skutočnosť že „spis bol viackrát predkladaný vzhľadom na podané odvolania účastníkov

konania na Krajský súd v Žiline, kde bol dlhšiu dobu“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo spisu okresného súdu sp. zn.

priebeh a stav konania. V konaní, ktoré začalo 2. mája 2003 návrhom otca

sťažovateľky na rozvod manželstva, okresný súd spočiatku priebežne uskutočňoval

procesné úkony. Prvé pojednávanie vo veci sa konalo 1. októbra 2003, druhé pojednávanie

3. decembra 2003, keď okresný súd rozsudkom rozhodol o rozvode manželstva.

Proti rozsudku v časti pojednávajúcej o zverení detí do výchovy odporkyne a určení

výživného sa navrhovateľ odvolal a odvolacie konanie prebiehalo na Krajskom súde

v Žiline (ďalej aj „krajský súd“), kde bol spis predložený 4. mája 2004. O odvolaní rozhodol

odvolací súd uznesením 7. decembra 2004 tak, že zrušil rozsudok vo výroku o zverení dcéry

navrhovateľa (sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom) do výchovy a zastavení

konania, zrušil tiež rozsudok vo výroku o výchove a výžive sťažovateľky, ako aj jej dvoch

súrodencov a vrátil vec na konanie prvostupňovému súdu. Spis bol vrátený z odvolacieho

súdu 19. apríla 2005. Po vrátení spisu okresný súd priebežne konal, dožiadaval správy

a vyjadrenia a 20. júna 2006 nariadil znalecké dokazovanie, ktoré trvalo do 30. apríla 2007.

Ďalšie pojednávania vo veci sa konali 7. júna 2007, 5. novembra 2007 a 8. novembra 2007,

keď bol vyhlásený rozsudok a zároveň bol návrh sťažovateľky na určenie výživného

uznesením vylúčený na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. ,

avšak konanie je prerušené do skončenia veci sp. zn. . Proti rozsudku

prvostupňového súdu sa navrhovateľ aj odporkyňa odvolali. Dňa 9. apríla 2008 bol spis

s opravným prostriedkom predložený odvolaciemu súdu, ktorý o odvolaní rozhodol

27. februára 2009 tak, že opätovne zrušil rozsudok okresného súdu v časti o povinnosti

platiť výživné a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd v rozhodnutí o odvolaní

uvádza, že okresný súd nezistil riadne skutkový stav, a vyčíta mu aj ďalšie pochybenia.

Spis bol vrátený prvostupňovému súdu 9. apríla 2009.

Uznesením z 27. júla 2006 bolo konanie o určení výživného sťažovateľky prerušené

do právoplatného skončenia konania sp. zn. , v ktorom sa v súčasnosti rieši

otázka výživného súrodencov sťažovateľky, čo má význam pre určenie výživného

sťažovateľky.

V čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky nebola otázka

jej výživného právoplatne rozhodnutá.

Spis bol ústavným súdom vrátený okresnému súdu 4. mája 2009. Po tomto termíne

boli vo veci vedenej pod sp. zn. vykonané tieto úkony: Dňa 21. mája 2009

sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo na žiadosť Ing. M. odročené na neurčito.

Dňa 8. júna 2009 bolo uznesením zastavené konanie o zverenie R. M. do výchovy

a starostlivosti. Dňa 20. júla 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito za účelom predloženia dôkazov. Vo veci vedenej pod sp. zn.

prerušenie trvá, pretože sa čaká na skončenie veci vedenej pod sp. zn. .

III.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto

na splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov

Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich

veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavu

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe

(, ).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje

pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodnutie

o výživnom. Ide o konanie, ktoré spravidla nebýva skutkovo zložité, a ústavný súd

ani nezistil, že by doterajší priebeh konania bol poznamenaný prípadnou skutkovou

zložitosťou veci. Po právnej stránke tvoria návrhy tohto typu častú a bežnú agendu

okresných súdov, preto vec nemožno považovať ani za právne zložitú.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd vec posudzoval, bolo správanie

účastníkov konania. Zo súdneho spisu vyplýva, že činnosť okresného súdu bola

poznamenaná aj rozhodovaním o procesných návrhoch účastníkov a využívaním práva

podávať opravné prostriedky najmä zo strany navrhovateľa v konaní pred okresným súdom.

Účastníci konania neposkytli potrebnú súčinnosť v rámci znaleckého dokazovania. Ústavný

súd však nezistil, že by samotnej sťažovateľke bolo možné pričítať podiel na namietanej

dĺžke konania.

3. Pokiaľ ide o hodnotenie postupu súdu, v posudzovanom prípade sa v konaní

okresného súdu vyskytlo kratšie obdobie nečinnosti v období znaleckého dokazovania,

ktoré však bolo čiastočne spôsobené aj správaním účastníkov. Okresný súd síce priebežne

vo veci konal, jeho postup však nebol dostatočne sústredený a efektívny, o čom svedčí

aj zrušenie rozhodnutia nadriadeným súdom, z čoho možno vyvodiť príčinnú súvislosť

s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

. Pri sústredenom postupe súdu v posudzovanom konaní bolo možné vo veci

rozhodnúť v primeranej lehote. V čase zrušenia časti prvostupňového rozsudku odvolacím

súdom 27. februára 2009 trvalo namietané konanie už viac ako päť rokov, preto bolo nutné

v konaní postupovať obzvlášť efektívne, aby bola právna neistota sťažovateľky

čo najrýchlejšie odstránená, a to aj vzhľadom na to, že ide o výživné. V tejto súvislosti

už ústavný súd judikoval, že ak konanie trvá neprimerane dlho, všeobecný súd má venovať

zvláštnu pozornosť jeho urýchleniu ().

Okresný súd vo veci konal a rozhodol rozsudkom 3. decembra 2003 (zrušeným

7. decembra 2004 krajským súdom); tiež viaceré jeho procesné rozhodnutia boli

zrušované krajským súdom. Okresný súd opätovne rozhodol rozsudkom 8. novembra

2007, ktorý bol zmenený krajským súdom tak, že v časti konania vrátil vec na ďalšie

konanie.

Dĺžka konania na okresnom súde bola neprimerane dlhá, okresný súd neposkytol

sťažovateľke v konaní vedenom pod sp. zn. rýchlu a účinnú ochranu jej práv

podľa a , a preto ústavný súd rozhodol,

že okresný súd v tomto konaní porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

a podľa listiny a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku

nálezu). Takéto porušenie , listiny a dohovoru však nezistil v konaní vedenom

pod sp. zn. , kde je konanie dôvodne prerušené, a v tejto časti návrhu

sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2

a listiny a práva zaručeného dohovoru, a preto prikázal

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo veci samej

(bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 323,57 €,

čo odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušenia základného práva ().

Pri určovaní jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky, prikázal okresnému

súdu, ktorý jej práva porušil, vo veci konať, a na dovŕšenie nápravy porušenia týchto práv

priznal sťažovateľke po zohľadnení všetkých okolností prípadu aj primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 € (bod 3 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil nárok na náhradu trov v sume 245,70 €

za prevzatie a prípravu zastúpenia (vrátane prvej porady so sťažovateľkou) a za prípravu

doplnenia ústavnej sťažnosti v sume 115,90 € za jeden úkon právnej služby a 2 x 6,95 €

režijný paušál v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov. Za dva úkony vykonané v roku 2009 mu patrí odmena

v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 citovanej vyhlášky v uplatnenej sume, celkovo 245,70 €.

Ústavný súd preto priznal náhradu trov konania v tejto sume (body 5 a 6 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009