Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 263/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka vo veci sťažnosti Ing. B. K., I., zastúpenej advokátkou JUDr. H. B., T., pre

namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. B. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Trenčín v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. B. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť Ing. B. K. trovy právneho

zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. H. B., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 zo 7. júla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. B. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Zo sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom

súde 3. decembra 2001 žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území I., ktorej je podielovou

spoluvlastníčkou. Ide o nehnuteľnosť, ktorá je „zapísaná na Katastrálnom úrade .,

v LV č. 563 pre k. ú. I. ako parc. č. 1041 v častiach 320 m2 zast. plochy a 319 m2 zast.

plochy a stavby dom súp. č. 4 postavený na parc. č 1041/0/1 súp. č. 5 postavený na parc.

č. 1041/0/2“. Dôvodom podania žaloby sťažovateľkou na okresnom súde je snaha o úpravu

práv a povinností k predmetnej nehnuteľnosti súdom. Tým, že okresný súd v napadnutom

konaní nekoná priebežne, resp. ako udáva samotná sťažovateľka, v jeho činnosti sa vyskytli

viaceré obdobia nečinnosti v trvaní 1255 dní, jej vznikla „materiálna aj nemateriálna

ujma“. Materiálna ujma sťažovateľke mala vzniknúť tým, že „... ako spoluvlastníčka

nehnuteľnosti... nemôžem svoj spoluvlastnícky podiel využívať podľa svojich predstáv,

nemôžem realizovať svoj zámer investovať pripravené finančné prostriedky do

nehnuteľnosti a vykonať potrebné opravy v dome, nemôžem svoje investície využiť

a zhodnotiť, pretože so spoluvlastníkmi sa neviem dohodnúť na ničom... nehnuteľnosť

chátra, znehodnocuje sa a vzniká mi finančná strata aj tým, že ju nemôžem primeraným

spôsobom prenajať...“. Nemateriálna ujma sťažovateľke mala vzniknúť tým, že „... v takom

stave, v akom sa nehnuteľnosť po 8 rokov trvajúcom spore nachádza, nemôžem ja ani

príslušníci mojej rodiny využívať ani 3-izbový byt... pretože byt... vyžaduje si značné

investície, bez súhlasu spoluvlastníkov nemôžem do nehnuteľnosti investovať, vykonávať

žiadne opravy a... bývanie pre seba a moju dcéru som musela zabezpečiť iným spôsobom“.

3. Sťažovateľka na základe uvedeného ústavnému súdu navrhla, aby nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo Ing. B. K. upravené v ... v konaní vedenom

pod sp. zn. na Okresnom súde... porušené bolo.

2. Okresnému súdu... prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. B. K. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3,000,- EUR...

4. Ústavný súd... priznáva Ing. B. K. úhradu trov konania sumou 303,31 Eur...“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania. Za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 711/10 z 29. júla 2010

a právna zástupkyňa sťažovateľky zaujala stanovisko k uvedenému vyjadreniu okresného

súdu listom z 26. októbra 2010.

4.1 Predsedníčka okresného súdu okrem uvedenia chronológie úkonov vo veci

vo svojom vyjadrení potvrdila prieťahy v konaní súdu, ktoré však „spôsobil súdom

ustanovený znalec“.

4.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku z 26. októbra 2010, ktorým

reagovala na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, potvrdila prieťahy v konaní

okresného súdu, pričom špecifikovala jednotlivé obdobia nečinnosti súdu, ku ktorým

v podstatnom uviedla:

„... od 3. 12. 2001 do 2. 10. 2002... Okresný súd v Trenčíne nevzniesol žiadne

námietky proti nášmu tvrdeniu o tom, že nekonal bez zbytočných prieťahov v rozsahu

324 dní.

... od 28. 2. 2004 do 20. 10. 2004... súdny znalec nereagoval v rozsahu minimálne

235 dní na výzvy súdu a nerešpektoval stanovenú lehotu na vypracovanie znaleckého

posudku, súd nevyužil žiadne donucovacie prostriedky (napr. poriadkovú pokutu) na to, aby

znalca prinútil k vypracovaniu znaleckého posudku.

... od 23. 8. 2007 do 17. 7. 2008... pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu odchodu

zákonnej sudkyne na Krajský súd v Trenčíne... organizačné záležitosti súdu nie sú dôvodom

na porušovanie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

... od 29. 7. 2009 do 16. 8. 2010... iný účastník konania (súdny znalec) hrubo sťažil

postup konania tým, že neuposlúchol príkaz súdu na vypracovanie znaleckého posudku...

súd nevyužil sankčné a výchovné funkcie, ktoré mu zákon dáva, neuložil znalcovi pokutu

napriek opakovanému nedodržaniu stanovenej lehoty, ale práve naopak mu poskytol ďalší

čas na vypracovanie posudku... benevolentný prístup súdov mal taktiež za následok

porušenie môjho ústavného práva...“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá

je určená povahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,

ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote

(, , ).

II.

6. Zo sťažnosti a z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec

sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil:

Sťažovateľka 3. decembra 2001 podala okresnému súdu žalobu o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn.

. Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

- 3. decembra 2001 bol sťažovateľkou podaný na okresnom súde návrh na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z 3. decembra 2001,

- 12. decembra 2001 bola okresnému súdu doručená oprava podania navrhovateľky

(sťažovateľky),

- 17. júla 2002 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne

sťažovateľky, ktorou žiadala o nariadenie termínu pojednávania v jej právnej veci,

- 20. septembra 2002 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne

sťažovateľky, ktorou žiadala o nariadenie termínu pojednávania v jej právnej veci,

- 2. októbra 2002 okresný súd písomne vyzval sťažovateľku na oznámenie ceny

nehnuteľnosti,

- 22. októbra 2002 sťažovateľka doručila okresnému súdu znalecký posudok,

- 23. októbra 2002 okresný súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku,

- 9. decembra 2002 bol žalobný návrh doručený odporcom na vyjadrenie,

- 13. januára 2003 a 20. februára 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie

odporcov sťažovateľky k žalobnému návrhu,

- 1 . februára 2003 okresný súd zaslal vyjadrenia odporcov k žalobnému návrhu

sťažovateľky na vyjadrenie,

- 15. apríla 2003 bolo okresnému súdu doručené písomné stanovisko sťažovateľky

k vyjadreniu odporcov,

- 2. mája 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 26. august 2003,

- 26. augusta 2003 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, bolo vyhlásené

uznesenie o zastavení konania v časti návrhu sťažovateľky a následne bolo pojednávanie

odročené na neurčito,

- 18. septembra 2003 sťažovateľka doručila okresnému súdu písomné podklady

k veci,

- 1. októbra 2003 okresný súd uložil účastníkom konania povinnosť zložiť preddavok

na trovy znaleckého dokazovania,

- 20. novembra 2003 okresný súd pribral do konania znalca,

- 9. januára 2004 okresný súd vyzval znalca na prevzatie súdneho spisu,

- 3. februára 2004 súdom ustanovený znalec prevzal súdny spis,

- 20. apríla 2004 a 23. apríla 2004 okresný súd písomnou výzvou adresovanou

znalcovi urgoval predloženie súdneho spisu a vypracovanie znaleckého posudku,

- 19. júna 2004 okresný súd písomnou výzvou adresovanou znalcovi opätovne

urgoval ukončenie znaleckého dokazovania a vrátenie súdneho spisu,

- 24. augusta 2004 okresný súd písomnou výzvou adresovanou znalcovi opätovne

urgoval ukončenie znaleckého dokazovania a vrátenie súdneho spisu,

- 1. októbra 2004 bola okresnému súdu doručená písomná žiadosť právnej

zástupkyne sťažovateľky, ktorou žiadala o pokračovanie v konaní,

- 18. októbra 2004 znalec vypracoval znalecký posudok, okresnému súdu bol

znalecký posudok doručený 20. októbra 2004,

- 22. októbra 2004 okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom

konania,

- 12. novembra 2004 a 18. novembra 2004 boli okresnému súdu doručené písomné

vyjadrenia účastníkov konania k vypracovanému znaleckému posudku,

- 30. novembra 2004 okresný súd nariadil termín pojednávania na 10. február 2005,

- 10. februára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie okresného súdu, následne bolo

odročené na neurčito,

- 14. februára 2005 bolo okresnému súdu doručené vyúčtovanie znalca,

- 30. marca 2005 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní znalečného znalcovi,

- 18. apríla 2005 bol okresnému súdu doručený písomný návrh sťažovateľky týkajúci

sa reálneho rozdelenia nehnuteľnosti,

- 15. júna 2005 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne

sťažovateľky o pokračovanie v konaní,

- 15. júla 2005 okresný súd doručoval písomný návrh sťažovateľky odporcom na

vyjadrenie,

- 25. júla 2005 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie odporcov

k návrhu sťažovateľky,

- 27. júla 2005 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky o nariadenie

pojednávania,

- 1. augusta 2005 okresný súd rozhodol o doplnení znaleckého posudku pribratým

znalcom,

- 13. septembra 2005 okresný súd vyzval znalca na prevzatie súdneho spisu,

- 15. novembra 2005 znalec prevzal súdny spis,

- 25. januára 2006 bolo okresným súdom zaslané upozornenie znalcovi na uplynutie

lehoty na vypracovanie dodatku k znaleckému posudku,

- 26. januára 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne

sťažovateľky o pokračovanie v konaní,

- 29. marca 2006 bolo okresným súdom zaslané opakované upozornenie znalcovi,

- 30. marca 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne

sťažovateľky o pokračovanie v konaní,

- 26. mája 2006 bol okresnému súdu doručený návrh právnej zástupkyne

sťažovateľky na uloženie poriadkového opatrenia znalcovi,

- 30. mája 2006 okresný súd uložil znalcovi poriadkovú pokutu,

- 15. júna 2006 bolo okresnému súdu doručené odvolanie znalca proti rozhodnutiu

o uložení poriadkovej pokuty,

- 19. júna 2006 bol spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie

o podanom odvolaní,

- 30. júna 2006 Krajský súd v Trenčíne potvrdil rozhodnutie okresného súdu

o uložení poriadkovej pokuty,

- 21. augusta 2006 bol spis z Krajského súdu v Trenčíne vrátený na okresný súd,

- 23. augusta 2006 bolo rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne doručované

znalcovi,

- 28. septembra 2006 bolo uznesenie okresného súdu o uložení poriadkovej pokuty

znalcovi predložené na vymáhanie, súdom bola zisťovaná adresa znalca prostredníctvom

registra obyvateľov v Banskej Bystrici,

- 3. októbra 2006 bol okresnému súdu doručený návrh právnej zástupkyne

sťažovateľky na zmenu znalca,

- 4. októbra 2006 okresný súd rozhodol o zmene znalca,

- 6. novembra 2006 okresným súdom ustanovený znalec prevzal súdny spis,

- 31. januára 2007 okresný súd výzvou urgoval znalca, aby vypracoval znalecký

posudok,

- 31. januára 2007 bol znalcom vypracovaný dodatok k znaleckému posudku

a okresnému súdu bol doručený 2. februára 2002,

- 8. februára 2007 okresný súd doručoval znalecký posudok účastníkom konania na

vyjadrenie,

- 21. februára 2007 bol okresnému súdu doručený písomný návrh právnej zástupkyne

sťažovateľky,

- 1. marca 2007 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie odporcov

k dodatku znaleckého posudku,

- 30. marca 2007 bola okresným súdom zaslaná výzva právnej zástupkyni

navrhovateľov na vyjadrenie k podaniu z 21. februára 2007,

- 17. apríla 2007 bol okresnému súdu doručený návrh právnej zástupkyne

sťažovateľky týkajúci za zmeny účastníka konania,

- 26. apríla 2007 okresný súd pripustil zmenu účastníka konania,

- 11. júna 2007 okresný súd nariadil termín pojednávania na 21. august 2007,

- 15. júna 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne

sťažovateľky o nariadenie pojednávania vo veci,

- 6. júla 2007 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne

sťažovateľky,

- 21. augusta 2007 bolo uskutočnené pojednávanie okresného súdu vo veci, následne

bola odročené na neurčito,

- 23. augusta 2007 okresný súd vyzval M. v I. o zaslanie projektovej dokumentácie,

odpoveď mu bola doručená 10. septembra 2007,

- 14. septembra 2007 okresný súd vyzval Š. v P. na predloženie dokumentov,

odpoveď mu bola zaslaná 25. septembra 2007,

- 18. októbra 2007 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcov na predloženie

písomností, ktoré mu bolo uložené na pojednávaní 21. augusta 2007,

- 18. októbra 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne

sťažovateľky o pokračovanie v konaní,

- 23. novembra 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne

sťažovateľky o pokračovanie v konaní,

- 10. decembra 2007 okresný súd nariadil termín pojednávania na 14. február 2008,

- 13. decembra 2007 bola okresným súdom priznaná odmena znalcovi za

vypracovanie dodatku k znaleckému posudku,

- 8. januára 2008 bol upovedomením okresného súdu zrušený termín pojednávania

z dôvodu preloženia zákonnej sudkyne na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Trenčíne

a vec bola pridelená novému zákonnému sudcovi,

- 14. januára 2008 bol opatrením okresného súdu spis pridelený novému zákonnému

sudcovi,

- 8. apríla 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne

sťažovateľky o pokračovanie v konaní,

- 18. júna 2008 okresný súd nariadil termín pojednávania na 17. júl 2008 a zároveň

vyžiadal listinné doklady z katastra nehnuteľností,

- 17. júla 2008 bolo uskutočnené pojednávanie okresného súdu vo veci, ktoré bolo

následne odročené na neurčito,

- 24. septembra 2008 bol spis opatrením okresného súdu pridelený novému

zákonnému sudcovi,

- 3. novembra 2008 okresný súd vyzval účastníkov konania na vyjadreniu sa

k možnosti uzavretia mimosúdnej dohody,

- 10. novembra 2008 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie právnej

zástupkyne sťažovateľky,

- 8. decembra 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne

sťažovateľky o pokračovaní v konaní,

- 9. decembra 2008 bol okresným súdom nariadený termín pojednávania na

25. február 2009,

- 25. februára 2009 bolo nariadené pojednávanie okresného súdu zrušené z dôvodu

ospravedlnenej neúčasti účastníkov konania, ktoré bolo následne odročené na 8. apríl

2009,

- 8. apríla 2009 sa uskutočnilo pojednávanie okresného súdu, ktoré bolo následne

odročené na 3. jún 2009,

- 16. apríla 2009 bolo okresným súdom zaslané dožiadanie S. I.,

- 21. mája 2009 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie S. I.

- 3. júna 2009 sa uskutočnilo pojednávanie okresného súdu, ktoré bolo následne

odročené na neurčito,

- 9. júla 2009 bol uznesením okresného súdu pribratý do konania znalecký ústav – Ú.

v Ž., uznesením okresného súdu boli zaviazaní účastníci konania na zloženie preddavku na

trovy znaleckého skúmania,

- 12. augusta 2009 bol spisový materiál zaslaný Okresnému súdu Žilina pre účely

jeho doručenia znaleckému ústavu,

- 24. septembra 2009 bol spisový materiál okresného súdu prevzatý na Okresnom

súde Žilina pracovníkom znaleckého ústavu,

- 15. októbra 2009 bola na základe žiadosti znaleckej organizácie uznesením

okresného súdu predĺžená lehota na vypracovanie znaleckého posudku tomuto ústavu na

dobu 6 mesiacov,

- 4. januára 2010 bol spis opatrením okresného súdu pridelený pôvodnému

zákonnému sudcovi po jeho návrate zo stáže z Krajského súdu v Trenčíne,

- 1. apríla 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne

sťažovateľky o pokračovanie v konaní,

- 19. apríla 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť znaleckého ústavu

o poskytnutie súčinnosti,

- 26. apríla 2010 bola okresným súdom zaslaná výzva S. I. na predloženie dokladov

potrebných na vypracovanie znaleckého posudku v rámci poskytnutej súčinnosti,

- 5. mája 2010 boli okresným súdom zaslané písomné podklady znaleckému ústavu

v rámci poskytnutej súčinnosti,

- 23. júla 2010 bola uznesením okresného súdu znaleckému ústavu predĺžená lehota

na podanie znaleckého posudku,

- 23. augusta 2010 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok

znaleckým ,

- 8. septembra 2010 rozhodol okresný súd uznesením o odmene znaleckého ústavu za

vypracovanie znaleckého posudku.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť

len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

11.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je občianskoprávny spor spočívajúci v rozhodovaní o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorý začal podaním žaloby na

okresnom súde 3. decembra 2001 sťažovateľkou. Vychádzajúc predovšetkým z obsahu

spisu okresného súdu v napadnutom konaní a jeho postupu s prihliadnutím na nutnosť

znaleckého dokazovania možno napadnuté konanie považovať po skutkovej stránke za

zložitejšie. Samotnú skutkovú náročnosť však nemožno dávať do súvislosti s pretrvávajúcou

neefektívnou činnosťou okresného súdu v napadnutom konaní. Po právnej stránke ide o vec,

ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

11.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný

súd pri preskúmaní spisu nezistil podstatnú okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela

k zbytočným prieťahom v konaní, práve naopak, promptne reagovala na pokyny súdu, sama

predkladala návrhy a aktívne vystupovala v konaní, pravidelne urgovala jeho nečinnosť

svojimi podaniami zo 17. júla 2002, 20. septembra 2002, 1. októbra 2004, 15. júna 2005, 27.

júla 2005, 26. januára 2006, 30. marca 2006, 15. júna 2007, 18. októbra 2007, 23. novembra

2007, 8. apríla 2008, 8. decembra 2008 a 1. apríla 2010, ako aj osobitnou sťažnosťou na

prieťahy v konaní u predsedníčky okresného súdu doručenou 16. júna 2008. Predsedníčka

okresného súdu sa vo svojom písomnom vyjadrení z 19. júna 2008 k podanej sťažnosti

obmedzila iba na upovedomenie o nariadení ďalšieho pojednávania súdu „Po preskúmaní

spisu Vám oznamujem, že zákonný sudca vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 17.

júla 2008 o 10.30 hodine.“.

11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľky podľa , bol postup samotného okresného

súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného

základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu

nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (, ). Ústavný súd

zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a pripojených dokumentov,

ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ústavný

súd konštatuje predovšetkým neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti

s celkovou dĺžkou súdneho konania v trvaní takmer 9 rokov mali za následok zistenie

prieťahov, pretože okresný súd nevykonával priebežne úkony smerujúce k rýchlemu

odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádzala. Ústavný súd sa stotožnil

s názorom sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, aj keď v predmetnej

veci okresný súd určité úkony vykonal. Okresný súd však vzhľadom na celkovú dĺžku

konania nekonal sústredene a efektívne, teda nezvolil si taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľka

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu

vyplýva, že okresný súd ich z hľadiska celkového času vykonával nesústredene

a neefektívne, v jeho postupe sa vyskytli aj obdobia úplnej nečinnosti, a to v čase od

podania žaloby sťažovateľkou na okresnom súde 3. decembra 2001 do 2. októbra 2002, keď

súd vykonal prvý úkon vo veci, od 19. apríla 2005 do 1. augusta 2005, keď súd rozhodol

o doplnení podaného znaleckého posudku znalcom Ing. M. B., od 21. augusta 2007, keď sa

uskutočnilo pojednávanie súdu, do 10. decembra 2007, keď okresný súd nariadil termín

ďalšieho pojednávania, ktorý bol však v dôsledku zmeny zákonného sudcu zrušený, až do

18. júna 2008, keď okresný súd opätovne nariadil termín pojednávania, následne od 17. júla

2008, keď sa uskutočnilo pojednávanie súdu, do 9. decembra 2008, keď okresný súd

nariadil ďalší termín pojednávania. Ústavný súd taktiež zistil málo efektívny postup súdu už

samotným vykonávaním znaleckého dokazovania, ktoré prebiehalo v podstate od 20.

novembra 2003, keď súd po prvýkrát pribral do konania súdneho znalca, až do 23. augusta

2010, keď podal znalecký ústav – Ú. v Ž., vo veci znalecký posudok, ako aj tolerovaním

viacerých období nečinnosti ustanoveného znalca zo strany súdu a neefektívnou

komunikáciou s ním prejavujúcou sa v zdĺhavom odovzdávaní spisu a niekoľkonásobnými

bezúspešnými výzvami súdu na ukončenie znaleckého skúmania. Ústavný súd k uvedeným

zisteniam dodáva, že z pohľadu konečného rozhodnutia vo veci málo efektívna činnosť až

nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. ako

celok.

12. K tvrdeniu odporcu (bod 4.1), podľa ktorého prieťahy v konaní „spôsobil súdom

ustanovený znalec“, ústavný súd uvádza, že podľa o znalcoch

a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov (účinného do 31. augusta 2004) sú znalci

povinní vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote. V zmysle § 17 ods. 1

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa

vykonáva o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov, pri

vyžiadaní znaleckého alebo tlmočníckeho úkonu štátny orgán v medziach ustanovených

zákonom uloží znalcovi alebo tlmočníkovi lehotu, v ktorej má úkon vykonať. Pred uložením

lehoty podľa okolností treba so znalcom alebo s tlmočníkom prerokovať, či môže

v požadovanej lehote úkon vykonať. Obdobne o znalcoch,

tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov účinný od 1. septembra 2004 (ďalej len „zákon o znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch“) v § 16 ods. 2 písm. b) ukladá znalcovi povinnosť vykonávať znaleckú

činnosť riadne a v určenej lehote. Okresný súd ako zadávateľ mal podľa § 16 ods. 4 zákona

o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch pred vykonaním úkonu znaleckej činnosti

prekonzultovať so znalcom znalecké otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok

podľa § 2 ods. 6 písm. a) a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej

lehote. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd nevyužil možnosti, ktorými mu zákon

umožňoval odstránenie prieťahov v konaní.

13. Ústavný súd už iba pripomína, že nedostatočné personálne obsadenie

súdu, nadmerné množstvo vecí či iné prekážky povahy nesubjektívnej by mohli len dočasne

a v obmedzenej miere ospravedlniť vzniknuté prieťahy, aj to len v tom prípade, ak sa na ten

účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy

ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania a mieru ich práva zaručeného v oslabiť

poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (m. m.

). Okrem uvedeného ústavný súd zvýrazňuje, že pri posudzovaní toho, či bolo

porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval

postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou/nečinnosťou alebo postupom

konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.

14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

(bod 1 výroku nálezu).

15. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

16. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak sa sťažovateľ

domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľka žiadala priznať primerané

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti. Cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva

v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie

konanie bez porušovania základného práva ().

17. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení výšky primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu celkovú

dĺžku konania pred súdom v trvaní takmer 9 rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti

prípadu, ako sú najmä význam uplatňovaného nároku pre sťažovateľku, dĺžka úplnej

nečinnosti súdu v konaní v trvaní viac ako 2 roky, neefektívny postup súdu počas

znaleckého dokazovania spočívajúci v tolerancii nečinnosti ustanoveného znalca

a neefektívnej komunikácii s ním vrátane samotnej dĺžky trvania znaleckého dokazovania

od 20. novembra 2003 do 23. augusta 2010, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť,

že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný

súd považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 . Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku v bode 3 tohto nálezu.

18. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci

úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný

súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2010

(prevzatie a príprava zastupovania a písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu).

Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1

vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden

úkon právnej služby vykonaný v roku 2010 1/6 z výpočtového základu zo sumy 721,40 €,

čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 120,23 € a 7,21 € režijný

paušál. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom

zvýšená o daň z pridanej hodnoty (keďže advokát je jej platcom) predstavuje celkovú sumu

303,31 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu v bode 4. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky požadovala práve uvedenú sumu

(303,31 €), ústavný súd sa už nezaoberal ďalšími jej prípadnými úkonmi v rámci konania

pred ústavným súdom (jej vyjadrením, pozri bod 4.2).

19. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2010