Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 532/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny

Mochnáčovej prerokoval sťažnosť V. Č., zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Lindou

Kovandovou, Janka Kráľa 1, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo V. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. V. Č. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. Č. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 426, 12 € (slovom

štyristodvadsaťšesť eur a dvanásť centov), ktorú j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ing. Lindy Kovandovej, Janka Kráľa 1,

Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -18 z 10. septembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že 31. decembra 2008 podal

sťažovateľ na okresnom súde návrh na úpravu styku s maloletou dcérou..., ktoré bolo

pôvodne vedené pod sp. zn. .

3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza chronológiu úkonov okresného súdu a obdobia jeho

nečinnosti, z ktorých vyplýva, že konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené, hoci podľa

„ sú súdy povinné vo veciach starostlivosti o maloletých rozhodnúť bez

zbytočného odkladu, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa začatia konania“. Po vrátení veci

z dovolacieho súdu 4. apríla 2014 je vec vedená pod sp. zn. .

4. Sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu aj sťažnosti na prieťahy v konaní

8. marca 2011 a 6. marca 2014. Predseda v odpovedi na jeho druhú sťažnosť uviedol, že

„ním podaná sťažnosť je dôvodná a že nebola dodržaná zákonom stanovená lehota, ale

súd argumentoval, že k tomuto pochybeniu došlo údajne z objektívnych dôvodov

s poukazom na procesné zložitejšiu vec, keďže ide o konanie s cudzím prvkom“.

5. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil:

„... Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované ..., ako aj

právo na prerokovanie veci v primeranej lehote garantované článkom 6 ods. 1 Dohovoru...

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené

bolo.

... Okresnému súdu Žilina sa prikazuje v právnej veci úpravy styku s maloletým

dieťaťom, vedenej pod sp. zn. , konať bez zbytočných prieťahov.“

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila podpredsedníčka

okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti podaním sp. zn. l SprS

380/2014 z 31. októbra 2014 uviedla:

„Je... nutné poukázať na neprimeranú zaťaženosť nielen zákonného sudcu, ale

všetkých sudcov tunajšieho súdu v porovnaní s inými súdmi - ročný nápad vecí na tunajšom

súde je cca 57.000 pri výkone +/- 32 sudcov, pričom tunajší súd asi ako jediný súd na

Slovensku vykonáva súdnictvo pre 3 okresy (Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto), pričom

ide aj o agendu špecifickú, pre ktorú je tunajší súd príslušný ako súd v sídle krajského súdu.

Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné konať bez prieťahov za takého stavu, čo

žiadame zohľadniť. Hoci personálne obsadenie súdu nemôže byť na úkor účastníkov,

nemôže to byť ani na úkor samotných sudcov, či súdov, pričom na tieto nedostatky neustále

upozorňujeme. Sudcovia tunajšieho súdu vykonávajú sudcovskú prax za tých istých

podmienok - platových, ako aj na iných súdoch, avšak pri oveľa vyššej zaťaženosti (napr.

sudca tunajšieho súdu na C úseku má cca 40-45 vecí mesačne, hoci na inom menšom súde

má sudca nápad 14 vecí mesačne.) Pokiaľ sa však táto situácia nevyrieši, nie je možné

konať vo všetkých veciach bez prieťahov. Personálne poddimenzovanie tunajšieho súdu

skonštatovala ja ombudsmanka.

Tieto skutočnosti žiadame zohľadniť pri prípadné priznanie finančného

zadosťučinenia.“

K vyjadreniu okresného súdu bolo pripojené stanovisko zákonného sudcu, v ktorom

sa uvádza:

«Sťažovateľ... (ďalej len otec)... v sťažnosti uvádza aj skutočnosti, ktoré sa týkajú

pôvodného konania vedeného pod sp. zn. , preto uvádzam chronologický

prehľad úkonov vykonaných v priebehu konania :

Dňa 31.12.2008 podal otec na Okresný súd Žilina návrh na úpravu styku s maloletou

dcérou... V tomto návrhu otec žiadal upraviť styk s... v rozvodovom rozsudku, pričom

konkrétnu úpravu styku neuviedol.

Dňa 12.01.2009 VSU dala pokyn súdnej tajomníčke, aby otca vyzvala na doplnenie

(spresnenie) jeho návrhu v tom zmysle, či chce, aby súd upravoval styk na čas do rozvodu

manželstva alebo žiada, aby sa o úprave styku konalo v súvislosti s konaním o rozvod

manželstva (č.l. 3).

Dňa 14.01.2009 bol z oddelenia „C“ vylúčený do oddelenia „P“ návrh otca

na nariadenie predbežného opatrenia (č.l. 5), (preto sa referát VSU vtedy nerealizoval, ale

výzva na doplnenie návrhu bola vyhotovená až dňa 26.06.2009).

Uznesením č.k. zo dňa 11.02.2009 (č.l. 6), súd zamietol návrh otca na nariadenie PO

a uznesením č.l. 10 ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka v konaní o nariadenie

predbežného opatrenia. Voči uvedenému predbežnému opatreniu podal otec odvolanie dňa

27.02.2009, pričom spis bol predložený dňa 17.03.2009 krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní (č.l. 18).

Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.03.2009 (č.l. 19), bolo uznesenie

okresného súdu potvrdené. Spis bol okresnému súdu vrátený dňa 14.05.2009.

Výzvou zo dňa 26.06.2009 bol právny zástupca (ďalej len PZ) otca vyzvaný, aby

uviedol, či chce, aby súd upravoval styk na čas do rozvodu manželstva alebo žiada, aby sa

o úprave styku konalo v súvislosti s konaním o rozvod manželstva (č.l. 25). Výzvu prevzal

dňa 06.07.2009 (č.l. 24). PZ otca na výzvu nereagoval.

Uznesením zo dňa 08.12.2009 bol mal. ... ustanovený kolízny opatrovník.

K uzneseniu o ustanovení kolízneho opatrovníka reagoval PZ otca vyjadrením (č.l. 42),

v ktorom uviedol, že ustanovenie kolízneho opatrovníka je neopodstatnené, pretože

v právnej veci maloletej už bolo rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici rozsudkom

č.k. .

Vzhľadom na vyjadrenie PZ otca súd opätovne výzvou zo dňa 06.04.2010 vyzval PZ

otca, aby uviedol, či trvá na návrhu na úpravu styku s maloletou (č.l. 44). Uvedenú výzvu

prevzal PZ otca dňa 12.04.2010 (č.l. 45), ale na výzvu nereagoval. Preto bola dňa

21.06.2010 vyhotovená urgencia tejto výzvy (č.l. 47), ktorú PZ otca prevzal dňa 24.06.2010

(č.l. 48).

Dňa 01.07.2010 bolo PZ otca oznámené, že s otcom nie je v kontakte, po ukončení

konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej bola otcovi odovzdaná

kompletná spisová dokumentácia (č.l. 49).

Nakoľko právne zastupovanie otca bolo ukončené, súd výzvou zo dňa 02.08.2010

vyzval priamo otca, aby sa vyjadril, či na podanom návrhu trvá, nakoľko styk s maloletou

bol už upravený rozsudkom KS v BB (č.l. 50). Výzvu prevzal otec dňa 25.08.2010 (č.l. 51).

Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je pravdivé tvrdenie otca, že „súd vo veci takmer

dva roky nekonal“ a až dňa 25.08.2010 mu bola doručená výzva zo dňa 02.08.2010. Otec

mal v tom čase PZ, s ktorým súd konal, avšak PZ na výzvy súdu nereagoval. Prídavná

nedostatočná komunikácia medzi PZ a otcom ako klientom, nemôže ísť na úkor súdu, ktorý

priebežne vykonával potrebné úkony, avšak otec, resp. jeho PZ zostal v tomto štádiu

konania pasívny.

Otec na výzvu súdu oznámil, že na podanom návrhu trvá (č.l. 52) a svoj návrh

doplnil podaním doručeným súdu dňa 17.09.2010 (č.l. 54-56), ktorým žiadal o zmenu styku

s maloletou, nakoľko styk určený rozsudkom KS v BB nie je pre neho vyhovujúci.

Tento návrh otca však nebol zapísaný ako nový návrh, aj keď podľa svojho obsahu

ide o návrh na zmenu úpravy styku, ktorý bol určený na čas po rozvode. Pričom stále súdu

nebolo ozrejmené, či pôvodný návrh zo dňa 31.12.2008 bol návrhom na úpravu styku na čas

do rozvodu, alebo to bol návrh, ktorým mal byť upravený styk v rozvodovom konaní.

Súd v tomto štádiu konania pochybil, nakoľko návrh otca na zmenu úpravy styku

(hoci nim otec doplnil svoj pôvodný návrh), mal byť zapísaný ako nový návrh na zmenu

úpravy styku, pričom o tomto návrhu by súd už nemal právomoc konať, nakoľko sa maloleté

dieťa v čase jeho podania zdržiavalo v...

Uznesením zo dňa 03.01.2011 (č.l. 60), bolo konanie o návrhu otca zo dňa

31.12.2008 zastavené z dôvodu, že súd nemá právomoc o tomto návrhu konať.

Nakoľko otec proti uzneseniu VSÚ podal dňa 31.01.2011 odvolanie, rozhodol sudca

uznesením zo dňa 16.02.2011 (č.l. 67) tak, že uznesenie vydané VSÚ zrušil a konanie

o návrhu otca zo dňa 31.12.2008 zastavil s poukazom na skutočnosť, že vec bola

rozhodnutá rozsudkom KS v BB.

Proti uvedenému uzneseniu podal otec dňa 14.03.2011 odvolanie, pričom dňa

30.03.2011 bola vec predložená na rozhodnutie KS (č.l. 79). Uvedené uznesenie bolo

rozhodnutím KS zo dňa 26.05.2011, potvrdené. Vec bola okresnému súdu vrátená dňa

13.07.2011.

Dňa 22.08.2011 podal otec proti uzneseniu KS dovolanie. Dňa 22.08.2011 bola

doručená súdu aj oprava dovolania otca.

Dňa 30.08.2011 bolo dovolania expedované na vyjadrenie matke a kolíznemu

opatrovníkovi mal. dieťaťa. Kolízny opatrovník sa vyjadril podaním doručeným dňa

09.09.2011 (č.l. 133). Zásielka sa od matky vrátila aj z adresy na Slovensku, aj z adresy v...,

preto bola dňa 24.10.2011 vyhotovená predkladacia správa pre NS SR (č.l. 139).

Dňa 03.01.2012 sa vec vrátila z NS SR bez rozhodnutia o dovolaní s odôvodnením,

že matke nebolo dovolanie doručované na aktuálnu adresu, ktorú uviedol otec, preto je

potrebné ešte raz písomnosti doručiť na uvedenú adresu (č.l. 140).

Dňa 16.01.2012 bola matke preposlaná zásielka na aktuálnu adresu, avšak zásielka

sa súdu dňa 14.02.2012 vrátila s označením „adresát neprítomný“. Preto súd vyhotovil dňa

žiadosť o doručenie písomnosti, ktorou požiadal o doručenie písomnosti matke dožiadaným

orgánom v...

Dňa 10.05.2012 bolo súdu doručené potvrdenie o doručení (č.l. 155-157) aj spolu

s faktúrou za vykonanie doručenia (nakoľko poplatok za doručenie nebol uvedený v súlade

s dostupnými informáciami, bolo... doručovateľke zaslané oznámenie, v akej výške jej bude

poplatok uhradený, pričom oznámenie bolo potrebné preložiť do francúzskeho jazyka).

Dňa 15.06.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie matky k dovolaniu otca (č.l. 182-

198). Dňa 12.07.2012 bola vyhotovená predkladacia správa pre NS SR, ktorému bol spis

doručený dňa 17.07.2012 (č.l. 202).

Dňa 01.08.2012 bol spis vrátený okresnému súdu, z dôvodu, že vyjadrenie matky

k dovolaniu nebolo doručené otcovi. Preto súd v zmysle pokynov NS SR doručil vyjadrenie

matky PZ otca, ktorý ho prevzal dňa 10.08.2012.

Dňa 07.09.2012 bola vec opätovne predložená NS SR, ktorému bol spis doručený

dňa 14.09.2012.

Uznesením zo dňa 28.02.2013 (č.l. 209) NS SR zrušil rozhodnutie krajského aj

okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresnému súdu bol spis vrátený dňa

04.04.2013. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že otec poukázal na to, že

po takmer roku od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu o úprave styku, je takáto

úprava nevyhovujúca. Žiadal preto zmeniť úpravu styku. Súd mal o návrh otca rozhodnúť

a nie konanie pre prekážku res iudicata zastaviť. Súdy sa ani nezaoberali, či došlo k zmene

skutkového stavu v danej veci alebo nie.

Vec sa Okresnému súdu Žilina vrátila dňa 04.04.2013 a spis je vedený v zmysle

rozvrhu práce na r. 2013 pod novou spisovou značkou .

Dňa 08.04.2013 bolo rozhodnutie NS SR expedované účastníkom konania. Otec bol

výzvou zo dňa 30.04.2013 vyzvaný, aby sa vyjadril, či na podanom návrhu trvá, alebo návrh

berie späť, nakoľko styk bol medzitým upravený rozhodnutím Okresného súdu v... Bol tiež

vyzvaný, aby uviedol, či súhlasí s prípadným postúpením veci... súdu podľa čl. 15

Nariadenia č. 2201/2003.

Odpoveďou doručenou súdu dňa 31.05.2013 otec uviedol, že na svojom návrhu zo

dňa 31.12.2008 a doplnenom podaním zo dňa 17.09.2010, naďalej trvá. Otec žiadal, aby

bol zmenený styk, ktorý bol naposledy upravený rozsudkom... súdu.

Nakoľko sa mal. ... niekoľko rokov zdržiava v...i, kde má svoj obvyklý pobyt, rozhodol

sa súd využiť možnosť, ktorú ponúka čl. 15 Nariadenia č. 2201/2003 (ďalej len Nariadenie)

a požiadať príslušný súd v... o prevzatie právomoci. Preto vyzval matku a kolízneho

opatrovníka, či súhlasia s postúpením spisu príslušnému súdu v... (výzvy zo dňa

10.06.2013).

Uznesením zo dňa 11.06.2013 (č.l.234), súdna tajomníčka ustanovila mal. dieťaťa

kolízneho opatrovníka.

Keďže matka aj kolízny opatrovník súhlasili s postupom súdu podľa čl. 15

Nariadenia, súd sa so Žiadosťou o prevzatie právomoci zo dňa 18.07.2013 obrátil na

príslušný Okresný súd v...

Uvedenú žiadosť o prevzatie právomoci bolo potrebné preložiť do úradného jazyka

daného členského štátu, preto súd uznesením zo dňa 18.07.2013 (č.l. 247) nariadil preklad

požadovaných písomností do jazyka holandského.

Dňa 19.08.2013 bolo súdu doručené vyúčtovanie prekladu spolu s preloženými

písomnosťami.

Uznesením zo dňa 20.08.2013 (č.l. 282) priznal súd prekladateľke odmenu

za preklad.

Žiadosť o prevzatie právomoci bola Okresnému súdu v... doručená dňa 26.08.2013.

Okresný súd v... však neoznámil či prijíma/neprijíma právomoc v danej veci. Preto bola

Okresnému súdu v. doručená opätovná žiadosť zo dňa 17.02.2014.

Dňa 07.01.2014 bola súdu doručená žiadosť otca, na ktorú mu súd odpovedal

prípisom zo dňa 17.02.2014 (č.l. 289).

Uznesením zo dňa 17.02.2014 (č.l. 287) súd nariadil preklad písomnosti, ktoré boli

spolu s vyúčtovaním doručené súdu dňa 10.03.2014. Uznesením zo dňa 20.03.2014 (č.l.

319) súd priznal prekladateľke odmenu za preklad. Dňa 24.03.2014 boli písomnosti

odoslané Okresnému súdu v... Súdu sa nevrátila doručenka potvrdzujúca prevzatie

písomnosti... súdom, ale zásielka sa ani nevrátila späť ako neprevzatá (na č.l. 324 sa

nachádza len údaj o tom, kedy zásielka vystúpila z krajiny odosielateľa).

Nie je pravdou, že za 10 mesiacov (od mája 2013) súd uskutočnil vo veci len jeden

úkon, nakoľko z vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany súdu boli vykonané úkony, ktoré súd

považoval za potrebné tak, aby mohlo byť rozhodnuté v najlepšom záujme mal. dieťaťa.

Mal. dieťa má obvyklý pobyt v..., kde sa tiež viedlo konanie o úprave styku a už rozhodoval

Okresný súd v..., preto súd využil možnosť podľa čl. 15 Nariadenia a požiadal Okresný súd

v... o prevzatie právomoci. Nariadenie však neobsahuje ustanovenia, ako postupovať v

prípade, ak dopytovaný súd nereaguje na výzvu/žiadosť. Ako posledný pokus súd ešte faxom

dňa 26.06.2014 zaslal žiadosť o prevzatie právomoci. Nakoľko však nebola doručená

žiadna odpoveď, bude vo veci ďalej konať Okresný súd Žilina.

Je pravdou, že otec podal návrh na úpravu styku s maloletou dcérou dňa 31.12.2008

na miestne a vecne príslušnom súde, teda na Okresnom súde Žilina. Tento návrh bol však

nejednoznačný, pretože nebolo z neho zrejmé, či otec žiada o úpravu styku na čas do

rozvodu, alebo je to návrh na úpravu styku v rozvodovom konaní. Napriek tomu, že súd

vyzval PZ otca, aby spresnil svoj návrh, PZ na výzvu súdu nereagoval.

Manželstvo rodičov mal. dieťaťa bolo rozvedené a zároveň bol upravený aj styk otca

s maloletou. Otec však svoj pôvodný návrh doplnil podaním zo dňa 17.09.2010, ktorým

žiadal o zmenu úpravy styku. Nastala teda situácia, kedy neskorším návrhom doplnil

pôvodný návrh (ktorý sa však vzťahoval na úpravu styku na čas do rozvodu, resp.

v rozvodovom konaní). Ako konštatoval NS SR vo svojom rozhodnutí, mali sa súdy (okresný

i krajský) zaoberať skutočnosťou, či došlo k zmene skutkového stavu v danej veci alebo nie.

Zmenu pomerov však súd skúma v prípade, že má rozhodovať o zmene nejakého skoršieho

rozhodnutia, avšak návrhom zo dňa 31.12.2008 sa otec domáha úpravy styku na čas

do rozvodu, resp. v rozvodovom konaní, teda ide o konanie, kde by sa ešte len mal určiť

styk. Doplnením pôvodného návrhu však žiada už o zmenu rozhodnutia o úprave styku

(rozsudku KS v BB) a podaním doručeným súdu dňa žiada o novú úpravu styku, ktorou by

vlastne bolo zmenené posledné rozhodnutie, t.j. rozhodnutie Okresného súdu v... Za takto

vzniknutej situácie, a to aj s poukazom na rozhodnutie NS SR je potrebné posúdiť, či návrhy

zo dňa 17.09.2010 zmena úpravy styku určená rozhodnutím KS v BB ako aj návrh zo dňa

31.05.2013 - zmena úpravy styku určená rozhodnutím... súdu sú len doplnením návrhu z r.

2008, alebo sú tieto samostatnými návrhmi, o ktorých je potrebné samostatne rozhodnúť (v

prípade týchto dvoch návrhoch otca už malo mal. dieťa obvyklý pobyt mimo územia SR a

tunajší súd by nemal právomoc o týchto návrhoch konať, čo si otec zrejme uvedomuje, a

preto trvá na pôvodnom návrhu, kde právomoc tunajšieho súdu je daná).»

7. Chronológiu uvedených procesných úkonov a stav konania pred okresným súdom

ústavný súd považoval za preukázané, pretože tieto úkony zistil aj zo spisu, ktorý mu bol

predložený na previerku 7. novembra 2014.

8. Právna zástupkyňa sťažovateľa na vyjadrenie okresného súdu reagovala podaním

doručeným ústavnému súdu 25. novembra 2014, v ktorom uviedla:

«Okresný súd Žilina vo svojom vyjadrení na jednej strane zdôrazňoval neprimeranú

zaťaženosť súdu a žiadal, aby aj túto skutočnosť ústavný súd vzal do úvahy. Ako však na

druhej strane aj samotný porušovateľ uznal, neprimeraná zaťaženosť súdu nemôže

odôvodňovať tak dlhé prieťahy v konaní a nemôže byť na ujmu účastníkom konania, zvlášť

nie v takej veci, o akú sa jedná v našom prípade, kedy išlo o právo otca stretávať sa

s maloletým dieťaťom, ktoré proti jeho vôli matka maloletého dieťaťa vzala so sebou do... a

otcovi neumožňovala stretávanie sním. V tejto veci boli závažným spôsobom ohrozené a do

určitej miery aj poškodené rodinné väzby otca a jeho maloletého a zároveň jediného dieťaťa

(dcéry...). Ujma v takýchto prípadoch býva často závažnejšia a neodstrániteľnejšia než

napríklad v obchodných vzťahoch. Práve z tohto dôvodu ustanovuje

povinnosť súdov vo veciach starostlivosti o maloletých rozhodnúť bez zbytočného odkladu,

najneskôr do 6 mesiacov odo dňa začatia konania. Preto aj napriek zaťaženosti Okresného

súdu Žilina, tento jednoznačne mal konať efektívnejšie a jeho pracovná zaťaženosť by

nemala byť zohľadňovaná ústavným súdom v danej veci.

K chronológii úkonov popisovanej porušovateľom v jeho vyjadrení, chceme poukázať

na to, že sťažovateľ (ďalej len otec) podal svoj návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom

dňa 31.12.2008. Tento návrh, ako uvádza porušovateľ, mal určité nedostatky, čo bolo

spôsobené tým, že otec sa práve dozvedel, že matka maloletého dieťaťa (ďalej len matka)

plánuje odísť za prácou do... spolu s dieťaťom, s čím otec nesúhlasil a v snahe nestratiť

svoju jedinú dcéru a kontakt s ňou urýchlene podal návrh s tým, že ho podával sám, nemal v

tom čase právneho zástupcu, keďže to bolo v medzivianočnom období. Podľa , ak

návrh má nedostatky, súd vyzve navrhovateľa, aby ho doplnil, resp. aby nedostatky

odstránil. Na doplnenie návrhu otec nebol vyzvaný, ako to vyplýva z vyjadrenia

porušovateľa, z dôvodu, že otec medzičasom splnomocnil na svoje zastupovanie

advokátku..., prostredníctvom ktorej podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

aby zabránil odcestovaniu dieťaťa bez jeho súhlasu. Jeho návrh bol zamietnutý uznesením

porušovateľa a toto uznesenie potvrdil aj odvolací súd.

Pokiaľ ide o výzvy adresované súdom PZ otca, ktorá ho v tom čase zastupovala,

t.j. ... a k tomu, že táto na výzvy súdu nereagovala, uvádzame, že niektoré z týchto

skutočností otec (sťažovateľ) až do prečítania si vyjadrenia porušovateľa k ústavnej

sťažnosti vôbec nevedel, nebol o nich informovaný a ani mu táto časť dokumentácie nebola

v úplnosti odovzdaná jeho vtedajšou PZ po skončení zastupovania. Napriek tomu však ani

toto pochybenie vtedajšej PZ otca nezbavuje porušovateľa zodpovednosti za zbytočné

prieťahy, ku ktorým dochádzalo zo strany porušovateľa ako takého. Ak sčasti došlo

k nejakým prieťahom alebo lepšie povedané k určitej pasivite zo strany... v čase, keď otca

zastupovala, tieto prieťahy ňou spôsobené v porovnaní so zbytočnými prieťahmi

spôsobenými porušovateľom sú v zanedbateľnom rozsahu.

Nedá mi nespomenúť, že ako porušovateľ píše vo svojom vyjadrení, výzvou zo dňa

26.06.2009 vyzval právneho zástupcu (ďalej len PZ) otca, aby sa vyjadril, či žiada, aby sa

o úprave styku konalo v súvislosti s konaním o rozvod manželstva. Poukazoval

a podčiarkoval vo svojom vyjadrení, že PZ otca na výzvu nereagoval. Ale čo podčiarkujeme

my je, že po tejto vyzve zo dňa 26.06.2009 bezprostredne nasledujúcim úkonom zo strany

súdu bolo ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletej uznesením zo dňa 08.12.2009.

Medzi týmito úkonmi teda prešlo takmer pol roka, čo je maximálna lehota na rozhodnutie

súdu vo veciach maloletých podľa $ 176 ods. 3 . Teda tak či onak, súd nekonal

efektívne, keď pol roka len čakal na to, aby ustanovil kolízneho opatrovníka maloletému

dieťaťu.

Vzhľadom na vyjadrenie PZ otca..., súd opätovne vyzval otca, aby uviedol, či trvá na

svojom návrhu, a to výzvou zo dňa 06.04.2010, teda opäť najbližší, t.j. bezprostredne

nasledujúci úkon súdu vo veci bol súdom vykonaný až po ďalších cca 5 mesiacoch.

Nakoľko bolo súdu (porušovateľovi) dňa 01.07.2010 oznámené, že... už otca

nezastupuje, súd vyzval priamo otca, aby sa vyjadril, či trvá na podanom návrhu. Otec

na túto výzvu súdu v lehote určenej súdom reagoval a uviedol, že na podanom návrhu trvá

a zároveň svoj návrh riadne doplnil.

Porušovateľ argumentuje vo svojom vyjadrení, že tento návrh nebol zapísaný ako

nový návrh, aj keď údajne podľa jeho súčasného názoru sa tak malo stať. S týmto tvrdením

súdu nesúhlasíme, otec nepodával nový návrh na úpravu styku s maloletou, len odstránil

prípadné nedostatky pôvodne podaného návrhu. Ak súd predsa len považoval jeho podanie

za nový návrh, nie je chybou otca a nemôže byť na ujmu otcovi, že porušovateľ tak neurobil.

Konštatovanie súdu o údajnom novom návrhu považujeme za „výhovorku“.

Spomínané oznámenie otca, že na podanom návrhu trvá spolu s jeho doplnením bolo

porušovateľovi (súdu) doručené 17.09.2010. Najbližší krok zo strany súdu bol vykonaný až

dňa 03.01.2011, ktorým bolo uznesenie o zastavení konania z dôvodu, že súd údajne nemá

vo veci právomoc. K tomuto záveru však súd dospel nesprávnou aplikáciou nariadenia

Brusel II. Poukazujeme na to, že súd rozhodoval o návrhu podanom dňa 31.12.2008, teda

stále sa jedná o jeden návrh a nie nejaký starý a nový návrh.

Otec podal v zákonnej lehote odvolanie proti uzneseniu VSÚ o zastavení konania.

O tomto odvolaní súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie zrušil, no napriek tomu

uznesením č.k. -67 zo dňa 16.02.2011 konanie opäť zastavil. Nie je však

celkom jasné, z akého dôvodu bolo konanie zastavené, pretože odôvodnenie uznesenia bolo

dosť zmätočné, nedostatočné a nejednoznačné. Z toho, čo súd uviedol, sa ale javilo, že sa

nepovažoval za príslušný na rozhodovanie vo veci, čím neboli podľa neho splnené

podmienky konania v zmysle . No ak súd nie je vecne alebo miestne príslušný na

rozhodovanie vo veci, je v zmysle a povinný neodkladne postúpiť vec

príslušnému súdu. K takémuto postúpeniu však nedošlo. Navyše, nech už bol dôvod pre

nepríslušnosť akýkoľvek, je zarážajúce, že súd čakal približne dva roky na vydanie

uznesenia...

Ďalší priebeh bol, ako sme to už popísali v podanej sťažnosti ústavnému súdu, taký,

že Krajský súd Žilina potvrdil prvostupňové rozhodnutie... Následne podal otec dovolanie

na Najvyšší súd, podrobne v ňom popísal predchádzajúci priebeh konania a jednotlivé

rozhodnutia tak Okresného súdu Žilina, ako aj Krajského súdu Žilina. Porušovateľ síce

ospravedlňuje teraz svoj postup tým, že je neprimerane zaťažený v porovnaní s ostatnými

súdmi a že doplnenie návrhu mal údajne považovať za nový návrh. Ale doplnenie návrhu

predsa je plne v súlade so zákonom, samotný porušovateľ vyzval otca na doplnenie návrhu,

resp. na odstránenie jeho nedostatkov, takýto postup je jednoznačne v súlade s Občianskym

súdnym poriadkom a nie je dôvod považovať doplnenie návrhu za nový návrh. Ak aj

porušovateľ je toho názoru, že sa tak malo stať, je to len jeho pochybením, že tak neurobil

a toto nemôže teraz v tomto štádiu konania dávať za vinu otcovi a ospravedlňovať tým svoj

nezákonný postup a zbytočné prieťahy v ňom. S touto „výhovorkou“ prišiel porušovateľ až

v štádiu tohto konania pred ústavným súdom, predtým týmto ani neargumentoval...

Aj NS SR ako dovolací súd uznal argumenty otca a zrušil uznesenie Krajského súdu

v Žiline z 26.05.2011, sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Žilina

zo 16.02.2011, č.k. -67, v zastavujúcej časti a vec v rozsahu zrušenia vrátil

Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.

Na tomto mieste sa ešte pristavím pri tom, čo uvádza porušovateľ vo svojom

vyjadrení k ústavnej sťažnosti, že dňa 30.08.2011 bolo dovolanie expedované na vyjadrenie

matke a kolíznemu opatrovníkovi mal. dieťaťa. Kolízny opatrovník sa vyjadril podaním

doručeným dňa 09.09.2011. Od matky sa zásielka vrátila, preto následne porušovateľ

vyhotovil predkladaciu správu pre NS SR. Dňa 03.01.2012 sa vec vrátila z NS SR bez

rozhodnutia o dovolaní s odôvodnením, že matke nebolo dovolanie doručované na aktuálnu

adresu, ktorú uviedol otec, preto je potrebné ešte raz písomnosti doručiť na uvedenú

adresu. Je teda zrejmé z toho, čo je uvedené vo vyjadrení porušovateľa, ako aj z listín

založených v spise, že porušovateľ nedoručoval zásielku (dovolanie) matke na aktuálnu

adresu, ktorú mu uviedol otec, ale na starú adresu, čo opäť len predĺžilo celkové trvanie

konania o niekoľko mesiacov.

Po opakovanom pokuse o doručenie dovolania matke a neskoršom obdržaní

vyjadrenia zo strany matky, bola po druhý raz vyhotovená predkladacia správa pre NS SR

a vec bola postúpená na NS SR za účelom rozhodnutia o dovolaní otca.

Ako uvádza porušovateľ vo svojom vyjadrení, dňa 01.08.2012 bol spis vrátený

okresnému súdu, t.j. porušovateľovi, z dôvodu, že vyjadrenie matky k dovolaniu nebolo

doručené otcovi. V zmysle pokynov NS SR porušovateľ doručil vyjadrenie matky k

dovolaniu otcovi a vec následne opätovne predložil NS SR. Zdôrazňujeme, že aj k týmto

ďalším zbytočným prieťahom došlo opäť zavinením porušovateľa, pretože si nesplnil svoju

zákonnú povinnosť doručiť vyjadrenie k dovolaniu otcovi ako druhému účastníkovi konania.

Opäť týmto došlo k ďalším zbytočným prieťahom v konaní, zase o niekoľko mesiacov.

Potom, ako NS SR zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho aj prvostupňového

súdu, sa vec vrátila na Okresný súd Žilina dňa 04.04.2013 a tento mal konať o pôvodne

podanom návrhu, t.j. o návrhu zo dňa 31.12.2008. V celom doterajšom konaní nebolo

namietané, že by sa o pôvodnom návrhu nemalo konať, ani že by sa doplnenie návrhu malo

považovať za nový návrh.

Následný postup súdu (porušovateľa) opätovne spočíval len v tom, že výzvou zo dňa

30.04.2013 vyzval otca, aby súdu oznámil, či berie svoj návrh späť alebo na ňom trvá a ak

trvá, aby súdu uviedol ním požadované skutočnosti. Zároveň sa súd v predmetnej výzve

pýtal sťažovateľa, či súhlasí s prípadným postúpením veci... súdu podľa čl. 15 Nariadenia č.

2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach

rodičovských práv.

Otec riadne a včas reagoval na výzvu a v súdom určenej lehote v zmysle výzvy

oznámil súdu, že na svojom podanom návrhu stále trvá a doplnil súdu všetky skutočnosti,

o ktoré ho súd v uvedenej výzve žiadal. K možnému postúpeniu veci... súdu sa vyjadril tak,

že s predmetným postúpením nesúhlasí. Napriek tomu, že podaním zo dňa 26.05.2013,

doručenom porušovateľovi dňa 31.05.2013, z ktorého bolo jednoznačné, že otec s

postúpením veci... súdu nesúhlasí, výzvami zo dňa 10.06.2013 vyzval

porušovateľ aj matku a kolízneho opatrovníka, aby sa vyjadrili, či súhlasia s prevzatím

právomoci súdom v... Títo súhlasili, a tak sa porušovateľ obrátil so žiadosťou

o prevzatie právomoci zo dňa 18.07.2013 na príslušný súd v... Porušovateľ pritom

nariadil preklad tejto žiadosti do holandského jazyka, čo trvalo asi mesiac a dňa

26.08.2013

bola táto žiadosť doručená... súdu.

... súd neodpovedal, preto, ako to porušovateľ uvádza vo svojom vyjadrení, dňa

17.02.2014 porušovateľ poslal druhú, teda opakovanú výzvu... súdu na prevzatie

právomoci. Tu zdôrazňujeme, že porušovateľ prvýkrát požiadal... súd o prevzatie právomoci

dňa 26.08.2013. Následne neurobil nič takmer pol roka. Až keď mu dňa 07.01.2014 bola

doručená žiadosť otca, aby ho porušovateľ informoval o stave konania, nakoľko napriek

tomu, že vo veciach maloletých majú súdy rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr do

6 mesiacov, od augusta 2013 sa nič vo veci nedialo. Porušovateľ jednoducho skoro pol roka

čakal, či mu... súd odpovie.

Až po tejto urgencii zo strany otca, presnejšie povedané viac ako mesiac po nej.

porušovateľ zaslal druhú žiadosť... súdu o prevzatie právomoci - žiadosť zo dňa 17.02.2014.

Na svoj list zo dňa 07.01.2014 obdržal otec dňa 04.03.2014, t.j. po dvoch mesiacoch,

oznámenie Okresného súdu Žilina zo dňa 17.02.2014, ktorým mu súd oznámil, že využil

možnosť uplatnenia čl. 15 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní

a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností

a požiadal Okresný súd v... o prevzatie právomoci. Súd však uviedol v oznámení aj to, že k

dátumu oznámenia neeviduje žiadnu odpoveď Okresného súdu v...

Od dátumu 04.03.2014 dodnes nebolo urobené 20 strany porušovateľa nič, a to je už

viac ako 8 mesiacov. Odkedy sa vec vrátila porušovateľovi - Okresnému súdu v Žiline

po rozhodnutí NS SR o dovolaní otca a odkedy porušovateľ obdržal vyjadrenie otca k výzve

súdu, že na podanom návrhu stále trvá, prebehlo ku dnešnému dňu cca jeden rok a sedem

mesiacov a nič sa za ten čas neudialo. Jediné, čo OS ZA urobil je. že dvakrát požiadal... súd

o prevzatie právomoci, no tento mu neodpovedal.

Trváme na tom, že vyššie uvedený postup Okresného súdu Žilina je skutočne

zarážajúci...

V tomto konaní súd za viac ako rok a pol, odkedy mu bola vec vrátená dovolacím

súdom, neurobil nič iné, len to, že požiadal Okresný súd v... o prevzatie právomoci, k čomu

ale zatiaľ nedošlo. Až po tom, ako sťažovateľ zisťoval stav konania na Okresnom súde

Žilina, súd uviedol, že bude opätovne kontaktovať... súd, či preberie alebo nepreberie

právomoc. Toto je však absolútne nepostačujúci postup a ak Okresný súd v... neprevzal

právomoc, mal by Okresný súd Žilina naďalej pokračovať a vo veci konať. Je absurdné, aby

za obdobie od mája 2013 doteraz urobil vo veci maloletého dieťaťa, v ktorej by mal konať

bez zbytočného odkladu, len dva úkony.

Aj po druhej sťažnosti otca na postup súdu adresovanej predsedovi Okresného súdu

Žilina, ktorá bola predsedom súdu uznaná za dôvodnú a v ktorej samotný súd (porušovateľ)

priznal, že nebola dodržaná zákonom stanovená lehota, nič sa doposiaľ nezmenilo. Súd

jednoducho vo veci nekoná, a to nielenže nekoná bez zbytočných prieťahov, dá sa povedať,

že nekoná vôbec, len hľadá spôsob, ako sa vyhnúť zodpovednosti za zbytočné prieťahy a ako

sa „zbaviť veci samej“. Preto argumentuje, že je potrebné posúdiť, či návrhy zo dňa

17.09.2010 a zo dňa 31.05.2013 sú len doplnením pôvodného návrhu otca zo dňa

31.12.2008 alebo sú samostatnými návrhmi. Ale je zrejmé, že v priebehu celého konania, ak

súd vyzýval otca na doplnenie jeho návrhu zo dňa 31.12.2008 a vyjadrenie sa, či na ňom

trvá, je vždy len doplnením pôvodného návrhu a nie novým návrhom, a to bez ohľadu na to,

že medzičasom došlo k zmene v úprave styku s dieťaťom v rámci iných konaní na iných

súdoch. Veď tieto rozhodnutia boli len dôvodom na to, prečo sa súd dotazoval u otca, či na

podanom návrhu trvá, alebo či je spokojný s úpravou aktuálnou v danom čase a ak na

podanom návrhu trvá, aby odôvodnil zmenu okolností od posledného rozhodnutia. Keď tak

otec riadne a včas urobil, nemôže teraz porušovateľ považovať takéto doplnenia za nové

návrhy vo veci samej.

Trváme teda v plnom rozsahu na nami podanej ústavnej sťažnosti tak ako bola

podaná.

Jediné, čo ešte žiadame upraviť je, ...aby Ústavný súd SR pri rozhodovaní o trovách

právneho zastúpenia priznal v prípade úspechu sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

v celkovej výške 426,12 EUR. Uvedená suma predstavuje odmenu za tri úkony právnej

služby, vrátane 3 x režijného paušálu.»

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak

ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

12. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádza z v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne

bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je

podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu

pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva

z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,

ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi

deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

14. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ).

Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

14.1 Predmetom konania vedeného na okresnom súde je návrh sťažovateľa ako otca

na úpravu styku s maloletou dcérou. V tomto prípade ide o vec, ktorá môže byť fakticky

zložitá a časovo náročnejšia v spojitosti s vykonaním dokazovania, nemožno ju však

považovať za vec právne zložitú. Pri účinnejšom a hlavne dôraznejšom postupe okresného

súdu by sa konanie urýchlilo. Z hľadiska povahy veci pritom ide o takú vec, ktorá si

vyžaduje mimoriadnu pozornosť z hľadiska rýchlosti konania, pretože ide aj o záujem

maloletého dieťaťa a o perspektívu jeho zdravého psychického vývoja a úspešnej výchovy.

Okresný súd už predtým raz po rozvode manželstva predbežne upravil styk otca s maloletou

dcérou a v súčasnosti ide o konanie s cudzím prvkom, pretože dieťa zmenilo bydlisko

a odišlo bývať do iného členského štátu Európskej únie, ako býva otec.

14.2 Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníkov

konania. Ústavný súd konštatuje, že spočiatku sa sťažovateľ a jeho právna zástupkyňa

nemalou mierou podieľali na predĺžení tohto konania. Svedčí o tom najmä to, že podaný

návrh na úpravu styku nebol úplný a sťažovateľova právna zástupkyňa vôbec nereagovala

ani na výzvy okresného súdu z 26. júna 2009 a 6. apríla 2010, ktorými bol vyzvaný, či žiada

upraviť styk na čas do rozvodu manželstva alebo aby sa o úprave styku konalo v súvislosti

s konaním o rozvod manželstva. Právna zástupkyňa až po tretej urgentnej výzve v júni 2010

okresnému súdu 1. júla 2010 oznámila, že s otcom nie je v kontakte, preto následne

2. augusta 2010 okresný súd komunikoval už priamo so sťažovateľom. Sťažovateľ svoj

návrh tak doplnil až po takmer 21 mesiacoch (17. septembra 2010), čo ide na jeho ťarchu.

14.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu

v predmetnej veci. Sťažovateľ v sťažnosti poukázal i na obdobia nečinnosti okresného súdu,

resp. jeho neefektívnu činnosť, ktorými malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom

konaní, ale zdôrazňoval najmä to, že okresný súd mal o jeho návrhu konať urýchlene

a najrýchlejšími postupmi, ktoré mu poskytuje vnútroštátny právny poriadok, najmä

ustanovenie , ktoré prikazuje konať vo veciach starostlivosti

o maloletých urýchlene v lehote 6 mesiacov. Ústavný súd prehodnotil priebeh konania preto

prísnejšie a okresný súd v tejto súvislosti nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané

mu právnymi predpismi. Aj keď možno nájsť v konaní okresného súdu aj viaceré obdobia

nečinnosti, ústavný súd ich bližšie nehodnotil, pretože konanie na okresnom súde je

poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou konania a neefektívnosťou. Najväčším

pochybením okresného súdu bolo zastavenie konania z dôvodu, že nemá právomoc o tomto

návrhu konať (3. januára 2011), pretože rozhodnutie potvrdené odvolacím súdom musel

zrušiť najvyšší súd 28. februára 2013 z dôvodu odňatia možnosti sťažovateľovi konať pred

súdom podľa . Ani počas ďalšieho obdobia od 4. apríla 2013, keď mu

bola vec vrátená na ďalšie konanie, až dosiaľ (spolu takmer 20 mesiacov) okresný súd

nedokázal vo veci samej rozhodnúť, čo nemožno akceptovať, keďže okresný súd nenaplnil

požiadavku mimoriadnej pozornosti vyžadovanej v takýchto typoch konania.

15. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej k zbytočným

prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného súdu, ale aj

takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov súdneho

konania. „Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak

činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,

kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.“

(napr. , , , , ).

16. Ústavný súd v tejto súvislosti neakceptoval argumentáciu okresného súdu

spočívajúcu v poukázaní na nedostatočné personálne obsadenie súdu, čo malo prispieť

k celkovej dĺžke konania. Ústavný súd už iba pripomína, že nedostatočné personálne

obsadenie súdu, nadmerné množstvo vecí či iné prekážky povahy nesubjektívnej by mohli

len dočasne a v obmedzenej miere ospravedlniť vzniknuté prieťahy, aj to len v tom prípade,

ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky

nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia

súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ich práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných

súdov (m. m. ). Okrem uvedeného ústavný súd zvýrazňuje, že pri posudzovaní

toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou/nečinnosťou alebo

postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec (. ).

17. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa okresným súdom na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a porušenie práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1. Ústavný súd prikázal tiež okresnému súdu v danej veci konať, pretože

konanie nie je právoplatne skončené ().

18. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 16 965 € najmä z dôvodu,

že mu vznikli finančné náklady spojené s trovami právneho zastúpenia spojené s konaním

všeobecných súdov na Slovensku a ... cestovaním za dcérou a podobne, a čiastočne aj

nemajetkovú (psychickú) ujmu v spojitosti s nečinnosťou okresného súdu. Podľa názoru

ústavného súdu zistený podiel sťažovateľa na vzniku zbytočných prieťahov (pozri bod 14.2)

vylučuje priznanie finančného zadosťučinenia v požadovanom rozsahu a navyše

požadované zadosťučinenie nemožno stotožňovať s náhradou majetkovej škody a trov

konania pred všeobecnými súdmi (m. m. ). Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať sťažovateľovi iba finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a súčasný stav

konania (pozri bod 14 a nasl.) v sume 2 000 €.

19. Ústavný súd teda nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu 2 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto

časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

20. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol

vo veci namietaných porušení jeho práv úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu jeho

právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala 3 úkony právnych služieb, a to

prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti a zaujatie písomného

stanoviska k vyjadreniu okresného súdu v roku 2014. Odmena za jeden právny úkon

vykonaný v roku 2014 je 134 €, spolu s režijným paušálom 8,04 € predstavuje sumu

142,04 €. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom

(za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 426,12 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( ), tak

ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

21. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2014