Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 444/2011
PDF · 231.98 KB
No categories available
I. ÚS 444/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. februára 2012
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny
Mochnáčovej prerokoval sťažnosť spoločnosti V. spol. s r. o., T., zastúpenej advokátom
JUDr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 249/1996 a takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti V. spol. s. r. o., T., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod
sp. zn. 9 C 249/1996 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 249/1996
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti V. spol. s r. o., T., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v
sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý
vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti V. spol. s r. o., T., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v
sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov), ktorú j e
Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. K.
B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 444/2011-8 z 9. novembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti V. spol. s r. o., T. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 249/1996.
2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:
„Navrhovateľ V. spol s r. o... návrhom podaným na Mestský súd v Bratislave dňa 14.
12. 1995 vedeným pod č. 34 Cb 269 95 proti odporcovi... sa domáha zaplatenia 143.939.
Sk, s príslušenstvom.
Mestský súd v Bratislave dňa 22. 02. 1996 právnu vec postúpil Obvodnému súdu
Bratislava I a bola vedená pod č. 16 C 43/96. Obvodný súd Bratislava I vec postúpil dňa
14. 6. 1996 Obvodnému súdu Bratislava II kde je vedená pod č. 9 C 249/96. Okresný súd
Bratislava II vo veci konal od roka 1996 až do roka 1999 raz až dva krát do roka. Dňa
19. 5. 1997 súd nariadil znalecké dokazovanie. Proti znaleckému posudku mali účastníci
konania viaceré námietky a pripomienky. Od 10. 11. 1999 až do roka 2003 súd vo veci
nekonal.
Navrhovateľ, listom zo dňa 16. 1. 2003 požiadal súd o pokračovanie v konaní.
Predsedníčka súdu listom zo dňa 14. 2. 2003 oznámila navrhovateľovi, že zákonná sudkyňa
nekonala pre zaťaženosť a oznámila mu, že termín vo veci bude určený na 30. 4. 2003. Od
roka 2003 do 16. 11. 2007 sa konalo 13 súdnych pojednávaní, niektoré boli zrušené
a niektoré odročené pre neprítomnosť niektorého účastníka konania. Súd pri odročení
súdneho pojednávania dňa 16. 11. 2007 uviedol, že do 40 dní zváži či nariadi znalecké
dokazovanie alebo nariadi súdne pojednávanie Nestalo sa ani jedno, súd do teraz vo veci
nekoná...
Dňa 14. 06. 2010 preto právny zástupca navrhovateľa požiadal predsedníčku
Okresného súdu Bratislava II o zabezpečenie plynulosti konania, čo táto aj v liste zo dňa
14. 7. 2010 prisľúbila. K naplneniu jej prísľubu však neprišlo, a zákonná sudkyňa i naďalej
nekoná.“
3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci vydal
tento nález:
„Okresný súd Bratislava II svojim postupom v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 249/1996 porušil základné ústavné právo sťažovateľa V. spol s r. o... uvedené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a článku 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.
Okresnému súdu Bratislava II, prikazuje aby vo veci 9 C 249/1996 konal bez ďalších
zbytočných prieťahov
Sťažovateľovi spoločnosti V. s. r. o... priznáva primerané zadosť učinenie v sume
4.000.- EUR /slovom štyri tisíc EUR/ ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,
Sťažovateľovi, konateľovi spoločnosti V. s r. o... priznáva náhradu trov právneho
zastúpenia, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. M.
K... do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“
Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka
zdôvodnila tak, že „... Šestnásť ročný spor na konateľovi spoločnosti V. s. r. o. zanechal nie
len vrásky na tvári ale i na jeho psychike. Konaním resp. nekonaním súdu vznikla
spoločnosti teda konateľovi J. L. i majetková, ktorú v súlade s ust. § 50 ods. 3 zákona
o ústavnom súde žiada vo výške 4000 EUR.“.
4. Na základe žiadosti ústavného súdu okresný súd v liste sp. zn. Spr. 2155/2011
z 9. decembra 2011 okrem iného uviedol:
„... skutočnosti uvádzané v sťažnosti zodpovedajú skutočnosti aj napriek tomu, že
sudkyňa JUDr. M. G. bola systematický zo strany vedenia súdu na prieťahy v konaní a
nečinnosť upozorňovaná. Na základe uvedených skutočnosti musíme konštatovať, že vo veci
bol zistený prieťah v konaní spôsobený konajúcou sudkyňou.“
5. K vyjadreniu okresného súdu právny zástupca sťažovateľky v liste z 12. decembra
2012 uviedol: „Nemám čo dodať k vyjadreniu.“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených
článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu
predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje
ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
7. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu
sp. zn. 9 C 249/1996 ústavný súd zistil tento relevantný priebeh a stav predmetného
konania: Sťažovateľka je navrhovateľkou v spore proti odporcovi o zaplatenie istiny
4 777,89 € (143 939 Sk) s prísl., ktorý začal 19. decembra 1995 pred Mestským súdom
v Bratislave (ďalej len „mestský súd“) a ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 34 Cb 269/95.
Následne boli vo veci vykonané tieto úkony:
- 27. decembra 1995 mestský súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho
poplatku v lehote 15 dní od doručenia výzvy,
- 10. januára 1996 sťažovateľka uhradila súdny poplatok za podaný návrh,
- 22. februára 1996 mestský súd postúpil spis Obvodnému súdu Bratislava 1 (ďalej
len „obvodný súd“) z dôvodu miestnej príslušnosti na ďalšie konanie, spis bol zaevidovaný
pod sp. zn. 16 C 43/96,
- 1. apríla 1996 obvodný súd predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol, ktorý súd je miestne príslušný na prerokovanie
veci,
- 4. júna 1996 najvyšší súd rozhodol, že na prerokovanie veci je miestne príslušný
Obvodný súd Bratislava 2 (ďalej aj „okresný súd“),
- 17. júna 1996 obvodný súd postúpil spis podľa rozhodnutia najvyššieho súdu
okresnému súdu; tento prevzal spis 19. júna 1996 a zaevidoval ho pod spisovú značku
- 22. júla 1996 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie k veci od odporcu,
- 27. novembra 1996 sa uskutočnilo pojednávanie, vzhľadom na neúčasť
sťažovateľky bolo pojednávanie odročené na neurčito,
- 7. marca 1997 sa uskutočnilo pojednávanie, bola konštatovaná prítomnosť právneho
zástupcu sťažovateľky a odporcu, okresný súd bez uvedenia dôvodu pojednávanie odročil
na neurčito,
- 25. apríla 1997 sa uskutočnilo pojednávanie, po vypočutí sporových strán okresný
súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania
znalcom z odboru stavebníctva, oceňovania nehnuteľnosti,
- 15. mája 1997 okresný súd vydal uznesenie č. k. 9 C 249/96-30, ktorým ustanovil
znalca z odboru nehnuteľnosti a uložil mu vypracovať znalecký posudok do 30 dní,
účastníkom konania uložil zložiť preddavok vo výške 5 000 Sk na trovy spojené s podaním
znaleckého posudku do 15 dní,
- 17. júna 1997 súdny znalec požiadal okresný súd o opravu uznesenia, aby bol
ustanovený v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,
- 6. augusta 1997 okresný súd vydal požadované opravné uznesenie č. k. 9 C 249/96-
34,
- 17. septembra 1997 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok spolu
s vyúčtovaním odmeny,
- 4. marca 1998 okresný súd nariadil termín súdneho pojednávania na 20. máj 1998
(nebola zaslaná pozvánka pre právneho zástupcu sťažovateľky, pozn.),
- 6. apríla 1998 okresný súd vydal uznesenie č. k. 9 C 249/96-43, ktorým priznal
súdnemu znalcovi odmenu a náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku,
- 12. mája 1998 bolo okresnému súdu doručené doplňujúce vyjadrenie odporcu
k návrhu,
- 19. mája 1998 sa konateľ sťažovateľky ospravedlnil z neúčasti na súdnom
pojednávaní z dôvodu pojednávania v P.,
- 20. mája 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. júl 1998,
- 2. júla 1998 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k podanému
znaleckému posudku,
- 8. júla 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, konštatovala sa prítomnosť účastníkov
konania a bez uvedenia dôvodu bolo pojednávanie odročené na neurčito,
- 5. novembra 1998 okresný súd zaslal súdnemu znalcovi pripomienky sťažovateľky
k znaleckému posudku, aby sa k nim vyjadril v lehote 14 dní,
- 24. novembra 1998 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho znalca
o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k pripomienkam,
- 7. decembra 1998 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie súdneho znalca
k pripomienkam,
- 10. februára 1999 okresný súd toto vyjadrenie zaslal účastníkom konania,
- 17. apríla 2003 okresný súd zrušil termín nariadeného súdneho pojednávania
z dôvodu pridelenia veci inému sudcovi,
- 25. júna 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, odporca bol prítomný, sťažovateľka
neprítomná, pojednávanie bolo odročené na 3. október 2003,
- 19. septembra 2003 bol zrušený termín nariadeného súdneho pojednávania bez
uvedenia dôvodu a stanovený nový termín na 5. november 2003,
- 5. novembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, boli vypočutí účastníci konania
a pojednávanie bolo odročené na 3. december 2003 za účelom vykonania ďalšieho
dokazovania,
- 3. decembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, odporca bol prítomný, štatutárny
zástupca sťažovateľky požiadal o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu neprítomnosti
svojho právneho zástupcu, okresný súd pojednávanie odročil na 26. január 2004,
- 26. januára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, boli vypočutí účastníci konania
a pojednávanie bolo odročené na 16. február 2004, zároveň bolo sťažovateľke uložené
špecifikovať návrh, odkedy požaduje úroky z omeškania,
- 2. februára 2004 bolo okresnému súdu doručené toto upresnenie,
- 16. februára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, boli vypočutí účastníci konania
a pojednávanie bolo odročené na 15. marec 2004,
- 15. marca 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito,
- 14. januára 2005 bolo okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľky o zmene
jej adresy,
- 9. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka predložila okresnému súdu
vyjadrenie k veci, pojednávanie bolo odročené na 5. september 2005,
- 5. septembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, nedostavil sa odporca z dôvodu, že
na pojednávanie nebol predvolaný, pojednávanie bolo odročené na 19. október 2005,
- 18. októbra 2005 okresný súd zrušil nariadený termín súdneho pojednávania
z dôvodu ochorenia zákonnej sudkyne,
- 20. marca 2006 okresný súd vydal uznesenie č. k. 9 C 249/96-214, ktorým uložil
sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok za podaný žalobný návrh,
- 5. apríla 2006 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu č. k. 9 C 249/96-214
z dôvodu, že súdny poplatok už zaplatila 9. januára 1996,
- 24. apríla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, boli vypočutí účastníci konania
a pojednávanie bolo odročené na 19. máj 2006,
- 18. mája 2006 bolo okresnému súdu doručené upresnenie žalobného petitu,
- 19. mája 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, boli vypočutí účastníci konania
a pojednávanie bolo odročené na 23. jún 2006,
- 23. júna 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, odporca bol prítomný, štatutárny
zástupca sťažovateľky požiadal o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu ospravedlnenej
neprítomnosti svojho právneho zástupcu, okresný súd pojednávanie odročil na
27. september 2006,
- 27. septembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, okresný súd pojednávanie odročil
na 27. november 2006,
- 24. novembra 2006 okresný súd spísal úradný záznam, ktorým zrušil nariadené
súdne pojednávanie z dôvodu onemocnenia zákonnej sudkyne,
- 22. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka neprítomná (svoju
neúčasť neospravedlnila), odporca prítomný, súd pojednávanie odročil na 16. november
2007,
- 16. novembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, po vypočutí účastníkov konania
bolo pojednávanie odročené na neurčito,
- 23. apríla 2010 právny zástupca sťažovateľky požiadal okresný súd, aby pokračoval
v konaní,
- 9. decembra 2011 okresný súd nariadil termín súdneho pojednávania na 26. marec
2012.
III.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).
11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo
svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,
ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak závisí rozhodnutie
od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP
po vypočutí účastníkov znalca. Ustanovení znalci boli povinní podľa § 8 zákona č. 36/1967
Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 1. septembra
2004 podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) vykonať znaleckú
činnosť riadne a včas.
13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj
povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom
prípade.
14. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na zaplatenie istiny s príslušenstvom, teda po
právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy
všeobecného súdnictva. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že doterajší priebeh konania len
v zanedbateľnom rozsahu ovplyvnila skutková zložitosť veci (potreba znaleckých posudkov
na ocenenie vykonaných prác), ktorá je však dostatočne poznaná všeobecnými súdmi
(judikatúra, rozbory). Sudca prejavil váhavosť a nerozhodnosť a uspokojil sa
s formalizovaným postupom opakovaním súdnych pojednávaní v čase od 16. júna 1996 až
do podania ústavnej sťažnosti.
15. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil okolnosti, na základe ktorých
sťažovateľka prispela tiež k zbytočným prieťahom v konaní, pretože opakovane sa
ospravedlňovala z neúčasti na súdnych pojednávaniach z dôvodu pracovných ciest
a dovolenky (26. novembra 1996, 19. mája 1998, 23. júna 2003, 3. decembra 2003, 23. júna
2006) a 22. októbra 2007 sa bez ospravedlnenia nezúčastnila súdneho pojednávania.
16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu
v predmetnej veci. Sťažovateľka v sťažnosti nekonkretizovala obdobia, počas ktorých malo
dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázala na celkovú dĺžku
16 rokov trvania súdneho sporu. Ústavný súd zobral do úvahy, že okresný súd fakticky
priznal prieťahy v konaní. Okresný súd v tomto ohľade nepochybne porušil svoje zákonné
povinnosti dané mu predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom. Konanie na okresnom
súde je poznačené ako celok neefektívnosťou a nesústredenosťou, keď okresný súd
mechanicky síce nariaďoval súdne pojednávania, ale ich v prevažnom rozsahu bez ďalšieho
odročoval a vec meritórne neposudzoval, a to v celom období od 16. júna 1996 až do
podania ústavnej sťažnosti. V čase od 10. februára 1999 do 3. februára 2003 bol okresný
súd takmer 4 roky úplne nečinný. Okresný súd bol ďalej úplne nečinný od 16. novembra
2007 do 4. decembra 2011, t. j. v trvaní viac ako 4 roky. Okresný súd bol teda celkom
nečinný v trvaní cca 8 rokov. Okresný súd za obdobie 15 a pol roka (odkedy mu bol spis
postúpený) nerozhodol ani raz vo veci samej.
17. Aj vzhľadom na uvedené ústavný súd z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil
postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu, že okresný súd vykonával procesné úkony
spojené s prípravou pojednávania, vykonával pojednávania, zabezpečoval dôkazy, na ktoré
sa účastníci odvolávali, ustanovil znalca na ocenenie vykonaných prác a doručoval
písomnosti, v posudzovanej veci ani raz vecne nerozhodol (do podania sťažnosti na
ústavnom súde) a navyše, konal nekoncentrovane a neefektívne.
18. Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 249/1996 už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac
ako 16 rokov) došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedenú dĺžku konania nemožno
v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.
19. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
20. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
vo veci bez zbytočných prieťahov.
21. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 9 C 249/1996
konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval uplatnenie tejto svojej právomoci za
dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel k záveru, že treba
rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky priznať jej primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
4 000 €.
22. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(IV. ÚS 210/04). Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.
9 C 249/1996, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie
sumy 4 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že sťažovateľka v petite svojho návrhu
požadovala priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 4 000 €, ktorou bol potom
ústavný súd limitovaný. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46
ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným,
s náhradou či už za skutočnú škodu alebo za ušlý zisk.
23. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
24. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia v bode 3.
25. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola
vo veci namietaných porušení práv úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho
zastúpenia advokátom. Advokát vykonal 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie
a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 17. októbra 2011. Odmena za jeden
úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového
základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2011 patrí advokátovi odmena
z výpočtového základu, ktorý je 741 €, t. j. 123,50 € a režijný paušál 7,41 €, teda spolu
130,91 €. Celková odmena advokátovi za právne zastúpenie pred ústavným súdom (za
2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje sumu 261,82 €, ktorú je
okresný súd povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľky (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
26. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4
výroku tohto rozhodnutia.
27. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. februára 2012