Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 263/2010
PDF · 311.37 KB
No categories available
I. ÚS 263/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2010
v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Petra Brňáka vo veci sťažnosti Ing. B. K., I., zastúpenej advokátkou JUDr. H. B., T., pre
namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/1047/2001 takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. B. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C/1047/2001 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C/1047/2001 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. B. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť Ing. B. K. trovy právneho
zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet jej právnej
zástupkyne JUDr. H. B., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 263/2010-9 zo 7. júla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. B. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Zo sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom
súde 3. decembra 2001 žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území I., ktorej je podielovou
spoluvlastníčkou. Ide o nehnuteľnosť, ktorá je „zapísaná na Katastrálnom úrade .,
v LV č. 563 pre k. ú. I. ako parc. č. 1041 v častiach 320 m2 zast. plochy a 319 m2 zast.
plochy a stavby dom súp. č. 4 postavený na parc. č 1041/0/1 súp. č. 5 postavený na parc.
č. 1041/0/2“. Dôvodom podania žaloby sťažovateľkou na okresnom súde je snaha o úpravu
práv a povinností k predmetnej nehnuteľnosti súdom. Tým, že okresný súd v napadnutom
konaní nekoná priebežne, resp. ako udáva samotná sťažovateľka, v jeho činnosti sa vyskytli
viaceré obdobia nečinnosti v trvaní 1255 dní, jej vznikla „materiálna aj nemateriálna
ujma“. Materiálna ujma sťažovateľke mala vzniknúť tým, že „... ako spoluvlastníčka
nehnuteľnosti... nemôžem svoj spoluvlastnícky podiel využívať podľa svojich predstáv,
nemôžem realizovať svoj zámer investovať pripravené finančné prostriedky do
nehnuteľnosti a vykonať potrebné opravy v dome, nemôžem svoje investície využiť
a zhodnotiť, pretože so spoluvlastníkmi sa neviem dohodnúť na ničom... nehnuteľnosť
chátra, znehodnocuje sa a vzniká mi finančná strata aj tým, že ju nemôžem primeraným
spôsobom prenajať...“. Nemateriálna ujma sťažovateľke mala vzniknúť tým, že „... v takom
stave, v akom sa nehnuteľnosť po 8 rokov trvajúcom spore nachádza, nemôžem ja ani
príslušníci mojej rodiny využívať ani 3-izbový byt... pretože byt... vyžaduje si značné
investície, bez súhlasu spoluvlastníkov nemôžem do nehnuteľnosti investovať, vykonávať
žiadne opravy a... bývanie pre seba a moju dcéru som musela zabezpečiť iným spôsobom“.
3. Sťažovateľka na základe uvedeného ústavnému súdu navrhla, aby nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo Ing. B. K. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy... v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 1047/2001 na Okresnom súde... porušené bolo.
2. Okresnému súdu... prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1047/2001
konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. B. K. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3,000,- EUR...
4. Ústavný súd... priznáva Ing. B. K. úhradu trov konania sumou 303,31 Eur...“
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania. Za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 711/10 z 29. júla 2010
a právna zástupkyňa sťažovateľky zaujala stanovisko k uvedenému vyjadreniu okresného
súdu listom z 26. októbra 2010.
4.1 Predsedníčka okresného súdu okrem uvedenia chronológie úkonov vo veci
vo svojom vyjadrení potvrdila prieťahy v konaní súdu, ktoré však „spôsobil súdom
ustanovený znalec“.
4.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku z 26. októbra 2010, ktorým
reagovala na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, potvrdila prieťahy v konaní
okresného súdu, pričom špecifikovala jednotlivé obdobia nečinnosti súdu, ku ktorým
v podstatnom uviedla:
„... od 3. 12. 2001 do 2. 10. 2002... Okresný súd v Trenčíne nevzniesol žiadne
námietky proti nášmu tvrdeniu o tom, že nekonal bez zbytočných prieťahov v rozsahu
324 dní.
... od 28. 2. 2004 do 20. 10. 2004... súdny znalec nereagoval v rozsahu minimálne
235 dní na výzvy súdu a nerešpektoval stanovenú lehotu na vypracovanie znaleckého
posudku, súd nevyužil žiadne donucovacie prostriedky (napr. poriadkovú pokutu) na to, aby
znalca prinútil k vypracovaniu znaleckého posudku.
... od 23. 8. 2007 do 17. 7. 2008... pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu odchodu
zákonnej sudkyne na Krajský súd v Trenčíne... organizačné záležitosti súdu nie sú dôvodom
na porušovanie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
... od 29. 7. 2009 do 16. 8. 2010... iný účastník konania (súdny znalec) hrubo sťažil
postup konania tým, že neuposlúchol príkaz súdu na vypracovanie znaleckého posudku...
súd nevyužil sankčné a výchovné funkcie, ktoré mu zákon dáva, neuložil znalcovi pokutu
napriek opakovanému nedodržaniu stanovenej lehoty, ale práve naopak mu poskytol ďalší
čas na vypracovanie posudku... benevolentný prístup súdov mal taktiež za následok
porušenie môjho ústavného práva...“
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá
je určená povahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,
ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote
(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
6. Zo sťažnosti a z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec
sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 1047/2001 ústavný súd zistil:
Sťažovateľka 3. decembra 2001 podala okresnému súdu žalobu o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn.
10 C/1047/2001. Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:
- 3. decembra 2001 bol sťažovateľkou podaný na okresnom súde návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z 3. decembra 2001,
- 12. decembra 2001 bola okresnému súdu doručená oprava podania navrhovateľky
(sťažovateľky),
- 17. júla 2002 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne
sťažovateľky, ktorou žiadala o nariadenie termínu pojednávania v jej právnej veci,
- 20. septembra 2002 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne
sťažovateľky, ktorou žiadala o nariadenie termínu pojednávania v jej právnej veci,
- 2. októbra 2002 okresný súd písomne vyzval sťažovateľku na oznámenie ceny
nehnuteľnosti,
- 22. októbra 2002 sťažovateľka doručila okresnému súdu znalecký posudok,
- 23. októbra 2002 okresný súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho
poplatku,
- 9. decembra 2002 bol žalobný návrh doručený odporcom na vyjadrenie,
- 13. januára 2003 a 20. februára 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie
odporcov sťažovateľky k žalobnému návrhu,
- 1 . februára 2003 okresný súd zaslal vyjadrenia odporcov k žalobnému návrhu
sťažovateľky na vyjadrenie,
- 15. apríla 2003 bolo okresnému súdu doručené písomné stanovisko sťažovateľky
k vyjadreniu odporcov,
- 2. mája 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 26. august 2003,
- 26. augusta 2003 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, bolo vyhlásené
uznesenie o zastavení konania v časti návrhu sťažovateľky a následne bolo pojednávanie
odročené na neurčito,
- 18. septembra 2003 sťažovateľka doručila okresnému súdu písomné podklady
k veci,
- 1. októbra 2003 okresný súd uložil účastníkom konania povinnosť zložiť preddavok
na trovy znaleckého dokazovania,
- 20. novembra 2003 okresný súd pribral do konania znalca,
- 9. januára 2004 okresný súd vyzval znalca na prevzatie súdneho spisu,
- 3. februára 2004 súdom ustanovený znalec prevzal súdny spis,
- 20. apríla 2004 a 23. apríla 2004 okresný súd písomnou výzvou adresovanou
znalcovi urgoval predloženie súdneho spisu a vypracovanie znaleckého posudku,
- 19. júna 2004 okresný súd písomnou výzvou adresovanou znalcovi opätovne
urgoval ukončenie znaleckého dokazovania a vrátenie súdneho spisu,
- 24. augusta 2004 okresný súd písomnou výzvou adresovanou znalcovi opätovne
urgoval ukončenie znaleckého dokazovania a vrátenie súdneho spisu,
- 1. októbra 2004 bola okresnému súdu doručená písomná žiadosť právnej
zástupkyne sťažovateľky, ktorou žiadala o pokračovanie v konaní,
- 18. októbra 2004 znalec vypracoval znalecký posudok, okresnému súdu bol
znalecký posudok doručený 20. októbra 2004,
- 22. októbra 2004 okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom
konania,
- 12. novembra 2004 a 18. novembra 2004 boli okresnému súdu doručené písomné
vyjadrenia účastníkov konania k vypracovanému znaleckému posudku,
- 30. novembra 2004 okresný súd nariadil termín pojednávania na 10. február 2005,
- 10. februára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie okresného súdu, následne bolo
odročené na neurčito,
- 14. februára 2005 bolo okresnému súdu doručené vyúčtovanie znalca,
- 30. marca 2005 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní znalečného znalcovi,
- 18. apríla 2005 bol okresnému súdu doručený písomný návrh sťažovateľky týkajúci
sa reálneho rozdelenia nehnuteľnosti,
- 15. júna 2005 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne
sťažovateľky o pokračovanie v konaní,
- 15. júla 2005 okresný súd doručoval písomný návrh sťažovateľky odporcom na
vyjadrenie,
- 25. júla 2005 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie odporcov
k návrhu sťažovateľky,
- 27. júla 2005 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky o nariadenie
pojednávania,
- 1. augusta 2005 okresný súd rozhodol o doplnení znaleckého posudku pribratým
znalcom,
- 13. septembra 2005 okresný súd vyzval znalca na prevzatie súdneho spisu,
- 15. novembra 2005 znalec prevzal súdny spis,
- 25. januára 2006 bolo okresným súdom zaslané upozornenie znalcovi na uplynutie
lehoty na vypracovanie dodatku k znaleckému posudku,
- 26. januára 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne
sťažovateľky o pokračovanie v konaní,
- 29. marca 2006 bolo okresným súdom zaslané opakované upozornenie znalcovi,
- 30. marca 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne
sťažovateľky o pokračovanie v konaní,
- 26. mája 2006 bol okresnému súdu doručený návrh právnej zástupkyne
sťažovateľky na uloženie poriadkového opatrenia znalcovi,
- 30. mája 2006 okresný súd uložil znalcovi poriadkovú pokutu,
- 15. júna 2006 bolo okresnému súdu doručené odvolanie znalca proti rozhodnutiu
o uložení poriadkovej pokuty,
- 19. júna 2006 bol spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie
o podanom odvolaní,
- 30. júna 2006 Krajský súd v Trenčíne potvrdil rozhodnutie okresného súdu
o uložení poriadkovej pokuty,
- 21. augusta 2006 bol spis z Krajského súdu v Trenčíne vrátený na okresný súd,
- 23. augusta 2006 bolo rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne doručované
znalcovi,
- 28. septembra 2006 bolo uznesenie okresného súdu o uložení poriadkovej pokuty
znalcovi predložené na vymáhanie, súdom bola zisťovaná adresa znalca prostredníctvom
registra obyvateľov v Banskej Bystrici,
- 3. októbra 2006 bol okresnému súdu doručený návrh právnej zástupkyne
sťažovateľky na zmenu znalca,
- 4. októbra 2006 okresný súd rozhodol o zmene znalca,
- 6. novembra 2006 okresným súdom ustanovený znalec prevzal súdny spis,
- 31. januára 2007 okresný súd výzvou urgoval znalca, aby vypracoval znalecký
posudok,
- 31. januára 2007 bol znalcom vypracovaný dodatok k znaleckému posudku
a okresnému súdu bol doručený 2. februára 2002,
- 8. februára 2007 okresný súd doručoval znalecký posudok účastníkom konania na
vyjadrenie,
- 21. februára 2007 bol okresnému súdu doručený písomný návrh právnej zástupkyne
sťažovateľky,
- 1. marca 2007 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie odporcov
k dodatku znaleckého posudku,
- 30. marca 2007 bola okresným súdom zaslaná výzva právnej zástupkyni
navrhovateľov na vyjadrenie k podaniu z 21. februára 2007,
- 17. apríla 2007 bol okresnému súdu doručený návrh právnej zástupkyne
sťažovateľky týkajúci za zmeny účastníka konania,
- 26. apríla 2007 okresný súd pripustil zmenu účastníka konania,
- 11. júna 2007 okresný súd nariadil termín pojednávania na 21. august 2007,
- 15. júna 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne
sťažovateľky o nariadenie pojednávania vo veci,
- 6. júla 2007 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne
sťažovateľky,
- 21. augusta 2007 bolo uskutočnené pojednávanie okresného súdu vo veci, následne
bola odročené na neurčito,
- 23. augusta 2007 okresný súd vyzval M. v I. o zaslanie projektovej dokumentácie,
odpoveď mu bola doručená 10. septembra 2007,
- 14. septembra 2007 okresný súd vyzval Š. v P. na predloženie dokumentov,
odpoveď mu bola zaslaná 25. septembra 2007,
- 18. októbra 2007 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcov na predloženie
písomností, ktoré mu bolo uložené na pojednávaní 21. augusta 2007,
- 18. októbra 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne
sťažovateľky o pokračovanie v konaní,
- 23. novembra 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne
sťažovateľky o pokračovanie v konaní,
- 10. decembra 2007 okresný súd nariadil termín pojednávania na 14. február 2008,
- 13. decembra 2007 bola okresným súdom priznaná odmena znalcovi za
vypracovanie dodatku k znaleckému posudku,
- 8. januára 2008 bol upovedomením okresného súdu zrušený termín pojednávania
z dôvodu preloženia zákonnej sudkyne na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Trenčíne
a vec bola pridelená novému zákonnému sudcovi,
- 14. januára 2008 bol opatrením okresného súdu spis pridelený novému zákonnému
sudcovi,
- 8. apríla 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne
sťažovateľky o pokračovanie v konaní,
- 18. júna 2008 okresný súd nariadil termín pojednávania na 17. júl 2008 a zároveň
vyžiadal listinné doklady z katastra nehnuteľností,
- 17. júla 2008 bolo uskutočnené pojednávanie okresného súdu vo veci, ktoré bolo
následne odročené na neurčito,
- 24. septembra 2008 bol spis opatrením okresného súdu pridelený novému
zákonnému sudcovi,
- 3. novembra 2008 okresný súd vyzval účastníkov konania na vyjadreniu sa
k možnosti uzavretia mimosúdnej dohody,
- 10. novembra 2008 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie právnej
zástupkyne sťažovateľky,
- 8. decembra 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne
sťažovateľky o pokračovaní v konaní,
- 9. decembra 2008 bol okresným súdom nariadený termín pojednávania na
25. február 2009,
- 25. februára 2009 bolo nariadené pojednávanie okresného súdu zrušené z dôvodu
ospravedlnenej neúčasti účastníkov konania, ktoré bolo následne odročené na 8. apríl
2009,
- 8. apríla 2009 sa uskutočnilo pojednávanie okresného súdu, ktoré bolo následne
odročené na 3. jún 2009,
- 16. apríla 2009 bolo okresným súdom zaslané dožiadanie S. I.,
- 21. mája 2009 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie S. I.
- 3. júna 2009 sa uskutočnilo pojednávanie okresného súdu, ktoré bolo následne
odročené na neurčito,
- 9. júla 2009 bol uznesením okresného súdu pribratý do konania znalecký ústav – Ú.
v Ž., uznesením okresného súdu boli zaviazaní účastníci konania na zloženie preddavku na
trovy znaleckého skúmania,
- 12. augusta 2009 bol spisový materiál zaslaný Okresnému súdu Žilina pre účely
jeho doručenia znaleckému ústavu,
- 24. septembra 2009 bol spisový materiál okresného súdu prevzatý na Okresnom
súde Žilina pracovníkom znaleckého ústavu,
- 15. októbra 2009 bola na základe žiadosti znaleckej organizácie uznesením
okresného súdu predĺžená lehota na vypracovanie znaleckého posudku tomuto ústavu na
dobu 6 mesiacov,
- 4. januára 2010 bol spis opatrením okresného súdu pridelený pôvodnému
zákonnému sudcovi po jeho návrate zo stáže z Krajského súdu v Trenčíne,
- 1. apríla 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne
sťažovateľky o pokračovanie v konaní,
- 19. apríla 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť znaleckého ústavu
o poskytnutie súčinnosti,
- 26. apríla 2010 bola okresným súdom zaslaná výzva S. I. na predloženie dokladov
potrebných na vypracovanie znaleckého posudku v rámci poskytnutej súčinnosti,
- 5. mája 2010 boli okresným súdom zaslané písomné podklady znaleckému ústavu
v rámci poskytnutej súčinnosti,
- 23. júla 2010 bola uznesením okresného súdu znaleckému ústavu predĺžená lehota
na podanie znaleckého posudku,
- 23. augusta 2010 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok
znaleckým ústavom,
- 8. septembra 2010 rozhodol okresný súd uznesením o odmene znaleckého ústavu za
vypracovanie znaleckého posudku.
III.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,
ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť
pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť
len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so
svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd
zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť
prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
11.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania
vedeného okresným súdom je občianskoprávny spor spočívajúci v rozhodovaní o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorý začal podaním žaloby na
okresnom súde 3. decembra 2001 sťažovateľkou. Vychádzajúc predovšetkým z obsahu
spisu okresného súdu v napadnutom konaní a jeho postupu s prihliadnutím na nutnosť
znaleckého dokazovania možno napadnuté konanie považovať po skutkovej stránke za
zložitejšie. Samotnú skutkovú náročnosť však nemožno dávať do súvislosti s pretrvávajúcou
neefektívnou činnosťou okresného súdu v napadnutom konaní. Po právnej stránke ide o vec,
ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.
11.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný
súd pri preskúmaní spisu nezistil podstatnú okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela
k zbytočným prieťahom v konaní, práve naopak, promptne reagovala na pokyny súdu, sama
predkladala návrhy a aktívne vystupovala v konaní, pravidelne urgovala jeho nečinnosť
svojimi podaniami zo 17. júla 2002, 20. septembra 2002, 1. októbra 2004, 15. júna 2005, 27.
júla 2005, 26. januára 2006, 30. marca 2006, 15. júna 2007, 18. októbra 2007, 23. novembra
2007, 8. apríla 2008, 8. decembra 2008 a 1. apríla 2010, ako aj osobitnou sťažnosťou na
prieťahy v konaní u predsedníčky okresného súdu doručenou 16. júna 2008. Predsedníčka
okresného súdu sa vo svojom písomnom vyjadrení z 19. júna 2008 k podanej sťažnosti
obmedzila iba na upovedomenie o nariadení ďalšieho pojednávania súdu „Po preskúmaní
spisu Vám oznamujem, že zákonný sudca vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 17.
júla 2008 o 10.30 hodine.“.
11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného
súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného
základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu
nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd
zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie
začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a pripojených dokumentov,
ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ústavný
súd konštatuje predovšetkým neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti
s celkovou dĺžkou súdneho konania v trvaní takmer 9 rokov mali za následok zistenie
prieťahov, pretože okresný súd nevykonával priebežne úkony smerujúce k rýchlemu
odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádzala. Ústavný súd sa stotožnil
s názorom sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, aj keď v predmetnej
veci okresný súd určité úkony vykonal. Okresný súd však vzhľadom na celkovú dĺžku
konania nekonal sústredene a efektívne, teda nezvolil si taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľka
obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu
vyplýva, že okresný súd ich z hľadiska celkového času vykonával nesústredene
a neefektívne, v jeho postupe sa vyskytli aj obdobia úplnej nečinnosti, a to v čase od
podania žaloby sťažovateľkou na okresnom súde 3. decembra 2001 do 2. októbra 2002, keď
súd vykonal prvý úkon vo veci, od 19. apríla 2005 do 1. augusta 2005, keď súd rozhodol
o doplnení podaného znaleckého posudku znalcom Ing. M. B., od 21. augusta 2007, keď sa
uskutočnilo pojednávanie súdu, do 10. decembra 2007, keď okresný súd nariadil termín
ďalšieho pojednávania, ktorý bol však v dôsledku zmeny zákonného sudcu zrušený, až do
18. júna 2008, keď okresný súd opätovne nariadil termín pojednávania, následne od 17. júla
2008, keď sa uskutočnilo pojednávanie súdu, do 9. decembra 2008, keď okresný súd
nariadil ďalší termín pojednávania. Ústavný súd taktiež zistil málo efektívny postup súdu už
samotným vykonávaním znaleckého dokazovania, ktoré prebiehalo v podstate od 20.
novembra 2003, keď súd po prvýkrát pribral do konania súdneho znalca, až do 23. augusta
2010, keď podal znalecký ústav – Ú. v Ž., vo veci znalecký posudok, ako aj tolerovaním
viacerých období nečinnosti ustanoveného znalca zo strany súdu a neefektívnou
komunikáciou s ním prejavujúcou sa v zdĺhavom odovzdávaní spisu a niekoľkonásobnými
bezúspešnými výzvami súdu na ukončenie znaleckého skúmania. Ústavný súd k uvedeným
zisteniam dodáva, že z pohľadu konečného rozhodnutia vo veci málo efektívna činnosť až
nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 10 C/1047/2001 ako
celok.
12. K tvrdeniu odporcu (bod 4.1), podľa ktorého prieťahy v konaní „spôsobil súdom
ustanovený znalec“, ústavný súd uvádza, že podľa § 8 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch
a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov (účinného do 31. augusta 2004) sú znalci
povinní vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote. V zmysle § 17 ods. 1
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 263/1996 Z. z., ktorou sa
vykonáva zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov, pri
vyžiadaní znaleckého alebo tlmočníckeho úkonu štátny orgán v medziach ustanovených
zákonom uloží znalcovi alebo tlmočníkovi lehotu, v ktorej má úkon vykonať. Pred uložením
lehoty podľa okolností treba so znalcom alebo s tlmočníkom prerokovať, či môže
v požadovanej lehote úkon vykonať. Obdobne zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov účinný od 1. septembra 2004 (ďalej len „zákon o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch“) v § 16 ods. 2 písm. b) ukladá znalcovi povinnosť vykonávať znaleckú
činnosť riadne a v určenej lehote. Okresný súd ako zadávateľ mal podľa § 16 ods. 4 zákona
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch pred vykonaním úkonu znaleckej činnosti
prekonzultovať so znalcom znalecké otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok
podľa § 2 ods. 6 písm. a) a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej
lehote. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd nevyužil možnosti, ktorými mu zákon
umožňoval odstránenie prieťahov v konaní.
13. Ústavný súd už iba pripomína, že nedostatočné personálne obsadenie
súdu, nadmerné množstvo vecí či iné prekážky povahy nesubjektívnej by mohli len dočasne
a v obmedzenej miere ospravedlniť vzniknuté prieťahy, aj to len v tom prípade, ak sa na ten
účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy
ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie, a teda
vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie
tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho
sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu
účastníkov súdneho konania a mieru ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť
poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (m. m.
I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd zvýrazňuje, že pri posudzovaní toho, či bolo
porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval
postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou/nečinnosťou alebo postupom
konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.
14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/1047/2001 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(bod 1 výroku nálezu).
15. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
vo veci bez zbytočných prieťahov.
16. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ
domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný
súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné
právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľka žiadala priznať primerané
finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti. Cieľom
primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva
v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie
konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
17. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení výšky primeraného finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu celkovú
dĺžku konania pred súdom v trvaní takmer 9 rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti
prípadu, ako sú najmä význam uplatňovaného nároku pre sťažovateľku, dĺžka úplnej
nečinnosti súdu v konaní v trvaní viac ako 2 roky, neefektívny postup súdu počas
znaleckého dokazovania spočívajúci v tolerancii nečinnosti ustanoveného znalca
a neefektívnej komunikácii s ním vrátane samotnej dĺžky trvania znaleckého dokazovania
od 20. novembra 2003 do 23. augusta 2010, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný
súd považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56
ods. 4 zákona o ústavnom súde. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je
uvedené vo výroku v bode 3 tohto nálezu.
18. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci
úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný
súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom
pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2010
(prevzatie a príprava zastupovania a písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu).
Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1
vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden
úkon právnej služby vykonaný v roku 2010 1/6 z výpočtového základu zo sumy 721,40 €,
čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 120,23 € a 7,21 € režijný
paušál. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom
zvýšená o daň z pridanej hodnoty (keďže advokát je jej platcom) predstavuje celkovú sumu
303,31 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu v bode 4. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky požadovala práve uvedenú sumu
(303,31 €), ústavný súd sa už nezaoberal ďalšími jej prípadnými úkonmi v rámci konania
pred ústavným súdom (jej vyjadrením, pozri bod 4.2).
19. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. novembra 2010