Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 444/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. februára 2012

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny

Mochnáčovej prerokoval sťažnosť spoločnosti V. spol. s r. o., T., zastúpenej advokátom

JUDr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti V. spol. s. r. o., T., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti V. spol. s r. o., T., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v

sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti V. spol. s r. o., T., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v

sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov), ktorú j e

Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. K.

B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 z 9. novembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti V. spol. s r. o., T. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

„Navrhovateľ V. spol s r. o... návrhom podaným na Mestský súd v Bratislave dňa 14.

12. 1995 vedeným pod č. proti odporcovi... sa domáha zaplatenia 143.939.

Sk, s príslušenstvom.

Mestský súd v Bratislave dňa 22. 02. 1996 právnu vec postúpil Obvodnému súdu

Bratislava I a bola vedená pod č. . Obvodný súd Bratislava I vec postúpil dňa

14. 6. 1996 Obvodnému súdu Bratislava II kde je vedená pod č. . Okresný súd

Bratislava II vo veci konal od roka 1996 až do roka 1999 raz až dva krát do roka. Dňa

19. 5. 1997 súd nariadil znalecké dokazovanie. Proti znaleckému posudku mali účastníci

konania viaceré námietky a pripomienky. Od 10. 11. 1999 až do roka 2003 súd vo veci

nekonal.

Navrhovateľ, listom zo dňa 16. 1. 2003 požiadal súd o pokračovanie v konaní.

Predsedníčka súdu listom zo dňa 14. 2. 2003 oznámila navrhovateľovi, že zákonná sudkyňa

nekonala pre zaťaženosť a oznámila mu, že termín vo veci bude určený na 30. 4. 2003. Od

roka 2003 do 16. 11. 2007 sa konalo 13 súdnych pojednávaní, niektoré boli zrušené

a niektoré odročené pre neprítomnosť niektorého účastníka konania. Súd pri odročení

súdneho pojednávania dňa 16. 11. 2007 uviedol, že do 40 dní zváži či nariadi znalecké

dokazovanie alebo nariadi súdne pojednávanie Nestalo sa ani jedno, súd do teraz vo veci

nekoná...

Dňa 14. 06. 2010 preto právny zástupca navrhovateľa požiadal predsedníčku

Okresného súdu Bratislava II o zabezpečenie plynulosti konania, čo táto aj v liste zo dňa

14. 7. 2010 prisľúbila. K naplneniu jej prísľubu však neprišlo, a zákonná sudkyňa i naďalej

nekoná.“

3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci vydal

tento nález:

„Okresný súd Bratislava II svojim postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné ústavné právo sťažovateľa V. spol s r. o... uvedené v čl. 48

ods. 2 , a článku 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava II, prikazuje aby vo veci konal bez ďalších

zbytočných prieťahov

Sťažovateľovi spoločnosti V. s. r. o... priznáva primerané zadosť učinenie v sume

4.000.- EUR /slovom štyri tisíc EUR/ ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,

Sťažovateľovi, konateľovi spoločnosti V. s r. o... priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. M.

K... do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka

zdôvodnila tak, že „... Šestnásť ročný spor na konateľovi spoločnosti V. s. r. o. zanechal nie

len vrásky na tvári ale i na jeho psychike. Konaním resp. nekonaním súdu vznikla

spoločnosti teda konateľovi J. L. i majetková, ktorú v súlade s ust. § 50 ods. 3 zákona

o ústavnom súde žiada vo výške 4000 EUR.“.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu okresný súd v liste sp. zn. Spr. 2155/2011

z 9. decembra 2011 okrem iného uviedol:

„... skutočnosti uvádzané v sťažnosti zodpovedajú skutočnosti aj napriek tomu, že

sudkyňa JUDr. M. G. bola systematický zo strany vedenia súdu na prieťahy v konaní a

nečinnosť upozorňovaná. Na základe uvedených skutočnosti musíme konštatovať, že vo veci

bol zistený prieťah v konaní spôsobený konajúcou sudkyňou.“

5. K vyjadreniu okresného súdu právny zástupca sťažovateľky v liste z 12. decembra

2012 uviedol: „Nemám čo dodať k vyjadreniu.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených

článkov a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

7. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil tento relevantný priebeh a stav predmetného

konania: Sťažovateľka je navrhovateľkou v spore proti odporcovi o zaplatenie istiny

4 777,89 € (143 939 Sk) s prísl., ktorý začal 19. decembra 1995 pred Mestským súdom

v Bratislave (ďalej len „mestský súd“) a ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. .

Následne boli vo veci vykonané tieto úkony:

- 27. decembra 1995 mestský súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku v lehote 15 dní od doručenia výzvy,

- 10. januára 1996 sťažovateľka uhradila súdny poplatok za podaný návrh,

- 22. februára 1996 mestský súd postúpil spis Obvodnému súdu Bratislava 1 (ďalej

len „obvodný súd“) z dôvodu miestnej príslušnosti na ďalšie konanie, spis bol zaevidovaný

pod sp. zn. ,

- 1. apríla 1996 obvodný súd predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol, ktorý súd je miestne príslušný na prerokovanie

veci,

- 4. júna 1996 najvyšší súd rozhodol, že na prerokovanie veci je miestne príslušný

Obvodný súd Bratislava 2 (ďalej aj „okresný súd“),

- 17. júna 1996 obvodný súd postúpil spis podľa rozhodnutia najvyššieho súdu

okresnému súdu; tento prevzal spis 19. júna 1996 a zaevidoval ho pod spisovú značku

,

- 22. júla 1996 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie k veci od odporcu,

- 27. novembra 1996 sa uskutočnilo pojednávanie, vzhľadom na neúčasť

sťažovateľky bolo pojednávanie odročené na neurčito,

- 7. marca 1997 sa uskutočnilo pojednávanie, bola konštatovaná prítomnosť právneho

zástupcu sťažovateľky a odporcu, okresný súd bez uvedenia dôvodu pojednávanie odročil

na neurčito,

- 25. apríla 1997 sa uskutočnilo pojednávanie, po vypočutí sporových strán okresný

súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania

znalcom z odboru stavebníctva, oceňovania nehnuteľnosti,

- 15. mája 1997 okresný súd vydal uznesenie č. k. -30, ktorým ustanovil

znalca z odboru nehnuteľnosti a uložil mu vypracovať znalecký posudok do 30 dní,

účastníkom konania uložil zložiť preddavok vo výške 5 000 Sk na trovy spojené s podaním

znaleckého posudku do 15 dní,

- 17. júna 1997 súdny znalec požiadal okresný súd o opravu uznesenia, aby bol

ustanovený v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,

- 6. augusta 1997 okresný súd vydal požadované opravné uznesenie č. k. 9 C 249/96-

34,

- 17. septembra 1997 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok spolu

s vyúčtovaním odmeny,

- 4. marca 1998 okresný súd nariadil termín súdneho pojednávania na 20. máj 1998

(nebola zaslaná pozvánka pre právneho zástupcu sťažovateľky, pozn.),

- 6. apríla 1998 okresný súd vydal uznesenie č. k. -43, ktorým priznal

súdnemu znalcovi odmenu a náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku,

- 12. mája 1998 bolo okresnému súdu doručené doplňujúce vyjadrenie odporcu

k návrhu,

- 19. mája 1998 sa konateľ sťažovateľky ospravedlnil z neúčasti na súdnom

pojednávaní z dôvodu pojednávania v P.,

- 20. mája 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. júl 1998,

- 2. júla 1998 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k podanému

znaleckému posudku,

- 8. júla 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, konštatovala sa prítomnosť účastníkov

konania a bez uvedenia dôvodu bolo pojednávanie odročené na neurčito,

- 5. novembra 1998 okresný súd zaslal súdnemu znalcovi pripomienky sťažovateľky

k znaleckému posudku, aby sa k nim vyjadril v lehote 14 dní,

- 24. novembra 1998 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho znalca

o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k pripomienkam,

- 7. decembra 1998 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie súdneho znalca

k pripomienkam,

- 10. februára 1999 okresný súd toto vyjadrenie zaslal účastníkom konania,

- 17. apríla 2003 okresný súd zrušil termín nariadeného súdneho pojednávania

z dôvodu pridelenia veci inému sudcovi,

- 25. júna 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, odporca bol prítomný, sťažovateľka

neprítomná, pojednávanie bolo odročené na 3. október 2003,

- 19. septembra 2003 bol zrušený termín nariadeného súdneho pojednávania bez

uvedenia dôvodu a stanovený nový termín na 5. november 2003,

- 5. novembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, boli vypočutí účastníci konania

a pojednávanie bolo odročené na 3. december 2003 za účelom vykonania ďalšieho

dokazovania,

- 3. decembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, odporca bol prítomný, štatutárny

zástupca sťažovateľky požiadal o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu neprítomnosti

svojho právneho zástupcu, okresný súd pojednávanie odročil na 26. január 2004,

- 26. januára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, boli vypočutí účastníci konania

a pojednávanie bolo odročené na 16. február 2004, zároveň bolo sťažovateľke uložené

špecifikovať návrh, odkedy požaduje úroky z omeškania,

- 2. februára 2004 bolo okresnému súdu doručené toto upresnenie,

- 16. februára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, boli vypočutí účastníci konania

a pojednávanie bolo odročené na 15. marec 2004,

- 15. marca 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito,

- 14. januára 2005 bolo okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľky o zmene

jej adresy,

- 9. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka predložila okresnému súdu

vyjadrenie k veci, pojednávanie bolo odročené na 5. september 2005,

- 5. septembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, nedostavil sa odporca z dôvodu, že

na pojednávanie nebol predvolaný, pojednávanie bolo odročené na 19. október 2005,

- 18. októbra 2005 okresný súd zrušil nariadený termín súdneho pojednávania

z dôvodu ochorenia zákonnej sudkyne,

- 20. marca 2006 okresný súd vydal uznesenie č. k. -214, ktorým uložil

sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok za podaný žalobný návrh,

- 5. apríla 2006 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu č. k. -214

z dôvodu, že súdny poplatok už zaplatila 9. januára 1996,

- 24. apríla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, boli vypočutí účastníci konania

a pojednávanie bolo odročené na 19. máj 2006,

- 18. mája 2006 bolo okresnému súdu doručené upresnenie žalobného petitu,

- 19. mája 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, boli vypočutí účastníci konania

a pojednávanie bolo odročené na 23. jún 2006,

- 23. júna 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, odporca bol prítomný, štatutárny

zástupca sťažovateľky požiadal o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu ospravedlnenej

neprítomnosti svojho právneho zástupcu, okresný súd pojednávanie odročil na

27. september 2006,

- 27. septembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, okresný súd pojednávanie odročil

na 27. november 2006,

- 24. novembra 2006 okresný súd spísal úradný záznam, ktorým zrušil nariadené

súdne pojednávanie z dôvodu onemocnenia zákonnej sudkyne,

- 22. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka neprítomná (svoju

neúčasť neospravedlnila), odporca prítomný, súd pojednávanie odročil na 16. november

2007,

- 16. novembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, po vypočutí účastníkov konania

bolo pojednávanie odročené na neurčito,

- 23. apríla 2010 právny zástupca sťažovateľky požiadal okresný súd, aby pokračoval

v konaní,

- 9. decembra 2011 okresný súd nariadil termín súdneho pojednávania na 26. marec

2012.

III.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. , ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6

(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak závisí rozhodnutie

od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti, ustanoví súd podľa

po vypočutí účastníkov znalca. Ustanovení znalci boli povinní podľa

Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 1. septembra

2004 podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) vykonať znaleckú

činnosť riadne a včas.

13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj

povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

14. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na zaplatenie istiny s príslušenstvom, teda po

právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy

všeobecného súdnictva. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že doterajší priebeh konania len

v zanedbateľnom rozsahu ovplyvnila skutková zložitosť veci (potreba znaleckých posudkov

na ocenenie vykonaných prác), ktorá je však dostatočne poznaná všeobecnými súdmi

(judikatúra, rozbory). Sudca prejavil váhavosť a nerozhodnosť a uspokojil sa

s formalizovaným postupom opakovaním súdnych pojednávaní v čase od 16. júna 1996 až

do podania ústavnej sťažnosti.

15. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil okolnosti, na základe ktorých

sťažovateľka prispela tiež k zbytočným prieťahom v konaní, pretože opakovane sa

ospravedlňovala z neúčasti na súdnych pojednávaniach z dôvodu pracovných ciest

a dovolenky (26. novembra 1996, 19. mája 1998, 23. júna 2003, 3. decembra 2003, 23. júna

2006) a 22. októbra 2007 sa bez ospravedlnenia nezúčastnila súdneho pojednávania.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu

v predmetnej veci. Sťažovateľka v sťažnosti nekonkretizovala obdobia, počas ktorých malo

dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázala na celkovú dĺžku

16 rokov trvania súdneho sporu. Ústavný súd zobral do úvahy, že okresný súd fakticky

priznal prieťahy v konaní. Okresný súd v tomto ohľade nepochybne porušil svoje zákonné

povinnosti dané mu predovšetkým . Konanie na okresnom

súde je poznačené ako celok neefektívnosťou a nesústredenosťou, keď okresný súd

mechanicky síce nariaďoval súdne pojednávania, ale ich v prevažnom rozsahu bez ďalšieho

odročoval a vec meritórne neposudzoval, a to v celom období od 16. júna 1996 až do

podania ústavnej sťažnosti. V čase od 10. februára 1999 do 3. februára 2003 bol okresný

súd takmer 4 roky úplne nečinný. Okresný súd bol ďalej úplne nečinný od 16. novembra

2007 do 4. decembra 2011, t. j. v trvaní viac ako 4 roky. Okresný súd bol teda celkom

nečinný v trvaní cca 8 rokov. Okresný súd za obdobie 15 a pol roka (odkedy mu bol spis

postúpený) nerozhodol ani raz vo veci samej.

17. Aj vzhľadom na uvedené ústavný súd z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil

postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu, že okresný súd vykonával procesné úkony

spojené s prípravou pojednávania, vykonával pojednávania, zabezpečoval dôkazy, na ktoré

sa účastníci odvolávali, ustanovil znalca na ocenenie vykonaných prác a doručoval

písomnosti, v posudzovanej veci ani raz vecne nerozhodol (do podania sťažnosti na

ústavnom súde) a navyše, konal nekoncentrovane a neefektívne.

18. Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac

ako 16 rokov) došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedenú dĺžku konania nemožno

v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

19. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

20. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

21. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval uplatnenie tejto svojej právomoci za

dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel k záveru, že treba

rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky priznať jej primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

4 000 €.

22. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(). Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie

sumy 4 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že sťažovateľka v petite svojho návrhu

požadovala priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 4 000 €, ktorou bol potom

ústavný súd limitovaný. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46

ods. 3 , t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným,

s náhradou či už za skutočnú škodu alebo za ušlý zisk.

23. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

24. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 3.

25. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola

vo veci namietaných porušení práv úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho

zastúpenia advokátom. Advokát vykonal 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie

a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 17. októbra 2011. Odmena za jeden

úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového

základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2011 patrí advokátovi odmena

z výpočtového základu, ktorý je 741 €, t. j. 123,50 € a režijný paušál 7,41 €, teda spolu

130,91 €. Celková odmena advokátovi za právne zastúpenie pred ústavným súdom (za

2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje sumu 261,82 €, ktorú je

okresný súd povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľky (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

26. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4

výroku tohto rozhodnutia.

27. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2012